Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Prímestská rekreácia predstavuje subkategóriu rekreačného cestovného ruchu. Je špecifická krátkodobou realizáciou v prímestskom prostredí. Na Slovensku prechádza tento segment obdobím renesancie. Príspevok sa zaoberá problematikou prímestskej rekreácie v prostredí mikroregiónu Radošinka, ktorý je situovaný v línii asi 20 km severozápadne od mesta Nitra. Nosnými druhmi cestovného ruchu v celom Nitrianskom kraji sú prevažne športovo-rekreačný cestovný ruch (s primárnou väzbou na termálne kúpaliská), kultúrno-poznávací (naviazaný na historický význam sídel), obchodný cestovný ruch (súvisiaci s existenciou výstaviska Agrokomplex a prítomnosťou početných industriálnych podnikov v okolí) a vinársky cestovný ruch. K mestu Nitra ako k centrálnemu bodu prislúcha niekoľko prímestských rekreačných zón (lesopark Zobor, Drážovce, Jelenec, pohorie Tribeč, Poľný Kesov, Komjatice, Mojmírovce a i.[1]). Niektoré z nich sú v súčasnosti nadmerne využívané a preťažené, iné podstupujú proces revitalizácie, alebo dlhodobo stagnujú. Celkový stav infraštruktúry pre voľnočasové prímestské aktivity nie je veľmi priaznivý. Prirodzene tak narastá dopyt po ďalších alternatívach prímestskej rekreácie, určenej pre tri cieľové segmenty – obyvateľov obcí, obyvateľov centrálneho sídla a návštevníkov mimo regiónu. Tento proces predstavuje pre mikroregión Radošinka významný stimul a značný rozvojový potenciál.

Terminologické vymedzenie problematiky. V teórii i v praxi sa pomerne často objavuje problém správneho terminologického vymedzenia. V teórii cestovného ruchu sa ujal pojem prímestská rekreácia (angl. suburban recreation). Podľa MICHALOVEJ a kol. (1999:258) je prímestská rekreácia subsystémom rekreačného cestovného ruchu. Organizuje sa vo vhodnom rekreačnom priestore, v relatívne kratšom období a relatívne kratšej dostupnej vzdialenosti medzi miestom bydliska a cieľovým miestom rekreácie[2], ktorým môžu byť napr. vodné plochy, turistické a cyklistické trasy, lyžiarske strediská, termálne kúpaliská, lesy a pod.[3]

Definícia a interpretácia ďalších súvisiacich pojmov je zväčša diverzifikovaná podľa preferovanej orientácie konkrétnej vednej disciplíny. Podľa SEDLÁKOVEJ (2006:545) je možné za relevantné považovať termíny predmestie (angl. suburb), prímestská zóna (angl. suburban zone), vidiecko-mestská zóna (angl. rural-urban fringe), okrajové pásmo (angl. fringe belt), mestský tieň (angl. urban shadow), vidiecke zázemie (angl. rural hinterland), prípadne širšie koncipovaný pojem prímestská krajina (angl. suburban landscape). Podľa KODOŇA (1983:7) predstavuje pojem prímestská krajina „exponované prostredie, v ktorom sa stretávajú záujmy rozširovania sídla do krajiny a naopak, krajiny do sídla.“ Vidiecko-mestská zóna predstavuje v zmysle PRYORA (1968:206) tranzitívnu zónu medzi kontinuitne a kompaktne zastavaným mestskými a predmestskými areálmi centrálneho mesta a vidieckym zázemím mesta. V rámci tejto zóny sa vyčleňuje vnútorná a vonkajšia podzóna, ktoré sa líšia mierou prieniku mestských čŕt. Na priestor, ktorý obklopuje vidiecko-mestskú zónu sa priamo viaže pojem mestský tieň. Mesto má na takéto lokality už len sporadický vplyv a prejavuje sa napr. nepoľnohospodárskym vlastníctvom pôdy, výskytom rozptýlených nepoľnohospodárskych sídel, príp. potrebou dochádzať za prácou do mesta. Ešte vzdialenejšie sa nachádza vidiecke zázemie, kde sa vplyv mesta prejavuje iba minimálne, napríklad existenciou obydlí vyšších vrstiev obyvateľstva (SEDLÁKOVÁ 2006:546). Jednotlivé funkcie prímestských zón sa môžu navzájom prekrývať, podmieňovať i eliminovať. Môžu tu byť lokalizované obytné jednotky (vznikajúce ako tzv. satelitné mestečká), rekreačné jednotky pre obyvateľov mesta (záhradkárske osady), ale aj priemyselné podniky (industriálne a výrobné areály, rozsiahle priemyselné parky), poľnohospodárske podniky či ďalšia infraštruktúra (letiská, prístavy, železničné uzle, výstaviská, čističky odpadových vôd, sklady).

Charakteristika mikroregiónu Radošinka. Mikroregión Radošinka predstavuje typ vidiecko-mestskej zóny nadväzujúcej na centrálne časti krajského mesta Nitra na juhozápade Slovenska. Územie mikroregiónu Radošinka je vymedzené na základe príslušnosti obcí k Miestnej akčnej skupine – Občianske združenie Mikroregión RADOŠINKA, ktoré je v súčasnosti jeho nosným inštitucionálnym reprezentantom. Územie tvorí 11 obcí: Zbehy, Jelšovce, Čakajovce, Alekšince, Lukáčovce, Čab, Nové Sady, Šurianky, Hruboňovo, Malé Zálužie a Kapince.[4] Rozloha dosahuje 127,01 km², celkový počet obyvateľov je takmer 11.000. Územie má prevažne nížinný až pahorkatinový charakter, jeho osou je vodný tok Radošinka.

Územie mikroregiónu Radošinka sa nachádza v Alpsko-Himalájskej horskej sústave, ktorej súčasťou je Panónska panva. Zasahuje sem Podunajská pahorkatina s podcelkom Nitrianska pahorkatina. Na západe sa rozprestierajú výbežky pohoria Považský Inovec, na východe pohorie Tribeč. Mikroregión Radošinka predstavuje prevažne nížinnú krajinu s rozsiahlymi poľnohospodárskymi plochami. Centrálne časti obcí dosahujú nadmorskú výšku v intervale 144 m n. m. (Zbehy, Čakajovce) – 183 m n. m. (Lukáčovce). Územie je takmer úplne odlesnené, výnimkou sú maloplošné porasty ako Novosadský háj, Horný háj, Ravasník. Mikroregión patrí do mierneho klimatického pásma. Najviac zrážok padne v letnom období, kedy dominuje aj búrková činnosť, najmenej v zimnom. Ročný priemerný úhrn zrážok kolíše medzi 550 – 650 mm. Priemerná ročná teplota dosahuje 9,7 °C. Územie mikroregiónu pokrýva významnú časť Radošinskej doliny. Dolina je charakterizovaná tokom rieky Radošinka, ktorá je jedným z ľavostranných prítokov rieky Nitra. Pramení v Považskom Inovci, v podcelku Krahulčie vrchy, pod Zlatým vrchom, v nadmorskej výške cca 370 m n. m. v katastri obce Radošina. Ide o mikroregión s pomerne diverzifikovanou demografickou štruktúrou. Obcou s najväčším počtom obyvateľov sú Zbehy (2237). Najmenší počet obyvateľov dosahuje obec Kapince (191). Počet obyvateľov zodpovedá úmerne vzdialenosti k mestu Nitra – Zbehy predstavujú z urbanistického hľadiska predĺženú zastavanú plochu mesta a Kapince sú najvzdialenejšou obcou (cca 20 km). Medzi obce s počtom obyvateľov nad 1000 patria Nové Sady (1290), Alekšince (1671), Lukáčovce (1122), Čakajovce (1113) a Jelšovce (1012). Menej ako 1000 obyvateľov majú Čab (780), Šurianky (597), Hruboňovo (492) a Malé Zálužie (266).

Rámcové zhodnotenie podmienok rozvoja cestovného ruchu v mikroregióne. Prírodné podmienky a nížinný charakter predurčujú mikroregión na poľnohospodárske účely a rozsiahle pestovanie plodín. Mierne zvlnený terén je však zdrojom predpokladov na rozvoj cykloturistiky, turistiky, hipoturistiky a agroturistiky. V území sú prítomné viaceré vodné plochy s atraktívnou prírodnou scenériou (rybníky v Malom Záluží, Alekšinciach, Lukáčovciach a Hruboňove). V súvislosti s kvalitou životného prostredia možno vyzdvihnúť absenciu významnejších zdrojov znečisťovania. Pozitívnou stránkou je dlhotrvajúca história obcí, existencia početných kultúrno-historických pamiatok (kaštieľ v Hruboňove, kúria Artura Klannera v Kapinciach, kaštieľ v Lukáčovciach, kaštieľ rodiny Ghyczy v Nových Sadoch, kaštieľ I. Dezasseho v Alekšinciach a i.) a sakrálnych pamiatok (Kostol sv. Márie Magdalény v Jelšovciach, Kostol sv. Jána Nepomuckého v Lukáčovciach, Kostol sv. Štefana Kráľa a tolerančný evanjelický a.v. kostol v Nových Sadoch a i.). V regióne sa v súčasnosti organizuje pomerne veľký počet spoločensko-kultúrnych a športových podujatí lokálneho významu. Pozitívom je existencia priestorov vhodných na organizovanie spoločenských podujatí, vytvorenie múzeí/expozícií a prítomnosť viacerých kultúrnych stredísk, knižníc a ďalších kultúrno-osvetových zariadení. Za silnú stránku mikroregiónu možno považovať aktívnu činnosť viacerých spoločenských a záujmových skupín (Ochotnícke divadlo Lukáčovce, FS Matičiari z Čakajoviec, FS Hruboňovčanka, FS Pelikánik z Nových Sadov, FS Šuriančanka, poľovnícke združenia, OZ Vrbina v Lukáčovciach, OZ Labuť v Malom Záluží a i.). Pozitívom územia sú aktivity lokálnych producentov, remeselníkov a tvorcov: napr. Štefan Lahučký (rezbár a sochár z Čakajoviec), František Králik (výrobca metiel z Čabu), Viera Fuseková (keramikárka z obce Lukáčovce), Rastislav Belovič (výrobca krojových miniatúr z Lukáčoviec), Jozef Bojda (včelár z Čakajoviec), Michal Ilečko (rezbár a umelec zo Zbehov), Soňa Mrázová (maliarka a keramikárka z Lukáčoviec), Ľuboš Bíro (umelecký kováč z Čakajoviec), Elena Hadvigová (keramikárka a maliarka z obce Alekšince). Prítomná je previazanosť s významnými osobnosťami slovenských dejín (J. Fándly, J. I. Bajza, J. Silan). Pozitívnym aspektom je existencia významných subjektov supraštruktúry: Pálenica Jelšovce a Penzión Hoffer Zbehy. Pre rozvoj mikroregiónu bolo kľúčové vytvorenie konceptu regionálneho produktu PONITRIE, ktorého cieľovými skupinami sú výrobcovia z území okolitých MAS, producenti z potravinárskeho a poľnohospodárskeho odvetvia a poskytovatelia služieb.

Niektoré aspekty formovania prímestskej zóny v okolí Nitry. Mesto Nitra malo podľa posledného sčítania (2011) 78875 obyvateľov. Okolo mesta sa vytvárajú línie urbanisticky napojenej zastavanej plochy predovšetkým smerom na Topoľčany, Nové Zámky, Zlaté Moravce, Vráble, Hlohovec a Piešťany (do tejto línie patrí územie mikroregiónu Radošinka), ktoré vytvárajú jeho priľahlú vidiecko-mestskú zónu. V zmysle SEDLÁKOVEJ (2006:546) sa vidiecko-mestská zóna (resp. prímestská zóna) vyznačuje nasledovnými charakteristikami:

• obklopuje kompaktne zastavané vnútorné mesto;

• z morfologicko-funkčného hľadiska je heterogénnym územím, vyznačujúcim sa interferenciou mestských a vidieckych foriem využitia zeme a zástavby;

• zo sociálneho hľadiska je územím prelínania sa vidieckeho spôsobu života autochtónneho obyvateľstva s mestským spôsobom života alochtónneho obyvateľstva (reprezentovaného príslušníkmi stredných a vyšších stredných vrstiev, ktorí tu imigrovali z vnútorného mesta);

• z administratívno-správneho hľadiska je tvorená zväčša územiami, ktoré nie sú administratívnou súčasťou mesta;

• je vnútorne diferencovaná z hľadiska miery urbanizácie, pričom táto miera vo všeobecnosti klesá s rastúcou vzdialenosťou od stredu mesta až napokon prímestská zóna plynule prechádza do zóny mestského tieňa;

• zvyšovanie miery urbanizácie v prímestskej zóne má z priestorového hľadiska selektívny charakter a dochádza k nemu najprv na územiach s najlepšími predpokladmi, neskôr sa miera urbanizácie zvyšuje aj v menej atraktívnych areáloch.

Územie mikroregiónu Radošinka spĺňa všetky špecifické vlastnosti. Obec Zbehy priamo nadväzuje na súvislú zástavbu mestského charakteru. Územie sa vyznačuje heterogénnou krajinnou štruktúrou a skladá sa z mestských a vidieckych foriem osídlenia, pričom je možné pozorovať postupné znižovanie hustoty mestských foriem osídlenia v smere od centra mesta. Jednotlivé obce sú samostatné administratívno-správne jednotky s rôznou mierou urbanizácie. Žije tu pôvodné obyvateľstvo, ktoré sa prelína s prisťahovalcami z mesta, prevažne zo strednej a vyššej triedy, ktorých spôsob života nevychádza z agrárneho charakteru krajiny. Jednou z charakteristických vlastností takéhoto obyvateľstva je zvýšený dopyt po voľnočasových aktivitách, ktoré sú okrem iného naviazané aj na primárnu a sekundárnu ponuku cestovného ruchu. V oblastiach so zvýšeným stupňom urbanizácie dochádza k strate genia loci, čiže materiálno-duchovnej stránky krajiny, ktorá sa prejavuje jej zníženými estetickými vlastnosťami. Tento aspekt súčasne vyvoláva dopyt po účasti na cestovnom ruchu v závislosti od toho, či sa konkrétna lokalita nachádza v silno urbanizovanej vidiecko-mestskej zóne (potreba rekreácie a účasti na cestovnom ruchu smeruje von z tejto oblasti), alebo ide o oblasť mestského tieňa či vidieckeho zázemia s menej narušenou estetickou hodnotou krajiny (potreba cestovného ruchu smeruje do tejto oblasti). V skúmanom území sa nachádzajú typy obcí patriacich do oboch kategórií – príkladom je urbanizovaná obec Zbehy v protiklade k vidieckej obci Malé Zálužie.

Suburbanizačnému zázemiu mesta Nitra sa venovala o.i. CZAKOVÁ (2009:34 a n.), ktorá hodnotila procesy migrácie obyvateľstva do obcí v okolí mesta Nitra v rokoch 1998 – 2006. Podľa jej výskumov sa v rámci mikroregiónu Radošinka najvyššími hodnotami prejavili obce: Čab (migračný prírastok na úrovni 15,01 – 20,00), ďalej Lukáčovce a Hruboňovo (10,01–15,00), Zbehy, Čakajovce, Jelšovce a Šurianky (5,01 – 10,00). Slabšie hodnoty dosiahli obce Alekšince a Kapince (0,01 – 5,00). Záporné hodnoty vykázali obce Nové Sady a Malé Zálužie (-5,01 – 0,00). Zaujímavé sú aj výstupy dokumentujúce podiel obyvateľov Nitry na celkovom objeme imigrantov do vidieckeho sídla. V tomto ohľade sú výsledky ťažko interpretovateľné, nakoľko sa vyznačujú zdanlivou nelogickosťou a nesystematickosťou: najvyššie hodnoty dosiahla obec Lukáčovce (66-81%), nasledujú Zbehy, Šurianky, Hruboňovo, Jelšovce, Čakajovce (50-65%), Malé Zálužie a Nové Sady (33-49%). Najnižšie hodnoty zaznamenali obce Alekšince, Čab a Kapince (17 – 32%). Na základe viacerých kritérií Czaková zaraďuje do suburbanizačnej zóny mesta Nitra len obce Zbehy, Čakajovce, Jelšovce, Lukáčovce, Šurianky a Hruboňovo. Medzi obce mimo suburbanizačnej zóny radí Alekšince, Čab, Nové Sady, Malé Zálužie a Kapince.

Špecifiká rozvoja cestovného ruchu v prímestskom prostredí. Potreba prímestskej rekreácie sa podľa všeobecného ponímania prejavuje u sídel, ktorých počet obyvateľov prevyšuje 10000. V bezprostrednom okolí mikroregiónu sú takýmito mestami Nitra, Piešťany, Hlohovec, Topoľčany, Trnava, čo predstavuje značný potenciál dopytu. Pri rozvoji prímestského cestovného ruchu a prímestskej rekreácie je však potrebné uvedomiť si odlišnosť 3 cieľových skupín, ku ktorým sú tieto aktivity smerované. Každá z nich sa vyznačuje špecifikami, odlišnou motiváciou a potrebami. V praxi niekedy dochádza aj k ich zamieňaniu a následne k nesprávnej realizácii procesov (napr. v oblasti marketingovej komunikácie a produktovej politiky):

A.  domáce obyvateľstvo v prímestskej lokalite a jeho participácia na aktivitách a v ich vlastnom území;

B.  obyvateľstvo z centrálneho sídla prichádzajúce krátkodobo do prímestskej zóny prioritne za rekreáciou a aktívnym trávením voľného času;

C. návštevníci prichádzajúci do územia z iného regiónu na krátkodobé, ale aj dlhodobé pobyty.

Každé územie nemá predpoklady adekvátne uspokojiť potreby všetkých týchto troch cieľových skupín. Je veľmi náročné nájsť určitú rovnováhu a v istých prípadoch sa môžu potreby navzájom vylučovať (istá lokalita môže byť turisticky natoľko atraktívna a vyťažovaná, že prestáva byť vhodným miestom pre trvalý a pokojný život). V území mikroregiónu sa v súčasnosti nenachádza žiadny prvok natoľko atraktívny, že by bol schopný motivovať k účasti návštevníkov zo širšieho regiónu (tzv. turistický magnet). Pre intenzívnejší rozvoj športového, kultúrno-poznávacieho či obchodného cestovného ruchu nie sú v súčasnosti v území vytvorené podmienky. Blízkosť mesta Nitra, relatívne husté osídlenie s kompaktnou občianskou infraštruktúrou, prítomnosť väčších podnikateľských prevádzok a veľký podiel poľnohospodársky využívanej pôdy ho predurčuje na rozvoj prímestskej rekreácie zo spádových oblastí Nitra, Trnava, Topoľčany a Piešťany (segment B). Očakávania a potreby návštevníka z mesta v rurálnom území možno zaradiť do 4 nosných kategórií:

1.  KOMFORT (dobrá dopravná dostupnosť; dostatok parkovacích plôch; dostatok informácií o možnostiach; možnosť občerstvenia a i.);

2.  KVALITA (primeraný kvalitatívny štandard ponúkaných produktov a služieb);

3.  VOĽNÝ ČAS (dostatok alternatív pre efektívne a zmysluplné naplnenie voľného času);

4.  LOKÁLNOSŤ (možnosť zakúpenia lokálnych produktov; možnosť vyskúšať si aktivity prítomné na vidieku; spoznať lokálne tradície).

V nadväznosti na tieto kategórie možno konštatovať, že na rozvoj prímestskej rekreácie, resp. prímestského cestovného ruchu v mikroregióne Radošinka sú v súčasnosti vytvorené isté predpoklady, je však potrebné ich stimulovať aj ďalšími podpornými iniciatívami. Prímestské prostredie je charakteristické menej priaznivými podmienkami pre rozvoj ubytovacích, stravovacích kapacít a sekundárnej infraštruktúry, nakoľko tá sa koncentruje v blízkosti väčšej kúpnej sily. Ak aj sú v území prítomné, vyznačujú sa nižšou kvalitou ponúkaných služieb. Nedostatok verejných parkovacích plôch a obchodných prevádzok je spôsobený tým, že mnohí obyvatelia pravidelne cestujú za prácou individuálnou dopravou. Značná časť územia je charakteristická nižšou estetickou hodnotou verejných priestranstiev, typickou pre suburbánne lokality (neudržiavané alebo nedobudované obecné komunikácie, opustené domy, nedostatočná kvalita cestnej siete, redukovaná úprava verejných priestranstiev). Problematickým aspektom je tiež existencia urbanizovaných plôch a prítomnosť podnikateľských a poľnohospodárskych prevádzok, ktoré sa vyznačujú extenzívnymi formami využívania krajiny. Vplyv mesta sa u miestneho obyvateľstva odzrkadľuje aj v nižšom záujme o rozvoj malého a stredného podnikania. Pracovné príležitosti sú dostupné v meste Nitra aj v blízkych priemyselných parkoch a podnikateľských prevádzkach (priemyselný areál Čab ponúka približne 700 pracovných miest). Obyvateľstvo tak nachádza dostatok pracovných príležitostí v okolí a nie je motivované hľadať si alternatívne zdroje príjmu. Mesto ponúka aj širšie možnosti kultúrneho, spoločenského a iného vyžitia (divadlá, kiná, knižnice, záujmové činnosti, kluby, podujatia, besedy a pod.), čím sa nevytvára tlak na systematickejší rozvoj a podporu kultúrno-spoločenských aktivít na vidieku.

Dôležitým rozvojovým aspektom je interakcia medzi autochtónnym a alochtónnym obyvateľstvom. Značnú časť obyvateľov mikroregiónu tvoria tzv. dosídlenci – ľudia prisťahovaní z Nitry, alebo pracovní migranti, ktorí prišli najprv do Nitry a odtiaľ sa presunuli na vidiek v dôsledku relatívne priaznivých cien nehnuteľností či aktívnej bytovej politiky obcí. Obce mikroregiónu sú pre túto vrstvu obyvateľov často len miestom pobytu, nie priestorom nadväzovania priateľstiev a kontaktov, čo môže následne viesť k segregácii a separácii obyvateľstva. Početnou skupinou sú aj vlastníci víkendových nehnuteľností, ktorí prichádzajú do mikroregiónu za účelom krátkodobého oddychu. Len obmedzenú časť tvoria rodiny, ktoré tieto obce obývali v rozsahu aspoň dvoch kontinuálne nasledujúcich generácií. Vzájomný vzťah týchto skupín pozitívne i negatívne ovplyvňuje podmienky rozvoja prímestskej rekreácie. Prisťahované obyvateľstvo sa vo všeobecnosti prejavuje tendenciou vytvárať si menej intenzívny vzťah k lokalite, pôde, ostatným obyvateľom. Keďže mikroregión je prevažne rezidentnou zónou, vytratila sa tu kontinuita vidieckeho osídlenia a obce stratili svoj pôvodný vidiecky charakter a hodnoty. Veľmi nízky podiel tvorí obyvateľstvo, ktoré sa venuje poľnohospodárskym činnostiam vo väčšom rozsahu. Tí, ktorí pracujú v okolitých sídlach, nemajú dostatok času venovať sa poľnohospodárskym aktivitám a okolie svojich obydlí si upravujú skôr na rekreačné účely. V minulosti typický domáci chov hydiny, ošípaných a dobytka je dnes čoraz zriedkavejší. Záhrady sa využívajú skôr na rekreačné účely, na pestovanie plodín pre domácu potrebu (kukurica, tekvice, petržlen, zemiaky, vinič, jablone, marhule, hrušky, slivky), nie však pre masovú produkciu produktov atraktívnych pre návštevníka z mesta. Tým, že pôdu obhospodarujú vo veľkom rozsahu družstvá a nie menší poľnohospodári, nie sú vytvorené vhodné podmienky pre zachovanie tradičných agrárnych postupov a techník – pre rozvoj agroturizmu. V tomto ohľade je pozitívom podpora miestnych producentov v rámci certifikácie pod značkou regionálny produkt Ponitrie.

V niektorých obciach je nedostatočný záujem (predovšetkým mladej generácie) o verejné dianie a organizáciu spoločenského a kultúrneho života. Úroveň komunitného života, prejavujúca sa napr. účasťou na podujatiach, je vo veľkej miere závislá práve od vzájomných vzťahov obyvateľstva. Práve prichádzajúce obyvateľstvo často predstavuje ľudské zdroje s výrazným výkonnostným a vzdelanostným potenciálom (manažéri, podnikatelia, vedci, lekári, umelci, učitelia, pracovníci vo verejnej správe). Na rozvoj mikroregiónu je kľúčové zachytiť tento ľudský potenciál a premeniť ho na kapitál v prospech územia (napr. vo forme participácie na kultúrnom a športovom živote či v dôležitých pozíciách obecnej samosprávy).

Záver. Mikroregión Radošinka disponuje vhodnými podmienkami pre rozvoj prímestskej rekreácie, naviazanej predovšetkým na mestá Nitra, Topoľčany a Piešťany. Mierne zvlnený terén vhodný pre nenáročné turistické a cykloturistické trasy, atraktívna história, zachovalý vidiecky charakter niektorých obcí, existencia vodných plôch, poľnohospodárska tradícia a množstvo tradičných výrobcov tvorí solídny základ na budovanie rekreačných kapacít, voľnočasových produktov a služieb. Napriek tomu je tu stále prítomné nekomplexné, nedostatočné alebo fragmentárne využívanie prírodných a kultúrno-historických zdrojov (nepriaznivý stav kultúrnych pamiatok; nedostatočne poznané a spracované hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo; nevyužívané prírodné prostredie na rekreačné aktivity). Za kľúčové faktory, na základe ktorých by bolo možné rozvinúť koncepčnejší prístup v rozvoji cestovného ruchu v mikroregióne Radošinka, možno považovať nasledujúce body:

• podpora nosných tematických prvkov/kľúčových atribútov mikroregiónu a ich rozvinutie do podoby reálnych produktov a služieb (poľnohospodárstvo, včelárstvo, história a archeológia, osobnosti, sakrálne pamiatky, vodné plochy a pramene, poľovníctvo, zaniknuté vodné mlyny; vinárstvo a kultúrne tradície);

• vytvorenie silných motívov na účasť mestského obyvateľstva na aktivitách v mikroregióne (vytvorenie tradície významného podujatia, vytvorenie jedinečného a rozpoznateľného produktu, podpora rekreačných aktivít);

• budovanie, rozširovanie a skvalitňovanie infraštruktúry cestovného ruchu (realizácia cyklotrás, náučných chodníkov, tematických ciest, agroturistických zariadení, stravovacích, príp. ubytovacích kapacít; podpora malých a stredných podnikateľov);

• realizácia komplexnej marketingovej komunikácie mikroregiónu a jej nasmerovanie na okolité lokality, najmä mestá Nitra, Trnava, Hlohovec, Topoľčany.

V nadväznosti na implementáciu týchto aspektov by sa mohol mikroregión postupne profilovať ako plnohodnotná rekreačná prímestská zóna, schopná generovať ekonomické i mimoekonomické benefity – pre obyvateľov, návštevníkov i obecnú samosprávu. Čiastočná transformácia v súčasnosti prevažne rezidentne a komerčne využívaného územia na prímestskú rekreačnú zónu by mohla napomôcť k eliminácii viacerých negatívnych javov, ktoré sú dlhodobým a pretrvávajúcim problémom. Takýto proces je však veľmi dlhodobý a vyžaduje si koncepčný, koordinovaný, kontinuálny a systematický prístup, na ktorom budú aktívne participovať všetci kľúčoví stakeholderi v území.

Literatúra a pramene:

CSAKOVÁ, G.: Vývoj a formovanie suburbanizačného zázemia mesta Nitra. In Geographia Cassoviensis III. [online]. 2009, č.2. [cit. 2015-06-15]. Dostupné na internete: https://uge.science.upjs.sk/images/geographia_cassoviensis/articles/GC-2009-3-2/05_Czakova_tlac5.pdf

DOVOLENKOVÉ cesty občanov SR v roku 2013. [online]. [cit. 2015-07-12]. Dostupné na internete: < file:///C:/Users/user/Downloads/DCR_2013_info_rev1.pdf >

HEŘMANOVÁ, E. – CHROMÝ, P. a kol.: Kulturní regiony a geografie kultúry. Praha 2009.

KODOŇ, M.: Tvorba krajiny – základ harmónie ľudského diela s prírodným. In: Projekt revue slovenskej architektúry, 1983, roč. 25, č. 5, s. 7-8.

MICHALOVÁ, V. a kol.: Služby a cestovný ruch. Bratislava 1999.

LISZEWSKI, S. – MAIK, W.: Osadnictvo. Wielka encyklopedia geografii šwiata. Kurpisz, Poznaň 2000.

PRYOR, R. J.: Defining the rural-urban fringe. In: Social Forces,1968, roč. 47, s. 235-253.

KOLEKTÍV: Regionalizácia cestovného ruchu Slovenskej republiky. [online]. [cit. 2015-06-10]. Dostupné na internete:

SČITANIE obyvateľov, domov a bytov 2011. [online]. [cit. 2015-06-12]. Dostupné na internete:

SEDLÁKOVÁ, A.: Urbárny a suburbánny priestor – k otázke konceptualizácie prímestskej zóny. In: 7. vedecká konferencia doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov. Nitra 2006, s. 545 – 552.

SUPUKA, J.: Podmienky na rekreáciu v prímestských a mestských zónach na Slovensku. In Životné prostredie, 2001, roč. 35, č. 5, s. 234-238.