Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Ak by sme skúmali životopisy takmer každého rockového hudobníka, ktorý sa narodil v Británii medzi koncom 30. a začiatkom 40. rokov 20. storočia, videli by sme dopad hudobného štýlu skiffle. John Lennon, Paul McCartney a George Harrison boli členovia skifflovej kapely The Quarry Men, ktorá sa transformovala na The Beatles v 60. rokoch. (PERONE 2009 :8)

Okrem hudobného žánru skiffle sa výraznou mierou na zmene hudobných preferencií britskej mládeže podieľali americkí bluesoví umelci. „Nová generácia britských mladíkov túžila po surovej hudbe s nádychom rebélie. Práve tú našla v hudbe amerických černošských najnižších vrstiev – v blues. Z blues priamo vyvierala výpoveď o neľahkom živote. V Anglicku sa množstvo ľudí s americkými černochmi perfektne stotožnilo.“ (Sedem rockových vekov -1. časť: 2008)

Na rozdiel od USA, kde černošská hudba bola určená černošskému publiku a niesla výrazné politické posolstvo útlaku čiernych bielymi, v Británii tento aspekt nevnímali. Blues v Británii nebol prijímaný z jeho politickým podtextom, keďže medzi americkou a britskou spoločnosťou boli výrazné historické a spoločenské rozdiely. Americká spoločnosť bola rasovo segregovaná, čo bolo dedičstvom predchádzajúcich storočí legálneho vlastnenia otrokov. Spoločnosť v Británii bola rasovo podstatne celistvejšia. Rozdiely v Británii spočívali vo výrazne stratifikovanom triednom systéme, do ktorého ľudia spadali na základe ekonomickej a sociálnej príslušnosti.

Silu triedneho systému potvrdil aj Chris Stamp, niekdajší manažér a producent The Who, ktorý tvrdil, že sa robotnícka trieda v 50. rokoch v Londýne nachádzala v podobných socioekonomických podmienkach ako černosi v Amerike. (PERONE 2009: 5)

Vzrastajúca popularita spomenutých hudobných žánrov spočívala najmä v jednoduchých a nenáročných interpretačných a hudobných schopnostiach. Na hranie základov blues alebo skiffle nebolo potrebné ovládať hudobnú teóriu a zložitejšie hudobné techniky. Hudobníkom stačilo poznať niekoľko akordov hudobného sprievodu. Vďaka spomenutej charakteristike blues a skiffle v Británii vyrastala nová generácia hudobníkov, ktorí boli inšpirovaní spomenutými žánrami. Na ich základoch sa formovali hudobné zoskupenia, z ktorých boli mnohé súčasťou britskej invázie.

Ďalším aspektom vývoja, ktorý vyústil do britskej invázie, bola devastácia Veľkej Británie počas 2. svetovej vojny. Množstvo britských rockových hudobníkov, ktorí sa narodili koncom 30. a začiatkom 40. rokoch spomína na dopad vojny. Vojna vtlačila nezmazateľné obrazy do duší ľudí, ktorí v detstve prežili nemecké bombardovanie Británie. Zničené továrne, školy a obytné štvrte prispeli k ťažkej ekonomickej situácii, ktorá trvala celé roky. Spálené budovy, zbombardované lodenice a iné hmotné pripomienky vojny pretrvávali a symbolizovali ťažké ekonomické a životné podmienky, v ktorých sa rodiny z robotníckej triedy nachádzali ešte dlho po skončení vojny. (PERONE 2009: 4-5)

Hudobníci z Británie si pomerne skoro uvedomili ekonomický prínos, ktorý im môže hranie rocku priniesť. Začali vystupovať v kapelách a ich vystúpenia im začali prinášať finančný zisk. Eric Clapton, britský bluesový a rockový gitarista a spevák, na svoje začiatky spomína: „Prvýkrát v živote som sa mal živiť hraním na plný úväzok, čo znamenalo, že som musel prestať pracovať pre dedka. Babička bola nadšená, pretože v môj talent vždy verila a dedka to pobavilo, takže som dostal požehnanie. Vystupovali sme v rôznych kluboch v Londýne ako boli Ricky Tick, Star Club, Croydon a samozrejme CrawDaddy. Prvýkrát som zažil aké je to hrať skoro každý večer. Za prvé tri mesiace sme mali 33 kšeftov a ja som to fakt žral.“ (CLAPTON 2008: 42-43)

Rockoví hudobníci, ktorí boli súčasťou britskej invázie, pochádzali výhradne z robotníckej vrstvy.

Beatlemánia. Výraznou súčasťou fenoménu britskej invázie bola skupina The Beatles. Popularita kapely The Beatles začala rásť po ich návrate do Británie, keď sa vrátili z nemeckého mesta Hamburg, kde dlhodobejšie pôsobili. Kapela následne prešla zmenou výzoru a osvojila si imidž, ktorý sa pre nich stal neskôr typickým. Vymenili vystupovanie v kožených bundách a nohaviciach a účesy inšpirované teddy boys za vystupovanie v oblekoch a kravatách. Beatles sa v Británii stali slávnymi po vydaní ich prvého albumu s názvom Please Please Me.

Debutové album skupiny Beatles bolo natočené v priebehu jediného nahrávacieho maratónu v pondelok 11. februára 1963. Počas tejto nahrávacej sekvencie, ktorá stála približne 400 libier, natočili osem vlastných a šesť prevzatých piesní, ktoré patrili do ich repertoáru. LP platňa Please Please me vyšla 22. marca 1963 vo vydavateľstve Parlophone a stalo sa britským hitom č. 1, ktorého sa predalo viac ako pol milióna kusov. (HARRY 2008: 610) Beatles sa stávali populárnejší a raz za týždeň mali program v rádiu, ktorý sa volal Pop goes the Beatles. Celý pozostával výhradne z toho, že v ňom Beatles hrali svoje a cudzie pesničky. Mali raketový nástup a každý chcel byť ako oni. Začínala beatlemánia. Po celej zemi sa ľudia obliekali ako oni, hrali ako oni, zneli ako oni a vyzerali ako oni. (CLAPTON 2008:39)

Po úspechu Beatles vo Veľkej Británii sa skupina snažila preraziť v Amerike. Keď skupina dorazila do USA, ich popularita začala prudko stúpať.

Carl Wilson, člen skupiny Beach Boys, spomínal na beatlemániu v Amerike takto: „Tak ma brala pieseň I want to hold your hand, že som zostal hore celú noc. Nemal som totiž kópiu nahrávky a v rádiu ju hrali každú hodinu.“

George Martin, producent Beatles, opisoval situáciu príchod Beatles do USA: „Išiel som s chlapcami do New Yorku. Videli sme mužov v stredných rokoch ako kráčali po 5. avenue s beatlesáckymi parochňami na hlavách. Nezáležalo na akú frekvenciu ste si naladili rádio, v hociktorú hodinu ste tam počuli nejakú pesničku od Beatles. Bolo to tam nimi presýtené. Myslím, že v začiatkoch bol život Beatles veľmi ťažký. Keď sa stali úspešnými aj mimo Anglicka, najmä v Amerike, tak žili v podstate v obrovskom akváriu pre zlaté rybky, z ktorého nebolo úniku.“ (History of Rock n Roll -3. časť: 1995)

Celonárodný úspech v USA v roku 1964 získali Beatles po niekoľkých vystúpeniach v programe Šou Eda Sullivana.

Tej noci Beatles hrali pre televízne publikum, ktoré tvorilo viac než 73 miliónov ľudí – asi 40 % populácie USA. Začal sa seizmický posun populárnej kultúry, ktorá doslova explodovala. Je trochu ironické, že najväčší moment v histórii populárnej hudby v USA bola televízna udalosť. Nie veľa zo 73 miliónov divákov si uvedomovalo, aký vplyv bude mať táto kapela. (1964: Brits invade U.S. — no one can escape! 2004: <https://www.today.com/popculture/1964-brits-invade-u-s-no-one-can-escape-wbna3833078#. UHRjLq48rz4>)

Beatles otvorili cestu pre ďalšie britské kapely, ktoré prerazili v USA. Boli nimi napr. The Yardbirds, The Rolling Stones, The Kinks, The Animals, The Who a i. Najmä Rolling Stones sa stali po Beatles druhou najpopulárnejšou kapelou britskej invázie a boli od počiatku braní ako bluesový protipól Beatles. Ich názov Rolling Stones sa priamo odvolával na americké bluesové dedičstvo, keďže bol inšpirovaný piesňou Rollin‘ Stone od významného predstaviteľa tzv. chicágskeho blues, Muddyho Watersa. Zvláštnosťou na úspechu britských kapiel v USA počas britskej invázie bol fakt, že množstvo z týchto hudobných skupín priamo vychádzalo z americkej černošskej bluesovej kultúry, ktorá ich inšpirovala. Blues a iná rasová hudba, ktorá bola pôvodne americkým kultúrnym dedičstvom, sa po britskej invázii dostáva do pozornosti amerických hudobníkov.

Americký hudobník Quincy Jones spomína: „Briti išli priamo ku zdrojom. Willie Dixon, Chuck Berry, veď viete. Išli priamo za tým, odkiaľ to prišlo. A tvrdo, pretože vedeli, čo je Delta blues. Presne vedeli kde sú korene, pretože sa učili na americkej hudbe. Dokonca viac ako samotní americkí hudobníci.“ (History of Rock n Roll- 3. časť: 1995)Britská invázia okrem hudobného vplyvu zahŕňala aj iné aspekty kultúry. Boli nimi móda z Carnaby street a swingujúceho Londýna, množstvo divadelných hier od literárnej skupiny Rozhnevaní mladí muži, ktoré sa dostali na Broadway, filmy ako napr. filmové série James Bond a nová vlna hercov ako Oliver Reed, Michael Caine, Malcolm McDowell a Peter O‘ Toole. (DEBOLT-BAUGESS 2012:80) 

Hudobná skupina. Výraznou zmenou, ktorú prinášala rocková hudba, bola zmena chápania kapiel a ich zloženia. Kým dovtedy hudobnú skupinu tvorili v podstate anonymní hudobníci, ktorí sprevádzali speváka alebo speváčku, hlavnú populárnu osobnosť a je ichmožné pomerne jednoducho nahradiť, v 60. rokoch dochádza k výrazným zmenám. Postupne dochádza k zmazávaniu vzťahu spevák a sprievodná hudobná skupina a hudobná skupina ako celok sa stáva výrazným hudobným fenoménom.

Šesťdesiate roky nanovo definovali hudobnú skupinu ako kompaktné teleso, kde každý člen prináša do celkového vyznenia kapely svoju osobnosť, je v podstate nenahraditeľný a prípadné zmeny v obsadení sa môžu výrazne premietnuť do štýlového zamerania skupiny. Takto ponímané skupiny, hoci sú tvorené výraznými jednotlivcami, produkujú jednotne definovaný a nezameniteľný zvuk a štýl, ktorý je často typický práve len pre danú skupinu. Tak sa spätne premieta individualita každého z členov kapely do celkového prejavu súboru a dáva vzniknúť celej rade štýlov, žánrov a smerov hudby. Táto rozmanitosť sa najviac prejavuje v tzv. Zlatom veku rockovej hudby, v období od druhej polovice 60. rokov do začiatku druhej polovice 70. rokov. (ŠTEFL https://www.muzikus.cz/pro-muzikanty-serialy/Letem-kytarovym-svetem-Rockove-styly~15~unor~2003/)

Úspech rockových skupín inšpiroval množstvo hudobných nasledovníkov. Profesionálni hudobníci, ktorí boli inšpiráciou pre množstvo hudobných ašpirantov, boli vo väčšine prípadov bez formálneho hudobného vzdelania. Mladí hudobníci zistili, že úspech je možné dosiahnuť poctivým cvičením techník, ktoré sa učili napodobňovaním piesní z nahrávok úspešných interpretov. Následne vzniklo množstvo rockových hudobných skupín, ktoré pomáhali formovať novovznikajúce hudobné prúdy. Rock sa začal profilovať ako jeden z najvýznamnejších hudobných žánrov 20. storočia, ktorého popularita neustále vzrastala a stal sa globálnym fenoménom s množstvom hudobných odnoží a štýlov.

Poznámky:

[1] Článok je vydávaný ako výstup z projektu UGA I/12/2016

Literatúra a pramene: