Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Cieľom príspevku je priblížiť súčasný stav kultúrneho cestovného ruchu vo vybraných lokalitách Rumunska s akcentom na aktuálny fenomén etnoturizmu. Opierať sa budeme najmä o zistenia získané terénnym výskumom (v rámci projektu APVV-15-0104: Kultúrny potenciál dolnozemských Slovákov) v lokalitách so slovenskými minoritnými spoločenstvami. Zameriame sa na druhy a formy turizmu v urbánnom prostredí Nadlaku a pre porovnanie poukážeme na potenciálne destinácie etnoturizmu v rurálnom prostredí Bukoviny.

Pojmy etnoturizmus a genealogický turizmus sú súčasťou vedeckého záujmu a štúdia genézy a migrácií slovenských mnoritných spoločenstiev.

Rumunsko sa nachádza v juhovýchodnej Európe a rozlohou patrí k najväčším krajinám na tomto kontinente. Žije tu približne 20 mil. obyvateľov. Krajina sa člení na regióny Transylvánia, Moldavsko, Dobruža, Valašsko a Banát. Členitý charakter krajiny a atraktívne prírodné prostredie vytvárajú potenciál pre rozvoj cestovného ruchu naviazaného na prírodné podmienky. Rozmanitosť vývojových kultúrnohistorických faktorov spôsobilo atraktivitu kultúrneho prostredia. V rámci primárnej ponuky cestovného ruchu tvorí kultúrny potenciál najmä kultúrne dedičstvo.

Stagnácia rozvoja cestovného ruchu v období socializmu sa prejavovala najmä nezáujmom miestnych orgánov o budovanie sekundárnej infraštruktúry. Tento jav sa v súčasnosti prejavuje zníženým počtom vhodných ubytovacích a stravovacích zariadení. Absencia adekvátnej supraštruktúry cestovného ruchu, ktorá sa dnes len približuje k európskym štandardom, limituje využívanie potenciálu a formuje špecifické cieľové skupiny turistov. Najproblematickejšia je úroveň poskytovaných služieb v ubytovacích a stravovacích zariadeniach, ale aj absencia doplnkových služieb (turistické informačné kancelárie, propagácia v cudzích jazykoch a pod.), čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje ich komplexnú spotrebu. Rumunsko je však príkladom efektívneho aplikovania aktuálnych trendov cestovného ruchu spojených s netradičným marketingom, ktorý Rumunsku ako cieľovej destinácii dáva špecifickú „tvár“. Efektívne marketingové nástroje súvisia s temným turizmom, ktorý je vo svete stále populárnejší. Dark tourism spojený s určitým fenoménom, legendou, osobnosťou…, je v Rumunsku veľmi intenzívny. Pozitívnym príkladom je vybudovanie nového hotelového komplexu Hotel Castel Dracula, umiestneného v horskom priesmyku medzi Transylvániou a Bukovinou a totožného s lokalizáciou hradu v románe Brama Stokera. V európskom priestore je to výborný príklad, ako legenda alebo príbeh dokážu stimulovať rozvoj cestovného ruchu. V tomto prípade môžeme akcentovať marketingové pravidlo: „príbeh predáva“. Miestne pohostinské zariadenia, ako súčasť infraštruktúry, pôsobia na turistov odpudivo a nebezpečne, ale zároveň  exoticky a netradične. Rozvoj sietí komerčných nákupných centier zatiaľ nezničil tradičné miestne trhy s domácimi a remeselnými produktmi. Tradičná gastronómia má stále veľký potenciál využitia v turizme.

Cestná a železničná sieť bola v poslednom desaťročí rekonštruovaná a dosahuje úroveň porovnateľnú s okolitými štátmi. Asfaltové cesty boli vybudované aj v oblastiach, kde predtým existovali len nespevnené komunikácie, čím sa zvýšila dostupnosť pre cestovný ruch.

Kultúrny cestovný ruch v Nadlaku. Nadlak vnímame ako najvýznamnejšie kultúrne centrum Slovákov v Rumunsku. Lokalitu chápeme ako príklad realizácie etnoturizmu a iných poddruhov kultúrneho cestovného ruchu v mestskom prostredí.

Približne 4000 obyvateľov mesta slovenskej národnosti tvorí polovicu celkového počtu. Nadlak je centrom slovenskej kultúry, vzdelanosti a spoločenského života. Kultúrna vybavenosť je v porovnaní so samosprávnymi celkami s podobnou demografiou a rozlohou rozvinutejšia. Spočíva to najmä v historických súvislostiach, etnickom zložení obyvateľstva, geografickej a geopolitickej polohe, ale najmä v prítomnosti etnických minorít s akcentom na slovenskú. Spoločne tu žijú Rumuni, Slováci, Maďari, Srbi, Česi a Cigáni. Evanjelická, rímskokatolícka, gréckokatolícka, pravoslávna či apoštolská cirkev obohacujú kultúrnu vybavenosť o svoje chrámy a modlitebne. Angažovanosť samosprávy, cirkvi a intelektuálnej elity je ďalším faktorom formujúcim kultúrne prostredie Nadlaku. Výrazným indikátorom rozvoja infraštruktúry je aj fakt, že Rumunsko vstúpilo v roku 2007 do Európskej Únie. Súčasný stav kultúry mesta významne ovplyvnili európske programy.

Kultúrna infraštruktúra je nevyhnutná pre rozvoj miestnej kultúry a zachovanie kultúrnych hodnôt. Kultúrne priestory chápeme ako prevádzky, priestory a zariadenia umožňujúce prípravu, realizáciu a prezentáciu kultúrnych aktivít.

Primárna ponuka etnoturizmu v Nadlaku. V kontexte riešenej problematiky považujeme za najvýznamnejší prvok a hybnú silu rozvoja Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku, ktorý sa priamo podieľa na realizácii kultúrneho cestovného ruchu. Medzi aktivity DZSČR patrí organizovanie konferencií, seminárov, spoločenských a kultúrnych podujatí. Prostredníctvom uvedených aktivít inštitúcia priamo ovplyvňuje multiplikačný efekt cestovného ruchu v meste hlavne zapájaním ďalších subjektov do poskytovania základných a doplnkových služieb. Zväz intenzívne využíva supraštruktúru a kultúrnu infraštruktúru mesta. Jadrom kultúrnej infraštruktúry, využívanej pre účely slovenského etnoturizmu, sú najmä priestory DZSČR, evanjelickej cirkvi a.v. a Dom kultúry.

Evanjelický chrám Boží v Nadlaku oslávil v máji 2012 200. výročie položenia základného kameňa. Kostol je výnimočný svojou majestátnosťou. Z veže hlásnik trúbením oznamuje každú štvrť hodinu. Veža je mestskou atrakciou s možnosťou vyhliadky na široké okolie. Evanjelická cirkev vlastní aj diakonický dom a napríklad aj Lýceum J. G. Tajovského, ktoré patrí k najvýznamnejším historickým objektom Nadlaku. J. G. Tajovský v Nadlaku pôsobil v prvej tretine 20. storočia. Pamätná doska pri vstupe do objektu informuje o jeho tunajšom pôsobení.

Dôležitým priestorom využívaným pre účely etnoturizmu je Malý park. Tvorí centrum Nadlaku a nachádza sa v blízkosti najdôležitejších inštitúcií. Susedí s Lýceom J. G. Tajovského, Evanjelickým kostolom, rímskokatolíckym Kostolom sv. Petra a Pavla, pešou zónou, Hostelom Nadlac, nepriamo s budovou DZSČR a viacerými pohostinstvami. Park tvorí oddychovú zónu vybavenú zrekonštruovanými chodníkmi, novými lavičkami, hojdačkami a inými zábavnými zariadeniami pre deti. Dotvárajú ho okrasné dreviny, fontána a pamätníky. Počas podujatí sa otvárajú stánky s občerstvením alebo suvenírmi.

Pred vstupnou bránou lýcea sa v parku nachádza Nová scéna. Je to prekryté pódium s priestorom pre umiestnenie dočasného hľadiska. Primárnou funkciou je realizácia spoločenských, kultúrnych a športových podujatí. V areáli parku sa periodicky konajú sprievodné podujatia Dní mesta Nadlak. Počas nich sa uzatvára cesta pozdĺž parku, rozširuje sa pešia zóna, kde sú umiestnené stánky s občerstvením, lavičky a stoly pre návštevníkov. Poriadajú tu aj Festival kvetov a ďalšie menšie festivaly. Vystupovali tu napríklad slovenské folklórne súbory Mladosť, Detvan, Urpín. V parku bývajú aj edukačné workshopy pre mládež, školské akcie, záujmové aktivity typu zumba, tanečné kurzy, športovanie v rámci školskej výučby. Inštitucionálne ich zastrešujú Mesto Nadlak, DZSČR, Lýceum J. G. Tajovského a cieľovými skupinami sú príslušníci všetkých generácií.

Z hľadiska spoznávania miestnej kultúry je zaujímavým priestorom aj tržnica, kde sa každý štvrtok od 7:00 do 13:00 hod. koná predaj spotrebných aj dekoratívnych predmetov od výrobcov z mesta a širokého okolia, poľnohospodárskych produktov, ovocia, zeleniny, miestnych gastronomických špecialít, odevov, obuvi. Priestranstvo je situované medzi evanjelickým a rímskokatolíckym kostolom, popri uliciach Nicolae Balcescu a Malý park. Časť ulice pozdĺž areálu sa počas organizovania pľacu pre dopravu uzatvára najmä kvôli vysokej koncentrácii chodcov. Počas predaja sú v prevádzke viaceré stravovacie zariadenia charakteru rýchleho občerstvenia. V meste sú veľmi obľúbené a niektoré dokonca fungujú aj nezávisle od konania trhu. Príkladom je stánok s občerstvením vedľa obľúbeného Queen’s pub, ktorý poskytuje služby každý štvrtok. Navštevujú ho domáci a na základe odporúčania aj turisti. Návštevníci môžu ochutnať grilované špeciality, nadlacké halušky aj iné, pripravované pri príležitosti pľacu.

Okrem uvedených pilierov kultúrneho cestovného ruchu je potrebné upozorniť aj na potenciál spojený s kultúrnym dedičstvom; prvky etnoturizmu sa objavujú aj v kontextoch vedy a výskumu. Tento druh cestovania sa spája napríklad so skúmaním tradičnej kultúry slovenskej národnostnej menšiny. Príkladom je hodnotenie kultúrneho potenciálu, ktoré realizuje výskumný tým Katedry manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre. Zameriava sa na kultúrne dedičstvo, organizácie a inštitúcie, organizované podujatia, kultúrnu infraštruktúru a ľudské zdroje. V kontexte spomenutých kategórií výskumu mesto poskytuje bohatý materiál. Zachovaná je tradičná architektúra, bohaté gazdovské domy s atraktívnymi bránami sú špecifikom materiálno-technologickej kultúry. Stolárski majstri vytvorili vďaka svojej kreativite z každej brány originálne dielo. Podobných atraktivít poskytuje mesto viac.

Sekundárna ponuka etnoturizmu v Nadlaku. Realizácia druhov cestovného ruchu, o ktorých sa zmieňujeme, je podmienená existenciou vhodnej sekundárnej ponuky tvorenej supraštruktúrou [2] a infraštruktúrou. Kvalitatívna úroveň dosahuje rumunský štandard. Medzi prevádzky a priestory umožňujúce kultúrny cestovný ruch, radíme ubytovacie a stravovacie zariadenia ako súčasť supraštruktúry mesta. Ak sa aj nedajú kvalitatívne klasifikovať ako priama súčasť infraštruktúry vhodnej na animáciu kultúry či spotrebu kultúrnych produktov, dotvárajú kultúrne prostredie. Ubytovacie zariadenia reprezentuje Hostel* Nadlac v centre mesta, neďaleko budovy Kooperatíva (Strada Independenței 49, Nadlac). Jeho kapacity sú intenzívne využívané najmä v spolupráci s miestnymi inštitúciami. Často organizujú spoločenské podujatia s nadregionálnym aj medzinárodným charakterom. Nadlak je tiež tranzitným mestom s hraničným priechodom, no od dobudovania diaľnice tranzitných cestujúcich značne ubudlo. V hoteli je ubytovacia časť, spoločenské priestory pri recepcii a jedáleň. Stravovací úsek funguje na objednávku. V priestoroch hostela sa nachádza aj pohostinstvo a zmenáreň. Hotel Jackson** (DN7, Nadlak) je situovaný pri štátnej hranici s Maďarskom. Kvalitatívna úroveň ubytovacieho zariadenia je vyššia. Majoritnou cieľovou skupinou sú tranzitní cestujúci. Disponuje ubytovacím a stravovacím odbytovým úsekom. Ďalšou alternatívou je motel Labai Eurocenter* (Str. Independentei, 7, Nadlak) na výjazde z mesta, penzión Ariana** (Str. Vasile Lucaciu. 56) pri hlavnej ceste smerom na hraničný priechod do Maďarska a penzión Vila Rosa** (Str. Independenței 118).

Stravovacie zariadenia, reštaurácie a pohostinstvá reprezentuje reštaurácia a kaviareň hostela Nadlac, reštaurácia a kaviareň Koliba pri hlavnej ceste smerujúcej na hraničný priechod do Maďarska a reštaurácia ako súčasť motela Labai Eurocenter. Stravovacie a pohostinské zariadenia sú primárne využívané miestnym obyvateľstvom. Ďalšími sú Club 82 a Queen´s pub. Green Grill a Rompetrol zastupujú moderné trendy v gastronómii. Sú to zariadenia rýchleho občerstvenia (fast – food) v blízkosti centra a hraničného priechodu. Okrem uvedených je v meste cukráreň Robert, kaviareň Caffe Boulevard, kaviareň a stávková kancelária Day&Night či kaviareň Royal; situované sú priamo v centre. V kontexte supraštruktúry je v meste ďalších 9 menej významných pohostinstiev s obmedzenou materiálno technologickou základňou.

Stručná analýza ponuky etnoturizmu v Nadlaku poukazuje na to, že v mestskom prostredí s priemernou vybavenosťou sa realizujú tradičné druhy kultúrneho cestovného ruchu a etnoturizmus, opierajúci sa o existujúcu ponuku. Výskum kultúrneho potenciálu odkrýva možnosti súvisiace najmä s cestovaním v kontexte ďalšieho spoznávania kultúry minorít v tomto multikulturálnom priestore. Okrem zástupcov vedeckých inštitúcií tu stretneme napríklad obchodných cestujúcich, pracovných migrantov alebo genealogických turistov, ktorí skúmajú pôvod svojich predkov.

Etnoturizmus v rurálnom prostredí Bukoviny. Príkladom rurálneho etnoturizmu v Rumunsku je terénny výskum kultúrneho potenciálu v Bukovine. Hlavným cieľom bolo identifikovať súčasný stav kultúrneho potenciálu a zároveň potvrdiť/vyvrátiť prítomnosť obyvateľov s vedomím slovenskej etnickej príslušnosti v tejto oblasti. Výskum sa realizoval v pôvodných slovenských osadách Novy Solonc, Plesa a Poiana Micului.

Horské prostredie Bukoviny kolonizovali Gorali z Kysúc a Oravy. Wojciech Krysiński (2006) uvádza, že išlo o Goralov zo slovenských obcí Skalité, Čierne, Svrčinovec, Horelica, Turzovka, Makov, Podvysoká, Oščadnica, Zavodie, Staškov, Vysoká nad Kysucou, Olešná, Raková a Čadca. Osídlili aj bukovinskú Starú Hutu, kde pracovali v sklárskej fabrike. Lákadlom pre osadníkov mohli byť aj pracovné príležitosti v soľnej bani v Kačici (rum. Cacica), kde v jej tesnej blízkosti vznikli osady Nový Solonc (rum. Solonetu Nou), Pleša (rum. Plesa) a Malá Pojana (rum. Poiana Micului).

Vybavenosť pre realizáciu etnoturizmu v obciach existuje a obsahuje dokonca etnický princíp, spájaný prevažne s poľskou národnostnou menšinou. Ponuku cestovného ruchu nemôžeme klasifikovať ako v prípade mesta Nadlak, pretože záujmové destinácie predstavujú malé lokality. Prostredníctvom výskumu kultúrneho potenciálu však jednoznačne dokážeme identifikovať zaujímavé destinácie pre etnoturizmus či genealogický turizmus. Vplyvom poľských učiteľov a kňazov bolo pôvodné slovenské obyvateľstvo postupne polonizované. Slovenské národnostné snahy sa v najväčšej miere prejavili v obci Malá Pojana, kde v 30. rokoch 20. storočia prebiehala výučba slovenského jazyka. Po 2. svetovej vojne väčšina obyvateľstva reemigravala do svojej pôvodnej vlasti. V dedine Malá Pojana používa miestne obyvateľstvo nárečie slovenského jazyka. Podporou minority zo strany Poľska sa všetci obyvatelia identifikujú ako Poliaci aj keď v matrike zosnulých (po roku 2000) sú dodnes uvádzané aj nepolonizované a neromanizované slovenské mená napr. Jurašek, Drozdek, Kucharek a iné. Poľský dom, škola, fara a kostol slúžia aj pre účely etnoturizmu.

„Poľský etnoturizmus“. V dedinách s pôvodným poľským obyvateľstvom bola na základe medzištátnej dohody medzi Poľskom a Rumunskom vybudovaná miestna infraštruktúra. Poľská strana zabezpečila financovanie rekonštrukcie miestnych škôl, kostolov, fár, vybudovali sa kultúrne strediská – poľské domy. Rumunská strana zabezpečila výstavbu cestných a železničných komunikácií. Poľsko-rumunské projekty podporili poľskú identitu minoritních spoločenstiev a podnietili rozvoj cestovného ruchu. Mnohí obyvatelia obce Poiana Micului emigrovali po 2. svetovej vojne na Slovensko a do Poľska z dôvodu, že ich obec bola vypálená a kompletne zničená. Časť obyvateľstva tu ostala a budovala obec od začiatku. Pôvodní obyvatelia, ktorí v 20. storočí odišli, sa vracajú, aby spoznávali miestnu krajinu a prípadne navštívili svojich predkov. Tento jav môžeme označiť ako geneaologický cestovný ruch, ktorý je v posledných rokoch na vzostupe.

Záver. Etnoturizmus a genealogický turizmus je vhodnou formou rozvoja cestovného ruchu v Rumunsku vzhľadom na mnohé migračné prúdy, ktoré tu v minulosti prebiehali a tiež kvôli rôznym kultúrnym špecifikám, ktoré tu vznikli difúznymi aj evolučnými procesmi. Slovenská enkláva v Nadlaku či diaspóry v Bukovine majú potenciál ďalšieho rozvoja kultúrneho cestovného ruchu – etnoturizmu. Vzhľadom na zistené fakty, že historické enklávy sa menia na diaspóry a tie postupne podliehajú asimilácii, je veľmi dôležité podporovať etnoturizmus vo všetkých jeho podobách. Skúmaniu kultúrneho potenciálu je potrebné venovať náležitú pozornosť a dbať na efektívne využívanie získaných poznatkov, ktoré dokážu zintenzívniť etnoturizmus aj genealogický cestovný ruch. Tieto druhy cestovania môžu v konečnom dôsledku prispieť k zachovávaniu identity príslušníkov národnostných menšín.

Literatúra a premene:

ČUKAN, J.: Dolnozemská enkláva ako špecifický kultúrny systém. In: Svedectvá slovenského dolnozemského bytia : aspekty zo slovenskej dolnozemskej kultúrnej histórie a kultúrnej antropológie. Zborník prác z rovnomenného medzinárodného seminára, ktorý sa konal v Nadlaku 16. – 17. marca 2012. Nadlak : Vydavateľstvo Ivan Krasko, 2012. ISBN 978-973-107-083-4, s. 15-20.

ČUKAN, J.: Dolnozemské reflexie na neroľnícke zamestnania. Nitra : UKF, 2001. 231 s. ISBN 80-8050-422-9.

DANCU, P.: Kolonizovanie Slovákov do Satmarskej, Ugočskej a Marmarošskej župy v 18. a začiatkom 19. storočia. Nadlak: Vydavateľstvo Ivana Krasku. 1997. 97 s. ISBN 973-9292-11-9.

JURÁŠEK, J.: Retrospektíva Slovákov v Poiana Micului. Nadlak: Vydavateľstvo Ivana Krasku. 2005. 278 s. ISBN 973832484X.

KRYSIŃSKI, W. : Polacy na Bukowinie. Lubsko: Inni. 2006. 224 s. ISBN 83-60119-08-2.

MICHALÍK, B.: Determinujúce aspekty spolkovej činnosti dolnozemských Slovákov. In: Acta Nitriensiae 14 : reprezentačný zborník Filozofickej fakulty UKF v Nitre. Nitra : UKF, 2013. ISBN 978-80-558-0250-3, s. 151-158.

MICHALÍK, B.: K problematike spolkovej činnosti Slovákov na Dolnej zemi. In: Svedectvá slovenského dolnozemského bytia : aspekty zo slovenskej dolnozemskej kultúrnej histórie a kultúrnej antropológie. Zborník prác z rovnomenného medzinárodného seminára, ktorý sa konal v Nadlaku 16. – 17. marca 2012. Nadlak : Vydavateľstvo Ivan Krasko, 2012. ISBN 978-973-107-083-4, s. 210-216.

ŠTEFANKO, O: O Slovákoch v Rumunsku. Nadlak: Vydavateľstvo Ivana Krasku. 2004. 95 s. ISBN 973-8324-61-0.

VENDELÍN, U.: Slováci v Bukovine, Martin: Matica Slovenská,v 1993, 189 s.