Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Príspevok sa zameriava na analýzu a možnosti spolupráce vzdelávacej inštitúcie – UKF v Nitre a mikroregionálneho združenia. Cestovný ruch sa vyznačuje prierezovým charakterom preto nie je možný jeho efektívny rozvoj bez dostatočnej spolupráce všetkých subjektov. Prepájanie vysokoškolského štúdia s praxou je jednou z aktuálnych otázok pri snahe o skvalitňovanie vzdelávacieho procesu v slovenských podmienkach. Nielen podnikateľské subjekty, ale aj organizácie zložené zo zástupcov verejného a súkromného – mikroregionálne združenia – poskytujú študentom vhodné možnosti pre overovanie teoretických poznatkov. Cieľom príspevku je na základe vlastných skúseností a úspešných projektov spolupráce univerzity s mikroregionálnymi združeniami obcí/miestnymi akčnými skupinami, poukázať na synergické výhody partnerstva pre vysokoškolských pedagógov, študentov, zástupcov mikroregiónu, návštevníkov a obyvateľov vybranej lokality.

Občianske združenie Radošinka. Územie OZ Radošinka je lokalizované v geomorfologickom celku Podunajská pahorkatina, podcelku Nitrianska Pahorkatina. Radošinskú dolinu na západnej strane ohraničujú výbežky pohoria Považský Inovec, z východnej strany pohorie Tríbeč. Hlavnou vodnou osou je tok Radošinka. Je ľavostranným prítokom Nitry a má dĺžku 31,9 km, jej povodie má rozlohu 384,7 km2. Územie mikroregiónu patrí do mierneho klimatického pásma a v rámci Slovenska spadá do teplej klimatickej oblasti, priemerná ročná teplota dosahuje 9,7°C. Priaznivé prírodné podmienky umožnili rozvoj poľnohospodárstva, remesiel a ďalších výrobných činností na spracovanie produkcie. Najrozšírenejšími pestovanými plodinami boli pšenica, raž, jarný jačmeň, ovos, proso a neskôr pohánka. Zvýšené množstvo produkovaného obilia a nutnosť jeho spracovania podnietili výstavbu vodných mlynov na rieke Radošinka (Integrovaná stratégia rozvoja územia Mikroregiónu Radošinka 2007-2013, s. 5-12).  

Skúmané územie sa vyznačuje výhodnou geografickou polohou, situovanou v blízkosti väčších miest: Nitra, Hlohovec a Topoľčany. Nachádza sa na rozhraní Nitrianskeho a Trnavského kraja a územne spadá pod okresy Nitra a Topoľčany. Mikroregión je tvorený 30 obcami – Zbehy, Jelšovce, Čakajovce, Alekšince, Lukáčovce, Čab, Nové Sady, Šurianky, Hruboňovo, Malé Zálužie, Kapince a od 11.3.2015 sa územná pôsobnosť rozšírila o obce Ardanovce, Blesovce, Biskupová, Bojná, Hajná Nová Ves, Horné Štitáre, Krtovce, Lipovník, Lužany, Malé Ripňany, Nitrianska Blatnica, Orešany, Radošina, Svrbice, Šalgovce, Urmince, Veľké Dvorany, Veľké Ripňany a Vozokany. Celková rozloha územia je 327,22 km² a celkový počet obyvateľov je 24 765. Hustota osídlenia dosahuje 75,7 obyvateľov na km². (OZ Radošinka: O nás, Aktuality <https://www.radosinka.sk/>).

Na území mikroregiónu v súčasanosti pôsobí partnerstvo Miestna akčná skupina OZ RADOŠINKA^[1] so sídlom v obci Zbehy. Pojem miestna akčná skupina je označenie pre spoluprácu verejného, súkromného a občianskeho sektora. Cieľom miestnej akčnej skupiny je podporiť spoločné rozvojové záujmy miestnych obyvateľov, podnikateľov, združení a samospráv na danom území (Regionálny produkt Ponitrie, s. 6). V súčasnosti OZ Radošinka čaká na schválenie Stratégie miestneho rozvoja 2014 – 2020.

Spolupráca v cestovnom ruchu. Základným predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu v regióne je spolupráca všetkých začlenených subjektov. v začiatočnej fáze rozvoja cestovného ruchu preberajú vedúcu úlohu a zodpovednosť zástupcovia verejného sektora. Ťažisko starostlivosti o rozvoj cestovného ruchu sa v súčasnosti presúva na podniky a orgány miestnej a regionálnej samosprávy (GUČIK, 2010, s. 274 – 278). Spolupráca verejného, súkromného, neziskového sektora a domáceho obyvateľstva pod vedením miestnych lídrov umožňuje efektívnejšiu identifikáciu a analýzu nedostatkov, problémov a následné predkladanie návrhov na zlepšenie súčasnej situácie. Úspešná spolupráca všetkých aktérov je založená na dobrovoľnosti a predpokladom jej dlhodobej existencie je získanie určitých benefitov/výhod pre každého z členov.

Najvýznamnejším dôvodom na uzatváranie partnerstiev v cestovnom ruchu je dosiahnutie komplexnosti produktu na trhu. Partnerstvá (predovšetkým v podnikateľskom sektore) majú svoje opodstatnenie aj z hľadiska ľahšieho prístupu na nové/rozvíjajúce sa trhy, umožňujú znižovať náklady, rozložiť riziká, dosiahnuť efektívne riadenia procesov a racionalizáciu produkcie. Súčasným trendom je vznik partnerstiev, do ktorých vstupujú aj mimovládne organizácie a zastupiteľské orgány, prerastajúce až na úroveň Európskej únie, čo v praxi znamená možnosť získania finančného krytia pre realizovanie regionálnych projektov (BOROVSKÝ, SMOLKOVÁ, ŇIŇAJOVÁ, 2008, s. 140 a n).   

Dobrovoľná kooperácia subjektov nadobúda formu partnerstva, ktoré najčastejšie tvoria zástupcovia verejného, súkromného a neziskového sektoru. Formalizované partnerstvo vzniká na regionálnej úrovni, kde dochádza k medzi-obecnej spolupráci. Vzájomná spolupráca obcí (najmä kľúčových „hráčov“ miestneho spoločensko-kultúrneho života) poskytuje možnosti koordinácie rozvoja infraštruktúry, spolupodieľanie sa na koncipovaní projektov, získavanie obojstranne prospešných skúseností pri strategickom a operačnom riadení, skvalitňovanie poskytovaných služieb, a tak zabezpečiť rast konkurencieschopnosti nielen dotknutej obce, ale aj celého mikroregiónu. 

Jednou z prioritných úloh mikroregionálneho združenia je nadviazanie spolupráce/partnerských vzťahov s relevantnými subjektmi, pôsobiacimi na území vyššieho územného celku, v ktorom sa nachádza. Združenie obcí môže profitovať zo spolupráce so susediacimi medzi-obecnými združeniami/mikroregiónmi, rozvojovými agentúrami alebo vzdelávacími inštitúciami s nadregionálnym významom – univerzitami a vysokými školami.

Spolupráca univerzity, mikroregiónov a miestnych akčných skupín. Význam univerzít v regionálnom rozvoji je jednou z najdiskutovanejších tém v európskom, ale aj slovenskom kontexte. Poslaním univerzity 21. storočia už nie je len vedecký výskum a kvalitná odborná príprava študentov pre ich úspešný vstup na trh práce, ale čoraz častejšie vystupuje do popredia ich funkcia významného ekonomického, sociálneho a kultúrneho aktéra v regióne, v ktorom pôsobia. Úroveň zapojenia univerzity a jej vplyv na celkové zlepšovanie situácie a zvyšovanie konkurencieschopnosti regiónu je podmienený definovaním strategických plánov a dlhodobých zámerov vzdelávacej inštitúcie, personálnych kapacít, ochotou spolupracovať zo strany zástupcov verejnej samosprávy, podnikateľského a neziskového sektora, aktuálnych možností čerpania finančných prostriedkov z grantových programov. (VÝROSTOVÁ,  2008, s. 953 – 959)

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre v rámci svojej stratégie, definovanej v dlhodobom zámere univerzity, vyjadruje záujem o spoluprácu s regionálnymi partnermi. Deklarovanie tohto záujmu je uvedené v 3 pilieri aktivít – UKF ako centrum celoživotného vzdelávania a centrum spoločenského a kultúrneho života nitrianskeho kraja a širšieho regiónu. Zámerom univerzity je práca v prospech vzdelanosti, kultúry, hospodárskeho života a rozvoja regiónu. „Univerzita má ambíciu byť kľúčovou inštitúciou a centrom spoločenského a kultúrneho života Nitrianskeho kraja a širšieho regiónu, zlepšiť komunikáciu a kooperáciu s významnými vzdelávacími, vedeckými a umeleckými inštitúciami, inštitúciami štátnej správy a samosprávy, súkromného sektora i subjektmi tretieho sektora v oblasti vzdelávania a výskumu.“ (Dlhodobý zámer Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre: Aktualizácia na roky 2015 – 2018, 2015, s. 16).

Spolupráca Katedry manažmentu kultúry a turizmu s mikroregionálnymi združeniami. Výskumom potenciálu pre rozvoj cestovného ruchu a kultúry v mikroregiónoch Nitrianskeho kraja sa od roku 2007 venuje Katedra manažmentu kultúry a turizmu v Nitre. Univerzitné pracovisko nadviazalo počas uplynulých siedmych rokov spoluprácu s mikroregiónmi Biely Kameň, Tribečsko a Radošinka, kde sa za aktívnej účasti tímu študentov venovala pozornosť analýze predpokladov pre rozvoj cestovného ruchu, tvorbe strategických plánov a návrhom konkrétnych riešení, smerujúcich k zvýšeniu konkurencieschopnosti vybraného územia.

Spolupráca s Mikroregiónom Biely Kameň bola súčasťou riešenia grantových úloh VEGA – Možnosti a spôsoby revitalizácie vidieckych sídiel v podmienkach Slovenska a UGA – Kultúra mikroregiónu Biely Kameň – rozvojové programy a ich realizácia – manažment kultúry. Výstupy spolupráce boli prezentované na odbornom podujatí, ktorého sa zúčastnili členovia riešiteľského kolektívu, vybraní zástupcovia mikroregiónu a obcí. Cieľom spoločného stretnutia bolo predstaviť výsledky spolupráce, ktoré zahŕňali edukačný materiál pre žiakov základných škôl vo forme pracovného zošita, príručku k možnosti poskytovania ubytovania na súkromí, návrh cyklistických trás a projekt náučného chodníka. (DUBSKÁ, FLÓRIŠ, ZIMA, 2009, s. 47)

V roku 2010 bola katedra oslovená občianskym združením Mikroregión Tribečsko s ponukou vzájomnej spolupráce. Medzi hlavné výstupy spolupráce možno zaradiť niekoľko projektov a aktivít realizovaných v súlade so strategickými cieľmi – bola vytvorená nová doména poskytujúca základné informácie o mikroregióne, komplexná turistická mapa, publikácia Turistický sprievodca Mikroregiónom Tribečsko, Environmentálny zošit pre deti základných škôl. Študenti katedry vypracovali návrhy kalendária podujatí, nových turistických produktov zameraných na vinohradnícke tradície, prezentáciu kultúrnych hodnôt, turistickej informačnej kancelárie a viaceré alternatívy sprevádzaných okruhov. Všetky uvedené aktivity boli zamerané na zachovávanie a využívanie kultúrneho dedičstva, ich cieľom bolo zvýšenie kvality služieb pre obyvateľstvo a posilnenie vzdelávacích a marketingových aktivít mikroregiónu. (DUBSKÁ, ŽABENSKÝ, 2013, s. 3 – 6)

Aktuálna spolupráca Katedry manažmentu kultúry a turizmu s Občianskym združením Radošinka prebieha od júna 2013. Doterajšími výsledkami vzájomnej spolupráce sú viaceré výstupy. Problematika rozvoja cestovného ruchu a kultúry v mikroregióne bola/je témou bakalárskych a diplomových prác. Práce študentov sú orientované na problematiku manažmentu kultúry s akcentom na revitalizáciu pamätnej izby v obci Malé Zálužie, tradičnej stravy a jej využitia v rozvoji cestovného ruchu, vytvorenia pracovno-vzdelávacieho zošita pre prvý stupeň základných škôl situovaných v obciach mikroregiónu, identifikácie nových trendov v oblasti kultúrneho cestovného ruchu a možností jeho propagácie.

Parciálne výsledky spolupráce boli prezentované na informačnom seminári Kultúrny a prírodný potenciál Mikroregiónu Radošinka. Odborné podujatie, ktoré bolo súčasťou Týždňa vedy a techniky, umožnilo predstaviť študentské práce a návrhy rozvoja. V závere podujatia sa uskutočnila diskusia, ktorá poskytla priestor pre výmenu názorov a postojov k riešenej problematike medzi manažérkou MAS Radošinka Ing. Renátou Lelovskou, zúčastnenými starostami niektorých obcí mikroregiónu a akademickým kolektívom.

Vzájomná spolupráca katedry a mikroregiónu prináša výsledky aj v oblasti vedecko-výskumnej činnosti. Mikroregión Radošinka bol predmetom výskumu v projekte KEGA – Hodnotiaci model kultúrneho potenciálu, ktorého cieľom bolo vytvoriť inovatívnu metodiku pre hodnotenie kultúrneho potenciálu na vybranom území. Využitie výsledkov spolupráce katedry a mikroregiónu vo vedeckom projekte má potenciál priniesť výsledky, ktoré sú ihneď aplikovateľné v praxi. Problematika spolupráce, rozvojové aktivity, rozvoj vidieka a prímestského cestovného ruchu sú témami mnohých odborných článkov a štúdií, publikovaných v relevantných periodikách či prezentovaných na konferenciách. 

Výhody spolupráce pre zainteresované subjekty. Skúsenosti, nadobudnuté pri efektívnej spolupráci MAS OZ Radošinka a Katedry manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre, umožňujú identifikovať faktory úspešnej medzisektorovej spolupráce a poukázať na výhody spolupráce pre univerzitu/katedru, jej pedagógov a študentov, súčasne aj mikroregión, jeho manažérov a členov.

Spolupráca verejnej vzdelávacej inštitúcie a miestnej akčnej skupiny prináša množstvo pozitívnych dopadov pre rozvoj územia. Výhodou spolupráce pre mikroregión je aktivita tímu študentov, spolupodieľajúcich sa na kooperačných aktivitách. Nevyhnutnou podmienkou pre dosiahnutie očakávaných výsledkov je správny výber študentského tímu, v ktorom by mali mať svoje zastúpenie študenti pochádzajúci z vybraného územia/jeho blízkeho okolia (disponujú interným pohľadom na územie), ale aj študenti, ktorí územie nepoznajú (externý pohľad na skúmanú problematiku). Navrhovaný spôsob výberu riešiteľského tímu zabezpečí diverzifikáciu pohľadov a názorov na skúmaný mikroregión. Doterajšie výsledky spolupráce dokazujú, že rôznorodosť členov študentského tímu umožňuje dosiahnuť kvalitnejšie výstupy spolupráce. Študenti majú potenciál prinášať alternatívne riešenia, konkrétne návrhy na rozvoj, nové idey a inovácie. Podieľajú sa na vypracovávaní analýz územia a následne sa zameriavajú na tvorbu návrhov umožňujúcich koncipovať strategické plány rozvoja. Participujú na spoločenských, kultúrnych a environmentálnych aktivitách. Zapojenie študentov je dobrovoľné, čo môže v ich budúcom profesijnom živote pôsobiť ako konkurenčná výhoda na trhu práce. V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s pozitívnym prístupom medzinárodných podnikateľských subjektov k dobrovoľníckej práci, niekedy dokonca s uprednostňovaním kandidátov, ktorí vykonávali akýkoľvek druh dobrovoľníckych aktivít.  

Miestna akčná skupina môže formou spolupráce so vzdelávacou inštitúciou napĺňať o.i. svoje marketingové ciele. Vysokoškolskí pedagógovia a študenti disponujú širokými možnosťami na prezentáciu mikroregiónu a šíria vedomie o aktivitách vykonávaných v obciach v akademickom prostredí prostredníctvom seminárov, výberových prednášok, odborných publikácií a článkov.

Úspešná realizácia spoločných aktivít miestnej akčnej skupiny a zástupcov akademického sektora je ideálnym príkladom prepojenia teórie a praxe. Študenti prostredníctvom spolupráce získavajú cenné skúsenosti, ktoré podporujú ich osobnostný a profesijný rast, overujú si reálne použitie teoretických poznatkov a nadobúdajú nové kontakty. Výhoda spolupráce sa prejavuje aj v rozšírených  možnostiach sebarealizácie prostredníctvom spracovávania aktuálnych tém v seminárnych, bakalárskych a diplomových prácach. Hodnotné informácie z prostredia riadenia MAS sú využiteľné pre vysokoškolských pedagógov v procese výučby. Medzisektorová spolupráca je zároveň efektívnym nástrojom  skvalitnenia vzdelávacieho procesu. Umožňuje obohatiť ho o príklady z odbornej praxe, zdokonaliť existujúce sylaby disciplín zameraných na regionálny rozvoj, spoluprácu a partnerstvá alebo projektový manažment. Aplikácia získaných poznatkov môže byť realizovaná aj formou inovácie študijného programu a zaradením nového predmetu do študijného plánu, zameraného na aktuálnu problematiku rozvoja slovenského vidieku.

Predpoklady a odporúčania pre úspešnú spoluprácu. Efektívna a obojstranne prínosná spolupráca medzi univerzitným pracoviskom a mikroregionálnym združením by mala spĺňať niekoľko predpokladov. Východiskom vytvárania partnerstva je zohľadnenie materiálnych, finančných, personálnych a časových aspektov spolupráce. Je dôležité pripraviť sa na možnosti výskytu ťažko predvídateľných situácií a zvládnuť ich krízové riadenie.

Nevyhnutným predpokladom pri realizácii všetkých rozvojových aktivít je zabezpečenie finančných a materiálnych prostriedkov pre výskum a prezentáciu jeho výsledkov. Spolupracujúce strany by mali v prípravnej fáze deklarovať spôsobilosť a záujem finančne sa podieľať na plánovaných aktivitách. V súčasnosti sa však často stretávame so situáciou, kedy zapojení aktéri nedisponujú dostatočným objemom voľných finančných prostriedkov, alebo ich množstvo je značne limitované (najčastejšie ak spolupracujúce strany nie sú prijímateľom nenávratného finančného príspevku alebo dotácie). Naznačené náročnejšie podmienky spolupráce sú riešiteľné vzájomnou materiálnou výpomocou, využívaním barterového systému, dobrovoľníctvom alebo vlastnými zdrojmi.

Za najdôležitejší atribút efektívnej spolupráce možno považovať kvalitne zostavený tím ľudí. Kľúčovými osobnosťami sú koordinátori, pôsobiaci na obidvoch stranách (univerzita a miestna akčná skupina), ktorých úlohou je určenie cieľov, aktivít a časového harmonogramu a informovanie o prebiehajúcich a plánovaných aktivitách ostatných členov tímu – študentov a členov MAS. Dôležitým kontrolným mechanizmom sú vzájomné pravidelné stretnutia zamerané na hodnotenie doterajších výsledkov spolupráce. Významnou mierou sa na spolupráci podieľa vybraný tím študentov. Je dôležité, aby boli v úvodnej fáze oboznámení s myšlienkou a víziou projektu/spolupráce, jej cieľmi a bola presne definovaná ich úloha, časový harmonogram plnenia, kontaktná osoba v prípade záujmu o konzultácie pri riešení úloh/problémov či spôsob prezentovania dosiahnutých výsledkov. Pozornosť by mala byť sústredená na motiváciu študentov, napríklad prostredníctvom uznania študentskej praxe, možnosti stáží v participujúcich organizáciách/podnikoch alebo formou iných alternatívnych výhod.

Postupný vývoj spolupráce, čiastkové výsledky a prijímané rozhodnutia je potrebné priebežne monitorovať a hodnotiť formou zápisníc/správ, ktoré sú zároveň efektívnym nástrojom vzájomnej komunikácie. Absencia správ, ktoré poukazujú na dosiahnuté výsledky a naznačujú plán ďalších aktivít, môže vyústiť do nezáujmu o spoluprácu, straty motivácie a kontinuity výskumu, až k podceňovaniu významu existujúceho partnerstva.

Pri dlhodobých projektoch spolupráce je potrebné pripraviť sa na výskyt neočakávaných situácií. V oblasti personálneho zabezpečenia môžu nastať zmeny na pozíciách miestnych lídrov (v súvislosti s komunálnymi voľbami dochádza k výmene starostov a poslancov obecných zastupiteľstiev), ktoré v niektorých prípadoch narúšajú kontinuitu spolupráce a jej nasledujúci vývoj. Keďže majoritná časť tímu je tvorená študentmi, za hlavné ohrozenie možno považovať odchod jej členov (dobrovoľný – strata motivácie, nedostatočný fond voľného času, uprednostnenie iných aktivít/projektov alebo vynútený – ukončenie štúdia) a nutnosť jeho rýchlej aktualizácie a doplnenia. Spolupráca môže byť ďalej ovplyvnená územnými zmenami (rozšírenie územia o nové obce/odtrhnutie obcí a ich pripojenie k inému združeniu) alebo aktuálnou finančnou situáciu (získanie/ukončenie nároku na nenávratný finančný príspevok, pôžičky, strata sponzorov, limitované množstvo vlastných zdrojov).

Záver. Príspevok je zameraný na analýzu a prezentovanie spolupráce medzi Občianskym združením Radošinka a Katedrou manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre. Úvodná časť stručne charakterizuje územie z geografického a spoločensko-ekonomického aspektu. Súčasťou práce je vymedzenie základných teoretických východísk spolupráce v cestovnom ruchu, ktoré boli následne aplikované v praktickej časti, zameranej na výskum potenciálu pre rozvoj cestovného ruchu a kultúry a jeho výsledky v mikroregióne Radošinka.

Medzisektorová spolupráca v cestovnom ruchu je bezpodmienečným predpokladom pre zabezpečenie dlhodobého rozvoja. Realizácia terénneho výskumu v mikroregióne Radošinka a spoločných aktivít nám umožnili v záverečnej časti naznačiť hlavné výhody dosiahnutej kooperácie pre všetkých zainteresovaných aktérov a identifikovať niekoľko predpokladov a odporúčaní,  týkajúcich sa úspešnej spolupráce univerzity a mikroregiónu.

V širšom zmysle je príspevok orientovaný na aktuálnu problematiku prepájania teórie s praxou s akcentom na univerzitné vzdelávanie a potreby municipálneho sektora. Poukazuje na parciálnu transformáciu v poslaní univerzitného vzdelávania, kedy sa štúdium nezameriava prioritne len na odovzdávanie teoretických poznatkov, ale možno pozorovať aj značné úsilie smerujúce​ inováciám a ich aplikácii pri riešení konkrétnych problémov.

Literatúra a pramene:

BOROVSKÝ, J. – SMOLKOVÁ, E. – ŇIŇAJOVÁ, I. Cestovný ruch: trendy a perspektívy. Bratislava : IURA EDITION, 2008. 280 s. ISBN 978-80-8078-215-3.

Dlhodobý zámer Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre: Aktualizácia na roky 2015 – 2018 [online]. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. 2015 [cit. . 2015-03-04]. Dostupné na internete:

.

DUBSKÁ, M. – FLÓRIŠ, R. – ZIMA, R. Rozvoj mikroregiónu Biely Kameň – správa z odborného podujatia. In. Kontexty kultúry a turizmu. Roč. 2. Č. 2. 2009. s. 47. ISSN 1337-7760.

DUBSKÁ, M. – ŽABENSKÝ, M. Rozvoj cestovného ruchu a kultúry v Mikroregióne Tríbečsko (závery z výskumného projektu). In. Kontexty kultúry a turizmu. Roč. 6. Č. 1. 2013. s. 3 – 8. ISSN 1337-7760.

GÚČIK, M. Cestovný ruch – úvod do štúdia. Banská Bystrica: DALI – BB, 2010. 307 s. ISBN 978-80-89090-80-8.

Informačná brožúra : Regionálny produkt Ponitrie. 80 s.

Integrovaná stratégia rozvoja územia Mikroregiónu Radošinka, [online]. s. a. [cit. 2015-03-04]. Dostupné na internete: <https://www.radosinka.sk/oz-mr-radosinka/integrovana-strategia/>.

MAS OZ Mikroregión Radošinka: o nás [online]. s. a. [cit. 2015-03-04]. Dostupné na internete: <https://www.radosinka.sk/oz-mr-radosinka/o-nas/>.

VÝROSTOVÁ, E. Vzťah univerzity a regiónu v ktorom pôsobí: pohľad na stratégiu univerzít. In. Zborník príspevkov z konferencie Národná a regionálna ekonomika VII. Košice: Technická univerzita v Košiciach –Ekonomická fakulta, 2008. s. 953 – 963. ISBN: 978-80-553-0084-9.

Poznámky: