Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Jednou z najvýznamnejších ľudských vlastností je tvorivosť – schopnosť vytvárať, realizovať svoju predstavu a „vdýchnuť jej život“. Tvorivosť je súčasne schopnosťou pozerať sa na veci iným spôsobom, prichádzať s novými riešeniami, vytvárať nové hodnoty, produkty, koncepcie, nástroje. Ide o vlastnosť a súčasne schopnosť, ktorá je tiež neoddeliteľnou činnosťou ľudských spoločenstiev a predstavuje jeden z najcennejších kapitálov jednotlivca. Ľudská tvorivosť má ekonomické aspekty, ktoré sa čoraz intenzívnejšie zdôrazňujú v kontexte rozvoja kreatívnej ekonomiky a kreatívneho priemyslu. V jednotlivých modeloch kreatívneho sektoru a priemyslu pozorujeme významnú (v niektorých prípadoch centrálnu) pozíciu umenia, kultúry a kultúrneho dedičstva. Kultúrne hodnoty a kultúrno-umelecká kreativita sa v prostredí kreatívnych miest a tried vnímajú ako základný faktor rozvoja tvorivého prostredia a inšpirácia pre jednotlivé kreatívne činnosti (umelecké aj neumelecké). Môžeme pozorovať prieniky umeleckej tvorivosti do oblasti exaktných vied či technologických pracovných tímov v záujme efektívnejšieho hľadania inovačných riešení. V súvislosti s danou ekonomickou orientáciou sa naskytá otázka, aké miesto majú v týchto procesoch kulturológia (ako vedná disciplína) a kulturológovia (odborníci na kultúrne procesy a kultúrny manažment). Cieľom predloženej štúdie je prostredníctvom metód syntézy, analýzy a exemplifikácie skúmať 1/ ľudskú tvorivosť ako imanentnú súčasť ľudského a kultúrneho bytia, 2/ ekonomické aspekty ľudskej tvorivosti a kultúrno-umeleckých aktivít v kontexte rozvoja kultúrneho a kreatívneho priemyslu a 3/miesto kulturológie a kulturológov v týchto procesoch.

Podoby ľudskej tvorivosti. Arthur J. Cropley poukazuje na trojité nazeranie na kreativitu z pozície súboru ľudských vlastností (creative personality – ang. kreatívna osobnosť), procesu (creative thinking – ang. tvorivé zmýšľanie, uvažovanie) a výsledku našej činnosti (creative product – ang. kreatívny produkt). Zároveň si všíma kauzálnu líniu ľudskej tvorivosti. Tvorivosť je príčinou (pozn. autorky motívom, pohnútkou) a tiež následkom, výsledkom (v podobe diela, myšlienky, hmotného výstupu). Vysvetľuje, že „ľudská kreativita spôsobuje, že sa správame určitým spôsobom“ a súčasne „určitý druh produktu je výsledkom osoby a procesu“. (Cropley, 2011: 2)
Tvorivosť je hybnou silou, ktorá pomáha spoločenstvu prispôsobovať sa zmeneným podmienkam, potrebám a pružne reagovať na nové výzvy. Tvorba je dôležitou ľudskou potrebou, prostredníctvom ktorej napĺňame svoje poslanie, využívame a rozvíjame vlastný potenciál. Tvoríme našimi rukami, mysľou a tiež srdcom. Tvorivosť a tvorbu využívame ako nástroje sebarealizácie, napĺňajú náš život špecifickým zmyslom, krásou a harmóniou, pomáhajú nám osobnostne rásť, humanizovať a zušľachťovať sa. Ľudská tvorivá činnosť má pragmatický a tiež kultivujúci rozmer. Zároveň sú univerzálne prítomné, vlastné ľudstvu v jeho diverzite a od počiatkov. „Kreativitu nachádzame vo všetkých spoločnostiach a krajinách – bohatých alebo chudobných, veľkých či malých, vyspelých alebo rozvojových. Slovo kreativita sa spája s originalitou, imagináciou, inšpiráciou, dôvtipom a vynaliezavosťou. Vnútornou charakteristikou jedinca je byť vynaliezavý a vyjadrovať nápady; v spojení so znalosťami, tieto nápady predstavujú podstatu intelektuálneho kapitálu.“ (UNCTAD, 2008: 3)
O ľudskej kreativite môžeme hovoriť aj v kontexte určitého nonkonformizmu. Na Slovníkovom portáli Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave je pojem nonkonformizmus definovaný ako „neprispôsobovanie sa všeobecným normám a pravidlám, zotrvávanie na vlastných názoroch, nonkonformita“.¹ Nonkonformizmus v kontexte kreativity znamená odchyľovanie sa od zaužívaných spôsobov, riešení a hľadanie alternatív. Nicholls (Kloudová, 2010: 24) spája kreativitu s nonkonformizmom, s otvorenosťou, preberaním rizika či zmyslom pre humor. Môžeme súhlasiť s tým, že v podmienkach otvorenosti a vzletu mysle vznikajú nové funkčné, filozofické a tiež estetické hodnoty.
Americký antropológ Murphy (2006: 30 – 31) poukazuje na to, že základným atribútom človeka a kultúry je schopnosť poznávať a klasifikovať, vnášať do vzťahov zmysel. Murphy (2006: 32) chápe kultúru ako „celistvý systém významov, hodnôt a spoločenských noriem, ktorými sa riadia členovia danej spoločnosti a ktoré prostredníctvom socializácie odovzdávajú ďalším generáciám.“ O tvorivosti nemusíme uvažovať len v kontexte vyrobených artefaktov, umeleckej činnosti či vedeckých a filozofických ideí. Kultúra samotná je kreatívnym ľudským konštruktom a spleťou zložitých vnútorných vzťahov. Klasifikačné a symbolické systémy, ktoré utvárame, v sebe kumulujú individuálnu a kolektívnu empíriu a stávajú sa predmetom objektivizácie. Ľudská tvorivosť sa premieta vo zvýznamnení okolitého sveta, dokonca aj samotného ľudského tela. Britská antropologička Fiona Bowie poukazuje na to, ako sa naše vlastné telo stáva súborom rozmanitých významov a symbolickej interakcie so spoločnosťou. Ani ruky nie sú „len rukami“. Nadväzuje na dielo Roberta Hertza, študujúce symboliku ľavej a pravej ruky v kultúrach (Right and left: Essays on Dual Symbolic Classification; z ang. Pravá a ľavá: eseje o duálnej symbolickej klasifikácii).² Hertz (Bowie, 2008: 48 – 51) si všíma, ako sa ľudské ruky stávajú pozoruhodnou spoločenskou štúdiou normy a odchýlky, mužského a ženského, svetlého a temného, poukazuje na univerzálne prítomné znevýhodňovanie ľavej ruky v porovnaní s pravou. Vytvárame „zmysluplné svety a zmysluplné vzťahy.“ (Bowie, 2008: 45)
Každá doba aktualizuje, pretvára a znovu vytvára svoje zmysluplné svety. Tento proces vždy prebieha v špecifickom sociokultúrnom, filozofickom, ideologickom, politickom a ekonomickom kontexte. V našej tradičnej kultúre vidíme tiež procesy vnášania špecifického zmyslu do prírodných a kultúrnych prvkov, udalostí a situácií. Významným spôsobom sa symbolické koncepty prejavujú v poverových predstavách ľudu. Čaplovič (1997: 115), slovenský etnograf a publicista prelomu 18. a 19. storočia, v diele Etnografia Slovákov v Uhorsku uvádza: „Pri požiaroch sa robí niečo špecifické: ak sa v pekárnici³ zabudnutý bochník chleba prehodí ponad horiaci dom, oheň sa už potom ďalej nešíri. Také isté služby urobí aj vajce s prieškorúbkom (s mäkkou škrupinou), ak sa označí červeným krížom a prehodí ponad oheň. Avšak najlepší prostriedok na zastavenie požiaru je, ak niekto nahý obehne okolo horiaceho domu. Verí sa, že oheň, ktorý zapáli podpaľač alebo sa vznieti bleskom, sa môže zahasiť iba mliekom.“ Pre moderného človeka môže tento kauzálny reťazec akcie a reakcie pôsobiť úsmevne. Symbolické a klasifikačné systémy sú prostriedkom, ako ľudia „uchopujú“ svet, orientujú sa v ňom, nachádzajú v ňom poriadok a oporné body.
Ľudská tvorivosť má aj ekonomický rozmer. Od počiatkov existencie ľudských spoločenstiev a ich komunikácie dochádzalo k výmene statkov (produktov ich činnosti). Takto sa formovali základy ekonomiky a trhu ako miesta výmeny. V súčasnej postmodernej dobe čelíme zmene v nazeraní na ľudskú kreativitu. Ako poukazuje Kloudová (2010: 17): „Přestože je kreativita a její vazba na učení a skušenosti bežně považována za podmínku vzniku a šiření inovací, zdůraznění samotné kreativity se stává základem úplně nového směru s potenciálem tvorby nového ekonomického paradigmatu tzv. kreativní ekonomiky“.

V podmienkach kreatívnej ekonomiky je kľúčovým kapitálom podniku kreativita a inovatívnosť zamestnancov. Individuálna kreativita sa stáva významnou devízou a zdrojom konkurencieschopnosti jednotlivca. Je to jeho osobnostná charakteristika, súbor talentov, spôsob, ako pristupuje k tvorbe, ako sa otvára novým možnostiam a pestuje svoju víziu. Hodnoty, ktoré sú žiadané, sú prítomné v každom z nás a dávajú nám väčšiu možnosť sebarealizácie a slobody. Orientácia na kreativitu vytvára potrebu kreativitu rozvíjať, čím vzniká priestor pre rozvoj človeka samotného. Pojem kreatívna ekonomika bol prvýkrát použitý Howkinsom v jeho rovnomennom diele Kreatívna ekonomika: ako ľudia zarábajú na myšlienkach (The creative economy: How People Make Money from Ideas). Howkins poukazuje na to, že „kreativita nie je nová a ani ekonomika, nová je povaha a rozsah vzťahu medzi nimi, ako sa kombinujú za účelom tvorby jedinečnej hodnoty a bohatstva“. (UNCTAD, 2008: 15) Ako poukazuje Konferencia Spojených národov pre obchod a rozvoj pri OSN (UNCTAD)⁴, kreatívna ekonomika sa stále formuje a jej rámec sa reflektuje a aktualizuje. Operujú s viacerými definíciami tohto pojmu. Popri akcente na kreativitu tiež zdôrazňujú význam znalostí a technológií, ktoré vnímajú ako dôležitú súčasť kreatívnej ekonomiky. „Kreatívna ekonomika je vyvíjajúci sa koncept, ktorý sa zakladá na súhre ľudskej kreativity a myšlienkach a intelektuálnom vlastníctve, vedomostiach a technológii. Ide o ekonomické aktivity založené na znalostiach, na ktorých stojí kreatívny priemysel.“ (UNCTAD, 2008: 3)
Zmenu v chápaní a aplikovaní pojmu kreativita si všíma aj teoretik kreativity a edukačnej psychológie Cropley. Poukazuje na skutočnosť, že pohľad na kreativitu sa v posledných rokoch mení. Keď hovoríme o kreativite, nemyslíme tým len umenie. Okrem pôvodnej konotácie estetickej kreativity sa pojem rozšíril a začal sa výraznejšie aplikovať na ďalšie oblasti spoločenského života a produkcie (výrobu strojov, technológie, medicínske služby, pre oblasť marketingu, financií, poľnohospodárstva, obrany či dokonca práva a jeho uplatňovania). Kreativita týmto, okrem estetických kvalít, obsiahla aj oblasť tzv. funkčnej kreativity. Cropley (2011: 3, 5) tiež vysvetľuje, že jedinečnosť výtvoru plynúca z kreativity je jeden aspekt. Druhým významným atribútom sa stáva jeho efektívnosť. Obe vlastnosti sú dôležité a relevantné.
Kreatívna ekonomika stimuluje regeneráciu lokalít a regiónov. Predstavuje ľahšie formy hospodárskej činnosti, orientuje sa na kultúrne hodnoty lokalít a ich aktívny kultúrno-spoločenský život, významnou hodnotou sa stáva tradícia, kultúrne dedičstvo, živá kultúra a umenie. Kultúrno-umelecké hodnoty profilované v horizonte času a aktuálna kultúrno-umelecká tvorba sú významnými faktormi stimulujúcimi kreatívne prostredie, imagináciu, inovatívnosť a hľadanie alternatívnych riešení. Pre kreatívnych pracovníkov v oblasti technológií, marketingu, médií, dizajnu a i. sú významným zdrojom inšpirácie a relaxácie povzbudzujúcej tvorivý stav „flow“ (otvorený, meditatívny stav mysle charakteristický voľnou a spontánnou tvorivosťou). Kreatívni pracovníci vyhľadávajú prostredie, ktoré je pre nich podnetné a stimulujúce. Ide o prostredie, v ktorom cítia slobodu, poskytuje im priestor pre sebarealizáciu a podporu vo svojej činnosti. (Juréné – Jureniene, 2017: 216) Litovské teoretičky kreatívnej ekonomiky Juréné a  Jureniene (2017: 217) poukazujú na to, že paradigma kreatívnej ekonomiky otáča pohľad na kultúru. Jej pozícia sa mení z pôvodne vedľajšieho produktu ekonomického života na kľúčový faktor ekonomiky. Stáva sa motorom, ktorý generuje vhodné podmienky pre ekonomické aktivity.
Ústrednou časťou kreatívnej ekonomiky je kreatívny priemysel. Podľa Kloudovej (2010: 34) predstavuje „odvětví podnikání, na nemž se významnou měrou podílí kreativní pracovníci, jejichž výstupy jsou silně závislé na nových nápadech, uměleckém ztvárnění, výskumu a neustálých inovacích“. Reis (2008: 17) hovorí o kreatívnom priemysle ako o priemysle orientovanom na kreativitu, talent a zručnosti jednotlivca. Podľa nej má potenciál generovať blahobyt, pracovné pozície a rozvíjať intelektuálne vlastníctvo. Existuje viacero definícií a tiež modelov kreatívneho priemyslu. Pre náhľad do jeho vnútornej štruktúry využijeme model UNCTAD. Podľa tohto modelu sa kreatívny priemysel skladá zo štyroch hlavných oblastí, pričom každá má svoje podoblasti. Medzi štrukturálne komponenty kreatívneho priemyslu zaraďujeme:

KULTÚRNE DEDIČSTVO. Je „dušou“ kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Predstavuje základ každej klasifikácie kreatívneho priemyslu. Odkazuje na tradičné poznanie a kultúrne prejavy ako súčasť ľudových diel, folklóru, tradičných osláv a pod. Táto kategória pozostáva z nasledovných súčastí:

• Tradičné kultúrne prejavy: umenie, remeslá, festivaly a oslavy
• Kultúrne miesta: archeologické lokality, múzeá, knižnice, výstavy a i.

1. UMENIE
   Táto kategória zahŕňa kreatívne oblasti založené na umení a kultúre. Umelecké dielo sa vníma v tomto kontexte ako dielo ovplyvnené kultúrnym dedičstvom, symbolickými významami, identitou a kultúrnymi hodnotami. Pozostáva z dvoch podkategórií:
   – Výtvarné umenie (maľba, sochárstvo, fotografia a starožitnosti)
   – Performatívne umenie (živá hudba, divadlo, opera, cirkus, bábkarstvo a i.)
2. MÉDIÁ
   Táto oblasť pozostáva z dvoch podoblastí. Sú nimi médiá s cieľom komunikovať s rozsiahlym publikom, ktoré prinášajú kreatívny obsah:
   – vydavateľstvo a tlačené médiá (knihy, tlač a ďalšie publikácie)
   – audiovizuálne médiá (film, televízia, rádio a ďalšie formy vysielania)
3. FUNKČNÉ VÝTVORY
   Skupina pozostáva z oblastí priemyslu viac orientovaných na poskytovanie služieb a na dopyt. Produkuje služby a tovary sledujúce funkčné ciele. Pozostáva z troch súčastí:
   – Dizajn (interiérový dizajn, grafika, móda, šperky, hračky)
   – Nové médiá (softvér, video hry, digitalizovaný kreatívny obsah)
   – Kreatívne služby (architektúra, reklama -R&D⁵, digitálne a ďalšie príbuzné kreatívne služby) (UNCTAD, 2008, s. 13 – 14)

V uvedenej klasifikácii si môžeme všimnúť významné miesto kultúrneho priemyslu. Kultúrnemu dedičstvu, jeho manažovaniu, kultúrno-spoločenskému životu a realizácii umeleckých aktivít a tvorbe je venovaná prvá a druhá oblasť. Kultúrne dedičstvo je prezentované ako „duša kreatívneho priemyslu“. Podobný pohľad na umenie a kultúrne dedičstvo nachádzame aj v modeli sústredných kruhov, vypracovanom Throsbym (2008: 149 – 150). Podľa tohto modelu sa oblasti kultúrneho priemyslu nachádzajú v jeho vnútornej časti:

• core creative arts – ang. hlavné kreatívne umenie v podobe literatúry, hudby, javiskového umenia a výtvarného umenia;
• other core cultural industries – ang. ďalšie hlavné oblasti kultúrneho priemyslu v podobe filmu, knižníc a múzeí;

Ako vidíme, umenie je umiestnené v úplnom strede, znázorňuje „čistú kreativitu“. Ostatné sústredné kruhy na oblasť umenia a kultúry nadväzujú alebo z nich čerpajú inšpiráciu. Sem zaraďujeme ďalšie dva sústredné kruhy, nachádzajúce sa vo vonkajšej časti modelu.

• Wider cultural industries – ang. širšie oblasti kultúrneho priemyslu, ide o pamiatkovú starostlivosť, vydavateľskú činnosť, zhotovovanie zvukových záznamov, televíziu, rozhlas, video hry a počítačové hry;
• Related industries – ang. spríbuznené priemyselné oblasti, medzi ktoré Thorsby radí reklamný priemysel, architektúru, dizajn a módny priemysel; (viď obrázok pod textom).

Throsby (2008: 149) vysvetľuje, že „v strede sú hlavné oblasti priemyslu, ktorých proporcia kultúrneho ku komerčnému obsahu sa, podľa daných kritérií, považuje za najvyššiu, s vrstvami smerujúcim von z centra ako kultúrny obsah úmerne klesá v prospech komerčnej hodnoty produkovaných komodít alebo služieb.“

Obrázok č. 1: Model sústredných kružníc Throsbyho

Zdroj: Throsby, 2008

Diskutabilné je nezaradenie výskumných, vedeckých a vzdelávacích aktivít do týchto modelov. UNCTAD argumentuje nedostatočným empirickým výskumom vzťahu medzi vedou, výskumom a dynamikou kreatívnej ekonomiky, hoci súhlasia s ekonomickým prínosom vedecko-výskumnej činnosti. (UNCTAD, 2008: 14 – 15) V iných definíciách nachádzame aj oblasť vedy, výskumu a vzdelávania ako súčasť kreatívneho priemyslu. Pracovníci výskumných centier a univerzít sú podľa týchto konceptov radení do kategórie tzv. kreatívnej triedy, t. j. medzi kreatívnych pracovníkov s dominanciou vedeckej kreativity. Napríklad Kloudová (2010: 21) zaraďuje do kreatívneho priemyslu mediálny priemysel, film, hudobný priemysel, počítačové hry, výskum a kultúrny priemysel. Florida v diele Nárast kreatívnej triedy: a ako transformuje prácu, voľný čas a každodenný život (The Rise of the Creative Class: And How It´ s Transforming Work, Leisure and Everyday Life) definuje kreatívnych pracovníkov. Radí medzi nich vedcov, inžinierov, dizajnérov, architektov, pracovníkov z oblastí umenia, zábavy a vzdelávania. Sú to pre neho pracovníci vytvárajúci kreatívne obsahy, nové myšlienky a vyvíjajúci technológie a technologické produkty. Hlavným špecifikom ich práce je popri kreativite samostatnosť a nezávislosť. Delí ich na dve skupiny:

• super kreatívne jadro, ktoré sa zameriava na inovatívne a kreatívne obsahy, služby a produkty (vedeckí pracovníci, umelci, inžinieri, univerzitní profesori, spisovatelia, návrhári, architekti a i.)
• kreatívni profesionáli, ktorí pracujú v kreatívnom priemysle a sú na nich kladené intenzívne požiadavky v oblasti znalostí (profesionáli z oblasti managementu, zdravotníctva, high-tech sektoru či finančníctva) (Florida In: Kloudová, 2010: 25 – 27)

Kultúra a umenie sú v jadre kreatívneho priemyslu a súčasne predstavujú faktor stimulujúci ďalšie formy kreativity a formujúci kreatívne prostredie. Kultúra v podobe kultúrnej infraštruktúry je kľúčový nástrojom socializácie, demokratizácie spoločnosti a sociálnej inklúzie. Na tento významný vplyv kultúrnych inštitúcií poukazuje aj Earlová (2013: 536), popisujúca meniaci sa status a rolu kultúrnych inštitúcií a konkrétne múzeí v 21. storočí. Socializačný, demokratický a sociálno-inkluzívny význam umenia a kultúrnej infraštruktúry sa zdôrazňoval vo Francúzsku už na prelome 19. a 20. storočia a opätovne sa reflektoval po druhej svetovej vojne (Quemin, 2017: 295 – 296), v 90. rokoch 20. storočia v kontexte prvých konceptov kreatívnej ekonomiky (v Austrálii a Veľkej Británii) (Kloudová, 2010: 30 – 31), ako aj v neskorších stratégiách jej rozvoja v jednotlivých štátoch.
Orientácia na rozvoj kreatívnej ekonomiky ako nového trendu, ktorý je nevyhnutné rozvíjať, je deklarovaná aj v našom politickom a legislatívnom prostredí (Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030, Akčný plán rozvoja kultúrneho a kreatívneho priemyslu na roky 2020+ , Východiská stratégie rozvoja kreatívneho priemyslu v Slovenskej republike z roku 2014). Na druhej strane vyznieva až paradoxne dlhodobá diskusia v našej spoločnosti o význame a mieste kultúry v nej. Kultúra (kultúrna infraštruktúra, kultúrne iniciatívy, výskum v oblasti kultúry či jej štúdium) je významne poddimenzovaná a profilový odbor, ktorý sa zameriava na jej kvalitatívne a kvantitatívne parametre a strategický rozvoj – kulturológia, je spoločensky a akademicky marginalizovaný. Hovorí to o nesystémovosti prístupu k riešeniu problematiky, o neznalosti hlbších súvislostí vzťahu umenia, kultúry a ekonomiky. Základom kreatívneho sektoru (ako je zrejmé aj z vyššie uvedených modelov kreatívneho priemyslu) sú umenie, kultúra a kultúrne dedičstvo a s nimi súvisiace produkty a služby. Tieto hodnoty pozitívne determinujú a formujú všetky ostatné pridružené bližšie či vzdialenejšie kreatívne výstupy a ekonomické aktivity. Z perspektívy kreatívneho sektoru ako jedného z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich sektorov vyspelých ekonomík v súčasnosti je nedoceňovanie umenia a kultúry ako faktorov ekonomického rozvoja a rozvoja regiónov významnou strategickou chybou.
Ekonomický kapitál a potenciál umenia a kultúrno-umeleckej činnosti nespočíva len v schopnosti tieto statky (či už umelecké diela alebo služby v rámci kultúrnej infraštruktúry) speňažiť (monetizovať). Spočíva v tom, že umenie a kultúrno-umelecká činnosť predstavujú kľúčový faktor rozvoja kreativity a kreatívnej ekonomiky. Na kreativitu uplatňovanú v jednotlivých sférach ekonomického života môžeme nazerať cez prizmu niekoľkých kategórií: umelecká, vedecká, technická, ekonomická kreativita a i. Umelecká kreativita (kreativita podnietená v tvorivom kultúrno-umeleckom procese, pri recepcii umeleckého diela, pod vplyvom umeleckého prostredia) stimuluje ďalšie druhy kreativity. Dôkazom toho je aj fakt, že v Laboratóriu prúdového pohonu Národného úradu pre letectvo a kozmonautiku (Jet Propulsion Laboratory of NASA) sa vo výskumnom tíme okrem špičkových inžinierov a technológov nachádzajú aj umelci, ktorých úlohou je facilitovať a iniciovať zmýšľanie vedcov spôsobom „out of box“ (mimo škatule, t.j. mimo ustálených noriem a vzorov uvažovania o probléme, hľadanie inovatívnych riešení problémov).⁶ Súvisí to s tým, že umelecká činnosť a kreativita je otvorenejšia, dynamickejšia ako vedecká, technická či ekonomická kreativita. Neustále prekračuje hranice konvenčného nazerania (napríklad na umelecké dielo) (Noël, 1999: 206 – 208) a intenzívne rozvíja abstraktné myslenie človeka. Iným príkladom je etablovanie edukačného programu vzdelávania umením (arts education) na základných a stredných školách v Los Angeles prostredníctvom siete umeleckých centier a škôl. Ide o kultúrne inštitúcie a občianske iniciatívy zamerané na umenie, ktoré rozvíjajú umelecké, komunikačné a kooperačné kompetencie žiakov. Na základe vedenej štatistiky a výskumov je zrejmé, že ide o systematický prístup zameraný na rozvoj budúcej kreatívnej triedy (kreatívnych zamestnancov) v jednom z globálnych kreatívnych miest.⁷ Ich edukačný program zdôrazňuje sociálno-inkluzívny prístup. Znamená to, že prístup k umeniu a umeleckej výchove žiakov a študentov má byť pre všetkých (bez ohľadu na socioekonomické, etnické, náboženské, kultúrne a i. zázemie), čím sa podporuje rovnosť ich šancí získať v budúcnosti prestížne zamestnanie kreatívca. Na význam umenia a kultúry pre rozvoj kreatívnej ekonomiky a miesta poukazujú aj Juréné a Jureniene (2017: 215 – 218), ktoré sa venujú výskumu fenoménu kreatívneho mesta, jeho faktorov a charakteristických prvkov. Jednou z kľúčových charakteristík kreatívnych miest je úroveň kultúrno-spoločenského a umeleckého života a pestrosť kultúrnej ponuky, čo prispieva k vytváraniu genia loci miesta pretkaného diverzitou a kreativitou. Kreatívne mesto je v prvom rade mesto charakteristické kultúrnou diverzitou, otvorenosťou, umením, kultúrou, novými technológiami, ako aj administratívou, ktorá nie je skostnatelá a byrokratická, ale pružne reaguje na nové podnety a prijíma inovatívne idey svojho kreatívneho sociálneho kapitálu.

Ekonomika talentu a nápaditosti. Viacerí teoretici kreatívnej ekonomiky zdôrazňujú, že orientácia na ľudskú kreativitu dáva priestor ľuďom rôzneho sociokultúrneho a socioekonomického zázemia realizovať sa a aktívne participovať na ekonomicko-trhových vzťahoch s využitím svojho talentu a vynaliezavosti. Kreatívni jednotlivci sú vyhľadávaní kreatívnymi firmami, ktoré ich zamestnávajú. Inou možnosťou je rozvíjanie vlastných projektov uchádzaním sa o prostriedky cez početné podporné programy (start-upy, investičné programy, fondy a i.). Môžu tiež začať v malom, rozvíjaním a zdieľaním svojej záľuby prostredníctvom blogu, vlogu, youtube kanálu atď., kedy postupne profilujú svoj špecifický produkt či službu. Dnešná postmoderná doba je dobou veľkých možností pre realizáciu inovatívnych a kreatívnych ideí. Mnohí úspešní ľudia vstupujú do ekonomických vzťahov prostredníctvom „predaja“ svojich záľub, svojho životného štýlu, svojho svetonázoru, pochopenia a vlastností, ktoré majú schopnosť inšpirovať iných. V kontexte individualizovaných foriem spirituálneho života, rozmanitosti poznávania a vedenia, je to tiež doba „guruov“, speakrov a lektorov. Domnievame sa, že uvedomenie si týchto vzťahov je veľmi dôležité pre kulturológa. Otvára mu to nové možnosti, ako sa realizovať v praxi, v kontexte aktuálnych, vyššie menovaných trendov a vzťahov. V súvislosti s tým by sme chceli zdôrazniť tieto aspekty:

• Kulturológ pracujúci v rámci kultúrnej infraštruktúry, je súčasťou kultúrneho priemyslu. Na jeho rozvoji sa podieľa vo veľkej miere aj svojou schopnosťou vytvárať, mať víziu, kreatívne a efektívne riešiť zadané úlohy a jednotlivé projekty.
• Kulturológ môže rozvíjať svoje individuálne projekty a ako špecialista vnášať kvalitu do reflexie kultúry, súčasných životných štýlov, identity, kultúrneho dedičstva a tradície a i. Môže sa venovať odbornej reflexii aktuálnych sociokultúrnych fenoménov a vybraných oblastí kultúrneho života na akademickej pôde, vo vedecko-výskumnej inštitúcii, venovať sa žurnalistike alebo prezentovať skúmané témy cez nové mediálne platformy ako sú blogy, vlogy a pod.
• Kulturológ sa počas štúdia venuje nielen praktickým, ale aj filozofickým a axiologickým vzťahom a takto sa učí nazerať na jednotlivé fenomény. Domnievame sa, že práca kulturológa v teréne by mala predstavovať manažment kultúrnych procesov. Kulturológ by mal rozvíjať kultúrno-spoločenský život, vytvárať programy pre aktívne a hodnotné trávenie voľného času. Súčasne by mal formovať povedomie ľudí, ich kultúrnu identitu, sprostredkúvať im pochopenie procesov a vzťahov, ktorých sú súčasťou (téma globalizácie, environmentálnej krízy, krízy identity, resp. jej súčasná multiplikácia a fragmentácia, diverzita subkultúr, interkultúrna komunikácia, transkulturalita, migračný manažment a i.).

Záver. Človek je tvorivá bytosť, ktorá nemôže netvoriť, nerealizovať sa. V jeho esencii je kódovaná tvorivosť a sebarealizácia. Ľudská tvorivosť má rôzne podoby a dotýka sa všetkých oblastí a sfér nášho sociokultúrneho života. Osobitné miesto v ľudskom svete má umenie a kultúrno-umelecká činnosť. Na výtvarné aktivity detí často nazeráme ako na príjemnú záľubu a aktivitu, v ktorej nutne nevidíme kauzálnu prepojenosť s ich budúcim povolaním. To isté sa týka iných umeleckých činností, ako napríklad navštevovania dramatického krúžku, hry na hudobnom nástroji či recepcii jednotlivých druhov umenia. V skutočnosti je umenie a umelecká tvorba veľmi sofistikovaný systém vzťahov a významov, ktorý má v podmienkach vysokej abstraktnosti a komplexnosti schopnosť všestranne rozvíjať človeka – jeho myslenie, nonkonformnosť a invenčnosť, praktické zručnosti, technické cítenie, priestorovú orientáciu, sociálnu a emocionálnu gramotnosť a i. Práve kreativita, schopnosť pracovať v tíme, komunikovať, spolupracovať a úroveň sociálnej a emocionálnej gramotnosti sa stávajú kľúčovými kompetenciami a kapitálom jednotlivca a spoločnosti v 21. storočí, v kontexte kreatívnej ekonomiky. Zaujímavým je aj vzťah priamej úmernosti medzi úrovňou vzdelania a inklináciou jednotlivca k umeniu. Ako vysvetľoval Bourdieu (Quemin, 2017: 296), umelecké praktiky ľudí závisia od úrovne ich vzdelania. Prítomnosť týchto prvkov v edukačnom procese predstavuje stimulujúce zázemie pre pestovanie mladých talentov a formovanie vlastnej kreatívnej triedy. Podpora umenia, kultúry a kultúrnosti a ich systematické etablovanie a rozvíjanie v geografickom priestore vytvára predpoklad pre rozvoj kreatívnej ekonomiky v lokalitách a regiónoch. Podhodnocovanie a nedoceňovanie týchto prvkov na druhej strane predstavuje brzdu v rozvoji kreatívneho priemyslu. Vo svetle týchto vzťahov sa diskusia o tom, aký význam a ekonomickú hodnotu (a či vôbec) má umenie a kultúrno-umelecká činnosť a kultúrne inštitúcie (ako nositelia a reprezentanti krásy, kultúrnosti a kultúrneho dedičstva), stáva irelevantnou a neadekvátnou.

¹ Dostupné na: https://slovnik.juls.savba.sk/?w=nonkonformizmus&s=exact&c=G168&cs=&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=scs&d=sss&d=peciar&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=priezviska&d=un#
² Hertz napísal dielo v roku 1909, bolo preložené a vydané v angličtine v roku 1973.
³ V perkárnici (v peci).
⁴ Ang. názov znie United Nations Conference on Trade and Development.
⁵ R&D – ang. „research and development“ (výskum a vývoj).
⁶ Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=rzTtZgdHvyo&t=1501s (dokumentárny film State of Creativity).
7 Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=rzTtZgdHvyo&t=1501s (dokumentárny film State of Creativity).

Literatúra a pramene: odseky
BOWIE, F.: Antropologie náboženství. 1. vyd. Praha: Portál, 2008.
CROPLEY, A. J.: Definitions of creativity. In: M. A. Runco & S. R. Pritzker (eds.), Encyclopedia of creativity (pp. 511-524). San Diego, CA: Academic Press. 2011. [online] (cit. 11-02-2023) Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/266031380_Definitions_of_Creativity.
ČAPLOVIČ, J.: Etnografia Slovákov v Uhorsku. Bratislava: SPN, 1997.
EARLE, W.: Cultural education. Redefining the Role of Museums in the 21st century. In: Sociology Compass, 7, pp. 533-546, /soc4.12050. [online] (cit. 02-12-2022) Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/264291678_Cultural_Education_Redefining_the_Role_of_ Museums_in_the_21st_Century.
FONSECA RAIS, A. C. e.a.: Creative economy : as a development strategy: a view of developing countries. São Paulo: Itaú Cultural, 2008. [online] (cit. 13-11-2022) Dostupné na: https://garimpodesolucoes.com.br/wp-content/uploads/2014/09/Creative-Economy-as-a-Development-Strategy1.pdf.
JURÉNÉ, S. – JURENIENE, V.: Creative Cities and Clusters. Transformations in Business & Economics, Vol. 16, No.2 (41), pp.214-234. 2017. [online] (cit. 11-02-2023) Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/319077879_Creative_cities_and_clusters.
KLOUDOVÁ, J.: Kreativní ekonomika a vymezení pojmů. In: KLOUDOVÁ, J. a kol. Kreativní ekonomika: trendy, výzvy, príležitosti. Praha: Grada Publishing, 2010, s. 21-44.
MURPHY, R. F.: Úvod do kulturní a sociální antropologie. 2. vyd. Praha: Sociologické nakladatelství, 2006.
NOËL, C.: Philosophy of Art. A Contemporary Introduction. London: Routledge, 1999.
QUEMIN, A.: Chapter 30. The Sociology of Art. The Cambridge Handbook of Sociology, Vol. 2. Cambridge: Cambridge University Press, 2017. State Of Creativity. [online] (cit. 25-02-2023) Dostupné na: https://www.youtube.com/watch?v=rzTtZgdHvyo&t=1501s
THROSBY, D.: The concentric circles model of the cultural industries. Cultural Trends, Vol. 17, No. 3, September 2008, pp. 147-164. [online] (cit. 09-10-2022) Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/248952696_The_concentric_circles_model_of_the_cultural_industries/link/54bdfc0d0cf27c8f2814d860/download.
UNCTAD.: Creative Economy Report: The Challenge of Assessing The Creative Economy. Towards informed policy-making. 2008. [online] (cit. 09-10-2022) Dostupné na: https://unctad.org/system/files/official-document/ditc20082cer_en.pdf.

Štúdia vznikla ako súčasť riešenia grantovej úlohy KEGA 041UKF – 4/2022 Príprava učebných textov nosných predmetov študijného programu Kulturológia a v rámci projektu VEGA 1/0122/23 Nomádstvo ako transcenzus každodennosti.