Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Intenzívna miera globalizácie, zvyšovanie migrácií a stále nedoriešená historická menšinová otázka sú alarmujúcim problémom (nielen) súčasnej Európy. Členské štáty Európskej únie (EÚ) disponujú mnohými štatistikami, ktoré upozorňujú na potrebu riešenia tejto situácie.
Jedným z najpálčivejších menšinových problémov je zabezpečenie menšinového vzdelávania a minoritnej školskej infraštruktúry. Súčasťou fungovania EÚ a jej snáh o minimalizovanie rasizmu, diskriminácie a iných foriem vylúčenia zo spoločnosti je aj pravidelné mapovanie integrácie, inklúzie a rovného prístupu vzdelávania pre menšiny a migrantov v jednotlivých členských štátoch EÚ. Európske monitorovacie centrum rasizmu a xenofóbie (The European Monitoring Centre on Racism and Xenophobia, EUMC) za týmto účelom realizovalo v roku 2004 výskum so zameraním na obdobie rokov 2001 – 2003, ktorého výstupom je komparatívna štúdia. Správa v závere okrem iného konštatuje, že migrantské a menšinové etnické skupiny sú nadmerne zastúpené vo vzdelávacích zariadeniach s nižšími akademickými požiadavkami, majú vyššiu mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky, nižšiu mieru ukončenia školskej dochádzky a niekedy dokonca čelia segregácii na „školy so špeciálnymi potrebami“. Okrem dokumentovania nerovnosti, diskriminácie a procesu vylúčenia správa obsahuje aj príklady osvedčených postupov v oblasti vzdelávania. Správa končí vybranými odporúčaniami pre EÚ a jej členské štáty (Luciak, 2004). Podľa Brind, Harper, Moore (2008) sa na európskej úrovni čoraz viac skloňuje názor, že vďaka podpore školstva ako kľúčového hráča a významného faktora podpory integrácie a európskej súdržnosti je možné menšinové školstvo zlepšovať a podporovať. V súčasných výskumoch prevažujú len lokálne, či regionálne výskumy a štúdie – výskumy a analýzy skúmajúce problematiku národnostných učiteľov a význam národnostného školstva sú však v súčasnosti pomerne zriedkavé aj v susedných krajinách². Cezhraničné, medzinárodné, komparatívne analýzy konkrétnych prípadov je nevyhnutné doplniť, aby sa efektívnejšie aplikovali fungujúce metodiky a riešenia. Význam národnostného vzdelávania a efektívnosť vyučovania slovenského jazyka v Maďarsku disponuje pridanou hodnotou, pretože ich úspech je prepojený s udržiavaním národnej identity ďalšej generácie Slovákov žijúcich v Maďarsku (Heldáková, 2020). Vzdelávanie v materinskom jazyku je jednou z kľúčových oblastí udržiavania a rozvoja jazykovej a národnej identity.
Podľa mnohých sociologických výskumov prevažná väčšina študentov so slovenským etnickým pôvodom, ktorí nechodia do slovenských škôl, stratí svoju národnosť. Škola sa stala v tomto prostredí najdôležitejším faktorom zachovania slovenského jazyka a slovenskej národnosti v Maďarsku (Homišinová, 2006; Uhrinová 2008). V súčasnosti rozhodujúca väčšina slovenských rodín nie je schopná (resp. len čiastočne) odovzdať svojim potomkom jazykové a kultúrne dedičstvo svojich predkov. Žiaci si v škole osvojujú základy slovenského jazyka a stretávajú sa so slovenskou kultúrou. Tieto prvé zážitky určujú podľa Uhrinovej (2016) ich celoživotný postoj k slovenskej menšine. Význam a zodpovednosť národnostnej školy a slovenských pedagógov v súčasnosti teda nesmierne vzrástli.
Fungovanie slovenských národnostných škôl ako komplexného javu nie je dostatočne prebádané a väčšinou redukované skôr na čiastkové výskumy (Vámos et al., 2004; Tóth, 2005; Tušková, 2016; Heldáková & Kalistová, 2019). Výsledky výskumov však zhodne konštatujú jeho rozhodujúcu úlohu v živote Slovákov v Maďarsku a zároveň krízový, ohrozený stav v súčasnosti, napr.: Divičanová (2002), Tóth (2008), Tušková & Uhrinová (2018), Ďurkovská & Kentoš (2020). V predkladanej štúdii sa venujeme miere významu, ktorú pripisujú národnostnému vzdelávaniu pedagógovia vyučujúci na slovenských národnostných školách v Maďarsku v závislosti na sociodemografických faktoroch (vek, lokalita, národnosť, typ školy). Takto realizovaný výskum poskytuje priestor pre návrh efektívnych riešení na udržanie slovenskej identity v Maďarsku prostredníctvom výučby slovenského jazyka. Štúdia je súčasťou komplexného prieskumu slovenského školstva v Maďarsku, ktorého realizácia na takmer celej populácii slovenských učiteľov v Maďarsku, vypĺňa medzeru v doteraz realizovaných parciálnych výskumoch.

Slovenské školstvo v Maďarsku v súčasnosti – základné údaje. Od pádu komunistického režimu sa na maďarskom území uznali národnostným menšinám všetky práva a povinnosti, prostredníctvom ktorých si príslušníci národnostných menšín môžu udržiavať a ďalej rozvíjať kultúrne tradície a vzdelanie vo svojom materinskom jazyku. Na základe Zákona o národnom verejnom školstve z roku 2011 a nariadenia Ministerstva ľudských zdrojov č. 20/2012 o fungovaní a používaní názvov výchovno-vzdelávacích inštitúcií koriguje Školský úrad činnosť národnostných škôl a sprostredkováva národnostný jazyk (Szabóová Marloková, 2017).
Národnostná výučba sa v súčasnosti realizuje na základe zákona o právach národností³ – na žiadosť ôsmych rodičov je možné zorganizovať v obci národnostnú výučbu. Počet slovenských škôl v školskom roku 2018/2019 v Maďarsku bol 34. Z toho jedna jednojazyčná, 4 dvojjazyčné a 29 škôl, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet. V jednojazyčnej škole (Budapešť) vyučovanie prebieha v národnostnom (slovenskom) jazyku. V dvojjazyčných školách (Békešská Čaba, Nové Mesto pod Šiatrom, Sarvaš a v Slovenský Komlóš) sa 50 % vyučovacích hodín sa koná v  slovenskom jazyku. Na školách vyučujúcich národnostný jazyk ako predmet vyučovanie prebieha v maďarskom jazyku, ale do rozvrhu je zakomponovaný aj slovenský jazyk a literatúra a tzv. slovenská vzdelanosť v počte 5+1 hod./týždenne. (Informácia o školstve, 5-6) V školskom roku 2018/2019 sa v týchto školách učilo slovensky 3494 žiakov. Počet pedagógov vyučujúcich slovenský jazyk, alebo v slovenskom jazyku bol 147. (Ďurkovská – Tušková, 2019).
Význam národnostného školstva tkvie prevažne v posilnení etnického vedomia a kultúry. „Slovenská škola by mala byť zárukou toho, aby Slováci žili ďalej na Dolnej zemi. Jedným z prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa je slovenský jazyk, či už v nárečovej alebo spisovnej podobe.“ (Tóth, 2005). Školy sú v súčasnosti najvýznamnejšou inštitúciou, v ktorej dochádza k prenosu hodnôt, kultúry a identity menšín, a zároveň tam dochádza k odovzdávaniu jazykových vzorcov. Materinský jazyk je jedným zo základných pilierov, na ktorom minority budujú svoju identitu, nakoľko otázka uchovania a reprodukcie materinského jazyka je kľúčová pre jej ďalšiu existenciu. (Homišinová, 2000).
V súčasnosti slovenské školstvo v Maďarsku zápasí s množstvom problémov (Heldáková – Szeghy-Gayer, 2021; Kentoš, 2021). Neexistuje nadväznosť medzi jednotlivými stupňami škôl (väčšina žiakov zo základných škôl nepokračuje na slovenských gymnáziách); v dvojjazyčných školách by bolo potrebné väčšie množstvo študentov, aby z nich vzišli budúci učitelia ale predovšetkým odchod súčasnej, staršej generácie pedagógov spôsobuje ich akútny nedostatok. K tejto situácii prispel podľa Szarku (2000) celý komplex faktorov: nedostatky v systéme vyučovania slovenského jazyka v období minulého režimu a dominancia maďarského jazyka v súčasnom školskom systéme, dôsledky relatívnej slabosti identity v rámci slovenskej komunity, rastúci dopyt a záujem o vyučovanie cudzích veľkých jazykov ako angličtina, nemčina v školskom systéme atď.
Podľa materiálu pre Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport (2017), ktorý spracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sú v súčasnosti najpálčivejšími problémami slovenského školstva v Maďarsku nedostatočná jazyková príprava učiteľov slovenského jazyka; nízky počet zúčastnených učiteľov na doškoľovacích podujatiach (v mnohých školách je len jeden učiteľ, ktorý je tým pádom nezastupiteľný) a nedostatok učebníc v slovenskom jazyku. Najväčším nedostatkom trpia prírodopisné predmety, napr. chémia a fyzika.
Metodológia výskumu. Dáta pochádzajú z dotazníkového výskumu uskutočneného v desiatich maďarských župách v januári až apríli v roku 2019 na vzorke 139 učiteľov národnostných škôl. Dotazník bol vytvorený s cieľom dosiahnuť ucelený obraz o slovenskom národnostnom školstve v Maďarsku v spolupráci Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV a Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku.
Na získanie odpovedí o fungovaní školského systému bolo oslovených viacero miest a obcí, v ktorých bol výskum realizovaný a taktiež pedagógov na všetkých stupňoch škôl (výnimku tvorili katedry na univerzitách), ktorí boli najpovolanejší sa k otázkam v dotazníku vyjadriť. Keďže spomínané školy sú roztrúsené v rámci celej krajiny, zoznam škôl bol získaný v spolupráci s Celoštátnou slovenskou samosprávou v Maďarsku. Do výskumu sa zapojilo všetkých 34 škôl, v ktorých sa vyučuje slovenský jazyk, alebo v slovenskom jazyku.
Cieľ štúdie. Cieľom príspevku je analyzovať vzťah sociodemografických faktorov (vek, lokalita, národnosť, typ školy) a mieru významu národnostného školstva u učiteľov na slovenských školách v Maďarsku.
Výskumný súbor. Výber respondentov bol zámerný a realizovaný na školách (všetkých troch typov) v mestách a obciach, v ktorých prebieha výučba slovenského jazyka (ďalej SJ). Kritériom výberu bolo zamestnanie (pôsobenie ako pedagóga vyučujúceho SJ alebo v slovenskom jazyku) a dostupnosť respondenta bez ohľadu na identifikačné kritériá (vek, lokalita, rod). Návratnosť dotazníkov bola takmer 95%.
Výskumný súbor tvorilo 139 pedagógov. Z uvedeného počtu bolo 11,7% mužov a 88,3% žien. Skutočnosť, že vo vzorke je výrazne vyššie zastúpenie žien nie je prekvapujúca – ich podiel podľa aktuálnych údajov (Varga et al., 2019) na všetkých typoch škôl prekračuje 80%. Priemerný vek pedagógov bol 48,7 rokov (SD=10,017), najmenej 24 a najviac 68. U žien bol priemerný vek 49,49 (SD=9,712), a u mužov 43,44 (SD=10,954). Aj v tomto prípade distribúcia učiteľov slovenského jazyka do jednotlivých kohort v zásade kopíruje celoštátny trend, ale s výraznejším zastúpením pedagógov v najstaršej vekovej skupine. Vysoký priemerný vek učiteľov hlavne u ženskej populácie predstavuje jeden z najväčších problémov slovenského školstva v Maďarsku. 7,3% pedagógov vyučovalo na jednojazyčnej škole, 48,2% na dvojjazyčnej a 43,1% na škole, kde sa SJ vyučuje ako predmet. Slovenskú národnosť deklarovalo 54%, maďarskú 18,2% a slovenskú aj maďarskú 27,7% opýtaných. 62% pedagógov vyučovalo v mestách, 38% v obciach.
Metodika a štatistické analýzy. V metodike výskumov bola použitá viacpoložková premenná, skúmajúca názory na štyri faktory:  faktor zachovania slovenského jazyka; faktor upevňovania etnických vzťahov; faktor znalosť slovenčiny a faktor potreby oboznamovania sa so slovenskou kultúrou.
Posúdenie významu národnostného vzdelávania sme zisťovali prostredníctvom jednej štruktúrovanej otázky s orientáciou na sledované oblasti (faktory) národnostného života. Všetky štyri položky otázky boli identicky škálované – respondenti odpovedali na sedemstupňovej ratingovej škále od 1 do 7 pri každej položke, pričom: 1=rozhodne nesúhlasím a 7=rozhodne súhlasím. Pedagógov sme sa opýtali: Do akej miery súhlasíte s nasledujúcimi výrokmi?

• Národnostné školy sa stali najdôležitejším faktorom zachovania materinského/slovenského jazyka
• Výučba slovenčiny napomáha upevňovať etnické vzťahy k slovenskej národnosti v Maďarsku
• Znalosť slovenčiny upevňuje vzťah k slovenskému národu na Slovensku
• Oboznamovanie sa so slovenskou ľudovou kultúrou v národnostných školách (poznatky zo slovenskej slovesnosti) je veľmi potrebné a obohacujúce

Získané výsledky výskumu sme spracovali prostredníctvom metód deskriptívnej štatistiky a metód inferenčnej štatistiky (Pearsonov koeficient korelácie, Mann-Whitney U test, Kruskal-Wallis H test) v programe IBM SPSS, verzia 21. Pri premennej vek bol použitý Pearsonov koeficient korelácie. Pri premennej lokalita bol základe nerovnomerného počtu účastníkov v oboch skupinách použitý neparametrický Mann-Whitney U test. Pri type školy a národnosti bol taktiež (kvôli nerovnomernému počtu účastníkov v jednotlivých skupinách) použitý neparametrický Kruskal-Wallis H test.
Výsledky. Všetky položky sme analyzovali samostatne, ale aj vo vzťahu s vekom učiteľov, s lokalitou, v ktorej učia, národnosťou a typom školy, na ktorej učia. Vo všeobecnosti sa priemer odpovedí všetkých respondentov pohyboval nad bodom 6 ratingovej škály (graf 1). Najvyššiu priemernú hodnotu nadobudol výrok „Národnostné školy sa stali najdôležitejším faktorom zachovania materinského/slovenského jazyka“. Hodnotenie respondentov na dané otázky bolo teda celkovo vysoko pozitívne, inak povedané respondenti sa v priemere vo veľkej miere vyjadrili za podporu národnostného školstva, výučby slovenčiny, znalosti slovenčiny i oboznamovanie sa so slovenskou ľudovou kultúrou. Zaznamenali sme minimálnu mieru, resp. takmer žiadnu odmietavého, či negatívneho hodnotenia v prípade všetkých štyroch skúmaných aspektov.

Vek. Pri trendoch odpovedí podľa jednotlivých vekových skupín⁴ (graf 2) je možné konštatovať, že najvyššie priemerné skóre dosiahli pri všetkých výrokoch učitelia vo vekovej kategórii 36 – 50 rokov, najnižšie učitelia vo veku 24 – 35 rokov. Všetky tri vekové kategórie prisúdili najvyššie priemerné skóre výroku „Národnostné školy sa stali najdôležitejším faktorom zachovania materinského/slovenského jazyka.“

Okrem toho sme testovali prítomnosť vzťahu medzi vekom a významom národnostného školstva pre učiteľov v Maďarsku pomocou Pearsonovho koeficientu korelácie. Na základe výsledkov konštatujeme, že  vzťah medzi týmito konštruktmi sa nepreukázal (p > 0,05). Vek a význam národnostného vzdelávania a výučby slovenčiny spolu nesúvisia.

Lokalita. V druhej časti sme porovnávali význam národnostného vzdelávania pre učiteľov na základe lokality formou Mann-Whitney U testu. Reflektovanie jednotlivých výrokov v prípade lokality (tabuľka 2) nevykazovalo žiadne väčšie odchýlky, aj napriek tomu však vyššie priemerné skóre dosiahli učitelia z miest v porovnaní s učiteľmi z vidieka. Pre pedagógov z jednej aj druhej skupiny sú národnostné školy ako najdôležitejší faktor zachovania slovenského jazyka na vrchole rebríčka. Štatisticky významné rozdiely sa preukázali medzi všetkými položkami s výnimkou položky „Národnostné školy sa stali najdôležitejším faktorom zachovania materinského/slovenského jazyka“.

Učitelia z mesta súhlasili v signifikantne (p < 0,05) vyššej  miere s výrokmi, že „Výučba slovenčiny napomáha upevňovať etnické vzťahy k slovenskej národnosti v Maďarsku“ a  „Oboznamovanie sa so slovenskou ľudovou kultúrou v národnostných  školách je veľmi potrebné“ ako učitelia z vidieka.  V prípade výroku  „Znalosť slovenčiny upevňuje vzťah k slovenskému národu na Slovensku“ bola miera signifikancie ešte vyššia (p < 0,01).
Národnosť. V tretej časti sme porovnávali význam národnostného vzdelávania pre učiteľov na základe národnosti. Použili sme neparametrický Kruskal-Wallis test. Štatisticky významné rozdiely medzi skupinami sa preukázali v položke týkajúcej sa národnostných škôl ako najdôležitejšieho faktora zachovania materinského jazyka (Test Statistic=9,125; s.v.=2; p<0,01). V rámci skupín sa najpozitívnejšie vyjadrovali učitelia deklarujúci slovenskú aj maďarskú národnosť (M=6,76; SD=0,48) a najnižšie priemerné skóre dosiahli učitelia maďarskej národnosti (M=5,92; SD=1,46). Rozdiely sa preukázali aj v položke týkajúcej sa výučby slovenčiny pri upevňovaní etnických vzťahov k slovenskej národnosti v Maďarsku (Test Statistic=7,755; s.v.=2; p<0,05) a v položke „Oboznamovanie sa so slovenskou ľudovou kultúrou v národnostných  školách je veľmi potrebné“ (Test Statistic=8,884; s.v.=2; p<0,05). Predpokladali sme, že učitelia maďarskej národnosti dosiahnu v hodnotení významu národnostných škôl a jazyka nižšie priemerné skóre, ako učitelia slovenskej národnosti. Tento predpoklad sa potvrdil, paradoxne však, všeobecne najvyššie priemerné skóre prisúdili jednotlivým výrokom pedagógovia, ktorí vo výskume deklarovali slovenskú aj maďarskú národnosť (tabuľka 3). Na prvom mieste sa u nich umiestnili národnostné školy, nasledovalo oboznamovanie sa so slovenskou ľudovou kultúrou, výučba slovenčiny a najnižšie priemerné skóre (je však potrebné podotknúť, že stále nad hodnotou 6) prisúdili výroku, že znalosť slovenčiny upevňuje vzťah k slovenskému národu.

Typ školy. V štvrtej časti sme porovnávali význam národnostného vzdelávania v reflexii učiteľov na základe typu školy. Opäť sme použili neparametrický Kruskal-Wallis test. Štatisticky významné rozdiely medzi skupinami sa preukázali vo všetkých položkách. V položke týkajúcej sa národnostných škôl ako najdôležitejšieho faktora zachovania materinského jazyka (Test Statistic=6,841; s.v.=2; p<0,05), v položke týkajúcej sa výučby slovenčiny pri upevňovaní etnických vzťahov k slovenskej národnosti v Maďarsku (Test Statistic=9,652; s.v.=2; p<0,01), v položke znalosť slovenčiny upevňuje vzťah k slovenskému národu na Slovensku (Test Statistic=15,249; s.v.=2; p<0,001) aj v položke oboznamovanie sa so slovenskou ľudovou kultúrou v národnostných  školách je veľmi potrebné (Test Statistic=12,306; s.v.=2; p<0,01).
V tomto prípade sme predpokladali, že učitelia na jednojazyčnej škole budú jednotlivé výroky hodnotiť najvyšším priemerným skóre a učitelia škôl, kde sa SJ vyučuje ako predmet, najnižším. Náš predpoklad sa potvrdil len čiastočne. Najvyššie priemerné skóre pridelili výrokom učitelia dvojjazyčných škôl (tabuľka 4). Pedagógovia pôsobiaci v školách, kde sa SJ vyučuje ako predmet pridelili zo všetkých typov škôl výrokom najnižšie skóre s výnimkou výroku, že výučba slovenčiny napomáha upevňovať etnické vzťahy k slovenskej národnosti. Tento výrok dosiahol najnižšie priemerné skóre u pedagógov z jednojazyčných škôl.

Záver. Zodpovednosť a úloha naučiť žiakov jazyk predkov, osvojiť si, zachovať a rozvíjať slovenskú kultúru, sa v súčasnosti čoraz viac presúva z prostredia rodín na školy a učiteľov. Tým pádom sa význam a opodstatnenie národnostných škôl automaticky prehodnocuje. Škola je v súčasnosti bezpochyby najvýznamnejším faktorom zachovania slovenského jazyka a vôbec slovenskej národnosti nielen v Maďarsku, ale aj v iných krajinách. Ondrejková (2015) tvrdí, že na základe mnohých výskumov používania slovenského jazyka v Maďarsku sa dá konštatovať, že verbálna komunikácia v slovenčine v rámci rodín je na ústupe. Používanie slovenčiny a oboznamovanie mladšej generácie s jazykom svojich predkov prechádza na inštitúcie, hlavne na slovenské školy.
V minulosti vnímané postavenie učiteľa ako dominantnej a významnej osoby sa po revolúcii v roku 1989 začalo postupne meniť. Modernizácia spoločnosti, technologický progres a s tým súvisiaca i aktuálna kríza hodnôt v spoločnosti ovplyvnili nároky kladené na výchovno-vzdelávací proces a tým i postavenie súčasného pedagóga v spoločnosti a jeho vnímanie vo verejnom priestore. Osobnosť pedagóga ako základný prediktor úspešnosti výučby sa stala terčom spoločenských tlakov – degradácia statusu, nízke finančné ohodnotenie, obmedzovanie právomocí – ale  i vlastnej frustrácie v podobe vyhorenia, straty entuziazmu, čo má priamy vplyv na mieru jeho motivácie vykonávať pedagogickú profesiu. Magdová, Bozogáňová a Berinšterová (2020) ako problematický označujú i stres spojený s učiteľskou profesiou, prácu s minoritnými skupinami, komunikáciu s rodičmi žiakov a pracovné prostredie.
Hodnotenie respondentov na otázky národnostných škôl ako faktora zachovania slovenského jazyka, výučby slovenčiny pri upevňovaní etnických vzťahov, znalosti slovenčiny a potreby oboznamovania sa so slovenskou kultúrou bolo celkovo vysoko pozitívne. Respondenti sa v priemere vo veľkej miere vyjadrili za podporu národnostného školstva, výučbu slovenčiny, znalosť slovenčiny i oboznamovanie sa so slovenskou ľudovou kultúrou. Zaznamenali sme minimálnu mieru, resp. takmer žiadnu odmietavého/negatívneho hodnotenia v prípade všetkých štyroch skúmaných aspektov. Pri porovnávaní výpovedí u jednotlivých skupín respondentov podľa veku, národnosti, typu školy a lokality sme zistili, že najvyššie priemerné skóre dosiahli pri všetkých výrokoch učitelia vo vekovej kategórii 36 – 50 rokov; učitelia, ktorí deklarovali slovenskú aj maďarskú národnosť a učitelia na dvojjazyčných školách. Reflektovanie jednotlivých výrokov v prípade učiteľov z miest a obcí nevykazovalo žiadne väčšie odchýlky, aj napriek tomu však vyššie priemerné skóre dosiahli z miest.  Záverom štúdie je zistenie neexistencie vzťahu medzi významom národnostného vzdelávania v reflexii učiteľov s vekom. Naopak, je možné konštatovať, že vo vzťahu k miere významu národnostného vzdelávania s národnosťou, lokalitou a typom inštitúcie, na ktorej pedagóg vyučuje, existujú signifikantné rozdiely.
Prínosom štúdie je, že zberu dát sa zúčastnili takmer všetci pedagógovia vyučujúci slovenský jazyk alebo v slovenskom jazyku (139 zo 147) na národnostných školách v Maďarsku. Štúdia má viacero limitov, ku ktorým radíme nezahrnutie položky „dĺžka pedagogickej praxe“ do dotazníka a nemožnosť porovnať vzťah medzi dĺžkou praxe a mierou významu národnostného vzdelania pre učiteľov, ako aj miernu neaktuálnosť štúdie, nakoľko zber dát prebehol v roku 2019. Sme si je taktiež vedomí prítomnosti efektu stropu v dátach, v rámci ktorého priemerné hodnoty na škále 1–7 dosahovali pri niektorých položkách skóre až 6,7. Avšak vzhľadom na vysokú reprezentatívnosť vzorky, zodpovedá tento fakt realite. Určitým obmedzením analýz je nerovnomerná distribúcia účastníkov výskumu medzi jednotlivými školami, čo ale zodpovedá ich reálnemu zastúpeniu.

¹ Na ilustráciu uvedieme dva prípady. Na Slovensku na začiatku roka 2019 Pedagogický inštitút COMENIUS v Bratislave realizoval výskum zameraný na základné školy na Slovensku s vyučovacím jazykom maďarským, v rámci ktorého riaditelia alebo správcovia 59 základných škôl boli požiadaní o vyplnenie dotazníka týkajúceho sa najmä údržby, prevádzky a financovania jednotlivých inštitúcií. K tejto problematike pozri výskumnú správu A felvidéki magyar kisiskolák fenntartásának, működésének és pedagógiai fejlesztésének vizsgálata (MKO-KP-1-2019/1-000872) (Fodor, 2020). Z hľadiska metodiky sa k výskumu slovenských učiteľov v Maďarsku približuje dotazníkový prieskum Zväzu maďarských učiteľov v Rumunsku. Ten realizovali odborníci Centra regionálneho a antropologického výskumu so sídlom v Csíkszerede (Miercurea Ciuc) so 6075 maďarskými učiteľmi, z toho bolo 1196 učiteliek materských škôl. Cieľom tohto zberu údajov bolo vytvoriť všeobecný obraz maďarskej pedagogickej spoločnosti v Rumunsku. Viac k tejto problematike: Biró – Sárosi-Blága, 2017, 2019.
² Zákon o právach národností č. CLXXIX z roku 2011. Okrem toho túto problematiku ukotvujú aj: Zákon o výučbe č. CXC z roku 2011; Nariadenie Ministerstva ľudských zdrojov o smerniciach národnostnej výučby 17/2013 (III. 1.) z r. 2013.

Literatúra a pramene:
BIRÓ, A. Z. – SÁROSI-BLÁGA, Á.: Óvodapedagógusok kisebbségi környezetben. Értelmezések, magatartások és sajátosságok egy Erdély szintű adatfelvétel eredményei alapján. Kisebbségi Szemle, 2019/ 4, s. 33-48.
BIRÓ, A. Z. – SÁROSI-BLÁGA, Á.: A pedagóguspályával kapcsolatos viszonyulásmódok elemzése a Hargita megyei pedagógustársadalom példáján. ProScientia Ruralis, roč. 2, č. 3–4, 2017, s. 65-78.
BRIND, T. – HARPER, C. – MOORE, K.: Education for Migrant, Minority and Marginalised Children in Europe: A report commissioned by the Open Society Institute’s Education Support Programme. Open Society Institute. Dostupné na: https://www.opensocietyfoundations.org/uploads/984b2861-e7cc-4d64-a0bf-7aa6ed9e3e8d/review_20080131.pdf
DIVIČANOVÁ, A.: Dimenzie národnostného bytia a kultúry. Békéšska Čaba: VÚSM, 2002.
ĎURKOVSKÁ, M. – KENTOŠ, M.: Perspectives of Slovak Ethnic Education in Hungary. In:
Adamec, P. – Šimáně, M. – Kovářová, E. (eds.): Sborník z mezinárodní konference ICOLLE 2019 : udržitelnost ve vzdělávání: minulost, současnost a budoucnost. Brno: Mendelova univerzita, 2020, s. 49-56.
ĎURKOVSKÁ, M. – TUŠKOVÁ, T.: Téma slovenského národnostného školstva v Maďarsku v projektoch Slovenskej akadémie vied a Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. In: Ďurkovská, M – Tušková, T. (eds.): Reflexia slovenského národnostného školstva v Maďarsku v kontexte súčasnosti a ďalších perspektív jeho fungovania. Košice; Békešská Čaba: SvÚ CSPV SAV; VÚSM, s. 6-18.
FODOR, A.: A felvidéki magyar kisiskolák fenntartásának, működésének és pedagógiai fejlesztésének vizsgálata (MKO-KP-1-2019/1-000872). Komárom, 2020 április, 71. p. Online: https://www.magyar-iskola.sk/2020/05/tanulmany-a-felvideki-magyar-kisiskolakrol/
HELDÁKOVÁ, L. – KALISTOVÁ, A.: Slovenský národný naratív v dejepise Slovákov v Maďarsku. In: Ďurkovská, M. – Tušková, T. (eds.): Reflexia slovenského národnostného školstva v Maďarsku v kontexte súčasnosti a ďalších perspektív jeho fungovania. Košice; Békešská Čaba: SvÚ CSPV SAV; VÚSM, s. 37-52.
HELDÁKOVÁ, L.: Sustainability of the (Slovak) national narrative of Slovaks from the Lower land (past, present and future). In: Adamec, P. – Šimáně, M. – Kovářová, E. (eds.): Proceedings of International Conference iCOLLE 2019: Sustainability in education – Past, present and future. Brno: Mendelova univerzita, 2020, s. 66-74.
HELDÁKOVÁ, L. – SZEGHY-GAYER, V.: Postavenie slovenského školstva v Maďarsku (Vybrané externé a interné faktory ovplyvňujúce jeho efektívnosť). In: Adamec, P. – Šimáně, M. – Kovářová, E. (eds.): Sborník z medzinárodní konference ICOLLE 2020: úloha odborného vzdělávání v 21. století. Brno: Mendelova univerzita v Brně, 2021, s. 6-15.
HOMIŠINOVÁ, M.: Etnická rodina Slovákov, Chorvátov a Bulharov žijúcich v Maďarsku. Bekešská Čaba: VÚSM, 2006.
HOMIŠINOVÁ, M.: Používanie slovenského jazyka v rôznych komunikačných situáciách (z výskumu slovenskej menšiny v Maďarsku). In: Človek a spoločnosť, roč. 3, č. 1, 2000, s. 116-123. [online] (cit. 25-04-2022). Dostupné na: http://www.clovekaspolocnost.sk/sk/rocnik-3-rok-2000/1/studie-a-clanky/pouzivanie-slovenskeho-jazyka-v-roznych-komunikacnych-situaciach-z-vyskumu-slovenskej-mensiny-v-madarsku/
Informácia o školstve a vzdelávaní Slovákov žijúcich v jednotlivých krajinách so štatútom národnostnej menšiny. Materiál pre výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. [online] (cit. 25-04-2022). Dostupné na: https://www.uszz.sk/data/fce57df089241519623e627340d5611a.pdf
KENTOŠ, M. Hodnotenie súčasného stavu slovenského národnostného školstva v Maďarsku pedagógmi. In: Demmel, J. – Tuska, T. (eds.): Škola a učitelia : sebareflexia slovenských pedagógov v Maďarsku. Békešská Čaba: Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, 2021, s. 163-176.
LUCIAK, M.: Migrants, minorities and education: Documenting discrimination and integration in 15 member states of the European Union. Luxembourg: Office for Official Publications of the European Communities, 2004. Dostupné na: https://fra.europa.eu/sites/default/files/fra_uploads/186-CS-Education-en.pdf
MAGDOVÁ, M. – BOZOGÁŇOVÁ, M. – BERINŠTEROVÁ, M.: The factors supporting the slovak teachers’ turnover according the type of school. In: Pracana, C. – Wang, M. (eds.): Psychological Application and Trends 2020. Lisboa: inScience Press, 2020, s. 142-146.
ONDREJKOVÁ, R.: Slovenská menšina a slovenčina v Maďarsku (postavenie a funkcie slovenského jazyka v Maďarsku). In: Slovenčinár, roč. 2, č. 1, 2015, s. 33-44.
SZABÓOVÁ – MARLOKOVÁ, J.: Vybudovanie systému bázových inštitúcií Školského úradu v Maďarsku. Slovenčinár, roč. 4, č. 3, 2017 s. 40-44.
TÓTH, A. J.: O slovenskom jazyku v školách v Békešskej župe. In: Uhrinová, A. – Žiláková, M. (eds.): Používanie slovenského jazyka v Békešskej župe. Bekešská Čaba: VÚSM, 2005, s. 182-201 .
TÓTH, A. J.: O slovenskom jazyku v školách v Békešskej župe. In: Uhrinová, A. – Žiláková, M. (eds.): Používanie slovenského jazyka v Békešskej župe. Bekešská Čaba: VÚSM, 2005, s. 182-201.
TÓTH, A. J.: Szlovák nyelvhasználat az iskolában. In: Uhrin, E. – Zsilák, M. (eds.): A szlovák nyelv magyarországon. Bibliográfia és tanulmányok I. Békescsaba: Magyarországi Szlovákok Kutatóintézete, 2008, s. 244-263.
TUŠKOVÁ, T. – UHRINOVÁ, A.: „Škola by sa len vtedy zachránila…“ Príbeh slovenskej národnostnej školy v Tardoši. In: Zsilák, M. – Tuska, T. (eds.): Slovenské inšpirácie z Tardoša 35. interdisciplinárny výskumný tábor Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Békešská Čaba: Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, 2018, s. 161-186.
TUŠKOVÁ, T.: Slovenský jazyk v univerzitnom bilingválnom prostredí. Békešská Čaba: VÚSM, 2016.
UHRINOVÁ, A.: O slovenskom školskom systéme v Maďarsku. In: Pavelcová, Z. (Ed.): Slováci v zahraničí, 33. Zborník Krajanského múzea Matice slovenskej. Martin: Matica slovenská 2016, s. 43-55.
UHRINOVÁ, A.: Slovenský jazyk v Maďarsku očami používateľov. In: Uhrinová, A. – Žiláková, M. (eds.): Slovenský jazyk v Maďarsku I. Bekešská Čaba: VÚSM, 2008, s. 92-224.
VÁMOS, A. – BODONYI, E. – KOVÁCS, A. – MÜLLER, R.: Kissebségi népismeret oktatása a nemzetiségi iskolákban I. Új pedagógiai szemle, 9/2004. [online] (cit. 25-03-2022) Dostupné na: http://folyoiratok.ofi.hu/uj-pedagogiai-szemle/kisebbsegi-nepismeret-oktatasa-a-nemzetisegi-iskolakban-i
VARGA, J. (ed.): A közoktatás indikátorrendszere. Budapest: Közgazdaság-tudományi Intézet, 2019. [online] (cit. 16-04-2022). Dostupné na: https://www.mtakti.hu/wp-content/uploads/2020/01/A_kozoktatas_indikatorrendszere_2019.pdf