Britský punk rock ako reakcia na spoločenskú situáciu

Britský punk rock ako reakcia na spoločenskú situáciu

Úvod. 20. storočie sa vyznačovalo množstvom turbulentných zmien v spo- ločnosti, ktoré  sa odzrkadlili v kultúre, politike, spôsobe myslenia, ako aj     v umení. Na väčšinu týchto spoločenských zmien, problémov a negatív re- flektovala najmä vtedajšia mládež, ktorá iniciovala vznik viacerých nových subkultúr a kontrakultúr.
 
Hippies. Odpoveďou na spoločenskú situáciu 60. rokov bolo najmä hnutie hippies, vyznávajúce mnohé hodnoty, ktoré boli diametrálne odlišné od vte- dajšieho stredného prúdu. Ideály hnutia vyvrcholili najmä počas leta roku 1967, ktoré dostalo prezývku Leto lásky. Počas tohto leta sa približne 100 000 členov a prívržencov hippies zhromaždilo v San Franciscu a jeho okolí, kde chceli spopularizovať svoje ideály a životný štýl ako pacifizmus, odmietanie konzumného spôsobu života, konzumáciu ľahkých drog a pod.
Hippies bolo masovým hnutím, ktoré výraznou mierou ovplyvnilo via- ceré aspekty kultúry – módu, hudobné preferencie, politické názory a pod., ale nemožno ho považovať za jednotný a jediný myšlienkový prúd vtedajšej mládeže. Hudobný kritik a žurnalista David Fricke sa v tejto súvislosti vyjad- ril: „Utopické vízie z roku 1967 nemohli pretrvať, pretože nešlo o univerzálnu myšlienku, ale o záležitosť jedného vzruchu spoločnosti, jedinej vekovej sku- piny a naviac len jej časti. Zabúda sa na to, že nie všetci pobehovali naokolo s dlhými vlasmi a v sandáloch.“ (Whately 2008a)
Koncom 60. rokov sa atmosféra v Európe výrazne zmenila. Dochádzalo  k politickým a sociálnym nepokojom. Spisovateľ Barry Miles tvrdí: „Viselo to vo vzduchu. Bolo to úplne niečo iné. Celá atmosféra sa zmenila a viac sa spolitizovala. Človek už nebol šťastné dieťa kvetov, vykračujúce si po Hyde parku s vencom margarétok vo vlasoch. Mohol pribehnúť policajt a udrieť vás po hlave. Rok predtým by vám pokojne pripálil joint.“ (Whately 2008a)
 
Hospodárska a spoločenská situácia vo Veľkej Británii. Hospodárske a spoločenské pomery sa v mnohých krajinách Európy, ako napr.  Veľká  Británia výrazne zhoršili. Začiatkom 70. rokov a v ich priebehu sa   vo Veľkej Británii prejavili problémy, ktoré vyplynuli z prudkého poklesu ekonomiky, rastu inflácie, poklesu priemyselnej výroby a s tým súvisiacej rastúcej nezamestnanosti. Tieto problémy sa odrazili aj v britskej spoloč- nosti, najmä v niektorých jej vrstvách. Prejavili sa radikalizáciou, odmie- taním tradičného britského politického systému a príklonom k rôznym extrémistickým prejavom, rozsiahlymi štrajkami, násilím pri športových podujatiach, rastúcou kriminalitou a pod. „Británia sa zdala byť nepríjem- ným miestom, ktoré je nevhodné na normálny život. Ľudia sa nostalgicky pozerali na upokojujúce stereotypy susedstva a tepla 2. svetovej vojny, keď sa zdalo, že prevláda komunálny a vlastenecký „Dunkirk Spirit“ – Duch Dunkirku.“ (Morgan 2017) Slovné spojenie Dunkirk Spirit označuje ocho- tu skupiny ľudí, ktorí sú v zlej situácii, aby si navzájom pomáhali. Odvoláva sa na evakuáciu spojeneckých vojsk z francúzskeho mesta Dunkerque cez Lamanšský prieliv. Do Operácie Dynamo, ako sa daná evakuácia nazývala, sa zapojilo aj množstvo dobrovoľníkov z radov civilného obyvateľstva, ktorí vlastnili lode a pomáhali s presunom vojakov na britské územie.
 
Punk rock. Jednou z novovznikajúcich subkultúr bol punk a s ním súvisiaci hudobný štýl punk rock. Punkové hnutie reagovalo na frustráciu, ktorú mladí ľudia zažívali v spojitosti s vyššie uvedenými spoločenskými problémami. Punk sa dištancoval od hnutia hippies a ich myšlienok a hlásal návrat ku koreňom rocku. Význam slova punk je nejasný. V archaickej an- gličtine sa výraz pravdepodobne používal aj na označenie prostitútky. V ne- skorších obdobiach sa jeho význam zmenil a slúžil ako pomenovanie pre chuligána alebo darebáka.
„Punk rock bol reakciou na vzrastajúcu sofistikovanosť art rocku. Hudobníci zdôrazňovali jednoduchosť v hudobnom myslení a používaní výrazových pro- striedkov, vnášali do rocku hnev, rebéliu a provokáciu. Vracali sa k pôvodným ideálom rockerov zo začiatku 60. rokov, hovorili o pošliapaní ideálov hippies. Podnety pre punk rock dali v druhej polovici 60. rokov Frank Zappa and Mother of Invention, Lou Reed so skupinou Velvet underground, neskôr Patti Smith. Skutočný nástup punku nastal až v roku 1976, na britskej pôde v období Mar- garet Thatcher, kedy teenageri reagovali na nezamestnanosť a nudu mládeže. Punk bol nielen rockovým štýlom, ale aj výrazne sformovanou alternatívnou komunitou blank generation (prázdnej generácie), zdôrazňujúcej neporiadok, chaos a anarchiu v spoločnosti“ (Kajanová 2010: 58).
Počiatky punku môžeme hľadať v myšlienke hudobného vyjadrenia hnevu, zúrivosti a rebelantskej zanietenosti nezamestnanej vrstvy mladej generácie robotníkov, ktorá sa rozvinula do výrazného, zreteľne rozpoznateľného hudobného štýlu, vyhraneného takmer ako svetonázor či štýl života. Britský punk bol ostrým výstupom proti súčasnému stavu spoločnosti (Dixon 1980: 211).
 
Námety piesní v punk rocku. V rámci punkovej hudby možno sledovať dve kategórie komunikačného obsahu piesní.
 
  1. Komentovanie spoločnosti – Obsahuje narážky na politickú situáciu, náboženstvo, mediálne osobnosti (napr. športové, filmové…), technológie, okultizmus, užívanie drog a otvorenú kritiku všetkého ako jedinú perspek- tívnu cestu poukazovania na svetovú situáciu.
  2. Hrubosť a násilie – Obsahuje narážky alebo metafory o šírení zbraní   a chorôb, narážky na vojnu, smrť, prejavy agresie ako údery, streľba, psychic- ká agresivita a i. (Podpera 2006: 145).
Spomenuté obsahové zameranie piesní už v súčasnosti nie je pravidlom v punkovej scéne, keďže mnohé kapely sa vyjadrujú aj k menej pálčivým problémom spoločnosti. Vo svojich textoch už hľadajú aj možnosti na zlep- šenie situácie, ktorá nemusí byť bezvýchodisková, vyjadrujú sa k rôznym vtipným témam. Texty punkových kapiel už nemusia primárne pôsobiť agre- sívne, nahnevane a bezvýchodiskovo.
Punková hudba v 70. rokoch znela výrazne odlišne od ostatných rocko- vých žánrov.  Bolo to spôsobené viacerými faktormi. Väčšinou  sa jednalo o amatérskych neškolených hudobníkov, ktorí ovládali len jednoduché zá- kladné postupy hry na hudobné nástroje. Vo svojich výrazových prostried- koch a hudbe, ktorú tvorili, boli preto značne limitovaní svojimi hudobnými schopnosťami. Upúšťali od improvizovaných hudobných pasáží, ktoré boli typické pre hard rock, art rock a pod. a pridŕžali sa jednoduchých štruktúr pomerne krátkych piesní, ktorých primárnym cieľom bolo vyznieť priamo- čiaro a úderne a v krátkej piesni vypovedať určité posolstvo. Výrazne sa mení aj spev, ktorý sa stáva pre punk rock charakteristický. Spev v punkovej hudbe bol často neškolený a intonačne nepresný.
„Posun nastáva v nečistej intonácii a v použití deklamovaného spevu s no- vým výrazom, kde hnev, agresivita, napätie, odpor, v estetike hnus, škaredosť, prinášali nový pohľad na svet. Rovnako zvuk sa odvracia od art rockového sofistikovaného  zvuku  syntetizátorov,  estetického  ideálu  konsonantnosti a krásy vo farbe a priestorovosti. Dominantným obsadením sú spev, gitara, basgitara a bicie nástroje.“ (Kajanová 2010: 59)
 
Sex Pistols. Jednou z najvýraznejších nových skupín z Veľkej Británie, ktoré formovali punk rock, boli Sex Pistols. Názov kapely Sex Pistols vymys- lel Malcolm McLaren, ktorý hľadal pomenovanie znejúce ako „sexi mladí vrahovia“ (Simpson 2010). McLaren stál za zrodom kapely. Bol to majiteľ provokatívneho fetišistického butiku s názvom SEX, v ktorom predával šaty od svojej vtedajšej partnerky, britskej návrhárky Vivienne Westwoodovej.  V roku 1975 McLaren vytváral nové hudobné zoskupenie so svojimi tromi zákazníkmi a príležitostnými zamestnancami Stevom Jonesom, Paulom Cookom a Glenom Matlockom. V tom do obchodu vošiel John Lydon, ktorý mal zelené vlasy a tričko s nápisom I hate Pink Floyd (Nenávidím Pink Floyd). Výzor  Johna Lydona, najmä spomínané tričko a fakt, že za-  čal napodobňovať pieseň I‘ m eighteen od Alice Coopera, ktorá bola práve pustená z jukeboxu, upútali pozornosť McLarena a ostatných. John Lydon sa neskôr stal spevákom kapely. John Lydon, známy aj ako Johny Rotten, sa k danej udalosti vyjadril: „Mal som tričko s nápisom „I hate Pink Floyd“ len tak zo zábavy, niežeby som sa nejako štýlovo obliekal. Jednoducho som mal tričko Pink Floyd, na ktoré som napísal Nenávidím. No a vyzerá to, že to rozbehlo jednu hudobnú kariéru. Bolo to šťastie alebo čo? Neviem spievať, ale ani som sa o to nikdy nepokúšal, ale bavilo ma to.“ (Whately 2008b) Basgitarista Glenn Matlock o príchode Rottena do kapely povedal: „Vyze- ralo to ako divná pantomíma, keď človek napodobňuje nahrávku niekoho cudzieho s chlapcami, ktorých sotva pozná a pripadá si trápne. Práve tým, ako to bolo celé na hlavu, to bolo zaujímavé. Spevom by si nezarobil ani    na slanú vodu, ale aj tak na ňom niečo bolo.“ (Whately 2008b)
Lydon neskôr opísal sociálny kontext, v ktorom sa skupina zišla nasledovne: Začiatkom sedemdesiatych rokov bola Británia veľmi depresívnym miestom. Bola úplne na dne, na uliciach sa váľali odpadky, bola obrovská nezamestnanosť, takmer každý štrajkoval. Každý bol vychovaný vzdelávacím systémom, ktorý vám tvrdil, že je zbytočné snažiť sa, ak ste prišli z nesprávnej strany…, nemáte žiadnu nádej a žiadne kariérne vyhliadky. Z toho všetké- ho vzišlo to moje ambiciózne ja a Sex Pistols a potom celá kopa plagiátorov po nás (Robb 2006: 97).
Zaujímavosťou je, že Sex Pistols vo svojich začiatkoch používali ukradnu- té hudobné vybavenie. Paul Cook, bubeník Sex Pistols na tieto udalosti spo- mína: „Žili sme v Hammersmith a množstvo kapiel hrávalo v Hammersmith Odeon. Takže sme získali celú škálu vybavenia skôr, než sme vôbec vedeli hrať. Šťastie sa na nás usmialo, keď Bowie, prišiel vystupovať do mesta. David Bowie mal posledné vystúpenia koncertného turné s názvom Ziggy Star- dust a medzi jednotlivými vystúpeniami nechali cez noc všetko vybavenie na pódiu. To bola veľká chyba, najmä kvôli tomu, že nablízku sme boli my.“ (Deriso 2017)
Keď v roku 1976 začali Sex Pistols vystupovať verejne, postupne si získali okruh fanúšikov, ktorí sa zaujímali o novovznikajúci punkový žáner. Britská spisovateľka a punková hudobníčka Vivien Goldman sa o ich koncertovaní vyjadrila: „Sex Pistols rozhodne neusporadúvali typické vystúpenia alebo koncerty, kde by ste zaplatili za vstupné a za svoje peniaze sa zabavili. Skôr to pripomínalo spontánne konfrontačný umelecký happenning.“ (Whately 2008b). Johny Rotten opísal túto situáciu nasledovne: „Človek sa naučil, kam sa má správne postaviť, vedieť sa hýbať a odhadovať, odkiaľ priletia fľašky.   A bolo ich dosť. Ľudia nás neznášali.“ (Whately 2008b)
Debutovým singlom kapely bola pieseň Anarchy in the U.K.,  ktorá vyšla v roku 1976. Text skladby bol protestom proti spoločenskej situácii a brit- skému politickému zriadeniu. Slová piesne: Som Antikrist, som anarchista, neviem čo chcem, ale viem ako to dosiahnuť, mali výrazný politický kontext. V súčasnosti je skladba zaradená medzi 500 piesní, ktoré formovali rock and roll. Rebríček vypracovala Rock and rollová sieň slávy v USA.
Kapela vystúpila v roku 1976 prvýkrát v televízii v Manchestri, kde za- hrala práve pieseň Anarchy in the U.K. Britský žurnalista a hudobný kritik Charles Shaar Murray sa o udalosti vyjadril: „Keď Sex Pistols v televízii zahrali Anarchy in the U.K., prišlo mi zvláštne, že zostali vo vnútri televízora. Človek mal dojem, že Rotten každú chvíľu vylezie z obrazovky a nasťahuje sa k vám do obývačky. Bola to jedna z najbezprostrednejších vecí, čo som kedy v televízii videl“. (Whately 2008b)
Novovznikajúci britský punk rock bol rebéliou proti vtedajšiemu brit- skému politickému systému. Kapela Sex Pistols zareagovala vo svojej ďalšej tvorbe na vládu kráľovnej Alžbety II., druhým singlom God Save the Queen, ktorý bol vydaný v roku 1977. Singel vyšiel zhodou okolností práve počas príprav 25. výročia jej nástupu na britský trón. Pieseň vyvolala v Británii kon- troverzné reakcie. Jej názov je totožný s názvom britskej hymny, má agresívny text, ktorý je namierený priamo proti kráľovnej.
Panovník je v Británii jedným z hlavných reprezentantov štátu a jeho postavenie je takmer nedotknuteľné. Otvorená kritika vlády Alžbety II. bola dovtedy netypická a nevídaná. Pracovníci továrne, v ktorej vyrábali singlové platne, vtedy odmietli obsluhovať lisovacie stroje na platne a vyhrážali sa štrajkom. Parafráza britskej hymny, ktorú text piesne obsahuje, provokovala všeobecne platné názory britskej verejnosti: „Boh ochraňuj kráľovnú, nie je to ľudská bytosť a žiadna budúcnosť neexistuje v zasnenom Anglicku… Keď nie je budúcnosť, ako môže byť hriech, sme kvetiny hodené do popolnice2, sme jed vo vašej ľudskej mašinérii, my sme budúcnosť, sme vaša budúc- nosť.“ (Kajanová 2010: 59) Spevák Sex Pistols o piesni povedal: Je to zábavná pieseň, len tak na zasmiatie. Určite sme si nemysleli, že to bude považované za deklaráciu občianskej vojny (Hall 2017).
Singel dosiahol vysoké počty predaných exemplárov a okrem hudobného posolstva, bol zaujímavý aj grafickým návrhom obalu, ktorý patrí k najzná- mejším obalom nahrávok rockovej hudby. Obal zobrazuje kráľovnú Alžbetu
II. s očami a ústami prelepenými novinovými výstrižkami. Kapela predaj singlovej platne podporila aj propagačným koncertom na lodi, ktorou sa plavili po rieke Temža okolo britského parlamentu. Koncert vyznel ako pro- vokácia, plavbu prerušila polícia, ktorá zatkla niekoľko osôb.
Tretím singlom Sex Pistols bola skladba Pretty Vacant, ktorú vydali v júli 1977. Podľa basgitaristu Glenna Matlocka, bol hlavný gitarový riff piesne in- špirovaný piesňou SOS od skupiny ABBA. Matlock sa k okolnostiam vzniku piesne vyjadril: „V jednej pesničke mali taký riff. Je ho sotva počuť, ale na- koplo ma to. Je to stále ten istý tón dookola, takže som s ním skúšal pracovať a dostal som sa k riffu Pretty Vacant. Ten riff je priamočiary, až debilný, ale rozvíja celý nápad piesne. Bola to jedna z prvých pôvodných skladieb Sex Pis- tols a zaoberala sa niečím iným, čo riešili popové kapely. Išlo skôr o manifest, výzvu, vyhlásenie stanoviska.“ (Whately 2008b)
V októbri roku 1977 kapela Sex Pistols vydáva svoj debutový album s ná- zvom Never Mind the Bollocks, Here‘s the Sex Pistols, ktorý bol rovnako ako ich pôsobenie na hudobnej scéne značne kontroverzný. Voľným prekladom by sme názov mohli preložiť ako Nerozprávajte hlúposti, tu sú Sex Pistols. Vydanie albumu sprevádzali rôzne nálady, ktoré súviseli najmä s použitím slova „Bollocks“ na obale platne, ktoré je považované aj za vulgarizmus. Spomenutý výraz môže označovať hlúposť, ale aj semenníky. Preto mnohé hudobné obchody odmietali vystavovať album vo výkladoch.
Podľa časopisu Rolling Stone je album je zaradený na 41. miesto z 500 najlepších albumov všetkých dôb. Johny Rotten sa o albume vyjadril: „keby sa to všetko robilo tak, ako som chcel ja, pre väčšinu ľudí by to bolo nepočú- vateľné. Snáď to je podstata hudby, že keď chcete, aby ju ľudia brali, musíte robiť kompromisy. (Levy 2007: 61)
Z umeleckého hľadiska bol zaujímavým počinom aj grafický návrh obalu platne. Podľa vtedajšieho manažéra Malcolma McLarena „Jediná skutočná požiadavka na Never Mind The Bollocks bola, že to muselo vyzerať škaredo. Prišli sme s najškaredším obalom, ktorý sme vymysleli. Chcel som, aby to bola krásna škaredosť.“ (The story behind Sex Pistols‘ Never Mind The Bollocks album artwork 2016). Grafický návrh realizoval britský umelec Jamie Reid.  Výzor obalu evokoval punkový princíp „urob si sám“ a v budúcnosti slúžil ako častá inšpirácia pre návrhy obalov albumov mnohých punk rockových kapiel.

Počas nahrávania albumu, kapelu kvôli nezhodám a rozdielnym názorom opúšťa pôvodný basgitarista Glenn Matlock, ktorý bol autorom viacerých piesní. Zámienkou na jeho vyhodenie bolo tvrdenie, že mal príliš rád hudbu The Beatles. Matlock bol nahradený Johnom Simonom Ritchiem, známym pod prezývkou Sid Vicious. John Ritchie získal post basového gitaristu najmä kvôli svojmu výzoru, ktorý stelesňoval vtedajšie punkové ideály. Výrazným problémom, ktorý následne zmenil postup pri nahrávaní albumu bol fakt, že Sid Vicious neovládal hru na basgitare, preto väčšinu partov basovej gitary nahral gitarista Steve Jones.
„Pri výmene Glena Matlocka za Sida Viciousa, stratili Sex Pistols talento- vaného hudobníka. Na druhej strane to, že postavili Sida do svetiel reflekto- rov spôsobilo, že vytvorili ikonu populárnej kultúry. Postavu, ktorá sa stala tvárou britského punku, napriek tomu, že s hudbou má málo spoločného (Wawzenek 2017). Charles Shaar Murray sa k príchodu Viciousa do Sex Pis- tols vyjadril nasledovne: „Sid bol dokonalý punker. Postával v koženej bunde a zúrivo sa škľabil na fotografov. Potom sa im podarilo urobiť zopár zaujíma- vých fotiek, ale poriadnu pesničku už nezložili“. (Whately 2008b)

Zloženie Sex Pistols so Sidom Viciousom je pokladané za najznámejšiu zostavu kapely. Sid Vicious je často považovaný za vynálezcu tanca pogo, ktorý výrazne súvisí s punkovou  kultúrou.  Tanec  spočíval  v  poskakova- ní na mieste s rukami pri tele. Tanec získal svoje pomenovanie podľa tyče  na skákanie – tzv. pogo, nakoľko pripomína pohyb tejto tyče. O vzniku tanca sa vedie viacero hypotéz. Jednou z nich je, že vzhľadom na klubové priestory, v ktorom sa punkové koncerty často odohrávali, a s tým súvisiaci nedostatok miesta na voľnejší pohyb, bol pogo jednou z možností, ako sa tanečne vyjad- riť. Ďalšou hypotézou je, že Sid takýmto spôsobom narážal do ľudí na kon- certoch, o ktorých sa domnieval, že nie sú príslušníkmi punkového hnutia. Pogo tanec sa stal výraznou súčasťou reakcií publika na koncertné vystúpenia nielen punkových kapiel a existuje aj v súčasnosti.
Rýchlo získaná sláva a členstvo v známej kapele zhoršilo existujúcu dro- govú závislosť a sebadeštruktívne správanie Sida Viciousa. V januári roku 1978, keď prebiehalo turné kapely Sex Pistols po USA, sa tieto prejavy zin- tenzívnili a prispeli k výrazným problémom v kapele. Vyostrovali sa nezhody medzi členmi kapely a manažérom, došlo aj k viacerým násilným incidentom a útokom na obecenstvo. Tieto incidenty prispeli k predčasnému ukončeniu turné, ktoré bolo zrušené po dvoch týždňoch. Vyvrcholili na poslednom vy- stúpení kapely v meste San Francisco, kde bola ako prídavok zahraná cover verzia piesne No Fun od kapely The Stooges. Rotten sa k poslednému kon- certu vyjadril: „Asi každý z nás cítil, že to nie je sranda. Vôbec nám nebolo do smiechu. Tá pesnička nás hrozne bolela. Hnali sme to až do extrému. To nie je zábava a ani nebola. Posledná veta, cítili ste sa niekedy podvedení, bola určená celému svetu vrátane nás, pretože v tej chvíli som si podvedený pripa- dal.“ (Whately 2008b)
Keďže 18. januára 1978 spevák Sex Pistols Johny Rotten ohlásil rozpad kapely,  turné po USA bolo posledným. Po  rozpade kapely už Sex Pistols v zostave s Viciousom nikdy nevystupovali. Sid Vicious zomiera na predáv- kovanie heroínom v roku 1979. Členovia kapely,  vrátane tohto  člena, boli   v roku 2006 uvedení do rock and rollovej siene slávy, ale slávnostnej ceremó- nie sa odmietli zúčastniť.
 
Záver. Paralelne so Sex Pistols sa v Británii formovalo množstvo kapiel, ktoré rozvíjali ideály punkového hnutia a pokračovali v šírení jeho myšlie- nok. Medzi najznámejšie môžeme zaradiť The Clash, The Damned, Siouxsie and The Banshees a i. Hoci ideály punkového hnutia kulminovali najmä v 70. a 80. rokoch 20. storočia, jeho prejavy sa vyskytujú aj v mnohých rockových nahrávkach v súčasnosti.
 

Literatúra a pramene:
DERISO, N. How The Sex Pistols ended up stealing David Bowie‘s equipment. [online] (cit. 09-05- 2019) Dostupné na: https://ultimateclassicrock.com/sex-pistols-david-bowie-theft/.
DIXON, R. The cultural diffusion of punk rock in the United States. In Popular Music and society, roč. 6, č. 3, 1980, s 210-218.
HALL, J. God Save the Queen at 40: how the Sex Pistols made the most controversial song in history. [online] (cit. 10-05-2019) Dostupné na: https://www.telegraph.co.uk/music/artists/ god-save-queen-40-sex-pistols-made-controversial-song-history/.
KAJANOVÁ, Y. K dejinám rocku. Bratislava: Coolart, 2010.
LEVY, J. Rolling Stone – 500 nejlepších alb všech dob. Praha, BB art, 2007.
MORGAN, K. O. Britain in the Seventies – Our Unfinest Hour?. [online] (cit. 25-04-2019) Dostupné na: https://journals.openedition.org/rfcb/1662.
PODPERA, R. Quo Vadis Musica: Premeny sociálnych funkcií hudby. Bratislava: Veda, 2006. ROBB, J. Punk Rock: An Oral History. Londýn: Ebury Press, 2006.
SIMPSON, D. Malcolm McLaren obituary. [online] (cit. 05-05-2019) Dostupné na: https://www. theguardian.com/music/2010/apr/09/malcolm-mclaren-obituary.
The story behind Sex Pistols‘ Never Mind The Bollocks album artwork. 25016. [online] (cit. 20-05-2019) Dostupné na: https://www.loudersound.com/features/ the-story-behind-sex-pistols-never-mind-the-bollocks-album-artwork.
WAWZENEK, B. When Sid Vicious replaced Glenn Matlock in The Sex Pistols. [online] (cit.
15-05-2019) Dostupné na: https://diffuser.fm/sid-vicious-joins-sex-pistols/.
WHATELY, F. Sedem rockových vekov. 1. časť. Veľká Británia: BBC Two, 2008a. Dokumentárny film.
WHATELY, F. Sedem rockových vekov. 3. časť. Veľká Británia: BBC Two, 2008b. Dokumentárny film.
 

Kontakt:

PhDr. Marcel Mudrák, PhD.
KMKaT FF UKF v Nitre
Štefánikova 67
949 74 Nitra
E-mail: mmudrak@ukf.sk

Súbory na stiahnutie