Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Mnohé slovenské mestá a obce získali svoje postavenie, popularitu a  priazeň  turistov prezentovaním pamiatok architektúry, prírodných atraktivít, organizovaním kultúrnych, gastronomických a  športových podujatí. Palárikovo je zaujímavé poľovníckym turizmom. Neodmysliteľnou súčasťou miestnej infraštruktúry poľovníckeho turizmu je poľovnícky kaštieľ, miesto svetovo preslávenej tradície lovu malej zveri a  vzniku myšlienky založenia Medzinárodnej rady poľovníctva a ochrany zveri C.I.C. V roku 2006 v poľovníckom kaštieli vzniklo aj jedno z konferenčných centier C.I.C s pravidelnými zasadnutiami výkonného orgánu Exekutiv Comiteet,  múzeum a  pamätná expozícia organizácie. Kaštieľ v Palárikove sa stal neoddeliteľnou súčasťou histórie poľovníctva v  celosvetovom kontexte. Aktivity medzinárodnej organizácie uskutočňované v  priestoroch kaštieľa významne zviditeľňujú aj obec.

Károlyi je uhorský šľachtický rod pochádzajúci z  vetvy rodu Kaplyon, jedného z  najstarších staromaďarských rodov. Károlyiovci zohrali významnú úlohu vo verejnom a vojenskom živote Uhorska. Od 17. storočia boli dedičnými županmi Szatmárskej stolice. Mali rozsiahle majetky v Sedmohradsku a v juhovýchodných častiach Uhorska. Na území Slovenska vlastnili panstvo Šurany – Slovenský Meder, aj panstvo Stupava, ktoré získali v  roku 1868 od  Pálffyovcov. Členovia rodu sa významne angažovali v diplomatickej, politickej a hospodárskej sfére a rovnako významne sa zapísali i do dejín Palárikova. Poľovníctvo a  poľovnícky turizmus v  obci súvisí už s grófom Ľudovítom II. Károlyim – zanieteným poľovníkom a  priekopníkom poľovníckej kultúry a  etiky. V  roku 1752 založil Bažantnicu  –  poľovný revír svetového mena. Vďaka premyslenému hospodáreniu s malou zverou ovplyvnil rozvoj obce a  jej osídľovanie novými usadlíkmi. Organizoval významné poľovačky, ktorých účastníkov hostil vo svojom poľovníckom kaštieli. (Szabo 1997:123-125)

Kaštieľ bol postavený v  barokovom slohu na  podnet grófa Alexandra I. Károlyiho v  prvej polovici 18. storočia po odkúpení veľkostatku na mieste bývalého kaštieľa Kaunitzovcov. Autorom pôvodného architektonického návrhu kaštieľa bol Franz Anton Hillebrandt. V  tom čase sa obec spomína pod názvom Tót Megyer, (Slovenský Meder). (Kolečáni 1998:74) Kaštieľ bol jednoposchodový s  pôdorysom v  tvare U. Jeho priečelie zdobil rodový erb Károlyiovcov. Stredné krídlo so vstupnou sieňou bolo napojené na  hlavné schodisko. V  bočných krídlach boli umiestnené ďalšie schodiská. V  pôvodnom objekte sa nachádzali apartmány pána, panej a  detí, hudobný salón, fajčiarsky salón, herňa, knižnica a hosťovské priestory. Kaštieľ mal okolo deväťdesiat izieb zariadených drahým nábytkom, zbierkami cenných zbraní, trofejí, obrazov, kobercov a porcelánu. V centrálnej časti nad schodiskom bol umiestnený zvon (zachovaný dodnes) slúžiaci na zvolávanie obyvateľov kaštieľa ku stolu. V  strednej časti kaštieľa sa nachádzala knižnica s  viac ako 12 000 zväzkami. Neskôr v nej boli i knihy z Apponyiovskej knižnice. Kaštieľ bol v roku 1866 prestavaný v klasicistickom štýle podľa návrhu budapeštianskeho architekta Miklósa Ybla, využívajúc napodobneniny antických vzorov. (Kolečáni 1998:47) V  okolí kaštieľa boli drevené lavičky, palmový skleník  –  zimná záhrada (zrušený v  roku 1937), altánok a letná terasa so záhradným nábytkom. Celkový vzhľad exteriéru kaštieľa dotvárali ovocné stromy, záhrada, dva bazény s  fontánami. Súčasťou areálu bol i  hospodársky dvor s  koniarňami, pivnice, sýpky a  studne. Pri kaštieli bola  kolkáreň, tenisové ihrisko a šľachtické divadlo. (Szabo 1997:133) Počas prestavby bol založený anglický park na  ploche 50 ha, ktorý voľne prechádzal do  priľahlej Bažantnice. Nachádzali sa v ňom domáce a cudzokrajné dreviny, trávnaté plochy mali lúčny charakter. Členitosť parku, jednotlivých priehľadov a  pohľadov bola prispôsobená jazde na  koni. Cestná sieť v  parku mala prírodno-krajinný charakter, povrch bol upravený zavalcovanou drvou bez obrubníkov, alebo dláždený prírodným kameňom. Park bol oplotený pletivom na kovových stĺpoch. Po obvode bolo viacero vstupných drevených brán, hlavná bola kovaná. (Maglen  –  Vágenknechtová 1982:22) Na šuriansko-mederskom panstve pod správou poľovníckeho kaštieľa bol založený vzorový poľnohospodársky a remeselný veľkostatok  –fideikomis. V  polyfunkčnom výrobnom komplexe bola i malá likérka, ktorá od roku 1790 vyrábala tzv. „Károlyi – likőr“. O dva roky neskôr k nej pribudla pálenica vyrábajúca lieh výhradne do Viedne. Likérku Károlyiovci v roku 1795 rozšírili a prebudovali na prvú manufaktúru na výrobu likérov „Tótmegyeri likőrgyár“. Vyrábala do  roku 1901. V  okolí kaštieľa bola aj píla, pivovar, dielne a  iné prevádzky. Komplex svojim rozvojom zvyšoval nároky na dodávky pitnej vody, preto bola vybudovaná vodná veža – unikátny drevený vodojem vysoký 22 m. Károlyiovci v  spolupráci s  majiteľmi cukrovaru v  Šuranoch vybudovali v  roku 1854 súkromnú železnicu zo Šurian do  Slovenského Medera, na  ktorej bola v roku 1874 slávnostne otvorená osobná železničná doprava. (Hudák 2010:129-133) Úzkorozchodná železnica „Mederské šínky“ slúžila na  uľahčenie dopravy po  poľných cestách, zrýchlenie zberu a  odvozu poľnohospodárskych produktov prípadne ulovenej zveri počas poľovačiek,  na  zásobovanie poľnohospodárskych a výrobných jednotiek v areáli panstva, ale i  odvoz školopovinných detí z  majerov do  obce. V  čase konania poľovačky prepravovala hostí po  poľovnom revíri. Vagóny ťahal ťažný dobytok,  neskôr kôň. Pôvodnému účelu slúžila do 30. rokov 20. storočia, dodnes sa z nej zachovalo len niekoľko artefaktov. (Markusek 2003:7) O veľkostatok sa starala početná skupina zamestnancov: správca (tiszttartó), účtovník, hospodár, kľučiar a  zástupca správcu (számtartó) v  jednej osobe, dozorca, záhradníci, hajdúsi, kolár, gazda na majeri (majoros), gazda pre dobytok (csürgazda), voziari, hájnik, kuchári, vychovávateľka a osobní sluhovia. Služobníctvo kaštieľa a zamestnanci veľkostatku bývali juhovýchodne v lokalite Majír. Vyplácaní boli finančne i v naturáliách. (Szabo 2011:18)

Kaštieľ nebýval vždy obývaný po  celý rok. Slúžil zväčša ako poľovnícky zámok pre grófsku rodinu a  ich početných hostí. Život v kaštieli určovala poľovnícka sezóna. Počas nej ho navštívili mnohé významné osobnosti.[1] Ich prítomnosť formovala obec a občanov. Kontakt dedinčanov s inou kultúrou mal vplyv na ich rozhľadenosť, preberanie modernejších prejavov správania a osvojovanie si mestského spôsobu života. Mladá generácia sa stávala otvorenejšou a  vzdelanejšou. Vznikali tu rôzne spoločenské združenia a  spolky podporované Károlyiovcami, napríklad Remeselnícky čítací kruh, Jednota Orla, Československá obec sokolská, Katolícky kruh, Jednota žien, futbalový klub ŠK Slovenský Meder. Organizovali sa plesy, hrali divadlá a  konali kurzy varenia, šitia a domácich prác. (Markusek 2001:9) Úspešné poľovné hospodárenie, organizovanie vychýrených poľovačiek a rozvoj obce prerušili vojnové udalosti. Rodina Károlyiovcov vlastnila kaštieľ, park, bažantnicu a priľahlé majetky do roku 1945. Pred príchodom Červenej armády gróf s  rodinou emigroval do  Rakúska. Počas II. svetovej vojny bola v  kaštieli zriadená nemocnica, neskôr vojenské veliteľstvo. Zariadenie kaštieľa bolo odvezené, rozkradnuté a zničené. Zachránilo sa len niekoľko trofejových paroží a 2 obrazy.

Po  vojne a znárodnení kaštieľa bol prehodnotený jeho účel i  funkčné celky výrobného a  poľnohospodárskeho areálu. Došlo k zrušeniu prevádzok a živelnému dopĺňaniu pozemkov zástavbou. V  kaštieli boli umiestnené Štátne majetky, Poľnohospodárska škola s internátom a kancelárie Štátnych lesov. Od  roku 1964 bol kaštieľ s  parkom zverený do  užívania Západoslovenských štátnych lesov, Lesného závodu Palárikovo za  účelom jeho zveľaďovania, udržiavania a  ochrany ako kultúrnej pamiatky. Kaštieľ bol rekonštruovaný s  cieľom modernizovať ho a  prispôsobiť interiér požiadavkám domácich a  zahraničných prominentných hostí. Súčasťou prestavby bola i rekultivácia parku, ktorý je prístupný verejnosti. (Kotruszová 1995:2) Počas generálnej rekonštrukcie kaštieľa realizovanej závodom Štátne lesy, n. p. v roku 1970 bola vymenená elektroinštalácia, vodoinštalácia a kanalizácia. V izbách boli postavené keramické a porcelánové kachle, zriadili sa kúpeľne. Všetky haly, chodby a izby kaštieľa boli zariadené štýlovým starožitným nábytkom, obrazmi, kobercami a inými doplnkami. Po  konečnej úprave bolo reprezentačne zariadených 15 hosťovských izieb, 3 haly, knižnica a kuchyňa s dvoma reprezentačnými jedálňami. Časť priestorov kaštieľa v  minulosti slúžila na ubytovanie pre zamestnancov Štátnych lesov. Rozsah rekonštrukčných a  modernizačných prác v  rokoch 1994  –  2002 vo výške 220 mil. Sk dal kaštieľu jeho súčasný vzhľad. Pod záštitou Generálneho riaditeľstva Lesov Slovenskej republiky, š.p. (ďalej LSR) Banská Bystrica a Ministerstva pôdohospodárstva SR sa investovalo do stavebno-technickej úpravy a obnovy strechy, izolácie, podláh, novej konštrukcie okien a  maľovky pri zachovaní pôvodných ornamentov a časti štukatúry. Bol vybudovaný výťah a vonkajší kamerový systém. Upravilo sa dispozičné riešenie interiéru pre potreby ubytovacieho zariadenia za  účelom zvýšenia ubytovacej kapacity účelového zariadenia.

V  súčasnosti je poľovnícky kaštieľ účelovým ubytovacím zariadením, patriacim pod správu LSR. Slúži na  prechodné ubytovanie účastníkov poľovníckej turistiky a na objednávku poskytuje ubytovacie, stravovacie a doplnkové služby. Kaštieľ nie je možné kategorizovať a klasifikovať v zmysle Vyhl. MH SR 277/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na  ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórii a tried. LSR, š.p. na tieto účely využíva vlastnú kategorizáciu ubytovacích zariadení. Podľa nej patrí kaštieľ do kategórie L – najlepšie vybavené ubytovacie objekty s kvalitným interiérom v atraktívnom prostredí, väčšinou hotelového typu, resp. poľovnícke zariadenia typu kaštieľ, zámoček. Zaradenie a  postavenie kaštieľa v  rámci organizačnej štruktúry LSR, š.p. sa menilo v  závislosti od  vnútropodnikových organizačných zmien.[2]  Od  1. mája 2011 je účelové ubytovacie zariadenie delimitované pod Generálne riaditeľstvo LSR, š. p., Stredisko turizmu. Úlohou kaštieľa je v  zmysle kategórie L komplexne poskytovať služby cestovného ruchu podľa požiadaviek poľovných turistov s cieľom vytvárať a  zabezpečovať podmienky na  realizovanie poľovníckej turistiky v poľovných revíroch v rámci sprievodného sortimentu produktu. Posledná rekonštrukcia v  deväťdesiatych rokoch 20. storočia zmenila i  dispozičné riešenie interiéru kaštieľa s nasledujúcim výsledkom využitia priestorov: na prízemí vľavo je hlavná jedáleň (kapacita 70 osôb), salónik, bar, tanečná sála, kuchyňa, hygienické zariadenia. V  hotelovej časti sú k  dispozícii 2 salóniky s  kapacitou 26 a  14 osôb, 12 apartmánov, 10 dvojlôžkových izieb. Pre hostí so zdravotným postihnutím je zriadená jedna bezbariérová izba. Ubytovacia kapacita je aktuálne 44 osôb. Izba ubytovacieho zariadenia zahŕňa obytnú plochu, predsieň a  hygienické zariadenie; apartmán i  obývaciu miestnosť. Vybavenosť izieb sa riadi štandardami, v  zmysle ktorých sú súčasťou ubytovacej plochy lôžka a  ďalšie zariadenia a  doplnky slúžiace na  spríjemnenie pobytu hostí, uľahčenie ich komunikácie a informovanosti, ako napr. televízor, video. K  vybaveniu hygienického zariadenia každej izby patrí WC, vaňa, sprchovací kút, umývadlo s  teplou i  studenou vodou. Zaujímavosťou kaštieľa je názvoslovie izieb. Každý členský štát medzinárodnej organizácie C.I.C. má vlastnú izbu s jeho názvom v anglickom jazyku, napr. izba „Slovakia“, „Czech Republic“, „Hungary“, „Austria“, „South Africa“, „Sweden“ izba „Spain“, či „Italy“ a pod. K dispozícii je i  apartmán pomenovaný „Károlyi“, ktorý využívajú potomkovia pri návšteve panského sídla svojich predkov.

Ekonomické výsledky poľovníckeho kaštieľa v  ostatných rokoch sú ovplyvňované globálnym vývojom hospodárstva v  tuzemsku i  zahraničí. Hospodárska a  finančná kríza ochromila časť podnikateľských aktivít kaštieľa. Zabezpečenie prevádzky si vyžaduje vysoké fixné a  premenlivé náklady, na ktorých pokrytie kaštieľ nie je schopný vyprodukovať potrebný objem tržieb. Hospodárskym výsledkom je vykazovaná strata, ktorú znáša štátny podnik LSR, Banská Bystrica.

Produktom ubytovacieho zariadenia je poskytovanie základných, doplnkových, platených a  neplatených služieb. Počas pobytu čerpá hosť kombináciu základných a  doplnkových služieb kaštieľa podľa svojich požiadaviek. Základné služby, t.j. ubytovacie a  stravovacie, sa produkujú priamo v  ubytovacom zariadení. Doplnkové služby zabezpečuje poľovnícky kaštieľ vo vlastných zariadeniach alebo sprostredkovane nákupom od  iných dodávateľských subjektov. Technológia ubytovacích služieb v kaštieli sa riadi Všeobecne záväznými podmienkami pre pobyt v  ubytovacích zariadeniach LSR, š.p. Ubytovacie služby v kaštieli ako súbor na seba nadväzujúcich činností, na ktorých sa podieľa prevádzkovateľ i  hosť, zahŕňajú rezervovanie ubytovania, príchod hosťa a jeho registráciu, pobyt, zúčtovanie a odchod.

Rezervovať ubytovanie v kaštieli je možné zaslaním on-line objednávky prostredníctvom rezervačného systému ubytovacích zariadení LSR, š.p. na  webovej stránke www.palarikovo.lesy.sk, alebo off-line objednávkou  –  vytlačením,  vyplnením objednávkového formulára  a  doručením na  odštepný závod. V  objednávke hosť špecifikuje všetky požiadavky na  pobyt. Po  doručení objednávky a  jej akceptovaní dostáva hosť do 7 dní „Poukaz na pobyt“, ktorým sa spolu s dokladom o zaplatení preukáže pri nástupe na pobyt.

Príchod hosťa je stanovený do 14.00 hodiny, alebo dohodou. Po  príchode je prevádzkovateľ kaštieľa povinný hosťa zaregistrovať v  zmysle platnej legislatívy a  hosť je povinný preukázať sa osobným dokladom (občiansky preukaz, cestovný pas). U  poľovných turistov sa vyžaduje preukázanie platného poľovného lístka, povolenia na lov zveri, zbrojného preukazu príp. zbrojného sprievodného listu. Pre registráciu domácich poľovných hostí sa uplatňuje Zákon č. 500/2004 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR. Podľa § 24 tohto zákona vedie kaštieľ ako ubytovacie zariadenie na registráciu domácich hostí tzv. Knihu ubytovaných hostí, v  ktorej sa evidujú: meno a  priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, adresa trvalého pobytu a  doba ubytovania. Registrácia zahraničných hostí sa riadi Zákonom č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov. Podľa tohto zákona vedie kaštieľ tzv. Domovú knihu, v  ktorej sú údaje o  hosťovi: meno a  priezvisko, dátum a  miesto narodenia, štátne občianstvo, číslo cestovného dokladu, trvalé bydlisko, dátum príchodu do  krajiny, názov hraničného prechodu, dĺžka pobytu v  krajine, doba ubytovania v  ubytovacom zariadení.

Pobyt turistu má za  cieľ poskytovať služby kaštieľa tak, aby bol hosť spokojný s  ich úrovňou a  aby sa vytvárali predpoklady na jeho návrat v budúcnosti. Odchod hostí je spravidla stanovený do  10.00 hod. v  zmysle všeobecných ubytovacích pokynov. S odchodom hosťa súvisí i zúčtovanie. Kaštieľ ako účelové ubytovacie zariadenie nemá vlastnú elektronickú registračnú pokladňu na  evidenciu tržieb. V rámci platobného styku sa nerealizuje úhrada v hotovosti podľa Zákona č. 289/2008 Z.z. o  používaní elektronickej registračnej pokladnice v  znení neskorších predpisov, ale bezhotovostný platobný styk prostredníctvom fakturácie. Predmetom zúčtovania nie je ani miestny poplatok, t.j. daň za ubytovanie v zmysle Zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady od  1. decembra 2009, lebo Palárikovo má určenú nulovú sadzbu dane v € na osobu a prenocovanie. Ubytovacie i  stravovacie služby sú poskytované iba na objednávku. Kaštieľ má vlastné skladové, výrobné a odbytové priestory, vrátane zamestnancov. Príprava jedál sa riadi podľa materiálových spotrebných noriem a  vlastných receptúr kuchára. Miestna kuchyňa má vysokú gastronomickú úroveň a špecializuje sa hlavne na jedlá z diviny. Kulinárske umenie zamestnancov kuchyne v kaštieli predstavuje tradičnú poľovnícku kuchyňu obohatenú prvkami modernej gastronómie. Stravovacie služby je možné čerpať v odbytových strediskách reštaurácia, bar a salóniky. Využíva sa individuálna obsluha s jednoduchým i zložitým servírovaním podľa platných gastronomických pravidiel. Obsluha pri tzv. spoločnom stolovaní závisí od konkrétneho typu gastronomického podujatia (banket, recepcia, kokteil, raut) a  tomu sa podriaďuje i  organizácia práce na  úseku obsluhy. Dôraz sa kladie na  kultúru stolovania a  úpravu stolov s  využitím štýlového inventáru. Motívy vedúce poľovných hostí k  poľovníckej turistike sú rôzne. Popri hlavnom, ktorým je ulovenie poľovnej zveri, existuje rad sprievodných, ktoré počas svojho pobytu chce hosť realizovať. Využíva na to voľný čas medzi poľovníckymi akciami a  vychádzkami, alebo sa v  programe vytvoria voľné dni. Poľovnícka turistika je náročná na čas, fyzickú kondíciu a  psychickú prípravu. Väčšina hostí víta jednoduché formy relaxácie v podobe doplnkových služieb. Tie kaštieľ poskytuje v  rozsahu wellness služieb. Hosťom je k  dispozícií sauna, posilňovňa, perličkový bazén a  masáže. Je možné objednať si tzv. beauty služby (kadernícke a  kozmetické). Súčasťou je i osobitný program podľa požiadaviek hostí. V ponuke je viacero alternatív kultúrneho a športového programu, napríklad predstavenie folklórneho súboru, produkcia cimbalovej hudby, komorného orchestra, jazda na koni, turistika, lukostreľba, airsoftová strelnica, funbike, sumo zápasy, gladiátorské súboje. (Aktivity poľovníckeho kaštieľa [online] 2013)Súčasťou doplnkového programu je stála expozícia výstavy trofejí jeleňovitej poľovnej zveri v  priestoroch poľovníckeho kaštieľa, otvorená v októbri 2010 pod záštitou C.I.C, Ministerstva pôdohospodárstva a  rozvoja vidieka SR, Slovenského poľovníckeho zväzu v spolupráci s LSR, poľovníckou samosprávou a Múzeom vo Svätom Antone. Na príprave stálej expozície C.I.C. sa aktívne podieľal i vnuk jedného zo zakladateľov C.I.C. grófa Ľudovíta II. Károlyiho – gróf József Károlyi. Trofeje pochádzajú z  múzea Jagdschloss Granitz v Rügene zo SRN a sú kolekciou zberateľskej činnosti Wernarda Trenseho, čestného generálneho sekretára C.I.C. 61 paroží je vzácnych svojou trofejovou kvalitou a tým, že sú to exponáty 50 druhov a poddruhov jeleňovitej zveri z celého sveta, z ktorých sú niektoré na pokraji vyhynutia vo voľnej prírode (10 druhov jeleňovitých na  pokraji vyhynutia a  1 druh, ktorý vyhynul). Expozícia bola otvorená v roku, ktorý OSN vyhlásila za rok biodiverzity.[3] V súčasnosti prebiehajú rokovania na úrovni obce a OZ LSR, š.p. o spôsobe a možnostiach sprístupnenia múzea aj pre širšiu verejnosť. Pri tvorbe programu pre hostí kaštieľa sa berú do úvahy i  požiadavky sprevádzajúcich osôb, priateľov, obchodných partnerov a  rodinných príslušníkov, ktorých pobyt sa nespája s  realizáciou poľovníckej turistiky. Základné i  doplnkové služby kaštieľa sú poskytované v  zmysle schváleného cenníka platného na  príslušný kalendárny rok, v  ktorom je zohľadňovaná poľovná (15. 10. – 28. 2.) a mimopoľovná sezóna (1. 3.  –  14. 10.). Kaštieľ poskytuje svoje priestory a služby i na organizáciu rôznych politických, kongresových, spoločenských, gastronomických a  rodinných podujatí, vyžadujúcich vysokú úroveň a  reprezentatívnosť. Preto je kaštieľ obľúbeným miestom podujatí významných vedeckých, politických, hospodárskych, kultúrnych a  finančných inštitúcií. Organizujú sa tu podujatia lokálneho, regionálneho, celoštátneho i medzinárodného významu.

Profil ubytovaných hostí. Ubytovacie služby sa zameriavajú na vybraný segment hostí – poľovníckych turistov počas poľovnej sezóny. Okrem nich prichádzajú počas celého roka i  významní a  nároční hostia, uprednostňujúci ubytovanie v  historickej budove. Zahraniční hostia pochádzajú najmä z  Veľkej Británie, Rakúska, Nemecka, Maďarska a  Poľska. Dominujú krátkodobé – jedno až trojdňové pobyty. Klientela poľovníckeho kaštieľa je solventná, prominentná, s vyšším sociálnym postavením, preferujúca diskrétnosť a súkromie. To berie na  vedomie i  personál, ktorý je v poskytovaní informácií o  hosťoch zdržanlivý a  diskrétny. Kaštieľ má v  súčasnosti vybudovanú stabilnú domácu i  zahraničnú klientelu, ktorá sa vracia takmer pravidelne. Budovanie stabilnej klientely je dlhodobý proces, ktorý je výsledkom pôsobenia dobrej kvality produktu a referencií významných osôb. Imidž a  dobrú povesť kaštieľ buduje práve na  týchto pilieroch. Komunikácia s hosťami je založená na veľmi dobrých osobných vzťahoch personálukaštieľa a zamestnancov referátu poľovníctva.

Propagácia produktu. Odbytová politika LSR, š.p. je založená na distribúcii produktu poľovníckej turistiky priamou odbytovou cestou zmluvným vzťahom, zabezpečovanie odbytu realizuje vlastnými silami prostredníctvom vlastného personálu a  vlastnej databázy obchodných kontaktov. Kaštieľ ako poskytovateľ služieb je zároveň i  predajcom. V  malej miere sa realizuje aj predaj nepriamou odbytovou cestou, prostredníctvom sprostredkovateľa  –  poľovníckej cestovnej kancelárie Tatralov, s.r.o. so sídlom v  Bratislave. Na  aktivizáciu dopytu využíva kaštieľ súbor marketingových nástrojov. Okrem produktu, ceny a  odbytových ciest je významnou zložkou marketingového mixu i propagácia. Plošne sa zameriava na  segment domácich a  zahraničných poľovníckych turistov bez obmedzeného územného teritória s  cieľom vyvolať nový dopyt a  udržať existujúci. Nositeľmi propagácie sú napríklad prospekty (letáky, cenníky, ponukové listy) a propagačné DVD s prezentáciou poľovníckeho kaštieľa, Bažantnice Palárikovo, vrátane ukážok z poľovačky na  bažanty. Efektívnou formou propagácie je elektronická komunikácia prostredníctvom webovej stránky www.palarikovo.lesy.sk. Poľovní hostia sú oslovovaní na  domácich, zahraničných a  medzinárodných kongresových podujatiach, výstavách, veľtrhoch, workshopoch a  konferenciách tematicky zameraných na poľovníctvo, poľovnícku turistiku, voľný čas a oddych.[4]

Záver. Poľovnícky kaštieľ v  Palárikove svojou architektúrou z  18. storočia, upravenou v  19. storočí, patrí medzi významné pamiatky regiónu s  výraznými umelecko-historickými kvalitami. Kultúrno-spoločenská hodnota kaštieľa s priľahlým parkom je vyjadrená jeho evidenciou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky v registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok.[5]  Lesy Slovenskej republiky, š.p. má za cieľ zachovať poľovnícky kaštieľ pre náročných poľovných hostí vyžadujúcich originálnosť a kvalitu poskytovaných služieb v  historizujúcom štýle. Súčasný produkt a  propagácia poľovníckeho kaštieľa je vyjadrením tejto snahy a požiadavky.

Poznámky:

[1] K častým hosťom v 19. storočí patrili Iván Draskovich, Győrgy Erdődy, Béla a László Esterházyovci, Gyula a Antal Apponyiovci, Karl Schönborn, Kazimír Zichy, Ferdinand Trauttmansdorff, József Inkey, Mikszi Vécsey, Rudolf Colloredo, Simon Révay, László Hunyady. V  neskorších časoch Magi Apponyi, Miklós Keglevich, Otto Czernin, Ferenc Khevenhüller, Karl Fürstenberg, Károly Thuróczy, Pál Pálffy, Manó Andrássy, Károly Pálffy, Viktor Károlyi a Wladimir Mittrowsky. Významné poľovnícke úspechy tu dosiahli Leo a August Haupt – Stummerovi, Pál Erdődy, Lajos Serényi, Géza Andrássy. Jedného týždňa poľovačiek sa zúčastnil aj kráľovský miestodržiteľ Miklós Horthy. Víťazi montecarlovskej „Grand Prix“: Zichy, Tranttmansdorff, Czernin a  Mittrowsky, ktorí spolu s  Draskovichom, R. Erdödym a  Hunyadym patrili k najlepším strelcom. (Stummer 1994:118)

[2] V  rokoch 1947  –  2004 patril pod správu Lesného závodu Palárikovo Západoslovenských štátnych lesov. V  rokoch 2005 – 2006 bol delimitovaný pod Obchodný úsek – Stredisko Turizmus Generálneho riaditeľstva LSR, š.p. Banská Bystrica spolu s  ostatnými účelovými ubytovacími zariadeniami hotelového typu na území Slovenska. V roku 2007 bol začlenený pod úsek generálneho riaditeľa – referáty GR LSR, š.p. Od roku 2009 patril ako i  ostatné ubytovacie zariadenia pod Odštepný závod Palárikovo LSR, š.p.

[3] Podľa katalógu C.I.C. múzea (2010) sa vo vystavovanej zbierke nachádzajú trofeje losa mokraďového, jeleňa lesného, jeleníka čílskeho, jeleňa milu, mundžaka malého, jeleňa para, jeleníka pampového, jeleníka bielochvostého, daniela škvrnitého, daniela mezopotámskeho. (Šebo 2010:7)

[4] Prezentácia sa realizuje na  Medzinárodnom veľtrhu pre poľovníkov, rybárov a milovníkov prírody Hohe Jagd & Fischerei v  Salzburgu; Světovej výstave myslivosti a  vývoje lovectví v  Brne ako súčasti Veľtrhu Techagro, Silva Regina a  Animal Vetex; na  výstave Arms, Angling and Hunting International Exhibition v Budapešti ako súčasti veľtrhu FeHoVa; na výstave Poľovníctvo a  oddych medzinárodneho veľtrhu cestovného ruchu ITF SLOVAKIATOUR Bratislava; na  celoštátnej výstave s  medzinárodnou účasťou Poľovníctvo a  príroda Nitra a  Bratislava. Pre odbornú verejnosť v  rámci medzinárodnej konferencie Levické poľovnícke dni.

[5] K  problematike kultúrneho dedičstva a  jeho využívania v cestovnom ruchu bližšie Lenovský 2008 a 2009.

Literatúra a pramene:

HUDÁK, P.: Drevená vodáreň v Palárikove v kontexte areálu Károlyiovského panstva. In: Stopy priemyselného dedičstva na Slovensku. Bratislava 2010, s. 129 – 133.

KOLEČÁNI, K.: Palárikovo 1248 – 1998. Komárno, 1998.

KOTRUSZOVÁ, V.: Zásady pamiatkovej obnovy – kaštieľ v Palárikove. Komárno, 1995.

LENOVSKÝ, L.: Kultúra kúpeľného mesta. Nitra, 2009.

LENOVSKÝ, L. a kol.: Cestovný ruch a kultúrne dedičstvo. Nitra, 2008.

MAGLEN, C. – VÁGENKNECHTOVÁ, V.: Palárikovo – park. Zámer obnovy pamiatky a Program pamiatkovej úpravy. Bratislava, 1982.

MARKUSEK, K:. Fakty o Károlyiovcoch. In: Naše noviny. 2001, III, 5, s. 9.

MARKUSEK, K:. Mederské šinky. In: Naše noviny. 2003, V, 2, s. 7.

SCHRAMM, D:. 80thAnniversary of CIC. In : CIC Newsletter – Special Edition 1928 –2008. Budakeszi – H, 2008, 3 – 4, s. 22.

STUMMER, H. A:.Gróf Ľudovít Károlyi – Život zasvätený poľovníctvu. Ivanka pri Dunaji 1994.

SZABÓ, I.: Kultúrna minulosť Palárikova. Nové Zámky 1997.

SZABÓ, I.: Károlyiovci. Rukopis 2011.

ŠEBO, M.: Elita v Palárikove. In: Poľovníctvo a rybárstvo. 2010, 62, 11, s. 7.

Aktivity poľovníckeho kaštieľa [online]. 2013 [cit.2013-12-06]. Dostupné: https://www.palarikovo.lesy.sk/aktivity.html