Diskusia „Na slovíčko… dopady pandémie na cestovný ruch v regiónoch“
Aj v časoch neúprosných protipandemických opatrení a prísneho lockdownu sa podarilo Katedre cestovného ruchu Vysokej školy polytechnickej v Jihlave zorganizovať 3. marca 2021 online podujatie s názvom „Na slovíčko… Dopady pandémie na cestovný ruch v regiónoch“. Diskusného stretnutia sa zúčastnili štyria diskutujúci odborníci z oblasti cestovného ruchu a približne 130 poslucháčov z akademického, podnikateľského aj správneho prostredia. Katedru manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre zastupovali Mgr. Jeremiáš Straka a Mgr. Ján Válek.
Podujatie sa konalo ako náhrada medzinárodnej konferencie o problémoch cestovného ruchu v Jihlave, ktoré katedra každoročne usporadúva v tomto termíne už 15 rokov, no vzhľadom na súčasnú situáciu bolo presunuté na budúci rok. Napriek tomu, že témy príspevkov a diskusie boli zamerané na české kraje, mnoho poznatkov by sa dalo zovšeobecniť a aplikovať aj na slovenský cestovný ruch. Navrhnuté riešenia a postrehy smerujúce k zlepšeniu situácie by sa tiež dali implementovať aj na našom území.
Úvodného slova sa ujala RNDr. Mgr. Stanislava Pachrová PhD., ktorá následne aj moderovala ďalšiu diskusiu. Účastníkov privítal aj rektor Vysokej školy polytechnickej v Jihlave prof. MUDr. Václav Báča, PhD., ktorý pripomenul minuloročnú tému konferencie – „overtourism“, a tým poukázal na bezprecedentnosť súčasného stavu cestovného ruchu.
Ako prvá prezentujúca sa predstavila Soňa Machová, analytička webového portálu tourdata.cz. Predstavila číselné zhodnotenie situácie v cestovnom ruchu v Českej republike za rok 2020. Z dostupných údajov vyplýva, že počet domácich prenocovaní medziročne klesol priemerne o vyše 20 % a počet zahraničných prenocovaní o 73 %. Samozrejme, rozdielne poklesy zaznamenali jednotlivé kraje, ako aj rôzne druhy ubytovaní, napríklad kempingy zaznamenali aj v tomto roku nárast návštevníkov. Poukázala aj na presun z mestského turizmu na turistiku v prírode, zníženie využívania hromadnej dopravy a pokles výdajov na jednu osobu počas cestovania.
Nasledovali Ing. Tomáš Čihák, riaditeľ organizácie Vysočina tourism, a Ing. Jaromír Polášek, riaditeľ Juhočeskej centrály cestovného ruchu. Obaja riaditelia sa venovali dopadom pandémie na kraje v ich pôsobnosti a predstavili plány, ako sa budú snažiť o zmiernenie jej dopadov v najbližších obdobiach. Vyzdvihli pozitívny aspekt predĺženia dĺžky pobytu návštevníkov v minulom roku a kládli dôraz na potrebu udržania domácich obyvateľov v domácom cestovnom ruchu aj po uvoľnení opatrení a otvorení hraníc.
Posledný príspevok priniesla Ing. Zdenka Nosková, predsedníčka Zväzu vidieckeho turizmu a agroturistiky. Uviedla problémy malých podnikateľov v oblasti vidieckeho turizmu a agroturizmu, ktorí v prevažnej miere disponujú iba malým počtom poskytovaných ubytovacích miest, a teda im ani voľnejšia letná sezóna nedokázala plne nahradiť straty počas jarných a jesenných zákazov. Zároveň podotkla, že obmedzenia ubytovacích zariadení najväčšmi vplývajú na zodpovedných podnikateľov vyššej kvality, pretože títo sa snažia o udržanie reputácie, zatiaľ čo menej kvalitné zariadenia si nájdu v obmedzeniach medzeru, vďaka ktorej ubytovanie poskytujú stále za iných podmienok.
Po jednotlivých príspevkoch nasledovala moderovaná diskusia, v rámci ktorej sa účastníci venovali viacerým témam, no predovšetkým predikciám na vývoj turizmu v roku 2021. Vyjadrili jednoznačnú myšlienku potreby jednotnej a jasne formulovanej metodiky ako ďalej postupovať v prípade otvárania jednotlivých prevádzok, aby podnikatelia mohli včasne pripraviť všetky potrebné náležitosti. Vyzdvihli tiež úlohu oblastných a miestnych organizácií cestovného ruchu, ktoré by okrem finančnej pomoci mali poskytovať subjektom aj „psychologickú pomoc“ vo forme záujmu a snahy o pomoc konkrétnym poskytovateľom služieb. Okrem toho bude dôležité pracovať na dlhodobých cieľoch vzpruženia cestovného ruchu v najbližších rokoch vzhľadom na jeho výrazný pokles v minulom a na začiatku tohto roku a následnú zmenu trhu a vnímania služieb turistami. Problémom tiež bude kvalita služieb, ktorá pravdepodobne klesne vzhľadom na odchod schopných pracovných síl a nemožnosť ich promptnej náhrady. S tým je spojená nutnosť spolupráce s odbornými strednými a vysokými školami, ktorá vedie k výchove mladých profesionálov v oblasti cestovného ruchu.
Aj napriek tomu, že pandémia priniesla odvetviu turizmu ťažké časy, v závere padli aj pozitívne aspekty tejto situácie. Sú nimi začatie využívania číselných údajov na dokladovanie významnosti cestovného ruchu, zmena vnímania turistov očami domáceho obyvateľstva a pochopenie jeho multiplikačného efektu aj v iných oblastiach hospodárstva, opätovné váženie si hostí z domovskej krajiny a zvýšenie potreby a vôle spolupracovať medzi subjektmi cestovného ruchu.