Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Základnými znakmi, ktorými sa vyznačujú súčasné sviatky, je vysoký stupeň organizácie a manažmentu, profesionalizácia, inštitucionalizácia a intenzita efektov. Ich umiestnenie na trhu zážitkov prinieslo zvýšenie ekonomickej hodnoty a úlohu kultúrneho (kreatívneho) produktu. Na druhej strane ostávajú „príležitosťou alebo cyklicky sa opakujúcim rozlične dlhým časovým úsekom, v ktorom sa odohráva či pripomína niečo významné alebo mimoriadne, počas ktorého sa predpokladajú alebo vyvolávajú konkrétne, do istej miery normatívne spôsoby správania, a ktorému sa v rozličnej intenzite pripisujú symbolické významy.“ (POPELKOVÁ 2015:8) „Jednotlivec alebo spoločenstvo tejto príležitosti pripisujú mimoriadny význam a táto príležitosť sa spája, resp. vyvoláva nekaždodenné, avšak v istom zmysle normatívne konanie ľudí.“ (POPELKOVÁ 2014:315)

Príspevok konkretizuje problematiku special event ako súčasnej formy sviatkovania reflektujúcej vývoj spoločnosti/kultúry na príklade Folklórneho festivalu Východná (ďalej FFV). Je súčasťou výskumu uskutočneného v súvislosti so zostavovaním dizertačnej práce „Kultúrne dedičstvo a kultúrne podujatia: Efekty podujatí v oblasti využitia lokálneho kultúrneho dedičstva na príklade Folklórneho festivalu Východná.“ Získavanie informácií prebiehalo formou terénneho výskumu v lokalite Východná od leta 2014 do januára 2016 (ročníky festivalu 2014, 2015). Využívali sme pološtandardizované rozhovory s domácimi obyvateľmi, s organizátormi festivalu i voľné rozhovory s návštevníkmi. Pracovali sme aj metódou zúčastneného pozorovania. Informácie sú doplnené odbornou literatúrou, tlačovinami a mediálnymi výstupmi FFV. Článok predstavuje FFV ako „východniansky“ sviatok. Sústreďuje sa na objasnenie sviatočných atribútov a prejavov na inštitucionálnej i individuálnej úrovni. Lokálny kontext podujatia v predmetnom príspevku je zámerný.

FFV predstavuje jeden z najstarších festivalov na Slovensku. Jeho vznik siaha do roku 1953, kedy miestni na čele s Národopisnou skupinou Kriváň (dnešná FSk Kriváň) zorganizovali prvé Slávnosti spevu a tanca vo Východnej. (ONDREJKA 2009a:13) Od založenia prešli lokálne slávnosti pomerne rýchlym prerodom do podoby celoslovenského podujatia – v roku 1965 natrvalo. V priebehu vývoja sa k organizovaniu pridali okresné, krajské a celoslovenské orgány. Od polovice 60. rokov zasahuje do smerovania slávností slovenská etnografická scéna a dochádza k ešte užším väzbám s predstaviteľmi slovenského folklórneho hnutia. Na festival ako produkt folklórneho hnutia poukazuje vo svojom príspevku z 80. rokov Cyril Zálešák (1985:29). Vývoj a súčasnú podobu FFV intenzívne ovplyvňuje ustálenie hlavného organizátora festivalu. V roku 1970 Ministerstvo kultúry ČSSR poveruje organizáciou FFV Osvetový ústav v Bratislave (dnešné Národné osvetové centrum), ktorý v tejto úlohe ostáva do súčasnosti. Obec Východná vystupuje pod štatútom spoluorganizátora, hostiteľa a zakladateľa podujatia. Festival sa obsahovo zameriava na kultúrne dedičstvo Slovenska v podobe „tradičnej ľudovej kultúry a jej folklorizovaných prejavov“. (Štatút FFV 2015:1) V geografickom zameraní festivalu dominuje tradičná kultúra Slovenska pri zohľadňovaní jej heterogenity a viacúrovňového chápania. Doplnkom sú programy zahraničných kolektívov a programy Slovákov žijúcich v zahraničí. Na základe sledovania programov jednotlivých ročníkov možno potvrdiť výraznejšie prepojenie festivalu s domovským regiónom Liptov a obcou Východná. (BURIČ 2014; Programová brožúra 2014; Programová brožúra 2015)

FFV ako jeden z najväčších festivalov konaných na Slovensku prináša intenzívne efekty v socioekonomickom, sociokultúrnom a environmentálnom prostredí. Príznačná je celoslovenská mediálna pozornosť. FFV možno definovať Hallovým termínom hallmark event.[1] Prestížny charakter festivalu ako základnú vlastnosť tejto kategórie podujatí dokladuje Smernica Ministerstva kultúry ČSSR, ktorá prináša status festivalu ako „vrcholnej prehliadky tradičnej ľudovej kultúry“ (Štatút FFV 2015:1).

Sviatočné atribúty FFV. FFV je verejnou festivitou. V kontexte primárnej i sekundárnej návštevnosti a mediálnej pozornosti možno potvrdiť celoslovenské pokrytie (ŠIMONČIČOVÁ 2014:20-1). V geografickom prostredí Slovenska nadobúda festival výraznejšie prieniky s lokálnou kultúrou (kultúrou miesta konania), s ktorou sú slávnosti prepojené geograficky, historicky i organizačne. Na základe návštevnosti, organizácie a zamerania možno výrazné prepojenia festivalu hľadať i v subkultúre slovenských folkloristov, ktorých vyčleňujeme na základe aktívneho záujmu o tradičnú kultúru. Silné väzby folkloristov na festival potvrdzuje Juraj Kubánka označením festivalu za „pútnické miesto folkloristov Slovenska“ (KUBÁNKA 2004:1). Obe skupiny sa vyznačujú pravidelným príjmom hodnôt festivalu (BURIČ, riaditeľ a dlhodobý organizátor FFV 2015).

Začlenenie slávností medzi „východnianskymi“ kalendárnymi obyčajami letného obdobia potvrdzuje príspevok Anny Kráľovej v miestnych novinách: „O lete v dávnych dobách by sa toho dalo ešte veľa popísať, veď od roku 1953 k nemu nerozlučne patrili aj folklórne slávnosti vo Východnej, keď bolo krásnym zvykom vyzdobiť domy výšivkami a dvory pracovným náradím zo starších čias, ktoré obdivovali návštevníci z celého sveta. Východná vždy otvorila náruč všetkým, ktorí do nej zavítali…“ (KRÁĽOVÁ 2012:3). Vnímanie festivalu ako sviatku i v súčasnosti potvrdili viacerí domáci obyvatelia: „Festival je pre nás sviatok ako Vianoce. Každý rok sa naň tešíme.“ V čom je rozdiel medzi festivalom a Vianocami? „Vianoce sú duchovnejšie“ (DEBNÁR, 1957). V kalendári Východnej predstavujú slávnosti významný medzník. Starosta Východnej Juraj Blaško hovorí: „Festival je pre celú obec ako sviatok, najväčší po Vianociach. Celý rok sa delí na to, čo bude pred festivalom a to, čo bude po festivale“.

FFV ako inštitucionalizovaná, vysoko organizovaná a plánovaná udalosť prináša uplatňovanie princípov sviatkov jeho organizátormi. Ide o princípy, ktoré sú iniciované a udržiavané jeho usporiadateľmi a sú plánované ako súčasť dizajnu festivalu.[2] Eventový manažment vystupuje ako ich podporný mechanizmus, nástroj na dosiahnutie stanovených cieľov a plánovaného dizajnu podujatia.[3] Motív slávenia, základný atribút sviatkov, naberá v eventovom dizajne podobu témy, teda hlavnej odovzdávanej, súhrnnej hodnoty, ktorá je dôvodom oslavy a organizácie podujatia a následne sa odráža v jeho ďalších oblastiach. (GETZ 2007:223) V prípade FFV sa stáva témou podujatia tradičná kultúra a jej folklorizované prejavy. Jej presahy pozorujeme i v ďalších oblastiach eventového dizajnu, a to: v programovaní (v zameraní festivalu), priestorovom umiestnení (úprava amfiteátra, sviatočná výzdoba), služby a občerstvenie (čiastočne zameranie stánkov, predaj krojových súčastí). Určitá obmena je dosahovaná tematizáciou jednotlivých ročníkov, napr. v roku 2013: jánošíkovská a zbojnícka tradícia, cyrilo-metodská tradíciu a rituálno-legendová tradícia; v roku 2014: 60. výročie festivalu.[4] Príklady ilustrujú, že ročníkové témy rešpektujú a konkretizujú hlavnú tému festivalu.

V programe festivalu možno potvrdiť dramaturgické kontinuum s jadrom v 70. rokoch (v súvislosti so stabilizáciou hlavného organizátora) s presahom do prvých ročníkov slávností. Spomeňme programové štruktúry, ako Privítanka a Sprievod obcou s vysoko slávnostným charakterom a stabilizovaným priebehom. Obe programové štruktúry sa objavujú ako súčasť slávností už v prvom desaťročí slávností. Festivalu dominuje profánny charakter, pričom je vytváraná atmosféra sviatočného veselia. „Celá dedina žije festivalom a folklórom. Hrá sa, spieva a tancuje.“ (BUBLÁKOVÁ, 1966) Veselú atmosféru umocňujú niektoré typy programov, napr. tanečné zábavy. Ešte intenzívnejšie ju možno vnímať pri ponuke občerstvenia, ktorá sa vyznačuje širokou ponukou alkoholických nápojov a následne ich nadmerným požívaním. V tomto zmysle možno chápať čas festivalu ako príležitosť na neviazanú zábavu. Sakrálne prvky v programe možno pozorovať v podobe rímsko-katolíckej omše a evanjelických bohoslužieb. Odkazy na kresťanskú tradíciu nájdeme i v iných programoch, do ktorých sa dostávajú v súvislosti s kresťanstvom ako základnou hodnotou slovenskej tradičnej kultúry. V oblasti priestorového riešenia sa sakrálne elementy objavujú pri využívaní priestorov kostolov pre spevácke programy (napr. spevácky program Do jednej sú pekné, 2014; hudobno-spevácky program Vienok, 2015).

Jedným z výrazných sviatočných atribútov festivalu je stabilnosť termínu konania a viazanosť na konkrétny termín (prvý júlový víkend). Stabilizácia termínu nastala v polovici 60. rokov v súvislosti s organizačnými zmenami. (ŠVEHLÁK 1994:8) Vo vývoji festivalu sledujeme prerušenie každoročného usporiadania – najskôr v súvislosti s vypuknutím epidémie (v 70. rokoch) a neskôr v súvislosti s výstavbou amfiteátra v roku 2006. V dĺžke trvania prevažuje 3-dňový termín festivalu (piatok – nedeľa), od roku 2008 sa pridáva štvrtkový večerný program.[5] Ustálenie termínu konania sa ďalej prejavuje na individuálnej úrovni pri každoročných návštevníkoch festivalu, u ktorých je súčasťou ich stáleho kalendára. V rámci dramaturgie dňa možno v programe sledovať gradáciu s vrcholom v podobe večerných scénických programov. Večerné programy sa stávajú súčasťou festivalu už od roku 1957 (ONDREJKA 2009b:19). Ich realizácia posúva čas osláv do neskorých nočných hodín. Striktné ohraničenie festivalu narúšajú aktivity počas roka súvisiace s organizáciou a najmä medializáciou festivalu.

V dramaturgii festivalu sa objavujú i ďalšie princípy sviatkov, napr. obzretie za minulosťou a bilancovanie predchádzajúceho roka ako typický znak kalendárnych sviatkov. V scénických programoch je možné sledovať pripomenutia významných osobností folklórneho života. S týmto účelom bol vytvorený i program Pietnej spomienky na zosnulých folkloristov. FFV je v vnímaný ako zavŕšenie folkloristického roka, spája sa i s udeľovaním ocenení (napr. za celoživotný prínos), vystúpením víťazov súťaží (laureáti Šaffovej ostrohy) a najúspešnejších folklórnych kolektívov. V dizajne festivalu je zachovávaný i princíp sviatočnej hojnosti a bohatosti. To reprezentuje najmä rôznorodá a široká ponuka programov, ale i spomínané zapájanie najúspešnejších alebo jubilujúcich kolektívov a prítomnosť významných osobností. Z ďalších významných sviatočných prejavov viazaných na FFV treba menovať sviatočnú úpravu amfiteátra a priestoru obce. Výzdoba obce je tvorená najmä výzdobou hlavnej cesty ihličnanmi ozdobenými stuhami a tabuľami s ukážkami slovesného folklóru, ktorú dotvára hudba z rozhlasu. (Obrázok 1) Podobnú výzdobu obce dokladujú i účastníci prvých ročníkoch slávností (ONDREJKA 2009a:18).

Sviatočné prejavy vo východnianskych rodinách. FFV preniká ako sviatočná príležitosť i do kruhu rodiny a jednotlivca. O ich priebehu počas prvých rokov festivalu nás informuje Zuzana Gajdošová. „Festivalom žila celá dedina, lebo sa stretla celá rodina, navštevovali sa. Varili vo veľkom pre celú rodinu. Vyzdobili domy a predvádzali rôzne tradície. Rozhlas hral celý deň a folkloristi chodili budiť dedinu spievaním a vyhrávaním na voze.“ (GAJDOŠOVÁ, 1940) Výskum preukázal viaceré stabilizované formy správania a konania, ktoré sa vyskytujú vo východnianskych rodinách počas slávnosti i v súčasnosti. Pred začiatkom festivalu miestni zvyknú poupratovať svoje domy. „Všetko sa musí pred festivalom poriadiť, umyť, vyčistiť… každá gazdiná musí mať na festival umyté okná a mať všetko poriadené. Ani počas festivalu sa žiadne pracovné činnosti nerobia, maximálne sa ide sušiť seno. Každý chce, aby na festival bolo už všetko nachystané.“ (BLAŠKO, starosta Východnej) To, že je festival slávnostná príležitosť, potvrdzuje dodržiavanie pracovného kľudu počas festivalového víkendu vo väčšine domácností. „Je to slávnosť, počas ktorej sa nepracuje.“ (STANOVÁ, 1941) Čas je venovaný hosťom, návšteve festivalu a iným sviatočným činnostiam. V minulosti sa narušenie pracovného kľudu vyskytovalo v súvislosti s hrabaním sena, ktoré sa termínovo často prekrývalo. V súčasnosti je pracovný kľud do určitej miery narušený komerčným charakterom festivalu. Napríklad v obchodoch a službách dochádza k predlžovaniu otváracích hodín, a tým i k zvýšenému pracovnému zaťaženiu zamestnancov v službách. Zásahy do sviatkovania sa objavujú špeciálne pri poskytovateľoch ubytovania, ktorí sa vo zvýšenej miere venujú návštevníkom.

Jadro festivalu tvorí víkend. Účasť na štvrtkovom programe, v ktorom sa objavujú často divadelné predstavenia, nahrádza návštevu kultúrnych inštitúcií počas roka. Z piatkového programu domácich zaujíma popoludňajší scénický program. Stabilizovanú podobu má u Východňanov sobota. Pred obedom využijú domáci čas na upratanie a navarenie obeda, príp. výzdobu domu a oblečenie do kroja. Niektorí sa venujú predvádzaniu miestnych tradícií alebo sú prítomní pred vyzdobenými domami. Tieto aktivity zasahujú život celej rodiny. Sobota je dňom príchodu príbuzných a známych, ktorí zväčša zotrvávajú do nedele. Návšteva prichádza najčastejšie k obedu, bližší príbuzní už v piatok popoludní. Okrem nich sú to aj priatelia, spolužiaci či kamaráti z vojny.

Spoločným zvykom takmer u všetkých domácich je účasť v Sprievode obcou. Cestou na alebo zo sprievodu si domáci zvyknú prezrieť výzdobu domov. Po sprievode sa časť z domácich odoberie na program do amfiteátra, v ktorom sa zúčastňujú najmä scénických programov, pozerajú si stánky, kupujú deťom drobné darčeky a nechajú ich povoziť na kolotoči. Od kúpy v stánkoch sa však mnohí dištancujú kvôli vysokým cenám. Počas večera a po hlavnom programe navštívia gastrocentrum. U niektorých sa stretávame s tým, že spoločná účasť rodiny na programe má normatívny charakter. „Patrí sa, že ide rodina spolu.“ (DEBNÁR, 1957) Časť programu trávia spoločne a na večerný/nočný program sa mládež odčlení. Najmä tá zostáva na nočnej zábave až do ranných hodín (DEBNÁR, 1986). Nedeľné dopoludnie má podobný priebeh, t. j. dopoludnia sa navarí a po spoločnom obede sa všetci presunú na program. Zaujíma ich predovšetkým záverečný galaprogram. Vo všeobecnosti si domáci obyvatelia vyberajú scénické popoludňajšie programy vrátane piatkového. Na programoch domácich sa cielene zúčastňujú najmä príbuzní a priatelia účinkujúcich.

Zo sviatočných prejavov vyvolaných festivalom vo východnianskych rodinách je enormné množstvo návštev. Hostí chodí toľko, že ich musia ubytovávať v stanoch. (KABÁTOVÁ, 1961) Nocovanie návštevníkov festivalu u Východňanov má dlhšiu tradíciu v ubytovávaní v senníkoch a stodolách, na čo si spomínajú najmä starší Východňania (GAJDOŠOVÁ, 1940). Dnešní turisti uprednostňujú skôr nocovanie v stanovom mestečku alebo v ubytovacích zariadeniach vo Východnej a okolí (LEHOTSKÝ, 1962). Opakované návštevy potvrdzujú udržiavanie extralokálnych i interlokálnych kontaktov vďaka festivalu. Významným javom je návšteva rodákov počas festivalu. Zuzana Varcholová (1974) žijúca v súčasnosti v Martine nás informuje, že sa domov vracia trikrát do roka, a to vždy na festival, Vianoce a raz nepravidelne (podľa aktuálnej situácie v rodine). Festival vyvolaným efektom návštev prispieva k udržiavaniu kontaktov a nadviazaniu nových (napr. predstavovanie detí a partnerov).

Zvýšený pohyb po obci a v amfiteátri prináša príležitosť pre sociálnu interakciu v rámci obce v podobe návštev susedov, spoločných návštev programu, ale i náhodných stretnutí. Danka Kabátová (1961) nám potvrdzuje, že sa „stretávajú na programe aj s takými (Východňanmi), čo sa nevideli niekoľko rokov.“ Je už neodmysliteľným rituálom, že domáci a ich hostia spoločne so susedmi navštívia program, následne zájdu na pivo alebo víno (LEHOTSKÝ, 1962). Zväčša sa dohodnú v rámci svojej partie (napr. mládežníci, folkloristi, ženy – tkáčky, bývalí spolužiaci) alebo sa stretnú až v amfiteátri. Ďalšie sviatočné prejavy, ktoré dotvárajú dizajn festivalu, sú: sviatočná úprava domu a predvádzanie tradícií, sviatočné odievanie a sviatočné stravovanie. Zdobenie domov a predvádzanie zvykov vznikli už v prvom roku slávností (KRÁĽOVÁ 2012:3). Kliment Ondrejka (2009a:18) poukazuje na spontánnosť tohto javu ako vlastnej iniciatívy domácich. Pôvod javu ho zaraďuje k individuálnym prejavom. Pri zdobení a ukážke domov dochádza k prezentácii artefaktov a javov tradičnej kultúry. V súčasnosti sú podporované Súťažou o najkrajšiu výzdobu, ktorú organizuje obec. V ročníku 2015 sa do výzdoby zapojilo 83 domov (KABÁTOVÁ, 1961). (Obrázok 2 a 3) Predvádzanie tradícií je kvantitatívne slabo rozvinuté. Každoročne sa ho zúčastňuje približne päť rodín (KABÁTOVÁ, 1961). Zapojené javy a používané artefakty dokladujú významné postavenie tradičného odevu, tkáčskej tradície, plátenníctva a ovčiarskej tradície v lokálnom kultúrnom dedičstve. Odievanie do kroja sa viaže najmä na deti, ktoré sú takto vodené v sprievode obcou, na omšu, alebo aj pri voľnom pohybe. (Obrázok 4) Z dospelých sa krojové odievanie vyskytuje najmä u tých, ktorí sú zapojení aj do výzdoby. Zriedkavo sa s týmto prejavom stretávame aj u návštevníkov programu. Téma podujatia sa prejavuje aj vo sviatočnom stravovaní v príprave miestnych špecialít, ako sú kapustníky, švábovníky, škvarkovníky a bryndzovníky.

Záver. Sviatky, jeden zo znakov ľudskej spoločnosti, prešli v procese vývoja viacerými zmenami. Ich prvopočiatky možno spájať so vznikom najstarších rituálov. Komodifikácia kultúry priniesla úlohu kultúrneho produktu, ktorý je v súčasnosti vyhľadávaným artiklom na trhu. Vysoká inštitucionalizácia sviatkov sa spája s profesionalizáciou a zavádzaním princípov eventového manažmentu a dizajnu. Súčasná orientácia na zážitok ešte posilnila záujem o podujatia a priniesla ich vzostup. Výskum FFV potvrdil pretrvávanie atribútov sviatkov v oblasti dizajnu festivalu (na inštitucionálnej úrovni) i voľne (na úrovni jednotlivca a rodiny). Typizované atribúty sú: princíp slávenia, stabilnosť termínu konania, opakované správanie a konanie, bohatosť a rôznorodosť a pod. Na úrovni jednotlivca a rodiny sú sviatočné prejavy napríklad návštevy, úprava domu, živé prezentácie kultúrneho dedičstva, sviatočné odievanie a stravovanie. Do týchto prejavov preniká ústredná téma festivalu – tradičná kultúra, ktorá určuje ich charakter. Sviatočné prejavy vyvolané FFV na individuálnej úrovni sú spontánnou reakciou domácich na vytvorenú udalosť. Ich intenzita potvrdzuje FFV ako jeden z najvýznamnejších sviatkov východnianskeho kalendára.

Literatúra a pramene:

Informátori:

BLAŠKO, Juraj, starosta Východnej

BURIČ, Jozef, riaditeľ FFV 2015

BUBLÁKOVÁ, Zuzana, 1966, z Východnej

BREZINOVÁ, Palína, 1941, z Východnej

GAJDOŠOVÁ, Zuzana, 1940, z Východnej

POLIAK, Milan, 1970, z Východnej

KABÁTOVÁ, Dana, 1961, vedúca Miestneho kultúrneho strediska

DEBNÁR, Dušam 1957, z Východnej

DEBNÁR, Martin, 1988, z Východnej

STANOVÁ, Zuzana, 1941, z Východnej

LEHOTSKÝ, Martin, 1962, z Východnej

VARCHOLOVÁ, Zuzana, 1974, z Východnej

Poznámky: