Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Sakrálne stavby tvoria neodmysliteľnú a mimoriadne cennú súčasť tradičnej stavebnej kultúry a kultúrneho dedičstva na Slovensku. Samotné výtvarné a priestorové riešenie architektonických jednotiek a ich včlenenie do prírodného prostredia a zástavby obce, výber rôznych druhov dreva a ich kombinácia, stavebné techniky, zariadenie a úprava interiérov, sú prejavom religiozity a úcty nášho ľudu k Bohu a kresťanskej tradícii. Zvýraznením hodnôt a priorít, a tiež estetického cítenia a schopnosti premietnuť ho do materiálu.

Interkulturalita Slovenska ako križovatky starých obchodných ciest a kultúr má osobitý charakter aj vďaka zložitej christianizácii a viacvrstvovému formovaniu konfesionálnej štruktúry. Unikátna etnická a náboženská skladba obyvateľstva našla zákonite odraz aj v cirkevných stavbách. Rímskokatolícke drevené kostoly s vplyvom architektonických prvkov gotického slohu aj drevené cerkvy východného kresťanského obradu patria ku skvostom našej stavebnej kultúry. Na tomto mieste sa snažím upozorniť na osobitosť evanjelických drevených kostolov a historické faktory, ktoré sprevádzali vznik tohto významného kultúrneho fenoménu.

Väčšina kostolov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku bola postavená v dvoch stavebných vlnách: staršie artikulárne po Šopronskom sneme v roku 1681 a mladšie tolerančné po Toleračnom patente v roku 1781. Prvá polovica

17. storočia je v Uhorsku charakteristická silným protihabsburgským pohybom, ktorý mal svoj politický, občiansky i náboženský program. Jeho protagonisti, napríklad Gabriel Bethlen, Juraj I. Rákoczi, zaznamenávali striedavé úspechy. Imrich Tököly z kežmarskej evanjelickej magnátskej rodiny sa počas exilu v Sedmohradsku dostal na čelo protihabsburgského hnutia. V roku 1678 vtiahol s vojskom – kurucmi (podľa latinského slova krux – kríž) na územie východného Slovenska a postupoval na západ. Jedným z cieľov ním vedeného povstania bola obnova náboženskej slobody obyvateľstva. Uhorskí evanjelici i kalvíni boli prenasledovaní zvlášť za vlády cisára Leopolda I. Protestantom boli odoberané už vyše storočie užívané kostoly, fary a školy. Obyvateľstvo bolo nútené vykonávať katolícke náboženské obrady. Na základe súdov (napríklad Bratislava, Trnava, Spišské Podhradie) boli protestantskí farári a učitelia vyháňaní z krajiny, pozbavení úradu a majetku, väznení a predávaní na galeje.

Tökölyho povstanie sa stretlo so všeobecnou podporou obyvateľstva. Zároveň však na Viedeň pochodovala z juhovýchodu obrovská turecká armáda. Cisár Leopold I. bol teda nútený urobiť voči Uhorsku ústupok. Zrušil tzv. gubernium, osemčlennú absolutistickú vládu určenú pre Uhorsko a v apríli 1681 zvolal krajinský snem do slobodného kráľovského mesta Šopron. Snem riešil množstvo politických otázok. Protestanti otvorili aj náboženskú problematiku. Medzi uzneseniami snemu boli prijaté články číslo 25 a 26. Prvý z nich formálne proklamoval slobodu náboženského vyznania, vyjadrenú Viedenským mierom z roku 1606 a zabezpečoval slobodný návrat do vlasti pre všetkých znevážených a potrestaných protestantských exulantov. Druhý z nich tie isté práva a slobody obmedzoval, ale evanjelici i kalvíni si podľa neho (teda podľa 26. článku, z latinčiny articulus a odtiaľ artikulárne chrámy) mohli postaviť vo všetkých stoliciach Uhorska po dva kostoly, prípadne im mali byť vrátené tie odobraté kostoly, ktoré ešte neboli vysvätené ako katolícke. Okrem toho protestantské kostoly mohli stáť len na predmestí slobodných kráľovských a kráľovských banských miest, na majetkoch veľmožov a v niektorých pohraničných pevnostiach.

Na sneme v Šoproni evanjelické stavy predložili sťažnosť, že od roku 1667 stratili v 27 stoliciach Uhorska 888 kostolov. Na základe artikúl si ich mohli postaviť len 50. Takéto znenie zákonov považovali stále za diskriminačné, listom si sťažovali cisárovi a opustili snem. Evanjelická cirkev však nebola zrušená ako v Čechách po bitke na Bielej hore a v článkoch sa javila aj určitá perspektíva na ďalšie možné zlepšenie situácie evanjelikov.

V roku 1683 utrpeli Turci pri Viedni rozhodujúcu porážku, čo zároveň znamenalo aj koniec vplyvu Tököliho. Leopoldovo vládnutie zaznamenalo veľkú konjunktúru. Potvrdil aj pôvodné znenie šopronských článkov. Začala sa nová vlna útlaku a prenasledovania protestantov, ktorá vyvrcholila protihabsburgským povstaním Františka II. Rákocziho v roku 1703 .

Artikulárne kostoly boli miestom veľkej nádeje na uchovanie duchovného života evanjelikov a evanjelickej cirkvi a.v.. Schádzali sa v nich evanjelickí veriaci, prichádzajúci pešo či na vozoch zo širokého okolia. Boli stavané podľa presne určených a kontrolovaných pravidiel. Miesto pre ich stavbu vytýčila zvláštna komisia na okraji dedín a miest. Kostoly nesmeli mať kamenné základy, zvon ani vežu, museli byť postavené z dreva a bez použitia klincov. Stavbu bolo potrebné realizovať v priebehu jednej stavebnej sezóny, od jari do jesene.

Z pôvodných artikulárnych kostolov sa na Slovensku zachovalo päť: v Hronseku pri Banskej Bystrici, v Paludzi na Liptove, ktorý bol v roku 1982 presťahovaný do Svätého Kríža, v Leštinách a Istebnom na Orave a v Kežmarku na Spiši. Dôvtipná stavebná konštrukcia i výzdoba liturgických častí interiéru sú svedectvom obdivuhodnej zručnosti tesárskych majstrov. Pravdepodobne pre všetky artikulárne kostoly bol spoločným charakteristickým znakom pôdorys tvaru gréckeho kríža aj napriek zložitému situovaniu v teréne (najmä Istebné a Leštiny). Oltár a krstiteľnica stoja netradične v centre chrámového priestoru, ktorý má veľmi dobré akustické vlastnosti. Okolo celého pôdorysu chrámových lodí sú umiestnené pavlače, ktoré výrazne zvyšujú kapacitu kostolov. Interiéry bývajú bohato zdobené ľudovou maľbou s prírodnými a biblickými motívmi. Kostoly sú tradične lemované lipami.

Väčšina artikulárnych kostolov sa dodnes nezachovala. V období po Tolerančnom patente boli namiesto nich budované murované kostoly, ktoré sú niekedy označované aj ako artikulárne. Každé artikulárne miesto však i v období rozvíjajúceho sa ekumenizmu pripomína ľudskú statočnosť, presvedčenie viery a zápas za občianske a náboženské práva.