Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Vojlovica predstavuje jednu z najjužnejších slovenských enkláv na Dolnej zemi. Lokalita bola osídlená v poslednej štvrtine 19. storočia obyvateľmi neďalekej zatopenej obce Marienfeld. Podľa posledného sčítania tu žije 5015 obyvateľov, z toho 833 Slovákov. Hlavným cieľom príspevku je identifikovať archetypy prírodnej a kultúrnej krajiny, ktoré sa zachovali v skúmanom území.

 

Skúmané územie pozostáva z obce Vojlovica a jej bezprostredného okolia. Ako uvádzajú Sklabinská a Mosnáková (2012:372), obec je časťou mesta Pančevo, ktoré sa nachádza v Banáte pri rieke Temeš a je strediskom Južnobanátskeho obvodu. Skúmané územie bolo vymedzené na základe viacerých kritérií. Bolo potrebné vychádzať z historických udalostí, ktoré významne vplývali na zmenu štruktúry krajiny. Pri vymedzovaní územia je nevyhnutné identifikovať v krajine také body, ktoré sú definovateľné aj v starších časových obdobiach. Týmito bodmi sú historická strelnica – Strelište, bývalý hospodársky dvor Vojlovického kláštora – Nadela, križovatka súčasných ulíc 7. júla a Joakima Vujiča, prípadne ústie rieky Temeš do Dunaja.

 

Metodika výskumu pozostáva z viacerých krokov, ktorých cieľom je získať relevantné informácie o geografickom a kultúrno-historickom vývoji skúmanej oblasti s akcentom na následnú identifikáciu archetypov prírodnej a kultúrnej krajiny. Pri výskume vo Vojlovici boli použité viaceré metódy výskumu.

 

Súčasťou aplikovanej metodiky je analýza krajinnej pokrývky (Land Cover) a analýza zmien využitia krajiny (Land Use) s akcentom na zhodnotenie tried využitia krajiny. Výsledky sú interpretované formou historického vývoja krajiny, na báze transektov kultúrno-krajinných vrstiev. Informácie o vývoji krajiny integrujú výstupy analýzy land cover a land use a ich spojenie je nevyhnutné pre pochopenie súvislostí vývoja krajiny v širších intenciach. Výskum bol zameraný na tieto triedy využitia krajiny: lesy, vodné plochy, trvalé trávne porasty, orná pôda (oráčiny), trvalé kultúry a zastavané plochy. Problematikou využitia krajiny či krajinnej pokrývky sa na teoreticko-metodologickej či aplikačnej úrovni zaoberajú o.i. Bičík, Jeleček a Štěpánek (2001); Feranec a Oťaheľ (2001); Oťaheľ (2004); Pucherová (2004); Petrovič (2005); Chrastina (2011); Jeleček, Bičík, Štych a kol. (2012); Muchová (2013), Žabenský (2014). Medzi najdôležitejšie metódy patrí multitemporálna analýza transektov kultúrno-krajinných vrstiev, ktorá vychádza predovšetkým z archeologických výstupov, z analýzy historických kartografických diel a terénneho výskumu. Prvý krok výskumu predstavuje vymedzenie skúmaného územia. Pri výbere územia bolo potrebné prihliadať predovšetkým na geografické a historické aspekty. Zhromaždenie dostupných informačných zdrojov predstavuje druhú fázu výskumu. Štúdium dostupnej literatúry a iných prameňov (napríklad archeologických správ) sa zameriava na vybranú problematiku (geografiu, kultúru a históriu) s akcentom na skúmanú oblasť. Výskumom Slovákov na Dolnej zemi, resp. konkrétne v skúmanej oblasti, sa zaoberajú Michalík (2010), Lenovský (2013), Kurpaš (2013), Čukan (2014), Čukan et. al. (2015). Dôležitým podkladom je aj analýza historických mapových podkladov. Relevantné sú predovšetkým mapy z 2. vojenského (Františkovho) mapovania (1806–1869), 3. vojenského mapovania (1869–1887) (BOLTIŽIAR – OLAH 2009:44-62), mapy zobrazujúce Srbsko v roku 1995 a mapy spoločnosti Google (2009-2014), vychádzajúce z leteckého snímkovania Srbskej republiky zo začiatku 21. storočia. Dôležitým zdrojom informácií sú historické a súčasné fotografie, na základe ktorých je možná priestorová identifikácia a lokalizácia niektorých archetypov krajiny a historických krajinných štruktúr.

 

V tretej fáze sa na základe analýzy vyššie uvedených zdrojov vytvorí syntéza údajov zameraná na vypracovanie fyzicko-geografickej charakteristiky krajiny, pozostávajúcej z geomorfologickej, klimatologickej, hydrologickej, biogeografickej a pedologickej časti. Analyzuje sa aj vplyv fyzicko-geografickej sféry na vývoj kultúry a kultúrnych inovácií v skúmanom prostredí.

 

Štvrtá etapa predstavuje syntézu údajov vyjadrenú v transektoch kultúrno-krajinných vrstiev a ich multitemporálnej analýze. Problematikou multitemporálnej analýzy sa zaoberajú napr. OŤAHEĽ – FERANEC (1995:187 – 190); FERANEC (1996:3 – 10) a CHRASTINA (2011:168 – 172). Transekt kultúrno-krajinnej vrstvy predstavuje novú metódu vo výskume kultúrnej krajiny, ktorá vznikla modifikáciou metódy profilov kultúrno-krajinných vrstiev. (CHRASTINA 2011:168 – 172)

 

Prvotné mapové konštrukcie sú tvorené na základe uvedených mapových podkladov, pričom je potrebné lokalizovať také body, ktoré sú definovateľné vo všetkých dielach a následne sú označené písmenami (v prípade skúmaného územia A až F). Transekt znázorňuje jednotlivé prvky kultúrnej krajiny na topickej úrovni (budovy) a chórickej úrovni (historické krajinné štruktúry, triedy využitia krajiny a ich štruktúra). Výhodou je, že transekt zobrazuje výsek krajiny široký približne 600 metrov, čo napomáha pri štúdiu jednotlivých priestorových vzťahov. Následná multitemporálna analýza je podkladom pre sledovanie vývoja týchto prvkov v čase i v priestore (zánik historických krajinných štruktúr, pretrvávanie archetypov krajiny a i.). Výhodou tejto metódy je aj dynamické zobrazenie vývoja a väzieb človeka (spoločnosti) a krajiny. Transekt je doplnený o obrazové a symbolické mapové znaky, pričom pre lepšie zobrazenie dynamiky vývoja sa nové prvky zobrazujú červenou farbou. Počas výskumu boli vyhotovené aj doplnkové transekty kultúrno-krajinných vrstiev, ktoré nie sú podložené mapovými podkladmi. Ich vypracovanie bolo uskutočnené na základe analýzy archeologických nálezov (nákresy, správy), historických písomných prameňov, výpovedí informátorov a obrazových materiálov. Pri ich zostavovaní bol využitý postup podľa Chrastinu (viac k tejto problematike CHRASTINA 2011:17–41).

 

Prostredníctvom terénneho výskumu, ktorý predstavuje piatu fázu, sa zaznamenáva súčasný stav skúmaného územia. Získané údaje slúžia pre ďalší výskum a komparáciu vývoja historických krajinných štruktúr a súčasných krajinných štruktúr. V teréne sa overujú už existujúce archetypy, prípadne sa skúmajú nové, ktoré sú retrospektívne analyzované ako v prípade archetypov nájdených v mapových podkladoch. Pri terénom výskume sa aplikujú archeologické nedeštruktívne metódy (napr. povrchový prieskum), deštruktívne metódy (sondážny výkop v zmysle platnej legislatívy danej krajiny) a zhotovuje sa fotografický materiál, na základe ktorého sa dokumentuje súčasný stav tried využitia krajiny, zachovalé historické krajinné štruktúry či archetypy krajiny. Terénny výskum je potrebný pri doplnení a úprave jednotlivých prvkov transektov kultúrnej krajiny a pri koncipovaní transektu krajiny dokumentujúceho súčasný stav kultúrnej krajiny.

 

Poslednou fázou je zhodnotenie vývoja krajiny a kultúry v intenciách ako vymedzenie archetypov prírodnej a kultúrnej krajiny, transformácia historickej krajinnej štruktúry na súčasnú krajinnú štruktúru, zhodnotenie vývoja zamestnaní, identifikácia tradičných zamestnaní a iné.

 

Vymedzenie transektov kultúrno-krajinných vrstiev. Proces identifikácie jednotlivých výrezov krajiny zohľadňoval možnosti ich aplikácie vo všetkých mapových podkladoch. Transekt AB začína v priestore pod strelnicou, keďže strelnica je dobre lokalizovateľná na všetkých mapových podkladoch. Bod B sa nachádza pod súčasnou kaplnkou v časti Vodica, kde sa predtým (v blízkosti Nadely) nachádzal hospodársky statok kláštora – Manastirski hodaj. Sklon tohto transektu je v ďalších spracovaniach zámerne naklonený do roviny s transektmi CD a EF z dôvodu lepšieho efektu zobrazenia krajiny. Transekt CD – jeho začiatok (bod A) je na križovatke dnešných ulíc Spoljnostarčevačka a 7. júla, ktorá sa tu nachádza už niekoľko storočí. Pred kolonizáciou to bola križovatka na konci Vojlovického lesa. Koniec transektu (bod D) je v obci Starčevo na historickej križovatke ciest v tvare Y. Transekt EF – bod E je pomerne ľahko definovateľný, pretože je na sútoku riek Temeš a Dunaj. Väčší problém nastáva v prípade lokalizovania bodu F. V tejto oblasti nie je žiadny bod identifikovateľný na všetkých mapových podkladoch. Preto bol určený matematicko-kartografickým spôsobom. Transekt EF sa vyvíja rovnobežne s transektom CD a bod F sa nachádza v pravom uhle s líniou EFD.

 

Rámcové zhodnotenie jednotlivých transektov krajiny. Na základe dostupných údajov bolo spracovaných 8 transektov a doplnkových transektov kultúrnej krajiny zobrazujúcich stav v období 4000 rokov p. n. l. (orientačný časový údaj), v rokoch 1865, 1880, 1882, 1939, 1958, 1995 a 2014.

 

V prípade kultúrno-krajinnej vrstvy zobrazujúcej stav približne okolo roku 4000 p. n. l. sú nápomocné najmä údaje z archeologických nálezov, ktoré dokumentujú existenciu Starčevskej kultúry. Súčasťou je aj snaha o rekonštrukciu pôvodnej vegetácie. Výrez krajiny z roku 1865 poukazuje na existenciu kláštora Vojlovica a jeho hospodárstva. Pôvodná osada Marienfeld, založená v roku 1869, bola v dôsledku katastrofálnej povodne v roku 1879 zničená. Časť obyvateľstva sa usadila na okraji Vojlovického lesa, kde neskôr vznikla obec Vojlovica. Okrem Slovákov sa tu usadili aj Nemci a neskôr obyvateľstvo maďarského pôvodu. Proces zmien v krajine je možné rekonštruovať na základe výrezov krajiny zobrazujúcich jej stav v rokoch 1880 a 1882. K najvýraznejším vplyvom kolonistov na krajinu môžeme zaradiť vyrúbanie voljovického agátového lesa a jeho premenu na zastavané plochy a ornú pôdu. Slováci vysúšali Malú slatinu a močaristé oblasti Rítu, kde tiež zakladali polia, záhrady, vinice a sady. Územný rozsah hospodárstva kláštora tak bol výrazne redukovaný.

 

Prvé roky zakladania osady až po obdobie do začiatku 2. svetovej vojny dokumentuje výrez krajiny zobrazujúci stav v roku 1939. Vzhľadom na dokončenie kultivácie ornej pôdy a stavebných prác v obci a oblasti Hora, sa aktivita Vojlovičanov sústreďuje na oblasť rítu, kde vznikajú polia, rozširujú sa trvalé trávne porasty, záhrady, sady a vinohrady. Buduje sa aj veľké množstvo prístreškov/objektov na uskladnenie plodín, náradia a na núdzové prespanie – chyže. Transekt krajiny Zlatý vek agrárnej krajiny zobrazuje stav v roku 1958, krátko pred výstavbou prvého priemyselného areálu vo Vojlovici. Na tvorbe tejto časti participovali výraznou mierou aj súčasní obyvatelia obce – informátori. Na základe ich výpovedí bolo možné nielen rekonštruovať krajinu, ale zaznamenať aj konkrétne príklady pôsobenia človeka/spoločnosti v skúmanom území. Pre toto obdobie je charakteristický proces deportácie nemeckého obyvateľstva, zakladanie družstiev (zádrug) a rozvoj spoločnosti agrárneho charakteru.

 

Stav krajiny v roku 1995 poukazuje na proces spriemyselňovania, postupujúci od 70. rokov 20. storočia. Svoju činnosť rozvíja fabrika zameraná na výrobu lietadiel a nákladných vozidiel UTVA – Pančevo. Vybudovaná bola aj rozsiahla rafinéria. Vznikol rozľahlý areál dusikárne Azotara a chemického podniku Petrochémia, ktorých založenie nadväzuje na rafinériu. V oblasti rítu dochádza k rozsiahlym kultivačným prácam, presúva sa celé koryto Dunaja (zanikajú viaceré archetypy krajiny). Z pôvodného ostrova sa stáva zaplavované územie pred hrádzou, tzv. Forland. Dochádza aj k značným odvodňovacím prácam a k vybudovaniu nového riečneho prístavu pod priemyselným areálom Azotara. Z dôvodu výstavby prístavu zaniká vojlovická pláž Čangolida. Tieto zmeny ovplyvnili aj miestnych Slovákov, ktorí sa začínajú zamestnávať v priemyselných areáloch.

 

Posledný výrez zobrazuje stav krajiny v roku 2014. Údaje pre tento transekt boli získané prostredníctvom terénneho výskumu. Fabrika UTVA – Pančevo je presídlená do Železníku, čím v skúmanom území prakticky zaniká. Rafinéria, Petrochémia a Azotara boli počas vojenského konfliktu v roku 1999 niekoľkokrát bombardované vojskami NATO, čím bola čiastočne narušená ich činnosť.            

 

Archetypy krajiny (prírodná a kultúrna krajina). Na základe realizovaného výskumu bolo možné v skúmanom území vymedziť jednotlivé archetypy prírodnej a kultúrnej krajiny. Dosahujú topickú a chóricku úroveň krajiny. Medzi archetypy prírodnej krajiny možno zaradiť Veľkú slatinu, ktorá predstavuje pozostatok bývalého koryta Dunaja. Neskôr vzniknuté mŕtve rameno postupne zarástlo porastom rákosa obecného (lat. Phragmites australis), čím sa zmenilo na slatinu. Prevládajú tu prírodné procesy nad antropogénnymi. Za archetyp prírodnej krajiny možno považovať aj niektoré časti močiarov v oblasti rítu, pri Dunaji a močiare Nadela. Archetypy kultúrnej krajiny predstavujú pozostatky historických krajinných štruktúr, ktoré sa v skúmanom území vytvárali v období pred 2. svetovou vojnou. Najvýznamnejším z nich je kláštor Vojlovica založený v 15. storočí. Aj napriek čiastočnej deštrukcii areálu v období tureckej expanzie a v časoch výstavby rafinérie (v 2. polovici 20. storočia) sa tu zachovala pôvodná budova a chrám v barokovej úprave. Na cintoríne a v jeho okolí sa ešte nachádzajú ruiny niektorých pôvodných stavieb. Pre hospodárstvo kláštora mali veľký význam aj trvalé trávne porasty, nachádzajúce sa v oblasti medzi Vojlovicou a Starčevom. Ich dodnes zachované časti predstavujú unikátny pozostatok kultúrnej krajiny podstatne nezmenenej už niekoľko storočí. Ďalším archetypom krajiny z konca 19. storočia je lokalita Vodica s kaplnkou a agátovým porastom, ktorý je príkladom pôvodného kláštorného lesného porastu.

 

Dôkazom kolonizácie územia Slovákmi, Nemcami a Maďarmi je miestne centrum Vojlovice, kde je situovaný historický park s dvoma kostolmi. V parku sa nachádzajú viac ako 100-ročné lipy, ktoré boli vysadené pri príležitosti dokončenia kostolov obidvoch protestantských cirkví v dedine. Lipa je pôvodný posvätný strom Slovanov, ktorý sa po kristianizácii začal vysádzať v blízkosti sakrálnych objektov a je neodmysliteľnou súčasťou krajiny obývanej Slovanmi (neskôr aj Maďarmi) v období stredoveku a novoveku.

 

Na námestí sa nachádzajú aj historické budovy – evanjelickej (slovenskej, v minulosti aj nemeckej) a kalvínskej (maďarskej) fary. Historické budovy škôl dnes už neslúžia svojmu pôvodnému účelu. Na obdobie výstavby obce koncom 19. storočia sa vzťahujú aj povrchové dobývky hliny – nazývané kubike, prípadne Malá slatina a Veľká slatina.

 

Z obdobia pred príchodom Slovákov do skúmaného územia sa zachoval unikátny archetyp historickej strelnice. Toto zariadenie funguje už od roku 1813. Dodnes sú tu prítomné násypy, historické stavby a pozostatky skladu strelného prachu (Pulvermagazin).

 

Historicky významná je aj cesta spájajúca Starčevo a Pančevo (Spoljnostarčevačka), ktorá prechádza po pôvodnom okraji riečnej terasy. Táto prírodná vyvýšenina chránila kláštor, neskôr Vojlovicu, pred záplavami. Vek pôvodného pôdorysu cesty možno odhadovať na niekoľko storočí.

 

Záver. Na základe výskumu vymedzené archetypy prírodnej a kultúrnej krajiny poukazujú na kultúrne a historicky pestrý vývoj skúmaného územia, v ktorom možno rozpoznať vplyvy viacerých etník (Srbi, Slováci, Nemci, Maďari, Turci a iné). Jednotlivé národy menili krajinu podľa svojich potrieb a tým ju pretransformovali na neopakovateľnú mozaiku (kultúrno-krajinnú vrstvu), ktorá dodnes poukazuje na synergické spolužitie človeka/spoločnosti s krajinou.

 

Literatúra a pramene:

BIČÍK, I. – JELEČEK, L.- ŠTĚPÁNEK, V.: Land-use changes and their social driving forces in Czechia in the 19th and 20th centuries. In: Land Use Policy. 2001, roč. 18, č. 1, s. 65 – 73.

BOLTIŽIAR, M. – OLAH, B.: Krajina a jej štruktúra (Mapovanie, zmeny, hodnotenie). Nitra: 2009.

ČUKAN, J.: Kontexty kultúrnych tradícií prímestskej obce v Banáte. In: Kontexty kultúry a turizmu. 2014, roč. 7, s. 3 – 6.

ČUKAN, J. (Ed.): Vojlovica – kultúrne tradície Slovákov v Banáte. Báčsky Petrovec, Nitra 2015

FERANEC, J.: Prístupy k analýze viac časových údajov diaľkového prieskumu zeme. In: Geografický časopis. 1996, roč. 48, s. 3 – 10.

FERANEC, J. – OŤAHEL, J.: Krajinná pokrývka Slovenska. Bratislava 2001.

GOJDA, M.: Archeologie krajiny – vývoj archetypú kultúrny krajiny. Praha 2000.

CHRASTINA, P.: Profily kultúrnokrajinných vrstiev – metóda výskumu nielen industriálnej krajiny na príklade mesta Nováky. In: Historická geografie. 2011, roč. 37, č.1, s. 167 – 183.

JELEČEK, L.- BIČÍK, I. – ŠTYCH, P. a kol.: Change of Land Use Patterns 1842 – 2007. In: Land Use/Cover Changes in Selected Regions in the World – Volume VII, Hokkaido 2001, s. 65 – 73.

KURPAŠ, M.: Transformácie tradičnej architektúry. In: Silbaš – kultúrne tradície Slovákov v Báčke. Nový Sad 2013, s. 220 – 246.

LENOVSKÝ, L.: Vedomie príslušnosti, kolektívna pamäť a etnografické črty. In: Silbaš – kultúrne tradície Slovákov v Báčke. Nový Sad 2013, s. 84 – 130.

MICHALÍK, B.: Spolková činnosť. In: Pivnica – kultúrne tradície Slovákov v Báčke. Báčsky Petrovec 2010, s. 132-153.

MUCHOVÁ, Z.: The potential of the landscape with dispersed settlement (case study Čadca town). In: Public recreation and landscape protection – with man hand in hand. Brno 2013, s. 199-204.

OŤAHEL, J. a kol.: Krajinná štruktúra v okrese Skalica: Hodnotenie zmien, diverzity a stability. In: Geographia Slovaca, 2004, roč. 19, s. ?

OŤAHEĽ, J. – FERANEC, J.: Výskum zmien krajinnej pokrývky pre poznanie vývoja krajiny. In: Geographia Slovaca. 1995, roč. 10, s. 187 – 190.

PETROVIČ, F.: Vývoj krajiny v oblasti štálového osídlenia Pohronského Inovca a Tribeča. Bratislava 2005.        

PUCHEROVÁ, Z.: Vývoj využitia krajiny na rozhraní Zobora a Žitavskej pahorkatiny. Nitra 2004.

ŽABENSKÝ, M.: Štúdium krajiny v kontexte historického vývoja a jeho prínos pre kulturológiu (na príklade mesta Bojnice). In: Historická geografie. 2013, roč. 39, č. 2, s. 265 – 286.