Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Prítomný príspevok je určený najmä ako študijný materiál, ktorého hlavným cieľom je objasnenie základných  atribútov  festivalov,  ich  významu  a terminológie s nimi súvisiacej.

Významným prvkom súčasnej spoločnosti, ktorý sa stáva rozšíreným fenoménom, sú festivaly. Ich hodnotu podmieňuje a umocňuje vzrastajúci záujem o priamu účasť na  nich.  Vo  všeobecnosti  festival  znamená  spoločenskú slávnosť s naplánovaným programom zavedenú tradíciou alebo organizovanú pod záštitou rôznych kultúrnych organizácií, inštitúcií a skupín ľudí. Termín festival má etymologický základ v latinskom slove „festivus“, ktorým sa označovali slávnosti a hody.[1] Festivalové podujatia môžeme rozdeliť na viacero druhov: filmové, divadelné, hudobné, sezónne, gastronomické, náboženské a i.

Filmové festivaly sú podujatia, pri ktorých sú premietané filmové diela v jednej alebo viacerých kinosálach. Filmy sú často zahraničnej, ale aj domácej proveniencie. Niekedy sú spojené unifikujúcou myšlienkou, napr. žánrom, témou a pod. Prvým medzinárodným filmovým festivalom bol Mostra Internazionale d'Arte Cinematografica della Biennale di Venezia, ktorý sa uskutočnil  v roku  1932  v Benátkach.  Medzi  najstaršie filmové   festivaly   patria   Festival   del   film   Locarno, Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary,   Festival de Cannes.

Divadelné festivaly patria medzi najstaršie typy festivalov. Už v starovekom Grécku bolo divadlo spájané s náboženskými oslavami, ktoré sa usporadúvali na počesť boha Dionýza, tzv. Dionýzie. Tento festival zahŕňal divadelné vystúpenia, súťaže a predstavenia niekoľkých gréckych tragédií a komédií.[2] V súčasnosti sú zakladané mnohé  divadelné  podujatia,  ktoré  sú  venované  dielu významných svetových dramatikov, ale aj neznámych, prípadne začínajúcich autorov.

Sezónne festivaly sú založené na lunárnom alebo solárnom kalendári a kolobehu ročných období. Súvisia so zabezpečovaním potravy a poľnohospodárstvom. Sú dôležitou súčasťou kultúry. Starovekí Egypťania oslavovali obdobie záplav rieky Níl, pretože bahno im zabezpečovalo úrodnosť  polí  a bolo   dôležité   na   pestovanie   plodín. V Európe boli v obľube festivaly súvisiace s vyháňaním dobytka a jeho návratom, napr. alpský Almabtrieb. Medzi najdôležitejšie festivalové podujatia tohto typu v Ázii patria oslavy nového roka.[3]

Gastronomické festivaly sú podujatia, ktorých hlavnou témou sú niektoré potraviny ako syr, cesnak, poľnohospodárske  produkty,  alebo nápoje  (napr.  pivné festivaly  a vínne  festivaly).[4] V minulosti  tieto  slávnosti súviseli   so   žatvou,   oslavou   a vďakou   za   úrodnosťa hojnosť. V našich podmienkach sú archetypom takéhoto podujatia dožinky. Medzi najznámejšie súčasné gastronomické festivaly  patria Oktoberfest,  cesnakový  festival v Gilroy, Taste of Chicago a i. Zvláštnym druhom festi- valov   spojených    s jedlom    sú    napr.    La   Tomatina v Španielsku, na ktorom účastníci hádžu do seba paradajky a Battaglia delle arance v Taliansku, založený na rovnakom princípe.

Hudobné festivaly sú podujatia zložené zo série vystúpení umelcov na určitom mieste, pričom ich spája unifikujúca téma alebo myšlienka, napr. národná alebo súčasná moderná hudba, či ukážka z diel prominentného skladateľa.   Môže   mať   aj   formu   súťaže   umelcov   a interpretov, prípadne skladateľov.[5] Tieto kultúrne podujatia sú  často  organizované  pri  príležitosti  rôznych  výročí, náboženských a štátnych sviatkov. Rozsah trvania hudobných festivalov je rôzny, od jednodenných po podujatia trvajúce celé sezóny.

Počiatky    hudobných     festivalov. Hudobné festivaly nie sú novodobým fenoménom. Gréci už v 6. storočí p. n. l. organizovali rôzne festivalové podujatia, ako napr. Pýthijské hry v Delfách organizované na počesť boha Apolóna, patróna umenia. Mali formu umeleckej súťaže, na ktorej predvádzali svoje schopnosti a hudobné kompozície rôzni umelci. V 12. storočí bol vo Walese založený festival označovaný pojmom „eisteddfod“, ktorý bol organizovaný za účelom prezentácie welšskej literatúry a hudby vtedajších bardov. Aj vo Francúzsku organizovali mnohé festivaly už od 12. storočia. Boli to rôzne festivaly trubadúrov (podujatie v Puy Notre Dame).[6] Na Slovensku je   najstarším   hudobným   festivalom   folklórny   festival Východná, ktorý sa v roku 2011 uskutočnil už po 57-krát.

Hudba     je     jediný    druh    umenia,     ktorého materiálom  je  tón.  Ten  nie  je  obyčajným  fyzikálnym zvukom, ale zvukovým fenoménom s upravenými charak teristickými a mimoriadnymi vlastnosťami. Je výsledkom tvorivej umeleckej činnosti, plánovanej a koncepčne logickej skladateľovej práce, aj vývoja osobitého individuálneho hudobného myslenia a kultúrneho vývoja v určitom kultúrnogeografickom priestore.[7] Hudba svojou schopnosťou prihovárať sa človeku špecifickou formou jazyka vytvára jedinečný umelecký systém prenosu informácií racionálneho a emotívneho charakteru v podobe konkrétnej, špecifickej hudobnej formy. Obsahom hudby nie sú len asociatívne predstavy, ale aj interpretované emócie a citové zážitky. Preto v súhrne všetkých svojich druhov a žánrov je hudba schopná zobrazovať skutočnosť veľmi mnohostranne a nenapodobiteľne odzrkadľovať duchovný svet ľudí.[8]

Hudba je univerzálny ľudský fenomén a je súčasťou kultúry všetkých etník. Jej prejavy sú rôzne, závisia od faktorov, ktorými sú napr. geografické podmienky, historické vplyvy, alebo vyspelosť technológie. Hudobné prejavy sú súčasťou života od nepamäti. Neexistuje kultúra, v ktorej by hudobné vyjadrenie samej seba chýbalo, líšia sa len jej konkrétne podoby a funkcie. Hudba je dôležitým prvkom sebareflexie a sebavyjadrenia a ako kultúrna činnosť vydeľuje človeka zo sveta zvierat. Pre človeka je typické, že na vyjadrenie svojich emócií používa hudbu. Ľudia si spievajú pri práci, pri každodenných činnostiach, pre zábavu a potešenie, ale aj pri pocitoch smútku.

V dnešnej konzumnej spoločnosti, v dobe techniky a rýchleho životného tempa sa na hodnotu hudby často  zabúda.  Práve  preto  sa  organizujú  rôzne  kultúrne podujatia,   ktorých   prvoradým   cieľom   je   atraktívna prezentácia hudobnej kultúry so zámerom opätovného získania pozornosti ľudí. Jedným z týchto podujatí sú festivaly. Každoročne vznikajú nové, ktoré sa sústreďujú na rôzne hudobné smery.

Druhy hudobných festivalov sú kategorizované na: vážna hudba, dychová hudba, folklór, jazz, blues, gospel, rock-pop, folk, country, bluegrass a ďalšie; world music, viac žánrové podujatia, hudobno-vzdelávacie podujatia.[9]

Kultúrny cestovný ruch. Dopyt po intenzívnych formách cestovného ruchu spojených so zábavou, zážitkom a emóciami všeobecne rastie. Široký priestor na  rozvoj tejto zážitkovej formy cestovného ruchu poskytujú práve atrakcie. Získaná skúsenosť a zážitok môže mať podobu vzdelávania, zábavy, rozptýlenia či estetického zážitku. Súčasné prieskumy uvádzajú, že 137 mil. turistov navštívi Európu kvôli kultúrnym atraktivitám, čo predstavuje 44 % všetkých príjazdov do Európy.[10] Partnerstvo kultúry a cestovného ruchu je recipročne výhodné, keďže ich vzájomné fungovanie dokáže posilniť konkurencie- schopnosť jednotlivých regiónov a krajín. Daný vzťah je však potrebné vytvoriť, rozvíjať a riadiť.[11]

Kultúra na svetovom trhu cestovného ruchu vytvára priestor pre autenticitu a jedinečnosť jednotlivých destinácií, pretože väčšina miest sa pre účastníkov cestovného ruchu spája s určitými historickými udalosťami, známymi miestami, osobnosťami a pod. Pri priaznivom fungovaní vzťahu kultúra a cestovný ruch môže byť dané spojenie vysoko výkonným hnacím mechanizmom ekonomiky.[12]

Hudobné podujatia sú neprehliadnuteľný fenomén súčasnej spoločnosti. Ich návšteva predstavuje významnú časť z celkového objemu kultúrneho cestovného ruchu. Festivaly patria medzi najvýznamnejšie a najnavšte- vovanejšie kultúrne podujatia. Z rozličných dôvodov si získavajú stále viac priaznivcov. Sú to predovšetkým zábavné podujatia, ktorých cieľom je vyvolať u účastníka maximálny emocionálny zážitok.[13]

Motivácia. Pre účasť na festivaloch a hudobných podujatiach vo všeobecnosti je kľúčovým prvkom motivácia. Motivácia je psychický proces vytvárania motívov. Zahŕňa vonkajšiu ponuku a ciele, aj vnútorné motívy. Pre motiváciu je rozhodujúci vnútorný impulz, ktorý utvárajú biologické alebo sociálne potreby. Jednou skupinou sociálnych potrieb je potreba poznávacia a estetická, ktorou chápeme škálu od elementárnej zveda- vosti a túžby človeka poznať svet až po špecializované vedecké a umelecké záujmy.[14]

Ekonomický prínos. Hudobné podujatia ako významný motivačný prvok majú potenciál prilákať do cieľového miesta množstvo návštevníkov, čím podporujú ekonomický   rozvoj   danej   destinácie.   Mnohé,   najmä masové letné podujatia, sú divácky atraktívne a každoročne sú navštevované tisíckami fanúšikov populárnej hudby.

V súčasnosti sa môže festival organizovať na každom   vhodnom   mieste   a   má   potenciál   stať   sa významným lokálnym ekonomickým faktorom. Výskumy potvrdili, že investície do kvalitnej kultúrnej ponuky sa oplatia, pretože je pravdepodobné, že investované prostriedky sa odrazia vo vyššej návštevnosti a popularite podujatí. Čím viac festivalov s čo najvyššou kvalitou, tým viac návštevníkov a zisku.[15] Vzhľadom na obľúbenosť hudobných festivalov a fakt, že väčšina z nich má formu zábavných podujatí, je pri ich organizácii zrejmá tendencia smerovať ku komerčnosti.

Podstatnú rolu pri motivácii k návšteve koncertu zohráva novodobý fenomén celebrity, čiže kultu osobnosti umelca. Charizmatickí umelci pravdepodobne vždy budú priťahovať zástupy nadšených priaznivcov.[16]

Funkcie festivalov. Najbežnejšou je zábavná funkcia. Atraktivita mnohých hudobných podujatí je umocňovaná práve  touto  funkciou.  Zábava  a potešenie z počúvania a vnímania hudby majú katarzný účinok na svojho recipienta. So zábavnou funkciou úzko súvisí funkcia ovplyvňovania nálady. Na momentálne citové rozpoloženie pôsobí vnímaná hudba, okolité prostredie, ostatní návštevníci, vystupovanie interpretov a iné faktory.

Festivaly sú podujatia, ktoré majú aj edukačnú funkciu.    Vzdelávanie    prostredníctvom    hudby    môže prispieť k obohateniu vedomostí o mnohé cenné poznatky. Pedagógovia z umeleckých škôl navštevujú hudobné festivaly, na ktorých vystupujú hudobní virtuózi. Pomocou hudobných vystúpení získavajú pedagógovia nové poznatky o technikách hry a ich možnostiach rozširovania a zdokonaľovania. Pozorovanie vystúpení umelcov na festivaloch funguje ako inšpirácia pre mnohých aktívnych hudobníkov, ktorí takto získavajú nové podnety k tvorbe.

Pomocou účasti na koncertoch sa plní aj poznávacia funkcia. Na hudobných festivaloch sa návštev- níci stretávajú s rôznymi hudobnými smermi a žánrami. Kontaktom  s novými   hudobnými   dielami,   interpretmi a skupinami si rozširujú hudobné obzory, učia sa prijímať nové podnety. „Krásno sa mení na poznanie a vrstva recepčne otvorených ľudí nachádza radosť v samotnom akte objavovania.“[17] Medzi ďalšie funkcie patria informačná, socializačná, hodnotiaca, komunikačná, tanečná, integračná, empatická a i.

Význam živých vystúpení. Súčasná generácia milovníkov hudby je vďaka technickým vymoženostiam, nesporným    kvalitám    a priaznivým    cenám    súčasnej audiovizuálnej   techniky   istým   spôsobom   motivovaná nezúčastňovať sa na vystúpeniach a koncertoch umelcov. To znamená, že mnohí hudobní priaznivci uprednostňujú pohodlie svojho domova pred empirickým zážitkom zo živého prevedenia hudobného repertoáru. Daný jav sa odráža v čoraz väčších ziskoch nahrávacích a produkčných spoločností, ktoré pri súčasnom stave obľúbenosti klasickej hudby medzi poslucháčmi produkujú rôzne nahrávky, kde sú fanúšikom ponúkané rôzne fúzie klasickej a modernej hudby. Už v 60. rokoch 20. storočia sa vynárali prognózy o zániku klasického koncertu, ktoré sa obávali, že jeho funkcie prevezmú elektronické médiá. Žiadna z týchto vízií sa však doteraz nenaplnila.[18]

„Skúsení návštevníci verejných koncertov sú pravdaže presvedčení, že nahrávky, hoci vysokej zvukovej kvality, sú len chabým surogátom priamej a bezprostrednej hudobnej skúsenosti pri živom predstavení.“[19] Nemožno samozrejme tvrdiť, že živé koncertné prevedenie hudob- ných diel je vo všeobecnosti jediným správnym riešením pre hudbu, keďže finančné náklady na vstupenky sa často vyrovnajú cene hudobného nosiča. Okrem finančných výdavkov, ktoré musia uhradiť návštevníci hudobných podujatí,    je    nemenej    dôležitým    faktorom    problém s podporou živých hudobných vystúpení na Slovensku. Obce dlhodobo riešia finančné ťažkosti so zabezpečovaním infraštruktúry, podporou ekonomického rozvoja a pod. Organizovanie kultúrnych podujatí je tak často odsúvané na vedľajšiu koľaj. Avšak dojem a pôžitok z koncertného vystúpenia  je   často   neporovnateľný   so   skúsenosťou z recepcie hudobného diela z nahrávky. Pri živom vystúpení sa občas vyskytujú aj nedostatky, ktoré mu dodávajú čaro, keďže pri tejto produkcii nie je možné následne upravovať zvukové stopy ako v štúdiu pri nahrávacom procese.  Samotný  význam  koncertov  pre  spoločnosť  a kultúru je preto nepopierateľný.

Znásobený zážitok  prináša  živý  prejav  speváka a inštrumentalistov na koncertnom pódiu, prípadne hocikde inde, kde je k tomu príležitosť. I keď je dnešná nahrávacia technika taká dokonalá, že zvuk znie verne, i keď je reprodukovaná kvalitnou hudobnou aparatúrou, živá interpretácia je stále nenahraditeľná pre zrakové vnímanie. Koncert je jednou z ciest poznávania hudobného zvuku aj preto, že poslucháč má možnosť sledovať hráča pri hre aj jeho fyzické prežívanie hudby.[20]

CD a DVD. Umelci a interpreti po vytvorení hudobných albumov vystupujú na koncertných šnúrach, ktorých cieľom je zvýšenie záujmu o hudobnú nahrávku prostredníctvom empirickej skúsenosti ich hudobných recipientov. Ďalším z fenoménov, ktorými môžeme potvr- diť relevantnosť  živých  vystúpení  je  súčasný  záujem o vydávanie CD a DVD nosičov z koncertov umelcov, ktoré dokážu priblížiť atmosféru na danej hudobnej udalosti.

Improvizácia. Vytváranie hudobných motívov priamo na mieste formou improvizácie je pre poslucháčov vítaným   prvkom.   Niektorí  účinkujúci   na   festivaloch využívajú improvizáciu ako doplnok alebo hlavný prostriedok hudobného prejavu. Pravdepodobnosť, že hudobník sa dopustí pri tomto postupe chyby je vyššia, keďže improvizáciu ovplyvňuje viac faktorov (zvládnutie techniky, nervozita a i.). Napriek tomu, práve určitá miera neistoty o „vydarenosti“ hudobného motívu zloženom v priebehu hry piesne, pridáva k vystúpeniu umelca určitú hodnotu, pretože interpret poslucháčom ponúka niečo neočakávané, niečo, čo odráža jeho momentálne duševné a emocionálne rozpoloženie.

Diagram znázorňuje vzájomné ovplyvňovanie sa jednotlivých súčastí prednesu hudobného diela. Hudobné dielo, tak ako každé umelecké dielo, sa stáva umením až vtedy,  keď  je  vzťah  založený  na  spätnej  väzbe  umelca a recipienta Vzájomná interakcia interpreta a jeho publika vedie k naplneniu  podstaty  umenia,  ktorou  je  prinášať a vytvárať u svojho prijímateľa emócie. Pri vystupovaní hudobných umelcov je tento vzťah napĺňaný aj spätne, to znamená, že hudobník vníma publikum a jeho reakcie, čo sa odráža na jeho hudobnom výkone. Kladné reakcie publika môžu výrazne prispieť ku skvalitneniu hudobného výkonu interpreta, lebo je motivovaný predviesť publiku čo najlepší výkon. Naopak, „neprijatie“ umelca, ktorý tieto negatívne reakcie publika vníma, môže jeho hudobný výkon ovplyvniť záporne. Výrazným prvkom v tomto vzťahu je aj koncertný priestor, prostredie, v ktorom sa hudobné vystúpenie odohráva. Prispieva k vytvoreniu atmosféry. Vhodne zvolená koncertná sieň, vonkajší priestor,  prípadne   klub,   prispievajú   k celkovému   dojmu z vystúpenia interpretov a ovplyvňujú aj ich vnímanie hudby.

Záver. Hudba ako všeľudský fenomén má svoj vývoj. Je produktom ľudskej činnosti a jej súčasný stav možno chápať aj ako produkt minulosti, výsledok historic- kých vplyvov, lebo tam siahajú jej korene. Len cez minulosť a prítomnosť vedie cesta hudby do budúcnosti – na základe súčasného stavu je možné predvídať aj hudobné smerovanie. Zo súčasného základu (ktorý približuje aj prítomný príspevok) vzniknú nové špecifické hudobné žánre, podujatia a smery, ktoré budú odrážať momentálny stav a potreby jednotlivých spoločenstiev. Hudobná kultúra sa neustále mení a formuje, napreduje, aj vzdáva nepotrebného, vytvára niečo nové, no stále vychádza z hudobného dedičstva.

Poznámky:
[1] Etymology of the English word festival 2008 .: ˂https://www.myetymology.com/english/festival.html˃;
[2] Great Dionysia 2009 .: ˂https://www.britannica.com/EBchecked/topic/243182/Great-Dionysia˃;
[3] Encyclopedia  of  Observances,  Holidays  and  Celebrations  2007.: ˂https://books.google.sk/books?id=5VhTa1Eiq7oC&pg=PT688&dq=Umm+al+Qura&hl=sk&source=gbs_toc_r&cad=4#v=onepage&q=Umm%20al%20Qura&f=false˃;
[4] Pozri napríklad MICHALÍK 2009:9-11.
[5] Music festival 2010 ˂https://www.britannica. com/EBchecked/topic/399021/music-festival.˃;
[6] Music festival 2010 ˂https://www.britannica.com/EBchecked/topic/399021/music-festival.˃;
[7] LABORECKÝ 2005:87
[8] LABORECKÝ 2005:87
[9] ŠIKULÍNCOVÁ 2009:4
[10] BOROVSKÝ – SMOLKOVÁ – NINAJOVÁ 2008:88
[11] The impact of culture on tourism 2009:31
[12] The impact of culture on tourism 2009:11
[13] ŠINDLER 2003:37
[14] ČÁP 1979: 61
[15] DVOŘÁK 2004:254
[16] PODPERA 2006:89
[17] PODPERA 2006:30
[18] PODPERA 2006:87
[19] PODPERA 2006:89
[20] JURKOVIČ 2006:51

Literatúra a pramene:
ABRAHAM, G. Stručné dejiny hudby. Bratislava 2003. BOROVSKÝ, J.- SMOLKOVÁ, E.-NINAJOVÁ, I. Cestovný ruch- trendy a perspektívy. Bratislava 2008.
ČÁP, J. Psychologie pro učitele. Praha 1979.
DVOŘÁK,  J.  Kreativní  manažment  pro  divadlo.  Praha 2004.
Encyclopedia of Observances, Holidays and Celebrations [online]. 2007. [cit. 2011.12.17]. Dostupné na internete: .
Etymology of the English word festival [online]. 2008. [cit. 2011          12.15.].          Dostupné          na          internete: .

Great   Dionysia   [online].   2009.   [cit.   2011   15.12.]. Dostupné  na  internete:  .
JURKOVIČ, P. Na cestách k hudbě. Praha 2006.

LABORECKÝ, J. Hudobný terminologický slovník. Bratislava 2005.    
Music festival [online]. 2010. [cit. 2011 15.12.]. Dostupné na     internete: .

MICHALÍK, B.: Klobásový festival v Békešskej Čabe ako fenomén minoritnej kultúry a cestovného ruchu. In: Kontexty kultúry a turizmu, 2009, roč. 2, č. 1, s. 9-11.
PODPERA, R. Quo vadis Musica. Bratislava 2006.
ŠINDLER, P. Event marketing. Praha 2003. ŠIKULÍNCOVÁ, G. Hudobné udalosti na Slovensku 2010, Bratislava 2009.
The impact of culture on tourism [online] OECD, 2009, 156 s. [cit. 2010. 04.02]. ISBN 9789264056480 Dostupné na    internete:    .