Budovy slovenských múzeí ako základná podmienka ich činnosti v prvej polovici 70. rokov 20. storočia
Z hľadiska priblíženia stavu budov v naznačenom časovom úseku je potrebné poukázať na obdobie vzniku prevažnej väčšiny nami pertraktovaných múzeí. V tomto smere zohrali významnú úlohu 50. roky 20. storočia, kedy sa začala vytvárať organizovaná múzejná sieť, rozdielna od stavu v Slovenskom štáte. V rámci nového administratívneho členenia Slovenska boli postupne vytvárané múzeá s celoslovenskou, krajskou, okresnou a mestskou pôsobnosťou. Prevládala tendencia, aby každý okres mal svoje múzeum vlastivedného zamerania. Hlavným iniciátorom tohto trendu bol Zväz slovenských múzeí (ďalej Zväz). Muzeálna rada Zväzu k preberaniu múzeí do okresnej správy zaujala postoj, aby múzeá v tomto smere pôsobili na Okresné národné výbory (ďalej ONV), pretože práve od ich záujmu sa odvíjala možnosť okresné múzeum založiť.[1] Zriaďovanie krajských a okresných múzeí bolo výsledkom celej škály rozhodnutí a pokusov jednotlivých ONV, Miestnych národných výborov a Povereníctva školstva vied a umení, resp. kultúry. Zriadenie múzea v žiadnom prípade neznamenalo, že malo predpoklady reálne fungovať a plniť všetky múzejné činnosti. Zriaďované múzeá figurovali aj vo výhľadovom pláne jednotnej siete múzeí na roky 1954 – 1960. Už existujúcu sieť múzeí dopĺňali okresné vlastivedné múzeá: v Bojniciach (1950), Banskej Bystrici (1950), Haliči (1950), Novom Meste nad Váhom (1950), Piešťanoch (1951), Trenčíne (1951), Krompachoch (1951), Spišskej Novej Vsi (1951), Múzeum Petra Jilemnického vo Svätom Jure (1952), v Novej Bani (1952), vo Fiľakove (1952), v Skalici (1952), Púchove (1953), Starej Ľubovni (1953), Šahách (1953), Sabinove (1953), Trnave (1954), Lučenci (1954), Spišskej Novej Vsi (1954), Múzeum P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne (1954), v Oravskom Podzámku (1954), Modrom Kameni (1954), Západoslovenské múzeum v Trnave (1954), Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene (1954), v Medzilaborciach (1954), Leviciach (1954), Krajské múzeum v Žiline (1954), Haliči (1955), Múzeum Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši (1955), Spišské múzeum v Levoči (1955), okresné múzeá v Leviciach (1954), vo Fiľakove (1956), v Sabinove (1956), Starej Ľubovni (1956), Nových Zámkoch (1956), Kremnici (1956), Podjavorinské múzeum v Novom Meste nad Váhom (1956), Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku (1956), Zemplínske múzeum v Michalovciach (1957), Okresné múzeum v Nových Zámkoch (1957), Banskej Bystrici (1958), Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku (1959), Okresné múzeum v Hlohovci (1959). Vo významných historických pamiatkach boli umiestnené múzeá v Betliari (1949), Červenom Kameni (1950) a Nábytkové múzeum v Markušovciach (1959). Paralelne s regionálnymi vznikali aj špecializované múzeá: Lesnícke, drevárske a poľovnícke múzeum v Antole (1951) a Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici (1957). Sieť múzeí dopĺňali špeciálne múzejné inštitúcie, zamerané na dokumentáciu revolučného robotníckeho hnutia, protifašistického odboja a oslobodenia Slovenska. Tak vzniklo v roku 1947 Múzeum Slovenskej republiky rád v Prešove, Múzeum V. I. Lenina v Bratislave (1954), Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici (1955), Múzeum revolučnej tlače Klementa Gottwalda vo Vrútkach (1955), Múzeum Karpatsko-dukelskej operácie vo Svidníku (1959), Pamätný domček ilegálnej činnosti KSS v Bratislave – Ružinove (1959).
Pri ich zakladaní sa objavovali závažné problémy s budovami a personálnym obsadením.[2] Stav budov v nových okresných múzeách zachytil Zväz slovenských múzeí v roku 1959. Zvolil formu písomného sumára, ktorý obsahoval 42 bodov. Okrem iného mal sprehľadniť charakteristiku budov a pracovné priestory v múzeu[3]. Konečné zistenia boli veľmi nepriaznivé. Múzeá sa nachádzali v starých budovách. Priestorovo išlo o inštitúcie, ktoré možno zaradiť do kategórie malých, resp. veľmi malých múzeí. Priemerne disponovali jednou až desiatimi miestnosťami, prevažne nevyhovujúcimi. Absentovali pracovné, expozičné, výstavné, depozitné, dielenské a laboratórne priestory. Múzeá sa o budovy delili s inými organizáciami, školami, inštitúciami. V mnohých vyhradené miestnosti zaberali súkromné byty. Celkovo však môžeme konštatovať, že múzeá mali svoje budovy. Vyššie uvedené problémy boli riešené aj v šesťdesiatych rokoch a premietli sa do nasledujúceho obdobia.
Rekonštrukcie budov v rokoch 1970-1975.
Lesnícke, drevárske a poľovnícke múzeum Antol bolo ústredným špecializovaným múzeom a sídlilo v štátnom kaštieli, v ktorom sa po grófskych rodinách Koháry-Coburg zachoval cenný slohový nábytok, obrazy a módne doplnky. Budova bola v zlom stave a prebiehala jej rekonštrukcia v rámci generálnej opravy (ďalej GO), ktorá si vyžadovala značné finančné náklady. V roku 1972 bola opravená chodba v južnom trakte kaštieľa a suterén, ktoré boli pripravené pre expozície. Bývalá garáž a pivničné priestory v južnom trakte boli prerobené na depozity.[4] Tempo opráv bolo pomalé, Pamiatkostav, n. p. Žilina neurobil na budove dva roky nič. V roku 1975 nebola dokončená ani I. etapa rekonštrukcie a II. bola rozvrhnutá na roky 1976 -1977. Tento časový plán bol nereálny, pretože už v roku 1972 sa z objektu odsťahoval Pamiatkostav, n. p. a s prácami nepokračoval. Budova bola zabezpečená aspoň montážou bleskozvodov. Mala zlú statiku a na tomto stave sa podpisovala skutočnosť, že chýbali žľaby a odkvapové rúry, ktoré boli odstránené pri práci Pamiatkostavu, n. p. v roku 1972.[5]
Technické múzeum Košice: všetky budovy si vyžadovali stále a nákladné opravy, preto sa múzeum snažilo získať novú budovu.[6] V roku 1971 prebiehali rekonštrukčné práce v prednáškovej miestnosti a v expozíciách.[7] V nasledujúcom roku boli vykonávané stavebné a rekonštrukčné práce – strechy a schodiska.[8] V roku 1974 prebehla montáž ústredného kúrenia v administratívnej budove.[9]
Štátny kultúrny majetok Betliar: múzeum sa zameriavalo na rekonštrukcie objektov. V roku 1970 bola urobená údržba pamiatkovo chránených objektov.[10] Až v roku 1975 bol radou ONV schválený zámer pamiatkových úprav kaštieľa Betliar. V tom istom roku sa začala tretia a posledná etapa rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky Krásna Hôrka. Priestory neboli stavebne pripravené pre expozície a v havarijnom stave bolo druhé poschodie kaštieľa.[11]
Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica: v roku 1971 boli Pamiatkostavom, n. p. Žilina ukončené stavebno-rekonštrukčné práce na Novom zámku. V tom istom roku sa začali plánovať stavebné a rekonštrukčné práce na Komorskom dvore, ktoré mal vykonať Stavoprojekt Bratislava.[12] V roku 1974 vďaka iniciatíve pracovníkov múzea boli dokončené posledné práce v podzemí Banského múzea v prírode, ktoré tak bolo sprístupnené verejnosti.[13] V nasledujúcom roku sa múzeum zameralo na stavebnú rekonštrukciu Starého zámku.[14] Počas celého obdobia prebiehali rôzne údržbárske práce.
Horehronské múzeum Brezno: sídlilo v budove starej radnice. Prvé poschodie bolo zrenovované v roku 1965, s prízemím sa pokračovalo v roku 1974.[15] V roku 1973 múzeum dostalo novú fasádu. Podarilo sa získať výstavné priestory, dielňu pre konzervátora a pracovne.[16] Činnosť múzea sa zameriavala až do roku 1974 na zabezpečenie rekonštrukcie budovy a ním riadených pamätných izieb. V tomto roku bola upravená vonkajšia časť mestskej veže.[17] V nasledujúcom roku múzeum vypracovalo pamiatkový zámer na starý meštiansky dom na Gottwaldovom námestí. Bola dokončená rekonštrukcia pivničných priestorov. Podarilo sa opraviť hlavnú budovu, interiéry aj exteriéry. Bola dokončená pripojená zložka múzea, Chata hlavného partizánskeho hnutia v Lomnistej doline.[18]
Okresné múzeum Trnava so sídlom v Hlohovci: vlastnilo budovu bývalého františkánskeho kláštora, ktorá bola pamiatkovým objektom a prebiehala tu generálna oprava.[19]
Múzeum Kežmarok: nachádzalo sa v Kežmarskom hrade, ktorý bol od roku 1962 v GO. V roku 1973 boli ukončené práce na severovýchodnom trakte, interiéry boli pripravované pre expozíciu feudalizmu. Bola inštalovaná miestnosť s radničným nábytkom, ktorá bola okrem textov ukončená.[20] V nasledujúcom roku múzeum pokračovalo v oprave severozápadného traktu hradu, prebiehali práce na objekte bývalých koniarní, ktoré mali slúžiť ako pracovne.[21] V roku 1975 pokračovala tretia etapa rekonštrukcie severozápadnej časti hradu. V auguste boli práce zastavené, pretože Pamiatkostav, n. p. Žilina bol presunutý na iný objekt.[22]
Turčianske múzeum Andreja Kmeťa Martin bolo v rekonštrukcii.[23] Malo nevyhovujúce pracovné podmienky, pracovníci mali priestory v podkroví starej budovy Mestského národného výboru (ďalej MsNV) a v zruinovanom kaštieli v Košťanoch.[24] Rekonštrukciu ukončili v roku 1975 a podieľal sa na nej Pamiatkostav, n. p. Martin.[25]
Gemerské múzeum Rimavská Sobota bolo v dlhodobej GO. Stavebné práce prebiehali v suterénoch, ktoré mali slúžiť ako depozity a dielne. Múzeum sa pripravovalo na zavedenie ústredného kúrenia, trpelo nedostatkom pracovní, laboratórií, chýbali konzervátorské dielne. Prízemné miestnosti užívala okresná knižnica. V roku 1975 múzeum pristúpilo k stavebným úpravám v interiéri. Pre nedodržiavanie stavebných prác bola zrušená expozícia dejín Komunistickej strany Československa a robotníckeho hnutia a v jej priestoroch boli zriadené dočasné pracovne.[26]
Považské múzeum a galéria Žilina fungovalo v provizórnej budove. Nedarilo sa realizovať I. etapu rekonštrukcie Budatínskeho zámku, ktorá trvala osemnásť rokov.[27] V rekonštrukcii boli aj pripojené zložky múzea – kaštieľ Krasňany a Sobášny palác v Bytči. Na intervenciu politických orgánov bola v roku 1975 práca na rekonštrukcii kvantitatívne a kvalitatívne zlepšená.[28]
Múzeum Červený Kameň bolo v dlhodobej rekonštrukcii a jeho hlavnou úlohou bola oprava a údržba hradu. V roku 1975 bola realizovaná časť základných opráv a zabezpečovaná projektová dokumentácia. Z rekonštrukcie objektu bolo v tomto roku realizované statické zabezpečenie západnej a severnej bašty. Múzeum pokračovalo v opravách severovýchodného traktu, výzdobných prvkov fasády, obvodových a ochranných múrov. Vymaľovali expozičné priestory, dielne a pracovne, opravilo sa a inštalovalo elektrické osvetlenie, boli sprístupnené sociálne zariadenia. V úsilí využiť hrad výlučne na kultúrno-výchovné účely boli mimo objektu budované údržbárske dielne a ubytovacie priestory pre pracovníkov múzea.[29]
Literárne múzeum P. O . Hviezdoslava Dolný Kubín dokončilo rekonštrukciu budovy v roku 1973. To umožnilo riešiť problém presunu zbierkového fondu do nového depozitu. Napriek uloženiu sa nepodarilo doriešiť vnútorné zariadenie depozitu.[30] Ešte v roku 1974 múzeum nemalo skompletizované ústredné kúrenie, preto neboli v zimných mesiacoch využívané prednáškové priestory a nevykurované zostali aj expozície.[31] Múzeum disponovalo iba suterénnymi prednáškovými a študijnými priestormi. Problémy s ústredným kúrením pretrvávali aj v roku 1975.[32]
Okresné vlastivedné múzeum Veľký Krtíš so sídlom v Dolnej Strehovej malo v správe tri budovy, evidované štátne pamiatky, františkánsky kláštor, Špitálik a kostol Sv. Ducha. Čiastočne boli využívané miestnymi školami a Komunálnymi službami.[33] Na objektoch prebiehala GO.[34] Priestorové podmienky pre prácu múzea boli pomerne dobré, chýbali miestnosti pre expozičnú činnosť.[35] V roku 1972 boli uskutočnené menšie opravy na kaštieli, v ktorom bolo múzeum umiestnené.[36] O dva roky múzeum adaptovalo tri miestnosti pre expozíciu.[37] O rok neskôr získalo priestory po adaptácii ako depozity.[38]
Múzeum Bojnice v roku 1975 boli pripravené vykonávacie projekty na generálnu rekonštrukciu hradného objektu a jeho areálu. V jej rámci bolo naplánované prebudovanie celého vnútorného vybavenia hradného objektu.[39]
Okresné múzeum Trnava so sídlom v Hlohovci vlastnilo budovu bývalého františkánskeho kláštora. Bola pamiatkovým objektom a prebiehala generálna oprava.[40] Múzeum Janka Kráľa Liptovský Mikuláš: od roku 1970 do 1972 budovu rekonštruovali.[41] V rámci opráv bola vymenená časť strechy depozitu a adaptovali skladovacie priestory. Každoročne bol upravovaný vonkajší vzhľad budovy.[42]
Múzeum Ľudovíta Štúra Modra bolo od roku 1971 v GO, čo nepriaznivo vplývalo na činnosť.[43] V roku 1975 GO finišovala, vznikli pracovne, knižnica, depozit, prednášková sieň a miestnosť pre reštaurátora.[44]
Západoslovenské múzeum Trnava prebiehala rekonštrukcia budovy. Múzeum nemalo dokončené ústredné kúrenie, kanalizáciu a bolo napojené na stavebný prúd. Stavebno-montážne práce nedosahovali úroveň, ktorú by si historická budova zaslúžila.[45] V roku 1975 dokončievali práce s generálnou údržbou, bolo dokončené ústredné kúrenie a múzeum mohlo vykurovať dve tretiny budovy.[46]
Vlastivedné múzeum Spiša s galériou Spišská Nová Ves bolo do roku 1973 v rekonštrukčnom procese.[47] V roku 1973 bola v nábytkovej expozícii v Markušovciach zavedená elektroinštalácia a namontované vykurovacie telesá. Múzeum bolo bez vody.[48] Šarišské múzeum Bardejov: objekty boli veľmi pomaly rekonštruované.[49]
Okresné vlastivedné múzeum Hanušovce: rok 1975 bol prvým rokom jeho existencie. Sídlilo vo Veľkom kaštieli v rekonštrukcii. Do ukončenia prác múzeum provizórne sídlilo v budove Mestského národného výboru.[50]
Nitrianske vlastivedné múzeum Nitra: bolo v rokoch 1970 – 1975 v GO. Nemalo vytvorené podmienky pre múzejnú činnosť.[51]
Záver. Informácie z výročných správ jasne ukazujú, že slovenskí múzejníci nemali vzhľadom na budovy a priestory vyhovujúce podmienky pre múzejnú činnosť. Prakticky každé múzeum bolo opravované v podobe generálnej opravy alebo rekonštrukcie. Práce mohli mať dlhodobý alebo krátkodobý charakter. Podľa exaktného vyjadrenia múzeí môžeme stav budov rozdeliť do niekoľkých kategórií:
múzeá, ktoré výslovne uvádzajú generálnu opravu počas vykazovaného obdobia;
múzeá, ktoré vykazujú rekonštrukcie budov;
múzeá, ktoré vykazujú opravy budov;
múzeá, ktorých budovy boli v spoluvlastníctve s inými inštitúciami.
Rozsah príspevku nám umožnil poukázať iba na rekonštrukcie budov slovenských múzeí v sledovanom období. Stav budov vplýval na priestorové vybavenie, ktoré vykazovalo nedostatok laboratórií a reštaurátorských dielní, pracovní, depozitných, expozičných a výstavných priestorov. Z hľadiska kultúrno-výchovnej činnosti múzeí môžeme vzhľadom na uvádzané fakty konštatovať, že múzeá mali expozičné priestory, hoci nie ideálne. Absentovala účelová vybavenosť priestormi, ktoré by umožňovali externú kultúrno-výchovnú činnosť v zmysle prednášok, besied a kultúrnych podujatí. Táto situácia nebola záležitosťou iba prvej polovice 70. rokov, ale nadväzovala na východiskový stav budov po roku 1945. Múzeá síce prebral do starostlivosti štát, ale keďže prakticky polovica sledovaného počtu vznikla najmä v 50. rokoch 20. storočia, neboli im poskytnuté účelové budovy na dôsledné vykonávanie múzejnej činnosti. Z toho dôvodu bolo možné s budovou múzea spájať iba expozičnú a čiastočne výstavnú a prednáškovú činnosť.
Literatúra a pramene:
Publikované pramene
Výročné správy o činnosti slovenských múzeí za rok 1970. Bratislava: Muzeologický kabinet Slovenského národného múzea 1971
Výročné správy o činnosti slovenských múzeí za rok 1971. Bratislava: Muzeologický kabinet Slovenského národného múzea 1972
Výročné správy o činnosti slovenských múzeí za rok 1972. Bratislava: Muzeologický kabinet Slovenského národného múzea 1973
Výročné správy o činnosti slovenských múzeí za rok 1973. Bratislava: Muzeologický kabinet Slovenského národného múzea 1974
Výročné správy o činnosti slovenských múzeí za rok 1974. Bratislava: Muzeologický kabinet Slovenského národného múzea 1975
Výročné správy o činnosti slovenských múzeí za rok 1975. Bratislava: Muzeologický
Archívne pramene
Archív Slovenského národného múzea Bratislava
Fond: Zväz slovenských múzeí, 1939 – 1959
kabinet Slovenského národného múzea 1976
Poznámky:
Kontakt:
PhDr. Daniela Prelovská, PhD.
Katedra muzeológie
FF UKF v Nitre
Štefánikova 67
949 01 Nitra
E-mail: dprelovska@ukf.sk