Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Emocionálna inteligencia je schopnosťou, ktorá pomáha jednotlivcovi porozumieť emóciám a citom druhých ľudí a na základe toho riešiť emocionálne a sociálne problémy vznikajúce v medziľudských vzťahoch a interpersonálnej komunikácii. Vzhľadom na to, že táto schopnosť úzko súvisí s medziľudskými vzťahmi, jej dostatočná úroveň je nevyhnutná pri vykonávaní akejkoľvek profesie, kde jednotlivec prichádza do styku s ľuďmi, teda aj v profesii sprievodcu. V našom výskume sme sa zamerali na meranie emocionálnej inteligencie a jej jednotlivých zložiek u denných a externých študentov Katedry manažmentu kultúry a turizmu s cieľom zistiť, do akej miery výška emocionálnej inteligencie závisí od veku a od toho, či jednotlivec pracuje s ľuďmi, alebo nie.

Teoretické východiská. V minulosti sa pojmom inteligencia označoval súbor kognitívnych dispozícií jednotlivca, ktoré by sa dali rozčleniť do rôznych kategórií (napr. logicko-matematická inteligencia, verbálna inteligencia, priestorová inteligencia…). Všetky tieto schopnosti boli spojené s procesom myslenia a mohli by byť označené ako racionálna inteligencia. Neskôr sa výskumom zistilo, že vysoký inteligenčný kvocient (označovaný ako IQ) nemal na úspech a uplatnenie sa jednotlivca v živote taký vysoký vplyv ako sa pôvodne predpokladalo. Podľa niektorých výskumov IQ prispieva k faktorom určujúcim úspech v živote iba dvadsiatimi percentami. (GOLEMAN, 1997).

V 90. rokoch minulého storočia vznikol pojem emocionálna inteligencia (EQ), ktorá je chápaná ako komplementárna zložka racionálnej inteligencie. V súčasnej psychológii sa preto pojmom inteligencia označuje dvojzložkový psychický jav pozostávajúci z racionálnej a emocionálnej inteligencie. Racionálna a emocionálna inteligencia nie sú dve protikladné schopnosti, skôr sa navzájom dopĺňajú a prelínajú u každého človeka. I napriek tomu, že sa nepreukázala výrazná korelácia medzi IQ a EQ, prípady ľudí s vysokým IQ, no nízkym EQ, alebo naopak, sú skôr vzácne.

Emocionálna inteligencia je niekedy označovaná aj ako inteligencia medziľudských vzťahov pravdepodobne preto, lebo sa najviac dokáže prejaviť a uplatniť v kontakte s ľuďmi. Tento typ inteligencie sa týka viacerých oblastí ľudského prežívania a správania. V našom článku predstavíme Golemanov model emocionálnej inteligencie, podľa ktorého ju rozčlenil na päť zložiek (GOLEMAN, 1997). Prvou je poznanie vlastných emócií. Ide o vedomé rozpoznanie citu v okamihu jeho vzniku, ktoré je nevyhnutné pre sebaporozumenie a sebauvedomenie. Ak nie sme schopní uvedomovať si a pomenovať naše skutočné pocity, sme voči nim bezbranní. Dôležitou súčasťou tohto procesu je práve verbalizácia pocitov, ktorá ich umožňuje zvládnuť. Zvládanie vlastných emócií tvorí druhú zložku emocionálnej inteligencie. Je to schopnosť vedome regulovať svoje emócie tak, aby zodpovedali situácii. Človek s vysokým EQ dokáže ovládnuť pocity hnevu, vyrovnať sa s frustráciou, prekonať pocity smútku, úzkosti. Tretiu zložku môžeme nazvať schopnosťou sám seba motivovať. Základom úspechu v akejkoľvek ľudskej činnosti je schopnosť nadchnúť sa pre niečo, vytrvať napriek prekážkam, prekonať frustráciu, a tiež sebaovládanie, ktoré nám umožní odložiť odmenu alebo uspokojenie svojich potrieb na neskôr s cieľom dosiahnuť určitý cieľ. V tejto súvislosti spomenieme tzv. „cukríkový test“, alebo Standford marshmallow experiment, ktorý uskutočnil Walter Mischel na univerzite Standford v USA na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia. Skúmanými osobami v tomto experimente boli štvorročné deti, postavené pred rozhodnutie medzi dvomi možnosťami: dostať malú odmenu (zväčša cukrík) ihneď, alebo počkať, kým si dospelá osoba niečo vybaví (zväčšia išlo o 15 minútový časový úsek) s možnosťou dostať za odmenu dva cukríky. V ďalšej časti výskumu boli tieto deti sledované po skončení strednej školy a zistilo sa, že tie, ktoré dokázali trpezlivo počkať, mali v škole podstatne lepšie študijné výsledky. Z tohoto experimentu vyplýva, že schopnosť odložiť uspokojenie svojich potrieb významne prispieva k uplatneniu intelektuálneho potenciálu nezávisle od hodnôt IQ. Kým prvé tri zložky emocionálnej inteligencie sú zamerané na seba, nasledujúce sú orientované na medziľudské vzťahy. Prvou je vnímavosť k emóciám iných alebo empatia. Prvoradým predpokladom porozumenia emóciám iných je uvedomiť si a zvládnuť vlastné emócie. Empatiu by sme mohli charakterizovať aj ako schopnosť vycítiť a pochopiť také emócie, ktoré človek nevyjadruje explicitne. Z tohto dôvodu je rozoznávanie jednotlivých emócií v rôznych neverbálnych prejavoch kľúčové. Poslednou zložkou emocionálnej inteligencie je umenie medziľudských vzťahov, ktoré do veľkej miery závisí od empatie. Táto zložka zahŕňa schopnosť prispôsobiť svoje správanie situácii, vytvárať a trvalo udržiavať vzťahy k ľuďom, komunikovať, t.j. jasne a zrozumiteľne sa vyjadrovať, schopnosť počúvať iných a rozumieť im.

Výskum. V našom výskume sme sa zamerali na meranie emocionálnej inteligencie u denných a externých študentov Katedry manažmentu kultúry a turizmu. Cieľom bolo zistiť aká je celková úroveň emocionálnej inteligencie u jednotlivých účastníkov výskumu a zmerať výšku jej jednotlivých zložiek. Hlavnou výskumnou otázkou, ktorú sme si na začiatku stanovili, bolo zistiť, či existuje vzťah medzi výškou emocionálnej inteligencie a vekom a taktiež sme skúmali vzťah EQ a skutočnosťou, či jednotlivec pracuje s ľuďmi, alebo nie. Predpokladali sme, že existuje pozitívny vzťah medzi úrovňou emocionálnej inteligencie a vekom; významný pozitívny vzťah medzi výškou EQ a prácou s ľuďmi u jednotlivých respondentov. Na meranie emocionálnej inteligencie sme použili dve výskumné metodiky W. Reichela (REICHEL, 2005). Prvý test emocionálnej inteligencie bol zameraný na zistenie celkovej úrovne EQ. Pozostával z popisu 25 situácií z každodenného života, ku ktorým boli poskytnuté štyri možnosti riešenia alebo reakcie na popísanú situáciu. Úlohou študenta bolo vybrať tú odpoveď, ktorá by najviac zodpovedala jeho správaniu. Druhý test emocionálnej inteligencie pozostával zo sedemdesiatich výrokov, s ktorými mal respondent vyjadriť svoj súhlas, resp. nesúhlas. Odpovede sme vyhodnotili. Okrem celkovej výšky EQ test meral jednotlivo aj úroveň nasledujúcich zložiek tohto typu inteligencie: sebakritika, kontrola citov, schopnosť vcítiť sa, snaha dosiahnuť výkon, zaťažiteľnosť, schopnosť nadväzovať kontakty a schopnosť komunikovať. Výskumný súbor tvorilo 62 študentov dennej formy štúdia a 18 študentov externej formy štúdia, v oboch prípadoch sa jednalo o študentov tretieho ročníka bakalárskeho štúdia. Vekové rozvrstvenie respondentov bolo pomerne homogénne v dennej forme štúdia (jednalo sa o dvadsaťtriročných študentov), v externej forme bola výskumná vzorka heterogénnejšia: respondenti boli vo veku od 24 do 41 rokov. V nasledovnej časti príspevku popíšeme výsledky nášho výskumu. V prvej časti sme porovnávali celkovú úroveň EQ u denných a externých študentov, ktoré získali v oboch testoch. Priemerné skóre denných študentov v prvom teste EQ bolo 13,4 (z celkových 25 bodov, t.j. priemerná úspešnosť bola 53,4 %). V druhom teste EQ získala rovnaká skupina študentov priemerné skóre 39,8 bodu (z celkových 70 bodov, t.j. 56,8 % úspešnosť). Externí študenti získali v prvom teste EQ priemerné skóre 15,3 bodu (75,1 % úspešnosť) a v druhom teste EQ bolo ich priemerné skóre 47,1 bodu (t.j. 85,9 % úspešnosť). Ak teda porovnáme celkové namerané hodnoty EQ v týchto dvoch skupinách, môžeme konštatovať, že dosiahnuté výsledky u externých študentov boli vyššie ako u denných študentov (v prvom teste priemerne o 1,2 bodu z celkových 25 a v druhom teste o 7,3 bodu z celkových 70 bodov ). Predpokladáme, že vyššie priemerné výsledky externých študentov súvisia s ich pracovnými skúsenosťami, s prácou s ľuďmi a pod. Predpoklad, že medzi výškou EQ a vekom bude existovať signifikantný pozitívny vzťah sa na našej vzorke respondentov nepotvrdil. Dôvodom môže byť pomerne malý vekový rozdiel medzi jednotlivými výskumnými skupinami (skúmali sme študentov vo veku od 23 do 41 rokov). K zaujímavým výsledkom sme dospeli aj pri porovnávaní jednotlivých zložiek emocionálnej inteligencie. Aj u denných aj u externých študentov bola najlepšie rozvinutou zložkou schopnosť vcítiť sa, naopak najhoršie výsledky dosiahli obe skupiny v kontrole citov a v sebakritike. Celkové priemerné hodnoty všetkých zložiek emocionálnej inteligencie u externých študentov sú vyššie ako u denných študentov. Z toho vyplýva, že neexistuje rozdiel v rozložení EQ na jednotlivé zložky v závislosti od veku, t.j. vekom EQ stúpa rovnomerne. Spomenutú skutočnosť ilustruje graf č.1.

Záver. Cieľom nášho výskumu bolo zistiť, do akej miery je výška emocionálnej inteligencie ovplyvnená vekom a skutočnosťou, že jednotlivec pracuje s ľuďmi. V našej vzorke respondentov sa nepotvrdil významný vzťah medzi vekom a výškou emocionálnej inteligencie, no vyššie priemerné hodnoty EQ u externých študentov naznačujú, že práca s ľuďmi a množstvo pracovných skúseností pozitívne vplýva na rozvoj tohto nami skúmaného fenoménu.

Literatúra a pramene:

GOLEMAN, D: Emoční inteligence. Praha. Columbus. 1997

SZARKOVÁ, M. : Psychológia pre manažérov. Praha. Wolters Kluwer, a.s., 2016.

REICHEL, W.: IQ a EQ testy. Sttutgart. Klett-Cotta. 2005