Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Populárno-náučná publikácia Filmové miesta predstavuje jedno z diel autora Tomáša Galierika, ktorý sa viac ako dokumentárnej tvorbe venoval iným druhom literárnych žánrov taktiež pod pseudonymom. Filmové miesta je však kniha úplne iného žánru. Niekoľkoročné dielo, ktoré sa začalo formovať od roku 2001 prináša komplexný prehľad filmových lokalít, ktorý sa viaže už na prvé filmy natáčané na území Slovenska. Približuje najznámejšie aj menej známe diela slovenskej kinematografie, najznámejších režisérov, ako aj hercov tvoriacich pokladnicu slovenskej kultúry. O osobnostiach a ich tvorbe sa samozrejme môžeme dočítať v množstve kníh, ktoré boli dávno publikované,
ale predložené dielo je iné – výnimočné. Najzaujímavejším prvkom publikácie je rozdelenie slovenskej filmovej tvorby naviazanej na konkrétne lokality. O mnohých z nich sa radový konzument kultúry nemohol dozvedieť, pretože boli kamuflované a niekedy zámerne nepriznané. Veľmi dôležité je upozorniť na marketingový rozmer publikácie, ktorá upozorňuje na dôležitosť vnímania súčasného fenoménu filmového turizmu. Ten autor vníma v dvoch rovinách. Prvou je propagácia lokality ako destinácie cestovného ruchu, druhou je prezentovanie atraktívnych miest pre potenciálnych tvorcov filmu. Svetové filmárske trendy a rastúci význam kultúrneho priemyslu priamo ovplyvňujú generovanie príjmov z aktívneho cestovania do lokalít, ktoré film predstavil alebo sa v nich nakrúcal. Súčasné trendy marketingu intenzívne hľadajú či vytvárajú príbeh, ktorý cieľovému miestu ponúka pridanú hodnotu.
Z pohľadu recenzenta verím, že autorovi k nahliadaniu na problematiku pomohlo aj štúdium na Katedre manažmentu kultúry a turizmu, ktoré mu rozšírilo pohľad na paralely kultúrnej tvorby a turizmu. Pri tomto bode by som sa pozastavil a poukázal na potenciál ďalšieho rozpracovania materiálu, ktorý je hodnotnou informačnou bázou na vytváranie produktov kultúrneho turizmu. Okrem už realizovaných cestovateľských itinerárov či rôznych oddelení viacerých múzeí a expozícií, Slovensko disponuje nevyužitým bohatstvom v kontextoch kultúrneho priemyslu či využívania kultúrneho a prírodného bohatstva. Dôkazom toho je aj natáčanie diela Zem spieva (1933), ktoré masívnym spôsobom naštartovalo turizmus v obci Ždiar. Tá si napr. v Českej republike vyslúžila prezývku trabantovo v súvislosti s veľkým počtom nemeckých turistov.
Štruktúra publikácie pozostáva z uvedenia autora do problematiky, priblíženie fenoménu filmového turizmu ako aj „location scoutingu“ a následne tu nachádzame deskripciu filmových destinácií, ktoré sú geograficky rozdelené. V kapitolách sa vyskytuje množstvo autorovych fotografií, ale aj prevzatých historických obrázkov. Nie sú to len ilustračne fotografie, ale aj také, ktoré zachytávajú filmárske aktivity na danom mieste. Menším nedostatkom, ktorý môže negatívne ovplyvniť čitateľský zážitok a odbornú úroveň, je subjektívne hodnotenie autora
opierajúce sa napríklad o spoločenské podmienky, politickú situáciu a iné. Ak by sa im autor vyhol, tak by určite nič nepokazil. Viaceré z jeho tvrdení sú síce oprávnené, ale môžu mu zväzovať ruky pri ďalšom skúmaní a tvorbe. Súhlasím napríklad s tvrdeniami, ktoré upozorňujú na nevenovanie pozornosti dielam svetovej filmovej produkcie, pri ktorých Slovensku unikla unikátna možnosť propagácie jedinečnosti slovenskej prírody a neodškriepiteľne aj kultúrneho dedičstva. Filmy ako napr. Gladiátor (2000), ktoré predstavujú celosvetovú špičku, mohli byť obrovskou príležitosťou. Slovensko na druhej strane v negatívnom svetle prezentujú filmy ako Eurotrip (2004) alebo Hostel (2005), ktoré ho vykresľujú ako zaostalú funkcionalistickú krajinu plnú banditov. Súhlasím aj s tými tvrdeniami, ktoré pojednávajú o marginalizácii kultúry a jej nedôležitosti v súvislosti s ekonomikou. Kultúrny priemysel v západných krajinách predsa generuje obrovský podiel HDP. Je len na nás, ako technologicky a logisticky zabezpečíme aj veľké zahraničné produkcie. Nesúhlasím však, že je to len chyba politikov alebo vyššie postavených kultúrnych manažérov. Niekedy je prezentácia miesta kvalitne riadená z najnižších úrovní – nielen v oblasti kultúry. Deskriptívny charakter informácií je doplnený o úvahy autora „ako ďalej a čo s tým?“. Pozitívom je zaradenie menej známych miest a filmov, o ktorých bežný konzument ani netuší.
Okrem informačno-dokumentačnej hodnoty je publikácia aj výborným katalógom slovenskej kinematografickej scény. Čitateľ má pri jej listovaní okamžite chuť vzhliadnuť diela ako Medená veža (1970), ktorý prezentuje krásu slovenských hôr či veselohru Rysavá jalovica (1970) približujúcu život na dedine a tradície. V budúcom skúmaní a tvorbe odporúčam intenzívnejšie zhodnotiť možnosti ďalšieho využitia filmových lokalít a zároveň načrtnúť efektívne riešenia aj v kontexte zahraničnej komparácie.