Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Vďaka podpore z Agentúry pre vývoj a výskum mali v rokoch 2017 – 2021 etnológovia z troch inštitúcií možnosť riešiť projekt s názvom Sociokultúrny kapitál úspešných obcí ako zdroj udržateľného rozvoja slovenského vidieka. Výskum bol zameraný na obce, ktoré vyšli na Slovensku ako víťazné v rámci súťaže Dedina roka do roku 2017: Dobrá Niva, Hrušov, Spišský Hrhov, Oravská Lesná, Soblahov, Dvorníky, Liptovská Teplička a Vlachovo. Zapojili sa doň dve univerzitné pracoviská – UMB v Banskej Bystrici, UKF v Nitre a pracovisko SAV – Ústav etnológie a sociálnej antropológie, ktoré bolo hlavnou riešiteľskou organizáciou reprezentovanou etnológom Danielom Lutherom.
Prečo výskum úspešných obcí? Riešiteľské inštitúcie nadviazali na skúsenosti a výsledky z projektov VEGA, bezprostrednou inšpiráciou bol výskum etnológov z UKF v Liptovskej Tepličke (Beňušková a kol., 2013), ktorá výskumníkov prekvapila svojím dynamickým vývinom a životaschopnosťou napriek tomu, že sa obec nachádza v neľahkých podmienkach v odľahlom horskom teréne. Zároveň sme sa prostredníctvom tejto obce, ktorá zvíťazila v súťaži o Dedinu roka bližšie oboznámili s princípmi tejto súťaže. Tím z Banskej Bystrice mal zase skúsenosti z etnologických výskumov v Dobrej Nive a Hrušove. Medzičasom aj výsledky prác sociológov a sociálnych geografov potvrdili, že kvalitatívne terénne výskumy umožňujú preniknúť do vnútorného kultúrno-sociálneho prostredia obcí a pomáhajú pomenovať dynamizujúce aj retardačné činitele lokálneho rozvoja. Naším cieľom bolo odhaliť, čo sa skrýva za úspechom obcí, ktoré najviac zaujali odbornú porotu v súťaži o Dedinu roka v období 2001 – 2017, ale tiež zistiť, či bol tento úspech skôr príležitostný, alebo si obce udržiavajú kredit úspešnej obce aj po rokoch od víťazstva v súťaži. Išlo o výskum endogénnych aj exogénnych faktorov regionálneho rozvoja, ale keďže sa jednalo o etnologický výskum, akcent bol kladený najmä na „prístup zdola“, čiže na využitie kultúrneho a sociálneho potenciálu konkrétnej obce pre jej lokálny rozvoj.
Metodika výskumu. O výskum v jednotlivých obciach sa podelili univerzitné tímy. Úlohou bratislavského riešiteľského kolektívu (okrem troch etnológov či sociálnych antropológov spolupracoval s tímom aj urbanista z UMB) boli prierezové pohľady na vybrané témy. Etnologičky z Katedry etnológie a folkloristiky v Nitre uskutočnili výskum v obciach Liptovská Teplička (okr. Poprad), Malé Dvorníky (okr. Trnava), Soblahov (okr. Trenčín) a Vlachovo (okr. Rožňava). Paralelne vznikla na pôde UMB v Banskej Bystrici publikácia vytvorená na základe terénneho výskumu v obciach Dobrá Niva (okr. Zvolen), Hrušov (okr. Veľký Krtíš), Oravská Lesná (okr. Námestovo) a Spišský Hrhov (okr. Levoča). Oba univerzitné tímy svoje výskumné aktivity od počiatku vzniku projektu koordinovali.
Samotný výskum spočíval prevažne v použití kvalitatívnych výskumných metód, terénnom výskume, ktorého základ tvorili observačné a exploračné výskumné postupy. Výdatnou pomôckou pri príprave do terénu bolo štúdium Programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja jednotlivých obcí, monografií o jednotlivých obciach, internetových zdrojov vrátane miestnych novín. Prínosné boli aj analýzy štatistických dát a výsledky dotazníkových výskumov, ktoré si v rámci smerovania lokálneho rozvoja zrealizovali samotné obce. Počas výskumu to bolo štúdium miestnych kroník a materiálov nedostupných na internete. Do atmosféry života v obci sme sa počas celého trvania projektu vžívali participáciou na festivitách obce, ale aj sledovaním facebookových stránok vidieckych komunít a mobilných aplikácií informujúcich o dianí v skúmaných obciach. K urýchleniu zberu informácií v riešiteľskom kolektíve na UKF v Nitre prispeli aj dva kolektívne výskumy študentov realizované vo Vlachove a Soblahove. Tu bola využitá v závere projektu aj dotazníková metóda, ktorá doplnila názory obyvateľov skúmaných obcí, keďže do plánu terénnych výskumov nepríjemne zasiahla pandémia covidu.
Súťaž Dedina roka¹. Ideovým východiskom bola súťaž Dedina roka, ktorá sa na Slovensku uskutočňuje od roku 2001. Ide o národnú súťaž, ktorá je súčasťou medzinárodnej súťaže o Európsku cenu obnovy dediny. Táto súťaž sa v Európe koná už od roku 1990 v dvojročnom cykle, čomu sa podriadil aj slovenský cyklus. Národná súťaž sa koná vždy rok pred konaním medzinárodnej súťaže. Účastníkmi medzinárodnej súťaže sú európske štáty, ktoré sa do nej chcú dobrovoľne zapojiť. Cieľom súťaže je posilniť medzinárodnú výmenu skúseností medzi členskými krajinami a regiónmi EÚ, vytvárať pozitívny verejný záujem o problémy ľudí žijúcich na vidieku a čo najlepšie podporovať rozvoj životaschopných a atraktívnych dedín a udržiavanie krajiny. (Cimermanová, 2013)²
Do súťaže sa na Slovensku každé dva roky prihlasuje v priemere okolo 20 obcí z celého Slovenska, ktoré okrem celkového 1. až 3. miesta získavajú aj ocenenia v siedmich hodnotených kategóriách svojimi názvami symbolicky označujúcich hlavné hodnoty vidieka, ktoré musia mať prvé tri víťazné obce harmonicky vyvážené: Dedina ako hospodár, Dedina ako maľovaná, Dedina ako klenotnica, Dedina ako pospolitosť, Dedina ako partner, Dedina ako hostiteľ, Dedina ako záhrada. Tieto poeticky označené kategórie si riešiteľský tím pretvoril na nosné témy projektového výskumu. Do súčasnosti (2022) je na Slovensku nositeľkami tohto titulu jedenásť obcí³. O tom, že si obce získané tituly cenia, svedčia tabule zavesené na viditeľných miestach obecných úradov, ktoré získavajú v domácej aj zahraničnej súťaži. Liptovská Teplička má neónový nápis Dedina roka v centre obce na veži bývalej hasičskej zbrojnice, Vlachovo uplatnilo získanie titulu Dedina roka pri názve obecnej monografie (Bendík, 2015). Kláštor pod Znievom má na prícestných tabuliach označujúcich vstup do obce podnadpis Dedina roka 2021, Spišský Hrhov využil zábery z priebehu súťaže pri tvorbe celovečerného dokumentu⁴, len Malé Dvorníky nemali v čase našej prvej návštevy (2018) tabuľu viditeľne vystavenú. Pre obce je víťazstvo v súťaži príležitosťou zviditeľniť sa, viaceré navštívili prezidenti či ex-prezidenti Slovenska v rámci návštev v regiónoch, keďže aj samosprávne inštitúcie sa úspešnými obcami rady pochvália.
Výsledky projektu. Okrem vedeckých štúdií v domácich aj zahraničných časopisoch a niekoľkých popularizačných podujatí organizovaných najmä tímom UKF vzniklo v rámci projektu päť monografií a dva filmové dokumenty.
Monografie odrážali metodické postupy uplatnené v projekte. Dva riešiteľské tímy – nitriansky a banskobystrický pripravili publikácie, v ktorých zhrnuli podrobné informácie z výskumu v jednotlivých obciach, ktoré im boli pridelené. Ich spoločným znakom je názov Vidiek tradičný, moderný, inšpiratívny. Dediny roka …., ktorý sa líši len vo vymenovaní skúmaných obcí podľa vyššie vymedzených metodických postupov.⁵ Obidve publikácie obsahujú aj teoretické východiská, o ktoré sa tímy opierali, súvisiace so štúdiom regionálneho rozvoja a sociokultúrneho kapitálu. Prístup ku spracovaniu bol síce na oboch pracoviskách individuálny, ale keďže celý riešiteľský tím absolvoval v priebehu riešenia projektu niekoľko spoločných workshopov smerujúcich ku zladeniu pohľadov na skúmané témy, obe publikácie sú vcelku kompatibilné.
Hlavným výstupom projektu je zastrešujúca publikácia editovaná vedúcim riešiteľského tímu D. Lutherom s názvom Dobré miesto pre život. Dediny roka na Slovensku (Luther ed., 2021). Obsahuje prienikové témy naprieč všetkými skúmanými obcami. Ako uvádza autor: „V tejto publikácii nechceme poukazovať na nedostatky spravovania slovenského vidieka, ale ukázať pozitívne príklady z obcí, ktoré sa napriek problémom dokázali rozvíjať a umožniť svojim občanom dôstojný život“ (Luther ed., 2021: 6). Do tejto publikácie sa zapojili aj ďalší členovia riešiteľského tímu: V. Bahna a T. Hrustič (ÚESA SAV) a P. Rusnák (UMB Banská Bystrica). Základ tvorí prehľad sociálneho a územného vývoja skúmaných obcí v kontexte s charakteristikami prostredia (okresov, regiónov), v ktorých sa nachádzajú (Rusnák, 2021). Keďže v troch zo skúmaných obcí sa nachádza aj početnejšia rómska komunita, ktorá vyžaduje špeciálne inkluzívne programy, jedna kapitola je venovaná začleňovaniu Rómov do života v obci (Hrustič, 2021). Ďalšou témou podrobenou osobitnému výskumu bola participácia cirkvi na spoločenskom živote a rozvoji komunity, aj keď sa jej priebežne nemohli vyhnúť ani výskumníčky z univerzitných tímov. Cirkev sa na spoločenskom živote dedín podieľa významnou mierou a prispieva k formovaniu komunity aj rôznorodosti kalendárnych podujatí. Vo viacerých zo skúmaných obcí je však verejná a cirkevná zložka života natoľko prepájaná, že obyvateľ stráca možnosť vlastnej voľby medzi životom s cirkvou a mimo nej (vo všetkých prípadoch to platilo o rímsko-katolíckej cirkvi). Pohľad autora V. Bahnu (2021) je prierezový a uchopenie témy religiozity možno v kontexte súčasných podobných výskumov označiť aj ako jedinečné a pre poznanie spoločnosti veľmi potrebné.
Približne polovicu publikácie tvoria kapitoly, ktoré vytvorili riešiteľky z univerzitných pracovísk spojené v tematických dvojiciach, v rámci ktorých vyhodnotili výsledky výskumov vo všetkých ôsmich obciach na základe vymedzených tematických oblastí: stavebnú kultúru, verejný priestor a environmentálne prístupy (Ambrózová – Krišková, 2021), lokálne spoločenstvo a partnerstvá (Bitušíková – Beňušková, 2021), hospodárske aktivity obcí a cestovný ruch (Bošelová – Darulová, 2021), kultúrno-spoločenský život a lokálne kultúrne dedičstvo (Jágerová – Koštialová, 2021).
Záver publikácie má aplikačný charakter. Okrem klasického zhrnutia obsahuje aj odporúčania pre verejnú správu tých obcí, ktoré majú ambíciu byť úspešnými a chcú sa inšpirovať skúsenosťami takýchto obcí. Bonusom celého projektu realizovaným mimo pôvodných plánov je pdf vydanie skrátenej verzie záverečnej publikácie aj v anglickom jazyku (Luther, 2021).
Okrem uvedených hlavných výstupov vznikli v rámci UKF ešte populárno-vedecké projekty: monografia Hudobné a tanečné tradície Hrušova, (Ambrózová – Krausová, 2019) a Z. Beňušková v spolupráci s amatérskym filmárom Ľ. Patschom vytvorila dva filmové dokumenty.⁶ Využiteľné sú vo výučbe a popularizačných aktivitách, dokument Marinka získal v roku 2021 niekoľko ocenení na amatérskych filmových festivaloch.
Prínosom projektu bolo, že bol realizovaný v rôznych obciach, ťažko porovnateľných. Išlo o obce horského typu, prímestské obce so znakmi suburbií či obce s lazovým osídlením. Každá je umiestnená v špecifických regionálnych podmienkach, ktoré dopadajú na jej vývin. Každá mala svoj vlastný príbeh. Aj keď všeobecné východiskové pozície v 90. rokoch mali obce z hľadiska celospoločenského diania podobné, situácia v jednotlivých obciach nebola rovnaká. Malé Dvorníky sa museli nanovo sformovať ako samostatná obec, pretože v rokoch 1960 – 1990 boli súčasťou zlúčenej obce Dvorníky na ostrove. Vlachovo založené na baníctve a chove oviec a dobytka sa muselo adaptovať na upadajúcu prácu v okolitých baniach. Liptovská Teplička, ktorá bola združstevnená až od roku 1976 si po roku 1990 vytvorila samostatné podieľnické poľnohospodárske družstvo, ktoré systematickou prácou dosiahlo celoslovenské úspechy. Fungovanie tejto obce nepodrazilo ani zastavenie fungovania lyžiarskeho strediska na vyše 10 rokov zo strany neľútostného developerského subjektu a spoločenstvo sa v sťažených geografických podmienkach stmelilo natoľko, že obec aj jednotlivci dosiahli množstvo ocenení a úspechov. Pre Soblahov znamenal zásadnú zmenu prílev nového obyvateľstva z Trenčína a okolia. Spišský Hrhov sa zviditeľnil prácou s rómskou komunitou, ktorá sa významne podieľa na stavebnom rozvoji obce. Hrušov, ktorý spoznalo Slovensko začiatkom 90. rokov najmä prostredníctvom folklórneho festivalu Hontianska paráda, sa vzorovo rozvíja aj napriek sťaženým geografickým podmienkam. Oravská Lesná, po Hrušove druhá skúmaná obec s lazovým osídlením, vytvára pre svojich početne sa rozrastajúcich obyvateľov čoraz priaznivejšie podmienky pre život a dokazuje, že mýtus o chudobnej Orave je minulosťou. Dobrá Niva ťaží zo svojej polohy v blízkosti väčších miest.
Ako etnológovia sme sa podrobnejšie zamerali aj na vplyv tradičnej kultúry na formovanie súčasných vidieckych spoločenstiev, ale zistili sme, že lipnutie na tradíciách nemusí byť základom úspešného rozvoja obce a v niektorých momentoch tradície komunity v obci ľudí nespájajú, ale rozdeľujú. Príkladom obce nasmerovanej do budúcnosti sú Malé Dvorníky, kde absencia informácií o vlastnej minulosti a orientácia na súčasné formy kultúry nás až z hľadiska zaužívaných výskumných metód zaskočila. Miernou bariérou bola aj maďarčina ako hlavný komunikačný jazyk. Príkladom multietnických obcí s rómskou menšinou bola Liptovská Teplička, Spišský Hrhov, Dobrá Niva aj Hrušov, kde sa vedenia obcí musia pasovať s prepájaním dvoch paralelných odlišných svetov. Ako kľúčová sa ukázala schopnosť vedenia obcí využiť potenciál ľudí a komunít, ktoré sa v obci nachádzajú a chcú pre ňu spoločne niečo urobiť. Nemenej dôležití sú schopní lídri, ktorí vedia pre obec získať rozvojové projekty a úspešne ich realizovať. V tomto kontexte hrajú dôležitú úlohu podporné schémy Európskej únie zamerané na obnovu vidieka. Na vidieku sa napríklad darí budovať nájomné bývanie oveľa úspešnejšie než v mestách. Dôležitým faktorom je však vlastnícke vyrovnanie pôdneho fondu, ktorého rozdrobenosť medzi množstvo vlastníkov býva brzdou rozvoja obce. Udržanie počtu obyvateľov je dôležitým meradlom úspešnosti obce, pretože zvyšovaním ich počtu sa navyšuje rozpočet obce z podielových daní, ale rozširuje sa aj ľudský a sociálny kapitál využiteľný v prospech rozvoja obce. Mierne zníženie počtu obyvateľov v poslednom desaťročí v niektorých zo skúmaných obcí je preto pre vedenie obce impulzom pre zvýšenie kvality života v obci. Využitie sociálneho a kultúrneho potenciálu v skúmaných obciach vedie k formovaniu kultúrno-sociálneho kapitálu, ktorý je čoraz častejšie považovaný za kľúčový prvok v regionálnom rozvoji. Bohatý kultúrno-spoločenský život a citlivá komodifikácia hmotného aj nehmotného kultúrneho dedičstva je atraktívna nielen pre obyvateľov obcí, ale aj pre návštevníkov, ktorí vo forme turizmu prinášajú obciam nové rozvojové príležitosti. Je to príležitosť pre aktivizáciu pribúdajúceho počtu seniorov, ktorí vo vidieckych spoločenstvách aktívne prispievajú k udržateľnosti kultúry aj prostredia. Čoraz významnejšiu zložku tvoria v kontexte klimatickej zmeny environmentálne aspekty rozvoja obcí a mikroregiónov. Do hry však vstupujú aj exogénne faktory regionálneho rozvoja, ktoré sú v rôznych regiónoch nerovnako priaznivé. Identifikovanie rozvojových bariér je tiež dôležité, pretože je prvým krokom k ich odstráneniu.
Regionálny rozvoj a regionálna politika Slovenska je dlhodobo podrobovaná kritike z regiónov, ktoré nemajú pocit dostatočnej podpory zo štátnych orgánov. Naopak, musia čeliť vládnym rozhodnutiam, ktoré distribuujú rôzne úlohy na plecia samosprávnych verejných orgánov. Pomoc Európskej únie z rôznych rozvojových programov smerujúca na vidiek sa stala významnou súčasťou hospodárenia a rozvoja obcí. Hospodárenie aj formuje, aj deformuje, pretože dotácie, kompenzácie a zdroje z európskych fondov prostredníctvom štátnych inštitúcií pomáhajú najmä tým vidieckym spoločenstvám a jednotlivcom, ktorí ich vedia získavať. Súčasťou vizualizácie úspešných dedín sú billboardy a tabule zdôrazňujúce donátora rozvojových projektov. Strata dotácií alebo zmeny v ich systéme môžu spôsobiť kolaps v aktivitách, ktoré sú od nich závislé.
Kvalitatívny výskum v obciach pomáha pochopiť vnútorné problémy vidieckych spoločenstiev. Poznatky získané výskumom v ôsmich obciach poskytujú obmedzenú výpovednú hodnotu pre širšie zovšeobecňovanie výsledkov. V konfrontácii s doterajšími vedeckými prácami o rozvoji vidieka, sociologickými či sociálno-geografickými, sa však stávajú súčasťou mozaiky, ktorá do seba zapadá. Etnológia kladie zvýšený akcent práve na zber kvalitatívnych dát, v interdisciplinárnom kontexte výskumu má potenciál prispieť k sledovaniu udržateľnosti a odolnosti vidieckych spoločenstiev. Príležitosť vykonať takýto hĺbkový výskum je veľkou devízou aj pre výučbu, pretože pedagógovia sa môžu oprieť o autentické problémy, s ktorými sa náš vidiek pasuje. Zároveň sa členom riešiteľských tímov otvorili nové pohľady na výskumné témy a kontexty dokumentácie a analýzy života na súčasnom vidieku.

¹Pozri https://www.dedinaroka.sk/.
²O súťaži o Európsku cenu obnovy dediny vzniká v každom ročníku prehľadný katalóg, dostupné na https://www.landentwicklung.org/europaeische-dorferneuerungspreise-seit-1990/.
³Okrem uvedených ôsmich skúmaných obcí sa stali Dedinami roka Oravská Polhora, (2017), Papradno (2019) a Kláštor pod Znievom (2021).
⁴Súťaž spopularizovala filmová dokumentárna komédia To ta monarchia (2020), réžia V. Plančíková, v ktorej je zdokumentovaná návšteva zahraničných hodnotiteľov súťaže.
⁵Ide o publikácie: Darulová, J. – Koštialová, K. – Krišková, Z.: Vidiek tradičný, moderný, inšpiratívny. Dediny roka Hrušov, Dobrá Niva, Oravská Lesná, Spišský Hrhov. Banská Bystrica: Signis, 2020, 212 s.; Ambrózová, J. – Bošelová, M. – Jágerová, M.: Vidiek tradičný, moderný, inšpiratívny. Dediny roka Liptovská Teplička, Malé Dvorníky, Soblahov, Vlachovo. Nitra: UKF, 2021, 200 s. Okrem uvedených autoriek sa štvrté členky oboch tímov na publikáciách podieľali v role vedeckých redaktoriek, najmä z dôvodu súčasného akceptovania kategórie monografia, ktorá nesmie mať viac ako troch autorov.
⁶Oba filmové dokumenty sú prístupné na YouTube : Marinka, profil ženy, nositeľky ľudových tradícií v Liptovskej Tepličke, dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=f5AH62I2hOA a Boli sme dedinou roka 2005, rozprávanie štyroch starostov z Vlachova o rozvoji obce, dostupné na: https://www.ketnoffukf.sk/dedinarokaapvv.html

Literatúra a pramene:
AMBRÓZOVÁ, J. – BOŠELOVÁ, M. – JÁGEROVÁ, M.: Vidiek tradičný, moderný, inšpiratívny. Dediny roka
Liptovská Teplička, Malé Dvorníky, Soblahov, Vlachovo. Nitra: UKF, 2021. [online] (cit. 06-09-2021) Dostupné na: https://www.ketnoffukf.sk/dedinarokaapvv.html
AMBRÓZOVÁ, J. – KRAUSOVÁ, A.: Hudobné a tanečné tradície Hrušova. Hrušov, 2021.
AMBRÓZOVÁ, J. – KRIŠKOVÁ, Z.: Stavebná kultúra, verejný priestor a environmentálne prístupy v procesoch lokálneho rozvoja. In: Luther, D. (ed.): Dobré miesto pre život. Dediny roka na Slovensku. Bratislava: ÚESA SAV, Marenčin, 2021. s. 77 – 101.
BEŇUŠKOVÁ, Z. a kol.: Liptovská Teplička od druhej polovice 20. storočia. Nitra: UKF, 2013.
BAHNA, Vladimír: Participácia cirkví na spoločenskom živote a rozvoji komunity. In: Luther, D. (ed.): Dobré miesto pre život. Dediny roka na Slovensku. Bratislava: ÚESA SAV, Marenčin, 2021.
BITUŠÍKOVÁ, A. – BEŇUŠKOVÁ, Z.: Lokálne spoločenstvo a partnerstvá. In: Luther, D. (ed.): Dobré miesto pre život. Dediny roka na Slovensku. Bratislava: ÚESA SAV, Marenčin 2021. s. 102 – 126.
BOŠELOVÁ, M. – DARULOVÁ, J.: Hospodárske aktivity obcí a cestovný ruch. In: Luther, D. (ed.): Dobré miesto pre život. Dediny roka na Slovensku. Bratislava: ÚESA SAV, Marenčin, 2021, s. 184 – 214.
CIMERMANOVÁ, I.: Genéza súťaže Dedina roka na Slovensku a jej európske súvislosti. 2019. Program Obnova dediny: Súťaž dedina roka [online] (cit. 06-09-2021) Dostupné na: https://www.obnovadediny. sk/wp-content/uploads/2019/02/9_Cimermanova_SDR.pdf.
DARULOVÁ, J. – KOŠTIALOVÁ, K. – KRIŠKOVÁ, Z.: Vidiek tradičný, moderný, inšpiratívny. Dediny roka Hrušov, Dobrá Niva, Oravská Lesná, Spišský Hrhov. Banská Bystrica: Signis, 2020. [online] (cit. 06-09-2021) Dostupné na: https://www.signis.sk/l/jolana-darulova-katarina-kostialova-zdena-kriskova-vidiek-tradicny-moderny-a-inspirativny-dedina-roka-hrusov-dobra-niva-oravska-lesna-spissky-hrhov/.
HRUSTIČ, T.: Podoby spolužitia s rómskymi komunitami a ich zapájanie do spoločenského života. In: Luther, D. (ed.): Dobré miesto pre život. Dediny roka na Slovensku. Bratislava: ÚESA SAV, Marenčin, 2021, s. 160 – 183.
JÁGEROVÁ, M. – KOŠTIALOVÁ, K.: Kultúrno-spoločenský život a lokálne kultúrne dedičstvo. In: Luther, D. (ed.): Dobré miesto pre život. Dediny roka na Slovensku. Bratislava: ÚESA SAV, Marenčin 2021, s. 215 – 241.
LUTHER, D. (ed.): Dobré miesto pre život. Dediny roka na Slovensku. Bratislava: ÚESA SAV, Marenčin, 2021.
LUTHER, D.: The Socio-Cultural Capital of Succesful Villages. Bratislava: ÚESA SAV, Marenčin 2021. [online] (cit. 06-09-2021) Dostupné na: https://www.sav.sk/?lang=sk&doc=activity-monography-response-page&institute_no=40&monography_id=152.
RUSNÁK, P.: Úspešné obce a ich urbanistický vývoj. In: Luther, D. (ed.): Dobré miesto pre život. Dediny roka na Slovensku. Bratislava: ÚESA SAV, Marenčin, 2021. s. 33 – 76.