Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Bezpečnosť je jeden zo základných princípov súboru obsiahnutého v globálnom etickom kódexe cestovného ruchu (ďalej CR). Tento princíp nie je frekventovaným predmetom štúdií v kontexte CR, ale predstavuje priamy faktor ovplyvňujúci jeho rozvoj v krajine. Nasledujúci obsah sa venuje pomenovaniu tohto pojmu v širších súvislostiach a definícii jeho spätosti a hľadanie prienikov so socioekonomickým javom akým CR je. Ako modelové predmety skúmania poslúžia dva systémy integrácie organizácie NATO a EÚ. Primárnym cieľom zoskupení síce nie je priamo pôsobiť na rozvoj CR, alebo zaisťovať bezpečnosť pre jeho účastníkov, no vyvolávajú tzv. multiplikačný efekt, ktorý sa v CR nepriamo odzrkadľuje. V súčasnosti je možné chápať bezpečnosť ako podmienku rozvoja turizmu, v globálnom merítku ako konkurenčnú výhodu. Táto skutočnosť motivuje zaoberať sa danou problematikou a poukázať na výhody integrácie.

Bezpečnostná situácia vo svete a SR. Ľudia od nepamäti vyvíjali a neustále vyvíjajú obrovskú energiu na zaistenie svojej bezpečnosti. „V inom zmysle slova by sme mohli povedať, že dejiny ľudstva sú vlastne dejinami boja za zaistenie si svojej bezpečnosti.“[1] Vďaka tomu ľudstvo prežilo a ďalej sa vyvíja. Pád „železnej opony“, koniec studenej vojny a bipolárnej konfrontácie medzi Východom a Západom priniesli pre mnohých ľudí aj v našej krajine novú nádej. Touto nádejou bolo zastavenie pretekov v zbrojení, ktoré ľudstvo neustále približovali ku kritickej hranici nekontrolovateľného a nevyhnutného vojenského globálneho stretu a nezmyselnému a nebezpečnému plytvaniu energie Zeme a ľudstva. Na začiatku 90. rokov 20. storočia nastúpilo tzv. „ obdobie optimizmu, idealizmu a romantizmu“ v medzinárodných vzťahoch. Ohrozenie ľudstva a štátov prestalo byť spájané s konkrétnym nepriateľom, konkrétnou vojenskou hrozbou. Nové myšlienky mierového budovania sveta mali zdanlivo reálnu podobu a prevládal pocit, akoby od tohto momentu bol svet bezpečnejší, akoby hrozieb a rizík bolo menej. Mnohé nastupujúce politické garnitúry, predovšetkým v krajinách strednej a východnej Európy, sa ponorili do mierového prebudovania nového spoločenského zriadenia, do politickej a ekonomickej transformácie, hľadania nového miesta a nových vzťahov vo svetovom a európskom ekonomickom a politickom systéme.[2] Padol Berlínsky múr, postupne sa rozpadla Varšavská zmluva a Sovietsky zväz. Vznikol multipólový svet a katastrofické scenáre vývoja sveta sa museli začať korigovať. Zo znenia Európskej bezpečnostnej stratégie vyplýva, že „Európa od rozpadu bipolárneho bezpečnostného usporiadania sveta nebola nikdy taká prosperujúca, taká bezpečná a taká slobodná.“[3]

Bezpečnosť je stav spoločenského, prírodného, technického, technologického alebo iného systému, ktorý v konkrétnych vnútorných a vonkajších podmienkach umožňuje plnenie stanovených funkcií a ich rozvoj v záujme človeka a spoločnosti. Inými slovami, bezpečnosť je rovnovážny stav vnútorných a vonkajších podmienok systému.[4] Pre zabezpečenie politického, ekonomického a kultúrneho rozvoja krajiny je najdôležitejším faktorom bezpečnosť. Je namieste otázka, či je svet skutočne bezpečnejší? Ako ukazujú posledné roky, bezpečnosť sveta, štátov a jednotlivcov sa zatiaľ nezvyšuje. Politici, intelektuáli i široká verejnosť si najmä po tragédii 11. septembra 2001 začali uvedomovať, že i napriek odstráneniu reálnej hrozby vojny a bezhraničného nepriateľstva medzi Východom a Západom, sa svet bezpečnejším nestal. Dôkazom sú aj štatistiky vplyvu globálneho bezpečnostného prostredia na rozvoj turizmu. Európa zaznamenala po teroristickom útoku nárast medzinárodných príjazdov len o 0,7%. Najväčšie straty mala Veľká Británia, z čoho profitovali stredomorské krajiny, najmä Turecko, Chorvátsko, Slovinsko, Španielsko, Francúzsko, Grécko a Cyprus. Španielsko v roku 2001 stratilo pozíciu druhej krajiny na svete v počte príjazdov, pod čím sa podpísala zmena štatistického vykazovania. Predstihlo ho USA. Za cenný možno podľa WTO (Svetová organizácia cestovného ruchu) považovať i nárast príjazdov v turisticky sa ešte iba rozvíjajúcich krajinách Európy – najmä Bulharska (+14%), Slovenska (+13%) a Estónska (+9%).[5]

Turizmus na americkom kontinente evidoval pokles už pred 11. septembrom, a to v dôsledku ekonomických problémov v Brazílii a Argentíne, čo ovplyvnilo aj susedné krajiny. Po teroristických útokoch nebol zaznamenaný iba pokles príjazdov do USA o 13%, ale aj do ďalších krajín, ktoré sú závislé od amerických turistov, ako je Mexiko, Jamajka, Bahamy, Dominikánska republika či Kanada.

Východná Ázia a Tichomorie prežili rok 2001 v znamení rastu turizmu o 4%, hoci do 11. septembra to bol takmer trojnásobok. Najlepšie sa darilo Číne, Hong Kongu, Malajzii a Thajsku. Niekoľko ďalších okolitých destinácií, najmä Indonéziu, Kóreu a Austráliu ovplyvnili ekonomické problémy v Japonsku.

Afrika zaznamenala v roku 2001 rast medzinárodných príjazdov o 3%. Ide najmä o severoafrické krajiny – Tunisko a Maroko, kde prišlo do septembra medziročne až o 10, resp. 8% turistov viac. Potom však aj počet ciest do týchto krajín prudko klesol. Juhoafrická republika, ktorá je závislá od trhov Nemecka, Veľkej Británie a USA, zaznamenala pokles turistov o 2%.

Stredný východ pred 11. septembrom evidoval menší rast, na čom mala zásluhu najmä návštevnosť Spojených arabských emirátov (Dubaj) a Jordánska. V posledných štyroch mesiacoch však nastal prudký prepad až o 30%. Postihlo to najmä takú turisticky silnú destináciu, akou je Egypt.

V Južnej Ázii bol celkový pokles príjazdov o 6%. Po septembrových udalostiach až o celú štvrtinu. V krajinách ako Nepál či Srí Lanka hrali negatívnu rolu i miestne nepokoje. Iba Maledivy zaznamenali silný rast.

Podľa odhadov WTO počas prvých ôsmich mesiacov 2001 počet príjazdov celosvetovo vzrástol o 3%, kým v posledných desiatich rokoch to bývalo priemerne ročne 4,3%. V ďalších štyroch mesiacoch boli výsledky doslova alarmujúce. Celosvetovo počet príjazdov klesol o 11%. Z regiónov bola najmenej postihnutá Afrika – pokles o 3,5%, Európa (o 6%) a východná Ázia/Tichomorie (o 10%). Do južnej a strednej Ameriky a južnej Ázie prišlo až o 24% a na stredný východ dokonca o 30% turistov menej.[6]  Podľa generálneho tajomníka WTO F. Frangialliho: „September a október 2001 znamenali pre cestovný ruch katastrofu, ale december už potom nebol taký hrozný, takže štatistiky za celý štvrtý štvrťrok neodzrkadľujú až také dramatické zmeny v cestovateľských zvykoch. Mnohí turisti totiž uprednostnili domáce dovolenky pred zahraničnými.“ Dovolenkári preferovali cestovanie autom alebo vlakom pred lietadlom, destinácie bližšie k ich domovom pred zámorskými a vyberali si miesta s rodinnou pohodou, kde sa cítili bezpečnejšie. Napríklad vo Francúzsku počet pasažierov na domácich leteckých linkách v novembri klesol o 15%, zatiaľ čo v tom istom období vlaky prepravili o 9% ľudí viac. [7] Tieto zmeny v cestovateľských zvykoch pomohli vidieckemu turizmu, lyžiarskym strediskám, kempingom a lacným hotelom typu B&B (poskytujúcim posteľ a raňajky – bed & breakfast).

Je otázne či uvedené zistenia, kumulované zo správ WTO ako reakcie na teroristické útoky, poukazujú na výhody integrácie, alebo negatívne zvyšovanie polarizácie zúčastnených resp. nezúčastnených krajín. Je potrebné podotknúť, že práve tieto negatívne okolnosti naštartovali rozvoj bezpečnostných zložiek, systémov a opatrení, ktoré v súčasnosti predstavujú relatívne vysokú úroveň ochrany. Predpokladá sa tak kvalitnejšie fungovanie spoločnosti a v konečnom dôsledku zlepšenie situácie v medzinárodnom CR.

Svet je každodenne vystavovaný čoraz väčšiemu množstvu hrozieb a rizík. Aj keď niektoré hrozby a riziká pominuli, objavili a objavujú sa ďalšie, doposiaľ neznáme alebo latentné. Pribúdajú reálne hrozby a riziká nevojenského charakteru, tzv. asymetrické hrozby.[8] V súčasnosti badať značnú eskaláciu agresivity, ktorá sa prejavuje aj nárastom terorizmu, prejavov tzv. tretej svetovej vojny, zasahujúcej najmä nevinné a neozbrojené obete. Stávajú sa nimi návštevníci inštitúcií, turisti rukojemníci drám, vinní svojou náhodnou prítomnosťou v zlom čase na zlom mieste. [9]

Terorizmus je veľmi zložitý a komplexný problém, ktorý v dnešnej dobe prerástol hranice štátov aj kontinentov. Naša krajina nemá veľa skúseností s asymetrickými hrozbami. Upevňovanie moci a sily štátu, vyvažovanie moci a dosiahnutie jej rovnováhy s inými štátmi, je dôležitou podmienkou a záujmom všetkých bezpečnostných aktérov pri zaisťovaní bezpečnosti krajiny.[10] Z toho dôvodu dochádza predovšetkým u malých štátov k procesu vyvažovania moci a sily, hľadania spojencov a integrovania sa do mocenských a bezpečnostných systémov iných štátov či aliancií. Je logické, že takouto cestou sa vydalo aj Slovensko.

Slovenská republika je svojimi historickými, kultúrnymi, politickými, geografickými, ekonomickými a inými väzbami súčasťou euroatlantického civilizačného prostredia a cíti sa spoluzodpovedná za ochranu a obranu hodnôt a záujmov tohto spoločenstva. Členstvo v rozhodujúcich medzinárodných organizáciách zásadným spôsobom zmenilo bezpečnostné postavenie Slovenska a vytvorilo nové podmienky a predpoklady na realizáciu vlastných bezpečnostných záujmov. Stalo sa jedným z aktérov rozhodovacích procesov významných medzinárodných organizácií, čím sa zvýšila miera jeho zodpovednosti aj za bezpečnosť a stabilitu vo svete. [11] Markantný je aj získaný predpoklad rozvoja a konkurenčná výhoda v kontexte CR. Pre účastníka CR sa integrované Slovensko stáva zaujímavejšou destináciou. Nezáleží na tom, či ide o tranzitného cestujúceho, dovolenkára, alebo využívajúceho dlhodobý pobyt.

Integrácia SR do bezpečnostných štruktúr. Slovenská republika ako bývalá krajina východného bloku prešla v 90. rokoch 20. storočia výraznými zmenami. Najdôležitejšími z nich bolo prijatie do Organizácie spoločenstva národov (OSN), Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), politicko-ekonomickej únie európskych štátov EÚ a systému kolektívnej obrany NATO. Členstvom v EÚ a vstupom do Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) sa SR začlenila medzi hospodársky najvyspelejšie krajiny sveta. Ekonomická integrácia SR umožnila zapojenie SR aj do systému rozvojovej pomoci určenej pre menej rozvinuté krajiny sveta, čo sa priamo odzrkadľuje aj v CR. [12]

Tak ako vojensko-politická aliancia členských krajín NATO, aj spoločenstvo EÚ má vlastné ambície bezpečnosti svojich členov a vlastný bezpečnostný systém. Bezpečnostné systémy aliancií sa svojou formou približujú ku konfederáciám. Zakladajú sa výlučne na medzinárodnoprávnych vzťahoch. Podľa Charty OSN je povolené uzatvárať aliancie len za účelom sebaobrany. Prínosom aliancií je posilňovanie bezpečnosti jednotlivých členských krajín na princípe rovnocennosti všetkých členov v prijímaní a poskytovaní bezpečnostných záruk. Bezpečnostný systém EU, jeho štruktúra, úlohy a mechanizmy sú vytvárané na základe spoločnej Európskej bezpečnostnej a zahraničnej politiky, ktorej súčasťou je európska bezpečnostná a obranná politika.

Najdôležitejším poznatkom je, že jeden aj druhý bezpečnostný systém slúži danej členskej krajine ako garant stability a poskytuje podmienky pre rozvoj v oblasti ekonomiky, vedy, školstva, kultúry a aj CR. Členstvom v spomenutých organizáciách, alianciách a úniách, vysiela SR do sveta signál, že je okrem prírodného a kultúrneho dedičstva aj bezpečná. Integrácia SR do EÚ oficiálne začala 4. októbra 1993 podpísaním Európskej dohody o pridružení k EÚ, tzv. Asociačnej dohody. Naša krajina sa stala členským štátom Európskej únie o 11 rokov, 1. mája 2004.[13] Zabezpečenie vonkajšej bezpečnosti SR predstavuje vstup do NATO. Členstvo bolo jednou z najdôležitejších priorít všetkých vlád SR po roku 1993. Proces začal deklarovaním záujmu o pripojenie sa k euroatlantickej komunite vznikom SR z 1. januára 1993. SR sa stala členom NATO tiež o 11 rokov, 29. marca 2004. Vstupom SR do NATO sa odštartoval komplexný proces veľmi dôležitej transformácie, pomenovanej NATO 21. storočia. V spojitosti so vstupom si SR uložila úlohy zúčastňovať sa procesu plánovania a budovať ozbrojené sily plne kompatibilné s NATO.[14] Dlhý chronologický vývoj na poli integrovania Slovenska dokazuje neľahkú cestu pre získanie mnohých výhod, ktoré z nej plynú.

Pozitíva integrácie na CR. Vstup Slovenska do Európskej únie významne pomohol rozvoju slovenského turizmu. Okrem zvýšenia počtu zahraničných turistov sa Slovensko dostalo do pozornosti zahraničných médií. Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) začala propagovať vstup Slovenska do EÚ prostredníctvom svojich marketingových aktivít už počas roka 2003. Hlavným zámerom v etape príprav vstupu do EÚ bolo dostať Slovensko do povedomia nielen ako novú prístupovú krajinu, ale aj atraktívnu destináciu turizmu, čo presadzuje doteraz. Vstup do EÚ a s ním spojené ekonomické a legislatívne výhody a marketingové aktivity SACR prispeli k tomu, že agentúra zaznamenala v roku 2004 výrazný prílev cudzincov na Slovensko. Oproti roku 2000 sa zvýšil počet turistov z Holandska o 44%, Rakúska o 51%, Talianska o 78% a z Veľkej Británie takmer o 80%. Z pobaltských krajín súhrnne pricestovalo na Slovensko o 184,8% viac ľudí, z Francúzska a Škandinávie o vyše 200%. SACR vstup Slovenska do EÚ komunikovala aj na medzinárodných veľtrhoch a výstavách CR a pripravila infocesty pre zahraničných novinárov a touroperátorov. Zapojila sa aj do medzinárodných projektov. S ďalšími deviatimi centrálami CR z pristupujúcich krajín sa v roku 2003 podieľala na dvojročnom projekte Entdecken Sie Europa. Projekt v roku 2004 vyvrcholil prezentáciou počas najväčšej výstavy CR CMT Stuttgart za účasti 200.000 ľudí.[15] Ďalšie možnosti rozvoja turizmu priniesol vstup Slovenska do schengenského priestoru, ktorý odstránil administratívne bariéry spojené s vybavovaním samostatných víz pre vstup na Slovensko. SACR komunikovala tieto zmeny najmä na zámorských a vzdialených trhoch. Všetky propagačné akcie zviditeľňujú značku Slovensko v zahraničí a sú prospešné pre zariadenia a subjekty CR.

Záver. Vstup do EÚ pre Slovensko znamenal nevídanú reklamu. Členstvo v NATO dalo Slovensku značku bezpečnosti a v EÚ visačku serióznosti, čo je v prípade oslovovania západoeurópskej klientely veľká devíza. Západoeurópska klientela je na Slovensku stále pomerne málo početná, predstavuje však veľký potenciál. Šanca naplniť ho sa vstupom do EÚ výrazne zvýšila. Rozšírenie EÚ o 10 nových krajín a následné rozšírenie Schengenského priestoru zjednodušilo prekračovanie vnútorných hraníc, čo podporilo turizmus na celoeurópskej úrovni. V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je CR na Slovensku málo rozvinutý. Je to dané nedostatkom podnikateľskej tradície a kvality služieb CR. Česko malo vždy svoju Prahu, Maďarsko Budapešť, o Rakúsku s výborne rozvinutým CR ani nehovoriac. Tržby v CR robia predovšetkým cudzinci a preto ich potreby sú kritériom už pri propagácii. CR Slovenska zatiaľ žije zo svojich prírodných podmienok, ktoré mu v rámci uzavretého východného bloku zabezpečovali dostatok návštevníkov. Systematickému rozvoju CR dodnes venujeme stále menej pozornosti ako naša zahraničná konkurencia. Hospodárska kríza má na slovenský príjazdový turizmus o to väčší vplyv, že prijatím eura, prepadom okolitých mien (najmä maďarského forintu, poľského zlotého, ale aj českej koruny) dovolenka výrazne zdražela práve pre turistov z tradičných zdrojových krajín. To však nič nemení na fakte, že vstup SR do EÚ a NATO priniesol významné pozitíva.

Poznámky:

[1] VOLNER 2007:7-15

[2] Tamže, s. 7.

[3] FILIP 2006:10

[4 ]Tamže, s. 10.

[5] JANKO 2002

[6] Tamže.

[7] Tamže.

[8] VOLNER 2005:14

[9] CIGÁNIK 2006:52-54

[10] VOLNER 2007:7-15

[11] VOLNER 2005:208-214

[12] FILIP 2006:10

[13] Chronológia vstupu SR do EU 2011.

[14] Vstup do NATO 2004.

[15] Vstup Slovenska do EÚ pomohol cestovnému ruchu 2009.

Literatúra a pramene:

Bezpečnostná stratégia SR, Bratislava 2005. CIGÁNIK, Ľ.: Terorizmus. Bratislava 2006.

Chronológia vstupu SR do EU 2011. Uverejnené na internete: https://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=1273 (dátum neuvedený).

FILIP, S.: Bezpečnostný systém Slovenskej republiky. Nitra 2006.

JANKO, J. 2002. Vlaňajší vývoj svetového turizmu najviac poznačil terorizmus. Uverejnené na internete: https://ekonomika.etrend.sk/svet/vlanajsi-vyvojsvetoveho-turizmu-najviac-poznacilterorizmus.html(2002-03-10)

Vstup Slovenska do EÚ pomohol cestovnému ruchu. Uverejnené na internete: https://ekonomika.sme.sk/c/4824386/vstup-slovenska-do-eu-pomohol-cestovnemuruchu.html (2009-05-02).

VOLNER, Š.: Nová teória bezpečnosti: Teoreticko- metodologické východiská. Zvolen 2007.

VOLNER, Š.: Problémy  bezpečnosti       v 21. storočí. Banská Bystrica 2005.              

Vstup do NATO 2004.    Uverejnené        na internete:

https://www.mosr.sk/11411/vstup-donato.php?mnu=288&PHPSESSID=63594e4a (dátum neuvedený)