Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Charakter ponuky cestovného ruchu na Slovensku je rôznorodý. Destinácie disponujúce bohatou prírodnou a kultúrnou ponukou hľadajú neustále možnosti efektívneho a rovnovážneho využitia všetkých jej súčastí. Kultúrna ponuka ostáva mnohokrát marginálnou zložkou v kontexte komplexného produktu destinácie/regiónu. V súčasnosti však práve kultúrne diferenciačné prvky pôsobia ako lákadlo a konkurenčná výhoda jednotlivých cieľových miest. Tento fakt je badateľný na hmotnom aj nehmotnom kultúrnom dedičstve, ktoré sa stále intenzívnejšie využíva (tradičná architektúra, tradičná gastronómia, odievanie a pod.). Cieľom príspevku je priblížiť chronologický vývoj a súčasné využívanie nástrojov destinačného manažmentu, ktorý značným spôsobom ovplyvňuje pozitívny rozvoj regiónov. Tieto mechanizmy priblížime na príklade aktivít OOCR Turistický Novohrad a Podpoľanie.
Regionálny rozvoj. Región nemá zjednotenú definíciu. Podľa Bašovského a Lauka je považovaný za veľmi dynamický a zložitý systém. Vzniká na základe určitých prírodných a socioekonomických javov. Môže predstavovať ohraničenie určitého územia z vyššieho teritoriálneho celku. Na tomto území zároveň existuje súbor konkrétne definovaných a fyzicky alebo funkčne súvisiacich vzťahov (Bašovský – Lauko, 1990: 18).
Vo všeobecnosti ho môžeme charakterizovať ako územie, ktoré sa odlišuje od iných oblastí a môžeme ho popísať na základe jeho charakteristických vlastností. Rozlohu regiónu určujeme do miesta, kde končí jeho špecifická spoločná črta, ktorá je zákonitým výsledkom vývoja danej oblasti a odlišuje ho od susedného územia. V Encyklopédii ľudovej kultúry Slovenska je región definovaný ako oblasť so súborom javov v charakteristickom zložení (Kolektív, 1995: 106). V zákone č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja na Slovensku je región klasifikovaný ako „územný celok vymedzený podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek“.
Dohľad nad regionálnym rozvojom by mal zabezpečiť v prvom rade štát. Podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 313/2018 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2019 prešli práva a povinnosti súvisiace s výkonom kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja z Úradu vlády Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu (Úrad vlády SR, Regionálny rozvoj, 2019).
Úlohou štátu v súvislosti s regionálnym rozvojom je dozerať na hospodársky rozvoj regiónu. Princípom by však mal byť taký rozvoj, ktorý nebude likvidovať zdrojovú základňu, ale naopak, mal by mať podobu udržateľnosti po dlhší čas. Vláda podporuje rozvoj regiónov horizontálnou aj vertikálnou koordináciou, pričom zohľadňuje rôznorodosť regiónov. Jej zámerom je tiež vytvárať socioekonomické nástroje tak, aby znižovali disparitu medzi jednotlivými regiónmi, ale zároveň zvyšovali ich konkurencieschopnosť a kvalitu života. Cieľom zvýšenia konkurencieschopnosti je posilniť možnosti regiónov tak, aby boli schopné pružne reagovať na rýchlo sa meniace podmienky, predvídať zmeny a následne ich usmerniť. Vláda by rovnako mala vytvárať adekvátne podmienky na efektívne čerpanie eurofondov (Gúčik, 2007; Rozvoj regiónov Slovenska, 2019). Úlohou vlády je dosahovať vyvážený ekonomický rast a zlepšiť ekologickú situáciu.
Za rozvoj jednotlivých častí zodpovedajú samosprávne kraje (VÚC). Vzhľadom na neúmernú veľkosť a rozdielne vnútorné zdroje (finančné, materiálne, ľudské) nemôžu dosahovať rovnaký stupeň rozvoja. Následne sa to odzrkadľuje v príjmoch obcí, nezamestnanosti, ale aj v počte obyvateľov, ktorí často odchádzajú za prácou do rozvinutejších regiónov. Štát preto v súvislosti s regionálnym rozvojom uplatňuje politiku, ktorá napomáha vyrovnaniu ekonomickej úrovne regiónov a zároveň podporuje hospodársky slabšie regióny. Aj napriek tomuto faktu sa stretávame s názormi, že pomoc zo strany štátu nie je v mnohých prípadoch postačujúca.
Destinačný manažment. V krajinách s rozvinutejším cestovným ruchom sa začali osvedčovať formy manažérskych organizácií, ktoré sa vytvárajú na základe partnerstiev súkromného a verejného sektora. V súlade s legislatívou vznikajú združenia cestovného ruchu, marketingové organizácie, ktoré sa zameriavajú predovšetkým na kooperatívny marketing v cieľových miestach, alebo vznikajú tzv. klastre. Na Slovensku môžu záujmové organizácie vznikať podľa Zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov ako občianske združenia alebo záujmové združenia právnických osôb ako regionálne združenia cestovného ruchu, prípadne mikroregióny. Neziskové organizácie (združenia cestovného ruchu) sa zakladajú za účelom koordinácie, podpory a vytvárania podmienok pre rozvoj cestovného ruchu a ochrany záujmov svojich členov. Združenie môže byť zriadené z verejného sektora (obec alebo viac obcí), pričom partnermi môžu byť aj fyzické a právnické osoby zainteresované na rozvoji cestovného ruchu v cieľovom mieste. Hlavným cieľom združení je okrem koordinácie činností svojich členov aj „tvorba a realizácia programu rozvoja cestovného ruchu v území, tvorba a realizácia marketingu a propagácie cestovného ruchu pre svojich členov a pre obec vnútri štátu a v zahraničí, koordinácia a presadzovanie spoločných záujmov partnerov v cestovnom ruchu, spolupráca s orgánmi obce pri koordinácii rozvoja územia, vrátane spracúvania a realizácie programov podpory rozvoja“. (Zákon č. 83/1990) Doležitá je tiež podpora spoločenského, kultúrneho a športového života. Zámerom je zachovávať kultúrne dedičstvo v území, organizovať podujatia pre návštevníkov, starostlivosť o orientačno-informačný systém v území, osveta v radoch miestneho obyvateľstva v záujme podpory a rozvoja cestovného ruchu.
V súvislosti s prijatým Zákonom č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu je pre obce z hľadiska získavania finančných zdrojov výhodnejšie zakladanie oblastných organizácií cestovného ruchu. Tento zákon zaviedol do praxe nový systém riadenia odvetvia prostredníctvom organizácií cestovného ruchu na troch úrovniach – lokálna (oblastné organizácie cestovného ruchu), regionálna (krajské organizácie cestovného ruchu) a národná (Slovenská agentúra pre cestovný ruch). Zámerom je, aby všetko smerovalo k maximálnej starostlivosti o návštevníkov a účinnému marketingu krajiny. Každá úroveň má svoje vymedzené kompetencie a úlohy tak, aby nedochádzalo k duplicite aktivít a neefektívnemu využívaniu zdrojov (Šebová, 2014).
Mnohé regióny sa začali v súčasnosti deliť na mikroregióny (dobrovoľné združenie obcí) v rámci čoho je potrebné sa zmieniť aj o akčných skupinách. Miestna akčná skupina (ďalej len MAS) je zoskupenie predstaviteľov verejno-súkromného partnerstva, v ktorom majú svoje zastúpenie subjekty verejných a súkromných záujmov – obce, podnikatelia, miestne komunity, lesnícke subjekty, poľnohospodárske, neziskové organizácie, spolky, zväzy aj samotní občania a iné subjekty na miestnej úrovni. MAS rieši spoločensko-hospodárske záujmy svojich členov. Podmienkou je, aby zástupcovia súkromného sektora (vrátane mimovládnych organizácií) tvorili minimálne 49 % partnerstva. MAS vzniká ako neformálne partnerstvo kľúčových subjektov verejného a súkromného sektora. Pôsobí na celistvom a súdržnom území a môže byť oprávneným žiadateľom o poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ktoré môže využiť aj na podporu podnikania napríklad v cestovnom ruchu (MAS v programovom období 2014 – 2020 2014). Vznik miestnych akčných skupín podporuje novátorský prístup Leader (Links between actions of rural development – Linky akcií pre rozvoj vidieckej ekonomiky). Je neoddeliteľnou súčasťou rozvoja vidieka Európskej únie. Podľa tohto prístupu môžu miestne akčné skupiny vznikať ad hoc, alebo môžu vychádzať z existujúcich partnerstiev. Rozdiel medzi Leader-om a inými opatreniami zameranými na vidiecku politiku je, že tento prístup preferuje skôr „ako“ postupovať pri riešeniach, než „čo“ treba robiť (Leader 2014).
Manažment kultúry v kontexte destinačného manažmentu a marketingu. Z nášho pohľadu kultúrne dedičstvo predstavuje rozsiahle bohatstvo spoločnosti. Je súčasťou identít jednotlivcov a spoločenstiev. Každý región v rámci Slovenska má svoju špecifickú kultúru, ktorá zohráva veľmi dôležitú úlohu pri regionálnom rozvoji, pri tvorbe ponuky a produktu v cestovnom ruchu. Pri jeho rozvoji má hneď niekoľko rozmerov. Na jednej strane je kultúra hodnotná a tiež tvorí základ vedomostnej spoločnosti. Kultúrne odvetvia patria medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce sektory ekonomiky. Na tento fakt začala reagovať Európska komisia. Pri snahe vymaniť európsku ekonomiku z finančnej krízy poukazuje na to, aby sme pri udržateľnom rozvoji regiónov nezabúdali na významné zdroje rastu, dynamiky a potenciálu, ktoré predstavuje bohaté dedičstvo kultúrnych hodnôt.
Podpora kultúrneho, spoločenského a športového života, zachovanie prírodného a kultúrneho dedičstva, ktoré tiež reprezentujú primárnu ponuku cieľového miesta, vytvárajú dôležitý faktor príťažlivosti pre návštevníkov. Zapájanie návštevníkov v cieľových miestach do kultúrno-spoločenských a športových aktivít miestneho obyvateľstva je vhodnou príležitosťou na rozširovanie produktu cestovného ruchu a spestrenie ich pobytu. Ideálne je aktivity pred sezónou časovo koordinovať, aby sa neprekrývali a zároveň sa spoločne propagovali v masmédiách.
Na základe výskumov môžeme tvrdiť, že ku správnej koordinácii aktivít obcí a regiónov môžu dopomôcť organizácie a záujmové združenia a ich kooperácia so subjektami cestovného ruchu a kultúrnymi inštitúciami. Ich úlohou je využívať manažérske činnosti a riadenú propagáciu cieľových destinácií – na regionálnej, nadregionálnej aj národnej úrovni. Pozitívnym príkladom sú subjekty ako OOCR Región Liptov, OOCR Podpoľanie a Novohrad a mnohé iné. Organizácie každoročne realizujú a financujú niekoľko projektov v rámci regiónov a vytvárajú produkty cestovného ruchu. Podporujú miestnych umelcov a remeselníkov označovaním ich produktov a výrobkov pod „Regionálnou značkou“. Propagované a prezentované sú najmä formou web stránok (https://www.visitliptov.sk, http://tournovohrad.sk a iné) a na sociálnych sieťach (Facebook, Instagram).
V rámci propagácie Slovenska vznikla na národnej úrovni pre podporu cestovného ruchu Slovenská agentúra pre cestovný ruch – SACR. Koncom roka 2016 zanikla a jej činnosť prebralo Ministerstvo dopravy. Aktuálne sa má jej pôsobenie obnoviť na základe rakúskeho modelu. Zámerom je, aby všetko smerovalo k maximálnej starostlivosti o návštevníkov a predovšetkým k účinnému marketingu krajiny.
Manažéri cestovného ruchu si začali postupne uvedomovať, že kultúra je neodmysliteľnou a nevyhnutnou súčasťou pre trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu. Postupne tak vznikol nový poddruh riadenia – manažment kultúry. Tento pojem je interpretovaný rôzne, ale vždy v súvislosti s formou manažovania. Vnímaný je tiež ako animačná činnosť spojená s kultúrnymi aktivitami. Riadiacim orgánom na najvyššej úrovni, ktorý má rozhodujúci vplyv na kultúru, je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
Nie všetky socioekonomické problémy dokáže vyriešiť štát. Rozvoj kultúry by mal byť celospoločenským záujmom. Priamo v regiónoch cestovného ruchu by sa na jej rozvoji mali podieľať samosprávy, miestni obyvatelia a manažéri cestovného ruchu, resp. kultúry, občianske združenia a organizácie cestovného ruchu. Nositeľmi politiky rozvoja cestovného ruchu a kultúry sú všetky inštitúcie a organizácie verejného, súkromného aj neziskového sektora. Podstata stratégie regionálneho rozvoja destinácie je zvoliť si správny postup a víziu na dosahovanie cieľov, ktoré si destinácia vytýčila. Keď manažéri cestovného ruchu zvolia stratégiu, ktorá má byť splnená do stanoveného časového horizontu, môžu naň nadviazať taktickými marketingovými plánmi.
Manažment destinácie (destinačný manažment) je podľa Bartla a Schmidta stratégia a cesta pre silné regióny, ktoré majú odvahu ku koncentrácii síl pre spoločný rozvoj, organizáciu a aktívny predaj svojich konkurenčných výhod. Takouto cestou následne vznikajú destinácie, ktoré ponúkajú návštevníkom dobre organizovanú štruktúru všetkých služieb zodpovedajúcich ich výberu, ktorá zahŕňa celý proces. Od počiatočného získavania informácií, cez bezproblémovú rezerváciu a samotný priebeh pobytu až po návrat domov (Bartl – Schmid, 1998: 2). Za jednu z konkurenčných výhod v destináciách cestovného ruchu a v regiónoch považujeme existenciu kultúrneho dedičstva. Chýba však jeho dostatočná propagácia v rámci destinačného marketingu.
Marketing destinácií je často nedostatočný a v niektorých regiónoch až absentujúci. Podľa Seatona a Bennetta je destinačný marketing „postavený na piatich stavebných prvkoch“: prvým je filozofia orientácie na zákazníka (cieľová skupina), druhým sú analytické postupy a koncepty nutné k rozvoju filozofie, tretím je získavanie údajov, štvrtým plánovanie funkcií a okruhov strategických rozhodnutí a posledným faktorom je organizačná štruktúra potrebná pre uskutočňovanie plánov. V súvislosti s teóriou marketingu Coltman rozdeľuje dve definície marketingu destinácie: ako filozofiu riadenia stanovujúcu umiestnenie produktu na trh na základe spotrebiteľskej otázky získanej v rámci výskumu a predpovedí s cieľom následnej realizácie a dosiahnutia maximálneho zisku; ako riadený súhrn cielených aktivít vyvažujúcich ciele destinácie s potrebami klientov (Seaton – Bennett, 1996: 6-7).
Môžeme tvrdiť, že marketing destinácie je možné definovať ako vedomú a nezámernú kooperáciu, pretože všetky subjekty v cieľovom mieste, či chcú alebo nechcú, spoluvytvárajú jej komplexný charakter. V lepších prípadoch je ich spolupráca úmyselne koordinovaná a kopíruje úroveň spoločného rozpočtu. Keďže destinácia predstavuje ústredný produkt, nemusí vždy existovať (alebo existuje, ale s obmedzenými kompetenciami) organizácia, ktorá priamo rieši destinačný manažment (Palatková, 2006: 25).
Podľa tvrdení Palatkovej v mnohých destináciách chýba cielené riadenie regiónu v rámci cestovného ruchu. Na týchto pozíciách často pracujú zamestnanci samospráv, pre ktorých je to kumulované zamestnanie a riešia skôr problémy obyvateľov obce ako komplexný problém manažmentu cestovného ruchu.
Destinačný manažment, manažment kultúry a regionálny produkt OOCR Turistický Novohrad a Podpoľanie. Rok 2022 predstavuje desiaty rok pôsobenia Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Turistický Novohrad a Podpoľanie. Tá spája sily verejného a súkromného sektora a aj v tomto roku uskutočňuje aktivity podporujúce rozvoj cestovného ruchu v regióne.
Regióny Novohrad a Podpoľanie ponúkajú bohatú históriu a tradície. To všetko dáva regiónom nezameniteľný charakter. Aj to je dôvod, pre ktorý sa s tradíciami pretkaným Podpoľaním spája zavedenie ochrannej značky regionálny produkt Podpoľanie. „Hlavným motívom zavedenia systému značenia regionálnych produktov v Podpoľaní bolo propagáciou miestnych kvalitných výrobkov alebo služieb podporiť miestny ekonomický, kultúrny aj environmentálny rozvoj regiónu a spropagovať Podpoľanie ako jedinečný a svojrázny región,“ vysvetlil riaditeľ OOCR Turistický Novohrad a Podpoľanie Tomáš Krahulec.
Značka Regionálny produkt Podpoľanie z dlhodobej perspektívy napomáha stimulovať podporu miestnej ekonomiky, zdrojov a potenciálu. „V súvislosti s podporou, spoluprácou a propagáciou miestnych producentov je priamo úmerné zvýšenie odbytu miestnych vysoko kvalitných výrobkov a služieb a tým dochádza k zvýšeniu zamestnanosti priamo v regióne,“ upresnila destinačná koordinátorka regiónu Podpoľanie Nikola Sibylová. Regionálne značky teda nemajú poukazovať len na slovenský pôvod výrobku, ale aj na konkrétnu oblasť Slovenska, z ktorej výrobok pochádza, zdôrazňujú Balko a Kompasová (2018).

Obrázok č. 1

Obrázok č. 2

Obrázok č. 3

Združovať produkty regionálneho rázu prispieva k zachovaniu a udržaniu tradícií, kultúrnych hodnôt územia aj k dotváraniu rázu vidieckej krajiny. O získanie značky „Regionálny produkt Podpoľanie“ sa môže v Podpoľaní uchádzať:

• producent remeselných výrobkov (napr. drevo, kameň, keramika, sklo, kov, slama, textil, vlna, čipka, koža a iné);
• producent potravinových a poľnohospodárskych výrobkov (napr. pekárenské, cukrárenské, zo záhrady, z farmy, mäsové, údenárske, výrobky z medu, nápoje alkoholické, nápoje nealkoholické a iné);
• producent prírodných produktov (napr. kvetiny, bylinky, huby, med, čaje a iné);
• producent tradičných jedál Podpoľania;
• realizátor umeleckej činnosti (napr. vyrezávanie, maľovanie, gravírovanie a iné);
• poskytovateľ služieb v cestovnom ruchu so zameraním na ubytovanie a/alebo stravovanie;
• poskytovateľ služieb v cestovnom ruchu – podujatia/zážitky alebo ich časti (folklór, gastronómia, šport, vzdelávacie kurzy, zážitky a iné).

Obrázok č. 4

Regionálny produkt Podpoľanie patrí do systému značenia regionálnych produktov a spolupodieľa sa na budovaní jednotného systému na Slovensku. „Základným princípom, ktoré produkty s označením regionálnej pôsobnosti spĺňajú, sú nielen regionálny pôvod výrobku a výrobcu, ale nemenej dôležitý je podiel ručnej práce, duševnej práce, využívanie miestnych surovín, vzťah k tradíciám a jedinečnosť vo vzťahu k regiónu, kvalita produktov a služieb,“ vysvetľuje Sibylová, ktorá kritériá s ohľadom na jedinečnosť regiónu Podpoľanie vyšpecifikovala nasledovne: „využívanie miestnych surovín s cieľom naštartovať a stimulovať procesy na podporu vzniku miestnych odbytových reťazcov, sieťovanie miestnych producentov, vznik spoločných predajných miest s miestnymi výrobkami, udržiavanie tradícií, remesiel, kultúrnych a gastronomických hodnôt územia aj rázu vidieckej krajiny a prvkov tradičnej architektúry“.
Spôsob značenia. Grafická podoba značky Regionálny produkt Podpoľanie je spracovaná v zmysle jednotného grafického dizajnu, ktorý bol prijatý na Slovensku. Pre značku je spracovaný dizajn manuál. „Motívom značky Regionálny produkt Podpoľanie je solárna ružica, ktorá bola vybratá ako tradičný prvok a objavuje sa na ľudovoumeleckých výrobkoch v Podpoľaní – detvianske vyrezávané kríže, výšivka krivou ihlou,“ upresnil Krahulec.
OOCR je súčasťou subjektov, ktorých pôsobnosť v regióne rozvíja v rámci schémy spolupráce aj značku regionálny produkt. Oblastné organizácie cestovného ruchu (OOCR) spravujú destinácie v Banskobystrickom kraji – koordinujú rozvoj cestovného ruchu na lokálnej úrovni, vytvárajú destinačnú ponuku vrátane zapojenia lokálnych producentov do zážitkových produktov a realizujú s tým spojené ďalšie marketingové aktivity. Sú zriadené podľa Zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.

Obrázok č. 5

Dôležitými subjektami pri rozvoji značky regionálny produkt sú Rozvojová agentúra BBSK, n. o. (RABBSK, n. o.), ktorá realizuje v spolupráci s OOCR rozvojové potreby v cestovnom ruchu v Banskobystrickom kraji. Zastrešuje a koordinuje krajský projekt „regionálne pulty“ (fyzické pulty umiestnené v destináciách Banskobystrického kraja určené na priamy predaj kvalitných lokálnych produktov návštevníkom a e-shop www.regionalnepulty.sk), zabezpečuje metodickú a odbornú podporu pre systémy kvality lokálnych produktov. Krajská organizácia cestovného ruchu Banskobystrický kraj Turizmus (KOCR) ďalej realizuje v spolupráci s OOCR marketingové aktivity na krajskej úrovni vrátane tvorby, predaja a marketingovej komunikácie zážitkových produktov v produktovej línii „regionálne“ a marketingovej komunikácie krajského projektu „regionálne pulty“. Krajská organizácia cestovného ruchu je zriadená podľa Zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a jej členskými subjektami sú oblastné organizácie cestovného ruchu a vyšší územný celok. Osoba, ktorá zastrešuje komunikáciu jednotlivých subjektov je koordinátor systému kvality lokálnych produktov s označením „Regionálny produkt“ (ďalej Koordinátor regionálneho značenia).
V Banskobystrickom kraji je šesť systémov kvality produktov založených na štandardoch, ktoré musia spĺňať lokálne poľnohospodárske produkty, potravinové výrobky, tradičné remeslá a iné spotrebné výrobky a služby aj ich producenti/výrobcovia. Nástrojom týchto systémov kvality je grafické vyobrazenie značky – kombinovaná ochranná známka (kombinácia loga a sprievodného textu “regionálny produkt” indikujúce pôvod produktu v regióne, prínos producenta k rozvoju regiónu). Koordinátor regionálneho značenia riadi na miestnej úrovni udeľovanie práv na používanie značky na základe plnenia kritérií. Na podporu jej držiteľov realizuje aj ďalšie rozvojové a marketingové aktivity (vrátane tvorby ponuky pre návštevníkov v cestovnom ruchu).
Záver. Identifikácia lokálnych kultúrnych špecifík, ich intenzívna ochrana a prezentácia je trendom v krajinách s vyspelým cestovným ruchom. Vo viacerých štátoch alebo regiónoch existujú striktne dané metodické usmernenia, ktoré sa zameriavajú na kategorizáciu historických, prírodných a kultúrnych odlišností. Nejde pritom o inštitucionalizovanú ochranu, ale skôr o hodnoty, ktoré sú spoločensky uznané v danej komunite. Týmto spôsobom dochádza ku kreovaniu špecifických lokalít s originálnym a autentickým charakterom. Destinácie sú konkurencieschopné a vyvážene využívajú všetky súčasti primárnej ponuky cestovného ruchu. Neodmysliteľne prispievajú k trvalo udržateľnému rozvoju. Efektívne spojenie destinačného manažmentu s manažmentom kultúry predstavuje veľkú príležitosť pre kvalitný rozvoj nielen turistických cieľových miest.

Literatúra a pramene:
BALKO, D. – KOMPASOVÁ, K. Postavenie regionálnych značiek na Slovensku. In: Kontexty kultúry a turizmu 2018, 1, s. 39 – 49.
BARTL, H. – SCHMIDT, F. Destination Management. Wien : Institut für regionale Innovation, 1998
BAŠOVSKÝ, O. – LAUKO, V. Úvod do regionálnej geografie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990, 118 s. ISBN 80-08-00278-6.
GÚČIK, M. a kol. Manažment regionálneho cestovného ruchu. Banská Bystrica: DALI – BB, 2007.
KOLEKTÍV. Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. 2, 2. časť. Bratislava : VEDA, 1995.
LEADER. [online] 2014 [cit. 2021-05-11]. Dostupné na: https://www.nsrv.sk/?pl=69.
MAS v programovom období 2014 – 2020. [online] 2014 [cit. 2012-06-02]. Dostupné na: https://www.nsrv.sk/?pl=19.
PALATKOVÁ, M. Marketingová strategie destinace cestovního ruchu. Praha : Grada Publishing, a.s., 2006.
Rozvoj regiónov Slovenska. [online] 2019 [cit. 2019-05-11]. Dostupné na: https://www.vlada.gov.sk//rozvoj-regionov-slovenska/.
Regionálny produkt. Jozef Bartko. [online] 2019 [cit. 2022-04-06]. Dostupné na: https://regionalnyproduktpodpolanie.sk/project/jozef-bartko-2/
SEATON, A. V. – BENNETT, M. M. The Marketing of Tourism Products: Concepts, Issues and Cases. UK: International Thomson Business Press UK: 1996.
ŠEBOVÁ, Ľ. Vznik a činnosť organizácií cestovného ruchu na Slovensku. [online] 2014 [cit. 2021-04-02] Dostupné na: https://www.tvp.zcu.cz/cd/2014/PDF_sbornik/sebova.pdf.
Úrad vlády Slovenskej republiky – Regionálny rozvoj 2019 [online] 2019 [cit. 2019-04-12]. Dostupné na: https://www.vlada.gov.sk//regionalny-rozvoj/.