Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Súčasným trendom spoločnosti u nás aj v zahraničí je globalizácia. Prozápadné trendy, amerikanizácia a postupný zánik kultúrnych špecifík je badateľný aj na Slovensku. Národné povedomie a aspoň stručné poznatky o vlastnom národe, jeho genéze, historických medzníkoch, ktoré formovali jeho súčasnú podobu, sú pre mnohých nepodstatné a dokonca odmietané a označované za niečo nepotrebné a nemoderné. Nemožno zabúdať na to, že dejiny vlastného národa sú rovnako dôležité ako dejiny iných národov, či etnických skupín. Je potrebné poznať a vážiť si ich, pretože sú súčasťou národnej identity. História Slovanov je pre formovanie slovenského národa kľúčová. Záujem o minulosť na území Slovenska sa však často sústreďuje na štúdium a poznávanie histórie iných národov (Rimania, Gréci,  kmene   Germánov a Keltov a pod.). Dôvodom je niekedy snaha po väčšej prestíži a nadraďovanie týchto národov/etník nad ostatné, čo je spôsobené väčším  rádiusom  ich  pôsobenia v rámci Európy a väčšou popularizáciou vo verejnej sfére. Štúdium histórie Slovanov je však prinajmenšom rovnako zaujímavé. Poznanie základných informácií o etnogenéze Slovanov by malo patriť k všeobecným  vedomostiam   každého   obyvateľa   Slovenska, o Slovákoch ani nehovoriac.

Predmetná publikácia, vydaná Univerzitou Konštantína Filozofa,  sa  zaoberá  západnými  Slovanmi v ranom stredoveku. Autor už v podtitule akcentuje nosné témy jeho záujmu – najmä históriu, kultúru, hospodárstvo a náboženstvo. Na začiatku autor vymedzuje prehľad bádania a najvýznamnejšie publikácie, ktoré sa danou problematikou zaoberali v minulosti. V úvodných kapitolách opisuje prírodné prostredie, politické pomery 6. – 10. storočia, prehľad teórií o pôvode a etnogenéze Slovanov, aj prvé   zmienky    o Slovanoch    v písomných    prameňoch a kľúčové archeologické pramene.

V jadre autor ponúka stručný pohľad na Samovu ríšu, prvý kmeňový zväz západných Slovanov, pozadie formovania daného útvaru, približuje avarský vplyv na slovanské etnikum. Kľúčovým faktorom v slovanskej histórii, ktorý ovplyvňuje poznanie o Slovákoch aj v súčasnosti, je Veľká Morava. Ivanič tu etapovito popisuje históriu, vládu jednotlivých panovníkov, cirkevné a politické pomery. S týmito faktormi úzko súvisí hospodárska situácia, sídliská, vojenstvo, spôsob získavania obživy atď., ktorými sa ďalej zaoberá.

Rovnakým spôsobom autor koncipoval aj nasledujúce kapitoly, sústredil sa na Slovanov v Zadunajsku a Čechách v ranom stredoveku, Poľsku, ďalej polabských a pobaltských Slovanov. Významnou súčasťou  publikácie je kapitola zameraná na pohanské náboženstvo západných Slovanov. O tejto problematike je informácií veľmi málo a verejnosti je relatívne neznáma. Je preto dobré, že aj táto téma je súčasťou publikácie.

Na náboženskú problematiku nadväzuje záverečná kapitola, ktorá sa zaoberá christianizáciou západných Slovanov. Približuje šírenie kresťanstva s akcentom na územia obývaných západnými Slovanmi. Knižku uzatvára obrazová príloha, ktorá dokumentuje a približuje čitateľovi fakty nachádzajúce sa v texte.

Vydanie takto zameranej publikácie nepochybne možno hodnotiť kladne. Niektoré kapitoly by bolo dobré obsahovo doplniť a rozšíriť, čím by sa zvýšila vnútorná proporcialita v kontexte ostatných kapitol, rozpracovaných podrobnejšie  a rozsahovo  bohatšie.  Oceňujem   autorovu snahu o sumarizáciu dostupných informácií.

Západní Slovania v ranom stredoveku je publikácia, ktorá môže byť vhodným študijným materiálom pre študentov nielen historických vied a iných príbuzných oblastí, ale aj pre tých, ktorých slovanská história zaujíma.