Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Slovenské národné múzeum – Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku v súčasnosti pripravuje podklady k spracovaniu Programu cezhraničnej spolupráce Slovenskej republiky – Poľska 2007 – 2013, projektu financovaného z európskych štrukturálnych fondov. Hlavným cieľom bude zvýšenie a posilnenie turistickej atraktivity prihraničnej oblasti Prešovského a Krośniensko- Przemyskiego kraja. Zo slovenskej strany by sa malo jednať najmä o podporu investícií do infraštruktúry a supraštruktúry cestovného ruchu (ďalej CR) s cieľom podporiť organizáciu spoločného CR a cezhraničných kultúrnych aktivít v tejto oblasti. Hlavnými partnermi SNM – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku v rámci pripravovaného projektu budú Múzeum budownictwa ludowego v Sanoku a Múzeum remesiel v Krosne.

Jedným z predpokladov úspešného spracovania a realizácie projektu je dôkladné poznanie súčasného stavu CR v príslušnom regióne a stanovenie teoretických východísk jeho realizácie na príslušnej úrovni pre cezhraničnú spoluprácu. Z tohto dôvodu bolo potrebné vypracovať materiál pozostávajúci z viacerých dokumentov, ktoré majú odlišný charakter, ale spoločne opisujú východiskovú situáciu slovenského partnera. Časť spracovaných dokumentov sa zaoberá vymedzením teoretických východísk a metodikou realizácie spolupráce v CR. Tiež bolo nevyhnutné prakticky analyzovať vymedzené územie a vytvoriť materiál pre mesto Svidník a okolie. Názov komplexného materiálu pre Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku, iniciátora cezhraničnej spolupráce, je Predpoklady CR Prešovského samosprávneho kraja s akcentom na mesto Svidník – Analýza potenciálu rozvoja CR v kontexte cezhraničnej spolupráce v Slovensko – Poľskom pohraničí.

Analýza predpokladaného vývoja pozície na trhu a konkurencieschopnosti skúmaného územia. Pracovný tím katedry manažmentu kultúry a turizmu prijal ponuku Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku na spoluprácu.[1] Múzeum tak reagovalo na výzvu Prešovského samosprávneho kraja na predkladanie žiadostí o finančný príspevok pre mikroprojekty z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007-2013. Na výskume, ktorý som viedol, sa podieľali absolvent katedry Mgr. Roman Zima a dve študentky magisterského štúdia Bc. Miroslava Zumerová a Bc. Ľubica Hubcejová. Úlohou nášho tímu bolo vypracovanie analýzy súčasného stavu CR mesta Svidník a okolia, ktorá bude podkladom pre zhodnotenie nosných foriem CR mesta Svidník a jeho okolia, a ktorá zapadá do intencií projektu cezhraničnej spolupráce. Analýza sa osobitne venuje potenciálu Múzea ukrajinskej kultúry, ktoré je žiadateľom finančného príspevku. V dňoch 1. – 3. 6. 2009 sme realizovali terénny výskum v meste Svidník.

Svidník leží v severnej časti východného Slovenska, v Prešovskom kraji. Aj napriek výhodnej polohe na trase Poľsko – Slovensko – Maďarsko, CR tohto regiónu nie je dostatočne rozvinutý. Výrazne tu absentuje existencia sekundárnej ponuky, ktorá je dôležitou súčasťou rozvoja turizmu. Mesto má vďaka veľkému počtu kultúrnohistorických pamiatok a kvalite prírodného prostredia veľmi dobré predpoklady pre rozvoj aktívneho CR. Milovníci prírodných krás i záujemcovia o históriu a kultúrne pamiatky, nájdu okrem drevených chrámov východného obradu v regióne viacero národných kultúrnych pamiatok, napríklad Pamätník Československej armády na Dukle s areálom a cintorínom, Pamätník Sovietskej armády vo Svidníku. Niektoré murované gréckokatolícke chrámy a rímskokatolícke kostoly v okolitých obciach sú kultúrnymi pamiatkami a niektoré boli zapísané aj do svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO (Ladomírová, Bodružaľ). Návštevníci si môžu pozrieť Vojenské múzeum vo Svidníku, ktoré je špecializovanou inštitúciou pre oblasť vojenskej histórie na východnom Slovensku. Expozíciu Vojenského múzea dotvára komplex prírodného múzea v Duklianskom priesmyku a v Údolí smrti.

Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku je špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorého poslaním je dokumentovať základné etapy kultúrno-historického, politického a sociálneho vývoja Rusínov-Ukrajincov na území Slovenska v procese historického vývoja až do súčasnosti. Je najstarším národnostným múzeom na Slovensku, v ktorom sa postupne rozvíjala systematická zbierkotvorná, vedecko- výskumná, publikačná, metodicko-odborná a kultúrno-výchovná činnosť. Bohaté zbierkové fondy sa prezentujú prostredníctvom expozícií, výstav a rôznorodých podujatí pripravovaných najmä na pôde SMN-MUK – Národopisnej expozície v prírode.

Do danej problematiky nás po príchode uviedli riaditeľ Múzea ukrajinskej kultúry PhDr. Miroslav Sopoliga DrSC. a Ing. Makara. Poskytli nám potrebné interné materiály inštitúcie a vízie múzea o spolupráci s poľskou stranou. Konkrétne zámery kooperácie sú s Podkarpatským múzeom v meste Krosno, ktoré vo veľkej miere môže prispieť k rozvoju CR vo Svidníku aj v jeho okolí. Poľsko-slovenské prihraničné územie má všetky predpoklady k rozvoju a využitiu aktivít spojených s odpočinkom, turistikou, ekoturistikou a agroturistikou. Žiadatelia o finančný príspevok musia mať vo svojom projekte zakomponovaný cieľ ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva. Vzhľadom na to, že múzeum je nielen kultúrnou, výskumnou, ale aj vzdelávacou inštitúciou, jeho kontakty s Podkarpatským múzeom v Krosne prispejú k posilneniu vzájomnej spolupráce a k vytvoreniu tematických sietí.[2] Zachovanie kultúrneho dedičstva regiónu múzeum podporuje prípravou spoločných projektov udržujúcich lokálnu identitu, napríklad vytváraním integrovaných kultúrnych a turistických produktov prihraničia a iniciovanie vzniku centier spolupráce a kultúrnej výmeny. Pri splnení tohto cieľa sa múzeum rozhodlo do projektu zahrnúť národopisnú expozíciu v prírode. Hmotná kultúra podáva návštevníkom komplexný obraz základných životných podmienok Rusínov-Ukrajincov na území Slovenska v predchádzajúcich časových etapách.

Významným aspektom projektu je zveľadenie múzea v prírode, respektíve dobudovanie plne funkčného vstupného areálu. V areáli by sa mala nachádzať komplexná infraštruktúra vrátane turistickej informačnej kancelárie (ďalej TIK). TIK by mala poskytovať informácie o možnostiach využitia voľného času v slovensko-poľskom prihraničí. Metodika pre zriadenie TIK je súčasťou návrhovej časti výstupného materiálu.

Základným predpokladom našej úspešnej práce bolo zistenie stavu primárnej a sekundárnej ponuky CR v meste a jeho okolí. Získané interné materiály múzea, informácie okresného úradu a Prešovského samosprávneho kraja poslúžili pri vypracovaní analýzy. Pri tvorbe výstupov sme uplatnili viacero prístupov. Využívali sme vymedzenia regionálneho a lokálneho potenciálu podľa metodiky Regionalizácie CR Slovenskej republiky, mapovanie primárnej a sekundárnej ponuky prof. M. Gúčika a opierali sme sa o teoretické východiská spolupráce v CR využívajúc odbornú literatúru.

Svidník v kontexte slovensko – poľského pohraničia. Význam zakladania kooperatívnych vzťahov pre ďalší rozvoj cestovného ruchu. Tvorba koncepčných dokumentov CR, medzi ktoré patrí aj riešený projekt, v tomto prípade prebieha ako súčasť všeobecných rozvojových koncepcií. Takéto koncepcie sú mnohokrát neadresné, príliš všeobecné a ich využitie v praxi je minimálne. Je potrebné, aby sa danou problematikou zaoberali odborníci a následne z nich vytvorili reálne aplikovateľný materiál. V rámci skúmaného regiónu by sa problematikou mali zaoberať odborníci na regionálny rozvoj a CR. Ich úlohou je sledovanie rozvojových trendov, možností regiónu a vytváranie koncepcií, v ktorých jasne aplikujú výsledky analýz a pozorovaní.

Pri voľbe a napĺňaní cieľov regionálneho rozvoja je dôležitá voľba priorít. Zvolené priority sa nadväzne musia premietnuť napríklad do jednotlivých projektov. „Každý cieľ projektu musí korešpondovať s definovanými prioritami, ktoré vyplývajú z analýzy prostredia alebo podľa záujmov dotknutých skupín. Ak je v obci, regióne prioritou rozvoj cestovného ruchu, každý pripravovaný projekt by mal prispievať na podporu tejto priority. Samospráva by teda mala podporiť projekty, ktorých ciele sú zamerané napr. na obnovu architektonických a kultúrnych pamiatok, rozvoj ubytovacej kapacity (penzióny, ubytovanie na súkromí), rozvoj služieb (stravovanie, zábava), organizáciu podujatí, atď.“[3]

Región by sa mal zaoberať aj tvorbou jednotnej regionálnej značky CR, ktorú by predstavoval komplexný produkt CR v regióne. Mal by vyvíjať aktivity zjednocujúce subjekty v CR a vytvárať možné projekty ich kooperácie a vzájomného využívania ponúk. Zmierňovali by tak sezónnosť a región by docielil celoročné využívanie služieb CR. Takáto činnosť predstavuje neobmedzené možnosti rozvíjať sa v rôznych smeroch a na rôznych úrovniach.

Prírodné prostredie, kultúrne dedičstvo, pozitívny obraz územia a turistická infraštruktúra poskytujú možnosti rozvoja celoročnej turistiky a rekreácie, čo je podporené aj početnými strediskami zimných športov, ktoré sa v tejto oblasti nachádzajú. Napriek tomu sú v regióne okrem oblastí a miest dobre pripravených pre turistiku a odpočinok, hlavne v západnej časti územia, i také, kde je turistická infraštruktúra rozvinutá slabo. Existujú tu miesta, kde sa vyskytuje veľký, no nevyužitý potenciál pre rozvoj turistiky. Nachádzajú sa najmä vo východnej časti územia, kde prírodné podmienky, vzácne architektonické objekty a iné turistické atrakcie nie sú celkom využívané. Na území poľsko-slovenského pohraničia sa nachádzajú početné kúpele, ktorých úroveň nie vždy zodpovedá štandardom EÚ. Medzinárodné kultúrne a športové podujatia tvoria podstatný rozmer cezhraničnej spolupráce. Festivaly, súťaže, výstavy a folklórne podujatia prispievajú k nadväzovaniu priamych kontaktov medzi miestnymi obyvateľmi, komunitami a samosprávami i v cezhraničnom kontexte.

Dôležitým aspektom miestnej ekonomiky na oboch stranách hranice je turistika. Potenciálne je poľsko- slovenské prihraničné územie ideálne pre rozvoj cezhraničnej turistiky. Z výskumov vyplýva, že ročne prekračuje hranice 4 mil. Slovákov a viac ako 5 mil. Poliakov. Pre Poliakov je však Slovenská republika často iba tranzitnou krajinou cestou na juh Európy. Až 95% slovenských turistov prekračujúcich hranice zostáva v prihraničnej zóne, no v čase kratšom než 24 hodín. I keď slovenská strana je v porovnaní s poľskou lepšie vybavená turistickou infraštruktúrou, na poľskej strane je využívaná intenzívnejšie. Na jedno nocľažné miesto v roku 2003 na poľskej strane pripadalo 24 hostí a na slovenskej strane 21. Rozdiel sa prehĺbil v roku 2004, keď sa ukazovateľ počtu hostí v Poľsku zvýšil na 25 a na Slovensku klesol na 19. Z dlhodobej perspektívy patrí CR do sektoru vykazujúceho zisk na oboch stranách prihraničného regiónu.

Spoločným problémom turistických služieb je znižujúca sa efektivita a výkon turizmu (okrem NUTS III regiónu nowosadecki), najmä na slovenskej strane prihraničného regiónu. Od roku 2002 je bilancia turizmu charakterizovaná klesajúcim počtom turistov využívajúcich ubytovanie. Počet turistov, ktorí sa ubytujú najmenej na jednu noc výrazne narástol za posledné tri roky iba v subregiónoch nowosadecki a bielsko-bialski.

Ďalším vážnym dlhodobým problémom pre prihraničný región je nízka kvalita ponúkaných služieb. Vybudovaním turistickej infraštruktúry (zahŕňajúc miesta na prenocovanie) miera vyťaženosti izieb za posledné dva roky pomaly narastá iba v subregióne Nowosadecki. Porovnaním s priemerom EÚ je možno pozorovať veľmi malú mieru vyťaženosti izieb: na slovenskej strane je to v priemere 30% a na poľskej strane prihraničného regiónu maximálne 40% (v subregióne nowosadecki).[4] Nedostatočná úroveň využitia turistického potenciálu (hlavne v horských oblastiach) je na jednej strane daná teritoriálnou neprístupnosťou, nízkou kvalitou cezhraničnej infraštruktúry aj turistických služieb.Ďalším problémom ovplyvňujúcim a skresľujúcim štatistické údaje je aj nelegalizované poskytovanie ubytovania.

Spolupráca v slovensko–poľskom pohraničí. Teoretické východiská. Teoretické vymedzenie spolupráce v cestovnom ruchu je možné vnímať v rámci prípravy projektu cezhraničnej spolupráce v slovensko – poľskom pohraničí ako dôležité metodické východisko jej realizácie, a tiež zdroj cenných informácií o organizácii kooperačných vzťahov na jednotlivých úrovniach. Poslanie spolupráce v cestovnom ruchu je možné chápať ako spoločné úsilie pri rozvoji cestovného ruchu na Slovensku, ochotu spolupracovať, spájať sa, úzko spolupracovať s orgánmi samosprávy a verejnej správy aj s vládou SR na rozvoji cestovného ruchu v Slovenskej republike a jeho pozdvihnutie na úroveň verejného záujmu. Spoluprácu možno definovať ako „akúkoľvek súčinnosť dvoch alebo viacerých subjektov zainteresovaných na rozvoji cestovného ruchu alebo na poskytovaní služieb účastníkom cestovného ruchu na dosiahnutie spoločného cieľa, ktorým je zväčša dosahovanie rentability činnosti daných subjektov prostredníctvom uspokojovania potrieb účastníkov cestovného ruchu.“[5]

Podľa Konečnej sa spolupráca zakladá na dvoch podmienkach:[6]

• možnosť vzájomného pôsobenia,

• miera motivácie k spolupráci.

S ohľadom na charakteristiku a špecifiká trhu CR na Slovensku je potrebné naštartovať spoluprácu podnikateľov a inštitúcií, a to z viacerých dôvodov:

1. Účastník CR vníma svoj pobyt v cieľovom mieste komplexne. Tento súbor obsahuje všetky zážitky a skúsenosti vrátane spotrebovaných služieb. Svoj celkový dojem nedelí podľa rôznych jednotlivých spotrebovaných produktov, ale naopak, vytvára si ho na základe porovnania svojich očakávaní s poskytnutými službami v danom cieľovom mieste. Produkt jednotlivého zariadenia CR nemá rozhodujúci vplyv na výber cieľového miesta.

2. Schopnosť zlepšovať sa v realizácii produktu zo strany ponuky. Spoločný postup podnikov a inštitúcií CR pri vývoji produktu a jeho realizácii umožňuje zefektívniť využitie výrobných faktorov a vytvoriť systém riadenia danej destinácie. Uľahčuje tvorbu balíkov služieb a umožňuje uspokojovať dopyt podľa požiadaviek cieľovej skupiny účastníkov CR.

3. Podpora vzniku inštitúcií pre cestovný ruch, ktorých cieľom by malo byť zefektívnenie komunikácie medzi jednotlivými zainteresovanými rezortmi a príprava takých legislatívnych noriem, ktoré prispejú k zjednodušeniu budovania infraštruktúry pre CR.

Spolupráca patrí k prvkom rozšíreného marketingového mixu. Morrison rozširuje klasickú podobu tzv. „4P“ (place, price, promotion, product) o ďalšie 4P (people, packaging, programming, partnership). Posledné uvedené – partnership, hovorí o tom, že úspech v CR závisí na spolupráci dodávateľov a sprostredkovateľov, prepravcov a aj na spolupráci medzi rôznymi úrovňami verejnej správy.[7] Pri spolupráci a rozvoji CR zohráva významnú a osobitú úlohu aj miestne obyvateľstvo. Na tento subjekt sa zvyčajne kladie malý dôraz, no u obyvateľstva danej destinácie alebo regiónu CR je potrebné systematicky vytvárať kladný vzťah k CR a jeho účastníkom. Dôležité je pochopiť prínos a úžitok, ktorý plynie z CR a využiť možnosť pozitívneho ovplyvnenia jeho rozvoja.

Slovenský trh CR je rozdrobený na veľké množstvo malých nezávislých podnikov, ktoré sú zatiaľ pomerne málo ochotné navzájom spolupracovať. Zlepšenie spolupráce medzi podnikateľmi navzájom i medzi verejným a súkromným sektorom by malo byť podmienené intenzívnym využívaním kooperačných systémov, ako sú miestne a regionálne združenia CR, dobrovoľné profesijné združenia a pod. Takéto kooperačné systémy majú podstatne väčšie šance na trhu ako samostatné jednotky. Angažovanosť verejného sektora sa musí prejaviť pri iniciovaní vzniku a zakladaní združení CR v mestách a regiónoch. Určujúci význam majú miestne združenia CR, ktoré sa môžu na princípe subsidiarity spájať do regionálnych združení s cieľom plnenia spoločných úloh. Tieto združenia majú význam pre vytváranie komplexných produktov CR v regiónoch a organizovanie fungujúceho trhu služieb. V niektorých prípadoch je však účasť verejného sektora, a to hlavne vo forme financovania, nevyhnutná (napríklad budovanie turistických chodníkov, cyklotrás, priestorového informačného systému, a pod.).

„Tieto úlohy v súčasnosti z časti plnia turistické informačné kancelárie, ktorých zakladateľmi sú miestne samosprávne orgány. Sú ideálnym výsledkom spolupráce verejného a súkromného sektora. Nejednotná je však ich právna forma, zdroje financovania, náplň činnosti a podobne.“[8] Spolupráca v CR sa z priestorového hľadiska môže rozvíjať na viacerých úrovniach. Po zovšeobecnení sú v CR zastúpené štyri úrovne a to: miestna, regionálna, národná a nadnárodná. Kvôli praktickým potrebám je nutné rozšíriť ich na viaceré tak, aby zohľadňovali aj zapojené subjekty. Konečná uvádza nasledujúce možné úrovne spolupráce v CR:[9]

• miestna/lokálna spolupráca – je najnižšou formou spolupráce medzi subjektmi a inštitúciami v stredisku CR,

• spolupráca medzi partnerskými mestami – takáto spolupráca sa nezakladá na teritoriálnej blízkosti, ale inej spoločnej črte – spoločných záujmoch v rôznych oblastiach života,

• spolupráca na mikroregionálnej úrovni – výhoda takejto spolupráce spočíva v riešení problémov na území

mikroregiónu, ktorý z hľadiska CR vytvára určitý celok,

• regionálna spolupráca – jedná sa o spoluprácu subjektov, ktoré sú priamo alebo nepriamo zainteresované na rozvoji CR v regióne,

• medziregionálna spolupráca – je to spolupráca viacerých regiónov v rámci jedného štátu, alebo aj dvoch či viacerých štátov,

• cezhraničná spolupráca – takáto spolupráca sa rozvíja v rámci prihraničných regiónov dvoch či viacerých susediacich štátov,

• transnacionálna spolupráca – vzniká medzi národnými, regionálnymi a miestnymi inštitúciami a úradmi so zámerom vyššej úrovne územnej integrácie naprieč zoskupeniami regiónov Európy.

Dve posledné formy spolupráce najviac súvisia s pripravovaným projektom. V rámci regionálnej úrovne je najrozvinutejšia forma spolupráce cezhraničná spolupráca, ktorá vzniká s cieľom integrovaného rozvoja prihraničných regiónov. Aby bola cezhraničná spolupráca efektívna, je potrebné inštitucionalizovať kooperáciu formou koordinačného centra. Výsledkami prvej etapy spolupráce samospráv v prihraničných regiónoch sa stali euroregióny. Na území Slovenska v súčasnosti pôsobí dvanásť euroregiónov. Euroregióny zastupujú národní zástupcovia, pričom na Slovensku ich predstavujú regionálne združenia, ktoré vznikli z iniciatívy samosprávnych orgánov. Medzi obcami je najvyužívanejšou formou spolupráce inštitucionalizovaná spolupráca s inými obcami alebo VÚC na základe zákona č. 453/2001 Z. z. o obecnom zriadení. Obce môžu spolupracovať na základe zmluvy uzavretej za účelom uskutočnenia konkrétnej úlohy alebo činnosti na základe zmluvy o zriadení združenia obcí, alebo môžu zriaďovať združenia obcí ako právnickú osobu. Združenia vznikajú na dobrovoľnej báze s cieľom riešenia spoločných problémov a rozvoja daného územia.[10] Mnohé takéto združenia obsahujú v názve slovo mikroregión, ktoré označuje ich príslušnosť ku geograficky vymedzenému územiu. Tieto združenia sa zaoberajú aj miestnym CR. Vznikajú napríklad pre potreby príprav projektov na čerpanie finančných podpôr z verejných zdrojov. Môžu mať aj formu záujmových združení právnických osôb, alebo občianskeho združenia. Tieto združenia majú vzhľadom na skúmanú problematiku na úrovni regiónu v kontexte spolupráce vo verejnom sektore najväčší význam.

Ako som už spomenul, vyššie uvedené jednotky, ktoré sa zaoberajú samotnou spoluprácou a problematikou rozvoja regiónov, vznikajú prevažne z iniciatívy samosprávnych orgánov( obce, VÚC). V praxi je často možné čeliť nevedomosti alebo neinformovanosti predstaviteľov samosprávnych orgánov o tom, čo spadá do ich pôsobnosti a možností, a preto je užitočné spomenúť ich kompetencie v cestovnom ruchu. V organizácii CR na Slovensku je viacero úrovní, ktoré disponujú určitými kompetenciami, ale ja spomeniem pre riešený projekt najdôležitejšie.

Medzi kompetencie obcí v CR patria:[11]

• tvorba plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja na území mesta a obce vrátane stratégií a koncepcií rozvoja cestovného ruchu,

• vypracovanie územných plánov,

• koordinácia subjektov v danom teritóriu pri poskytovaní služieb cestovného ruchu,

• tvorba vlastných finančných nástrojov na realizáciu aktivít v cestovnom ruchu,

• zriaďovanie pracovných komisií cestovného ruchu,

• zriaďovanie miestnych združení cestovného ruchu,

• zriaďovanie a prevádzkovanie turistických informačných kancelárií,

• budovanie infraštruktúry podporujúcej aktivity v cestovnom ruchu (cesty, vodovod, plynofikácia, kanalizácia, verejné sociálne zariadenie, atď.),

• zlaďovanie aktivít podnikateľských subjektov v rámci svojej pôsobnosti,

• budovanie a značkovanie turistických chodníkov, cyklotrás, bežeckých tratí, odpočívadiel, informačných a orientačných systémov,

• inštalácia a údržba informačných a propagačných systémov,

• sústreďovanie štatistických údajov o cestovnom ruchu v obci,

• vyberanie miestnych daní (daň za ubytovanie),

• vytváranie podmienok na výchovu miestneho obyvateľstva k cestovnému ruchu ako prvku predstavujúcemu pozitívny vplyv na celkový vývoj obce,

• spolupráca s ústrednými orgánmi štátnej správy a s orgánmi samosprávneho kraja pri realizácii štátnej politiky cestovného ruchu,

• spolupráca s podnikateľskými subjektmi.

Prepojenie medzi miestnou, regionálnou a národnou úrovňou predstavujú VÚC. Pre prípravu podobných projektov sú práve VÚC najdôležitejším pilierom, ktorý, umožňuje ich realizáciu. Na Slovensku je v súčasnosti 8 samosprávnych krajov.

Medzi ich kompetencie v CR patria:[12]

• tvorba programov a plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja na území samosprávneho kraja vrátane stratégií a koncepcií rozvoja cestovného ruchu,

• vypracovanie územných plánov, realizácia programov regionálneho rozvoja a koordinácia subjektov v súvislosti s týmto rozvojom,

• podpora podnikania a spolupráce so subjektmi pôsobiacimi na území samosprávneho kraja,

• koordinácia rozvoja cestovného ruchu s cieľom všestranného rozvoja územia a uspokojovania potrieb jeho obyvateľov,

• rozvoj dopravnej infraštruktúry vo svojej pôsobnosti,

• tvorba vlastných finančných zdrojov na realizáciu aktivít v cestovnom ruchu,

• zriaďovanie pracovných komisií cestovného ruchu,

• zriaďovanie regionálnych združení cestovného ruchu,

• zriaďovanie a prevádzkovanie regionálnych turistických informačných kancelárií,

• kontrola realizácie investičných i neinvestičných projektov v regióne,

• zlaďovanie aktivít podnikateľských subjektov v rámci svojej pôsobnosti,

• inštalácia a údržba informačných a propagačných systémov, vytváranie informačných databáz cestovného

ruchu v kraji,

• starostlivosť o výchovu obyvateľstva k podpore rozvoja cestovného ruchu v kraji,

• spolupráca s ústrednými orgánmi štátnej správy pri realizácii štátnej politiky cestovného ruchu na Slovensku,

• spolupráca s podnikateľskými subjektmi.

VÚC pôsobia ako dôležitý medzičlánok v spolupráci s miestnou samosprávou a štátnou správou. V rámci svojich kompetencií v spolupráci s obcami usmerňujú rozvoj CR v regiónoch a využívajú dostupné nástroje vyplývajúce z ich vzťahu k štátnej správe. VÚC sú taktiež sprostredkovateľom komunikácie medzi miestnou samosprávou a štátnou správou na realizáciu rozvojových aktivít miest a obcí. Viaceré z bodov kompetencií VÚC v CR podmieňujú spoluprácu s miestnou samosprávou na výkon jednotlivých aktivít a zosúladenie s realizáciou štátnej politiky CR, ktorá je určená spoluprácou s ústrednými orgánmi štátnej správy. Tieto poznatky, ktoré sú len malou časťou potrebných informácií pri vypracovávaní projektov cezhraničnej spolupráce, alebo akýchkoľvek iných projektov zameraných na rozvoj regiónov, uvádzam ako fragment z možnej komplexnej metodiky, ktorú je potrebné predostrieť riešiteľom projektov a koncepcií. Okrem iného je to aj vhodný študijný materiál pre študentov katedry. Niektorí participujú na tvorbe dokumentov, ktoré sú dedikované predstaviteľom samospráv a inštitúciám spracovávajúcim rozvojové projekty. Je dôležité prikláňať sa k tvorbe kvalitných a hlavne realizovateľných projektov aj v menej rozvinutých oblastiach, akou je aj okres Svidník a jeho okolie. Územie disponuje kvalitnou primárnou ponukou, a aby sa stalo plnohodnotným centrom CR, je potrebné pripraviť zázemie pre rozvoj sekundárnej ponuky, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou ponuky CR, avšak v danom prípade absentuje. Treba podotknúť a uvedomiť si, že v súčasnej neľahkej ekonomickej situácii sa rozvojové aktivity musia preniesť do lokalít nedostatočne využívaných a sledovať tak svetové tendencie odstraňovania regionálnych disparít.

Záver. Rozvíjanie kooperatívnych vzťahov vo forme cezhraničnej spolupráce môže rozhodujúco ovplyvniť ďalší rozvoj zúčastnených regiónov. Predstavitelia inštitúcií cestovného ruchu aj samospráv už pochopili význam zakladania takýchto vzťahov, avšak je tu množstvo limitujúcich faktorov, ktoré im ju neumožňujú realizovať naplno. Svidník a jeho okolie patrí do Prešovského samosprávneho kraja a Šarišského regiónu, ktorý disponuje lokalitami s vyspelým cestovným ruchom (Prešov, Bardejov a pod.), ale taktiež tu existujú miesta, ktoré i napriek tomu, že majú bohatú primárnu ponuku CR, majú nedostatočne rozvinutú sekundárnu ponuku. Chýbajúca infraštruktúra, absencia kvalitných ubytovacích a stravovacích zariadení či slabá propagácia cieľového miesta prispieva k nedostatočnému využívaniu potenciálu pre cestovný ruch. Spomenuté fakty prinútili predstaviteľov inštitúcií pôsobiacich v cestovnom ruchu hľadať riešenia, ktoré im zabezpečia efektívny rozvoj a posilňovanie konkurencieschopnosti na trhu cestovného ruchu. V rámci cezhraničnej spolupráce chcú zúčastnení rozširovať svoju ponuku, skvalitňovať svoje služby, prilákať stále viac turistov a hlavne zabezpečiť ich opätovný návrat do regiónu. Vedia, že toto je cesta ako ovplyvniť ich podnikateľské úsilie, zabezpečiť rast tržieb a vlastný rozvoj. Toto je možné zabezpečiť len efektívnou spoluprácou, ktorá je podmienená znalosťou danej problematiky. Štúdia približuje aplikovanie kooperačných vzťahov na vymedzenom území, objasňuje problematiku organizácie spolupráce v CR a poskytuje metodologické východiská k pripravovanému materiálu Predpoklady cestovného ruchu Prešovského kraja s akcentom na mesto Svidník. Okrem teoretických východísk a spracovanej analýzy poskytuje aj návrhy na odstránenie limitujúcich /negatívnych faktorov v skúmanom regióne a je možné predpokladať, že keď sa prostredníctvom projektu budú realizovať, prispejú k ďalšiemu rozvoju regiónu.

Poznámky:
[1] Katedru manažmentu kultúry a turizmu o spoluprácu pri vypracovávaní projektu požiadal PhDr. Miroslav Sopoliga, DrSC., riaditeľ Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Materiálne zabezpečil výskum potrebný pre získavanie informácií.
[2] Tematické siete predstavujú realizáciu obsahovo alebo časovo analogických alebo synchronizovaných podujatí, respektíve kooperáciu pri ich organizovaní, napríklad Dni remesiel.
[3] FILO – LIPIANSKA 2005: .23.
[4] Program cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013.
[5] HUDÁKOVÁ 2000: 210.
[6]KONEČNÁ 2004: 35.
[7] FORET – FORETOVÁ 2001: 24.
[8] PAULIČKOVÁ – PAULIČKOVÁ 2005: 280.
[9] KONEČNÁ 2004: 34-35.
[10] PALENČÍKOVÁ 2008: 30-31.
[11] ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2006.
[12] Tamže.

Literatúra a pramene:
DRAHOVSKÝ, Ľ.: Rozvoj regiónov cestovného ruchu v Slovenskej republike: Záverečná správa projektu ZP 532- 020, Bratislava 1993.
FILO, P. – LIPIANSKA, J.: Projekty pre regionálny rozvoj. Bratislava 2005.
FORET, M. – FORETOVÁ, V.: Jak rozvíjet místni cestovní ruch. Praha 2001.
HUDÁKOVÁ, S.: Spolupráca na trhu a kooperačné systémy v cestovnom ruchu. In: Ekonomická revue cestovného ruchu, 34, 2001, č. 4, s. 207-215.
KONEČNÁ, A.: Regionálna spolupráca v cestovnom ruchu. Bratislava 2004.
NOVACKÁ, Ľ. – PLESNÍK, P.: Cestovný ruch v regiónoch a cezhraničná spolupráca. Bratislava 2000. PALENČÍKOVÁ, Z.: Financovanie cestovného ruchu v Slovenskej republike. In: Cestovný ruch a kultúrne dedičstvo. Učebné texty k vybraným problémom. Nitra 2008, s. 23-47.
PAULIČKOVÁ, A. – PAULIČKOVÁ, R.: Spolupráca verejného a súkromného sektora na trhu cestovného ruchu v Slovenskej republike. In: Zborník z medzinárodnej konferencie New Members – New Challenges for the European Regional Development Policy. Nový Smokovec – Vysoké Tatry 27. – 30. 9. 2005. Nový Smokovec – Vysoké Tatry 2005, s. 280-281.
ÚRAD VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. 2007.
Kompetencie v cestovnom ruchu. Uverejnené na internete: https://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/56247271245 8212FC1257354004C2FEB/$FILE/prílo ha_1.doc (2009-07-04)