Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Vysokoškolská pedagogička donedávna pôsobiaca na Ekonomickej univerzite v Bratislave a Vysokej škole obchodnej a hotelovej v Brne, doc. Ing. Darina Eliašová, PhD., sa podujala zostaviť publikáciu, ktorá mapuje v chronologickom slede faktografické informácie vzťahujúce sa na dané kúpeľné miesto. Autorka pri tvorbe obsahu publikácie sa opierala o archívny historický výskum, ktorý realizovala najmä v prostredí Slovenského národného archívu v Bratislave, Historického archívu Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove, ale aj Štátneho oblastného archívu v Košiciach, Levoči, Poprade-Spišskej Sobote a Štátneho archívu v Prahe. Jednotlivé kultúrne inštitúcie sprostredkujúce pamäť národa sú uvedené aj v záverečnom zozname literatúry knižného diela. Zo zoznamu vieme vyčítať rešerš reprezentatívnych domácich bibliografických zdrojov. Niektoré zahraničné knižné diela v nemeckom jazyku pochádzajú z obdobia konca 19. storočia. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že autorka dokáže bez problémov pracovať s literatúrou, excerpovať dôležité informácie a zasadiť ich do zmysluplnej syntézy (tvorba obsahovej štruktúry publikácie). V oblasti knihovníctva a vedy je práca s informáciami mimoriadne dôležitá, v tomto prípade precíznu prácu autorky potvrdzuje aj samotný fakt, že publikácia Kúpele Červený Kláštor- Smerdžonka bola vydaná v prestížnom vydavateľstve Slovenskej akadémie vied VEDA za pomoci viacerých mediálnych sponzorov (napr. Antiqua Villa Spišská Stará Ves, Mestský úrad Spišská Stará Ves, Obecný úrad Červený Kláštor, Obecný úrad Haligovce, Obecný úrad Lesnica, Združenie pre rozvoj regiónu Pienin a Zamaguria a pod.).
Tematicky publikácia približuje čitateľskej odbornej verejnosti kľúčové historické udalosti výrazne ovplyvňujúce charakter kúpeľného cestovného ruchu Smerdžonky situovanej v zamagurskej obci Červený Kláštor. Na kultúrno-spoločenskom využití spomínaných prírodných liečebných kúpeľov sa z dobového hľadiska podieľali katolícke rehoľné spoločenstvá (cisterciti, kartuziáni, kamalduli), ktoré priniesli pacientom nové liečebné metódy a okrem toho neustále zdôrazňovali terapeutický rozmer v podobe duchovnej starostlivosti o človeka. Tu treba zároveň podotknúť, že Smerdžonka bola kedysi dejiskom náboženského života. Každoročne slávnostné púte s procesiou sa tu usporadúvali 24. júla.
V publikácii je zmienka aj o kúpeľnej štatistike (je uvedená v tabuľkách na stranách 40, 111, 112) v podobe návštevnosti kúpeľov Červený Kláštor-Smerdžonka v Spišskej župe z konca 19. a polovice 20. storočia. V spomínanom historickom období sa aj upravovali stanovy liečebných kúpeľov, v rámci ktorých sa posilnili aj právomoci kúpeľného komisára, ktoré určoval obežník uhorského ministerstva vnútra (s. 39). Za výnimočnú pozoruhodnosť stojí aj to, že koncom 19. storočia Smerdžonka bola zaradená do kategórie liečebných kúpeľov zásluhou vtedajšieho prešovského biskupa Dr. Jána Váliho (s. 38). Vlastníctvo kúpeľov podliehalo neodvratným spoločenským zmenám. Do skončenia prvej svetovej vojny bolo v rukách uhorského štátu, po vzniku Českej republiky sa z nich stali československé štátne kúpele. Smerdžonka ako štátne kúpele najviac po ekonomickej a turistickej stránke profitovali koncom 20. rokov 20. storočia, kedy ju začali navštevovať viaceré osobnosti umenia a kultúry (napr. český novinár, filmový scenárista a dramatik Karel Čapek) a tým sa začala aj ich výrazná marketingová propagácia (napr. obľúbenou miestnou atrakciou bolo hromadné splavovanie po drevených pltiach na Dunajci, neskôr to boli stretnutia s politikmi pozn. autora).
V súčasnosti má na starosti propagáciu moderných marketingových nástrojov (využitie informačných a komunikačných technológií) marketingové oddelenie kúpeľov prostredníctvom periodickej tlače a tlačených materiálov. Povedomie o kúpeľoch Smerdžonka sa šíri aj vďaka realizovaným spoločenským podujatiam (eventom) v domácom (veľtrh ITF Slovakiatour v Bratislave, Trh kože v Bratislave a pod.) a zahraničnom prostredí (Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rusko,…). V povojnovom období (po roku 1945) sa už objekty kúpeľného miesta začali využívať na filmárske účely, priestory hotela Dunajec si prenajímala Československá televízia a Československý štátny film, konkrétne nakrúcali sa tu filmy domácej proveniencie (Varúj 1946), francúzskej (V prúdoch 1957) a francúzsko-nemeckej proveniencie (Poklad na striebornom jazere 1962). Autorka publikácie správne poznamenáva, že v danom období sa začala budovať aj infraštruktúra v obci (elektrifikácia, transformácia na zdravotnícke zariadenie a pod.). K prelomovej modernizácii kúpeľov prišlo v roku 2011, kedy bol dokončený Dom zdravia. Prvých pacientov tu ubytovali v roku 2012 po slávnostnom otvorení kúpeľného areálu a kaplnky. V roku 2019 bol sprístupnený návštevníkom Wellness Penzión Smerdžonka, do ktorého vstup je podmienený za prísnych bezpečnostných a hygienických opatrení podľa nariadení Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. V súčasnosti sa v kúpeľoch Smerdžonka môžu liečiť aj pacienti s postcovidovým syndrómom.
Publikácia má vo všeobecnosti širokospektrálny záber traktujúci kultúrne, ekonomické a spoločenské kontexty kúpeľného cestovného ruchu v európskom význame. Sú v nej zahrnuté interdisciplinárne spoločenskovedné poznatky z oblasti histórie, archeológie, antropológie, mineralógie, ktoré autorka využila pri koncipovaní obsahu publikácie. Použité dobové fotografie v publikácii prispievajú k oživeniu magickej atmosféry prekrásneho kúta Slovenska, konkrétne zákutí malebného Prešovského kraja. Autorka je zorientovaná aj v kúpeľnej legislatíve, v knižnom diele pracuje aj so zákonmi, ako napríklad Zákon č. 149/1939 o cestovnom ruchu; Zákon č. 232/1940 o využití liečivých a minerálnych prameňov; Zákon č. 32/1940 o platobných úľavách pre záujemcov o cudzinecký ruch v kúpeľných miestach. V záverečnej kapitole autorka uvádza výsledky hydrologického výskumu minerálnych prameňov od prvopočiatkov (polovica 18. storočia) až po súčasnosť (koniec 90. rokov 20. storočia), kde vychádza z prác mnohých geografov, geológov, lekárov, kňazov a vystihuje prínos jednotlivých výchovno-vzdelávacích inštitúcií (Univerzita Komenského, Geologický ústav Dionýza Štúra, Inšpektorát kúpeľov a žriedel ministerstva zdravotníctva) pre pertraktovanú problematiku.
Darina Eliašová sa kúpeľníctvu venovala po celý život vo svojej vedecko-výskumnej činnosti. Knižná publikácia Červený Kláštor-Smerdžonka je priamym dôkazom jej hlbokého záujmu o oblasť kúpeľného cestovného ruchu na Slovensku.