Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Divadlo je umelecký fenomén, ktorý sprevádza človeka takmer od jeho zrodu. Patrí medzi najstaršie druhy umenia a jeho význam a vplyv na spoločnosť je neoceniteľný. Žiadne iné umenie nie je v takom úzkom vzťahu so spoločnosťou ako divadlo. Zmyslom divadla, ako aj iných umení, je reflektovať spoločenskú situáciu, reagovať na podnety a prinášať nové pohľady. Kolektívnosť a interakcia s publikom robia divadlo jedinečným nástrojom komunikácie medzi recipientmi, hercami aj samotnými autormi diel. Práve pre tieto atraktivity si mnohí volia divadlo ako komunikačný prostriedok.

Fenoménom divadla sú aj súbory, ktoré nie sú založené výhradne na profesionálnom fungovaní. Práve amatérsky základ realizácie diel je v niektorých prípadoch pre umenie a societu prospešný. Umelci nie sú zväzovaní spoločenskými nárokmi, komerčnosťou, dopytom a ziskovosťou, a majú tak možnosť voľnejšie realizovať svoje predstavy. Alternatívnosť a inovátorstvo umeleckých smerov, ktoré neboli súčasťou mainstreamu, už mnohokrát ponúkli hodnotné impulzy a reflexie vlastnému publiku, aj celej spoločnosti. Ochotnícke divadlo tvorilo výraznú súčasť kultúrneho života najmä na vidieku. Návšteva divadelného predstavenia, ktoré realizujú ochotníci, bola pre členov lokálnej society významnou spoločenskou udalosťou. Divadelná hra nezriedka vytvárala priestor na diskusiu, konfrontáciu názorov, bola mienkotvorným činiteľom, ktorý príležitostne reflektoval spoločenské javy a stav doby. Recipienti sa s nej často mohli nájsť.
Špecifickým druhom divadla, ktoré nie je založené na profesionálnom pôsobení, je aj študentské divadlo, v ktorom má Nitra bohatú tradíciu. Už v 18. storočí je tu doložené pôsobenie študentského divadla Theatrum comicum. Bolo založené biskupom Jánom Gustínim – Zubrohlavským v roku 1765, pôsobili v ňom študenti piaristického gymnázia, hrali najmä latinské školské hry. Ďalší rozvoj ochotníckeho divadelníctva v Nitre súvisel so vznikom Československej republiky v roku 1918. V meste pôsobilo niekoľko ochotníckych súborov, v ktorých účinkovali aj študenti. Výrazný rozvoj nitrianskej študentskej divadelnej činnosti súvisí so zriadením vysokoškolských inštitúcií. Nitra sa tak stala mestom mladých s rozvíjajúcim sa študentským divadlom. Študentské divadelné súbory pôsobili na oboch nitrianskych univerzitách. Z tohto prostredia vzišli aj niektoré výrazné osobnosti slovenského divadelníctva, ako napr. Stanislav Štepka, vedúca osobnosť Radošinského naivného divadla.

Študentské divadlo VYDI (názov vznikol z prvých dvoch písmen slov- VYsokoškolské DIvadlo) vzniklo v roku 1992 na pôde vtedajšej Vysokej školy pedagogickej v Nitre a jeho zakladateľkou je prof. PhDr. Marta Žilková, PhD. Princípom fungovania divadla VYDI je študentská činnosť, založená na dobrovoľnosti a dramatickej tvorivosti. Študenti prostredníctvom pôsobenia v divadle môžu aktívne tráviť svoj voľný čas, rozvíjať svoje herecké a múzické schopnosti, realizovať zaujímavé projekty a tvoriť. Keďže v priebehu piatich rokov sa zvyčajne obmieňa zloženie divadelného súboru, umelecký vedúci študentského divadla musí zohľadňovať mnohé faktory, napr. nevyváženosť vo výkonoch jednotlivých členov, odlišné záujmy a tendencie pri výbere divadelných hier a pod.
Recenzovaná publikácia, vydaná Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, ponúka pohľad na kontinuitu študentského divadla VYDI. Rekapituluje jeho vznik a 20-ročné pôsobenie. Monografia má 198 strán, prílohou je aj DVD s ukážkami z vystúpení súboru. V úvodnej kapitole autor oboznamuje čitateľa s históriou študentského divadelníctva v Nitre od jeho vzniku v 18. storočí. V nasledujúcej kapitole, nazvanej Vymedzenie poetiky, stručne opisuje pozadie vzniku študentského súboru VYDI a jeho tendencie v rôznych obdobiach. V jadre publikácie autor zameriava pozornosť na rôznorodé divadelné postupy a štýly viacerých režisérov spolupracujúcich s divadlom, podmienky samotného generovania divadelného diela, ovplyvňovaného mnohými faktormi, napr. súborovou konšteláciou, a nakoniec výsledným účinkom v komunikačno-recepčnej sfére. V desiatich kapitolách, nazvaných podľa kľúčového zamerania divadelných hier, Ballay ponúka analýzy profilových diel súboru. Je dôležité, že sa snaží k jednotlivým divadelným hrám pristupovať objektívne. Okrem toho, že v analýzach vyzdvihuje pozitíva konkrétneho divadelného produktu, poukazuje aj na nedostatky a slabšie miesta, ktoré ovplyvnili výsledný interpretačný výsledkov.

Záver nie je finálnou časťou diela. Za ním nasledujú rozsiahle prílohy, tvorené profilmi vybraných členov divadla a rozhovormi s nimi. Nasleduje zoznam členov súboru a inscenácií so základnými údajmi, aj súpis ocenení. Dôležitou prílohou je DVD nosič s ukážkami jednotlivých inscenácií. Čitateľ má prostredníctvom krátkych videonahrávok možnosť bližšie sa oboznámiť s faktami, prítomnými v texte. Význam nahrávok je ilustračný a pre percipienta, ktorý študentské divadlo VYDI nepozná, vhodne kompletizuje prehľad o jeho činnosti, zámere a spôsobe realizácie jednotlivých diel. Praktické ukážky inscenácií, rozhovory s bývalými členmi a množstvo doplnkových informácií nie sú štandardnou súčasťou podobných publikácií, o to viac treba oceniť, že pisateľ ich do diela zaradil.
Vydanie monografie možno hodnotiť kladne. Autor je odborník na danú problematiku. Napriek tomu, že v súčasnosti pôsobí ako umelecký vedúci divadla VYDI, v diele si zachoval objektivitu. Publikácia je dielo rekapitulujúce činnosť študentského divadelného telesa. Má výpovednú hodnotu nielen pre jeho členov, ale aj pre tých, ktorí sa o divadlo zaujímajú. Môže poslúžiť aj ako študijný materiál divadelných vied, umenia, kulturológie a príbuzných vedných disciplín.