Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Katedra manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre sa v akademickom roku 2012/2013 prezentovala dvoma tematickým výstavami fotografií.

Prvá s názvom Zo života beduínovi v Sýrskej púšti putovala spolu v siedmych mestách (Galérii MLYNY – NITRA, OC Mirage – ŽILINA, Etnografické múzeum SNM v Martine – MARTIN, Mestské kultúrne stredisko – TVRDOŠÍN-MEDVEDZIE, Mestské kultúrne stredisko – TRSTENÁ, Kaviareň Groteska a foyer / Dom kultúry – POPRAD, Ev. a. v. farský úrad – NOVÁ DUBNICA). Fotodokumentácia k výstave vznikla počas terénnych výskumov doc. PhDr. Marwana Al-Absiho, CSc. a prof. PhDr. Jaroslava Čukana, CSc., pracovníkov katedry v oblasti Al-Lažat, medzi Damaskom a Palmýrou a v okolí Rakky, v rokoch 2004, 2006 a 2010. Výstava reflektuje viacero aspektov života beduínov. Beduíni tvoria jadro a pôvodnú vrstvu arabského národa. Pohostinní, skromní, húževnatí podozrievaví, ale v minulosti aj neľútostní ľudia púšte, ktorí sprevádzali a ochraňovali, no aj prepadávali karavány. Zvyšky beduínov dnes putujú so svojimi stádami oviec, ktoré nahradili ťavy zásluhou damaských obchodníkov a ich dopyte po mäse a syre. Výstava bola rozdelená na viacero tematických častí. Stan utkaný z ťavej a kozej srsti balia s precíznou presnosťou, keď sú nútení bez nostalgie odísť z miesta, kde prežili ostatné týždne. Rozkladajú ho s inštinktívnou neomylnosťou tam, kde je paša pre ovce. Poskytuje presne vymedzený priestor pre všetky aktivity – pre prácu, prípravu stravy a jedenie, pre prijímanie návštev, odpočinok, hygienu, prosenie aj ďakovanie Bohu za každú chvíľu na tomto svete, pre lásku aj spoločné prežívanie všetkých najvýznamnejších – radostných aj žalostných udalostí v živote človeka ako člena príbuzenstva. V stane žije rozšírená rodina rodičov so ženatými synmi s rodinami, prípadne ženatí bratia. Môže to byť aj niekoľko desiatok osôb, v takom prípade je veľkosť stanu úmerná potrebám príbuzenskej skupiny. Všetci gazdujú spoločne, prípadne sa delia s výnosmi podľa počtu oviec v stáde. Muži a starší chlapci sa starajú o ovce, dospelí muži riešia ekonomické otázky, denne diskutujú o svojich predkoch, o histórii kmeňa, príbuzenstva. Ženy doja, spracovávajú mlieko, varia, perú. Staršie deti sa starajú o mladších súrodencov a vykonávajú práce, ktoré im pridelia starší. Mladší bezvýhradne poslúchajú starších. Všetci sú súčasťou rodinnej ašíry, príbuzenskej ašíry a kmeňa. Prevažnú väčšinu stravy tvorí mlieko a mliečne výrobky tvoria. Z čerstvo nadojeného ovčieho mlieka vyrábajú syr. Každodenným jedlom je aj jogurt – laban. Mäso jedia príležitostne, hlavne počas návštev, osláv a upravujú ho len varením. Nekysnutý chlieb pečú niekoľkokrát do týždňa. Slúži im ako jedlo, no zároveň ho používajú ako príbor aj tanier. Okrem kávy pijú veľa čierneho a harmančekového čaju, ktorý na naše pomery veľmi sladia cukrom. Na arabskom východe je zvykom privítať každý deň šálkou voňavej kávy a takým istým spôsobom ho aj zakončiť. Pri káve sa beduín stretáva s priateľmi či náhodnými hosťami, alebo sa s nimi lúči. Spôsob prípravy a pitia tohto nápoja i jeho postavenie v obradovej kultúre beduínov sa traduje dodnes.

Druhá výstava s názvom Kultúra dolnozemských Slovákov, bola prezentovaná v Galérii MLYNY v Nitre. Obrazový materiál k výstave bol zhromaždený prostredníctvom terénnych výskumov pracovníkov katedry v slovenských minoritných spoločenstvách na území Maďarska, Rumunska a Vojvodiny v Srbsku od polovice 90. rokov minulého storočia. Prítomnosť Slovákov na Dolnej zemi je výsledkom kolonizácie obyvateľov z územia dnešného Slovenska do južnejšie situovaných uhorských žúp. Tento proces trval od 17. storočia do 1. polovice 20. storočia. Po skončení tureckej expanzie poskytlo vyplienené územie dostatok pôdy na stavbu obydlí, na pestovanie poľnohospodárskych plodín a pasenie dobytka. Zo severu na juh migrovali Slováci z rôznych regiónov. Odlišovali sa vierovyznaním, rôznorodou kultúrnou výbavou aj nárečiami. V hornatom Zadunajsku, pod Pilišom či v Bihorských horách aj na nedozerných dolnozemských rovinách, prišli do iného geografického prostredia, kde našli maďarských, rumunských, srbských, chorvátskych, bulharských alebo aj nemeckých susedov. Všetky tieto faktory prispeli k formovaniu neopakovateľných kultúrnych systémov, ktorým zodpovedajú výnimočné, archaické, a stále živé varianty maďarskej, rumunskej, bulharskej alebo „juhoslovanskej“ slovenčiny. Dolnozemské slovenské kultúrne tradície patria do klenotnice kultúry Slovákov a predstavujú mimoriadne bohatstvo štátov, ktoré sú ich novou domovinou.
Fotodokumentácia vznikla ako rovnocenný materiál s písomnými dokladmi s cieľom skompletizovať obraz o spôsobe života a kultúre vo vidieckom aj prímestskom prostredí, v rôznych geografických podmienkach, sociálnych, profesijných, konfesionálnych a etnických kontextoch.

Terénne výskumy i výstava slúžia k rozvíjaniu a propagácii nášho spoločného kultúrneho dedičstva a k zachovávaniu vedomia etnickej príslušnosti obyvateľov slovenských dolnozemských enkláv a diaspór. Pracovníci KMKaT FF UKF v Nitre ju pripravili v snahe spropagovať svoje pracovisko aj Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre. Ohlasy z výstav a vernisáží, ktorých súčasťou boli aj odborné prednášky autorov, svedčia o tom, že pôvodný zámer aj jeho realizácia sa vydarili.