Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Kultúra je mnohovrstvový fenomén, ktorý tvorí nekonečné množstvo geografických, etnických, konfesionálnych a rôznych iných kontextov. Menia sa v čase aj v priestore. Kultúru považujeme za jeden z najdôležitejších príznakov etnosu. Národná kultúra sa formovala v neopakovateľných etnických súvislostiach už pred príchodom našich predkov na svoje etnické územie; nenašli ho pusté, ale so stopami autochtónneho obyvateľstva, Keltov, Dákov, germánskych kmeňov, rímskych légií. Pôvod západoslovenskej, východoslovenskej a stredoslovenskej populácie a kultúry bol rozdielny. V neopakovateľných geografických podmienkach, vplyvom administratívno-správneho členenia, kolonizácií, vojen, obchodných ciest, pracovných a iných migrácií sa diferencie zväčšovali a kultúra nadobúdala čoraz väčšiu plastickosť a farebnosť. Osobitým kultúrotvorným faktorom bola christianizácia. Veľkú Moravu a neskôr Uhorské kráľovstvo zaradila medzi vyspelé európske štáty. Aj vďaka nej sa rozvíjalo písomníctvo a vzdelanosť, sakrálna architektúra, obyčajové tradície a hodnotové orientácie, založené už nie na pohanskom, ale kresťanskom základe. Reformačné hnutie, stavovské povstania a rozčlenenie východného obradu na pravoslávie a gréckokatolicizmus regionálne rozdiely ešte zvýraznili. A práve publikácia Jána Jakubeja patrí k odbornej spisbe, ktorá pomáha pochopiť kultúru Slovenska v širších vertikálnych aj horizontálnych súvislostiach, identifikovať a objasniť regionálne kultúrne špecifiká, respektíve podstatné dôvody, ktoré ich spôsobili. Gemer patril k najpriemyselnejším regiónom Uhorska s bohatou kultúrou a vzdelanosťou. Výrazne k tomu prispelo multietnické a multikonfesionálne spoločenské prostredie, ktoré obyvateľstvo regiónu rozdeľovalo, ale aj obohacovalo, dopĺňalo a spôsobovalo kultúrnu rozmanitosť. Prostredníctvom dejín gemerského seniorátu autor prispieva k poznaniu evanjelickej a. v. cirkvi, regiónu aj dejín kultúry na Slovensku. Text odhaľuje tento vzťahový kruh a dokazuje mnohovrstvovosť a kultúrny synkretizmus.
Ján Jakubej v Úvode publikácie, ktorá v žiadnom prípade nie je len príspevkom k dejinám gemerského seniorátu a Gemera, podrobne predstavil použité metódy výskumu, štúdia a písania publikácie. Pozornosť venuje predstavovaniu publikovaných aj archívnych a iných prameňov. K vysvetľovaniu a objasňovaniu textu používa bohatý poznámkový aparát. Zoznamuje s vlastnými pohnútkami vedeckovýskumnej práce, argumentuje konkrétnymi príkladmi. V širších súvislostiach zoznamuje s obsahom jednotlivých kapitol.
Úvodnú kapitolu pomenoval Prehľad dejín evanjelickej cirkvi v Uhorsku (1740 – 1918). Dozvedáme sa o dianí v evanjelickej cirkvi, ale v širokých súvislostiach pomerov v jednotlivých regiónoch a administratívnych celkoch v Hornom Uhorsku/na Slovensku, v Uhorsku aj v celej monarchii. Autor opisuje skrytú rekatolizáciu Márie Terézie a konfesionálnu situáciu pred Tolerančným patentom (1871); analyzuje priebeh nasledujúceho historického vývoja vrátane aktivít a prienikov evanjelickej (luteránskej a helvétskej), rímskokatolíckej, gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Konfesionálne pomery dopĺňa o vývoj administratívy, pridáva etnické rozmery, poukazuje predovšetkým na rôzne formy maďarizácie a niektoré demografické činitele. Cirkev predstavuje aj v starších kontextoch historických, národnostných, jazykových, kultúrnych a politických. Hodnotí spôsoby vzdelávania, prínos evanjelickej aj iných cirkví a vývoja pomerov v systéme školstva. Predstavuje kultúrne a vzdelávacie inštitúcie, významné osobnosti v dejinách slovenskej národnej kultúry. Text obsahuje neobyčajné množstvo poznámok pod čiarou, ktoré často rozsahom prevyšujú samotný text. Uvádza také konkrétne príklady a fakty, ktoré dotvárajú plastický obraz ekonomickej situácie, rozvrstvenia spoločnosti, sociálnych pomerov a kvality života, obdobia aj geografického priestoru.
Nasledujúca 2. kapitola je nazvaná Zmienky o dejinách revúckeho zboru v období 1802 – 1918. Autor chronologicky opisuje situáciu v cirkevnom zbore na pozadí pomerov v Uhorsku a krajinách monarchie. Postupuje podobne ako v predchádzajúcej kapitole: v poznámkach pod čiarou ponúka bohatý faktografický materiál zo zasadnutí zborových konventov, súkromných aj oficiálnych listov cirkevných inštitúcií aj cirkevníkov, z komunikácie s mestským magistrátom, cirkevných kroník, matričných zápisov a podobne. Poznať a porovnávať možno vokátory a vo všeobecnosti majetkové pomery farárov, učiteľov, remeselníkov, cirkevných funkcionárov aj obyčajných cirkevníkov, podiel jednotlivých osobností na budovaní knižníc, spolkov miernosti, na prednáškových aktivitách; dozvedáme sa o činnosti mestského magistrátu, rôznorodých kontaktoch predstaviteľov zboru so širokým okolím. V poznámkach sa okrem iného nachádzajú aj viaceré zaujímavé informácie o slovenských evanjelických cirkevných zboroch v dolnozemských dedinách a mestách, lebo duchovní sa poznali, v cirkevných zboroch sa menili a udržiavali intenzívne kontakty. Pomerne podrobne sú opísané udalosti v revolučných rokoch 1848 – 1849, objavujú sa nové súvislosti so snahami slovenských národovcov z obdobia národnej emancipácie v Pešti, Martine či Liptovskom Mikuláši.
Kapitola Zmienky o dejinách ostatných gemerských zborov v epoche 1802 – 1918 obsahuje rozsahom nerovnaké zmienky o činnosti 34 matkocirkevných zborov a 20 fílií, ktoré pomáhajú skompletizovať obraz o 54 gemerských dedinách a mestách. Autor použil dokumenty, ktoré medzi archiváliami, respektíve publikovanými prameňmi našiel či ktoré sa zachovali. Informácie sú rôzne – o požiaroch alebo povodniach v lokalitách, o alkoholizme, nevhodnom správaní a rôznych iných pochybeniach učiteľov, farárov alebo ich rodinných príslušníkov. Často sa opakujú sťažnosti na nesplatené dlžoby, údaje o kúpe zvonov, organov a iných hudobných nástrojov, opravách cirkevných budov, stavbe nových škôl. K zriedkavejším patrí zákaz sobášiť sa bez povolenia s partnerom z iného cirkevného zboru, zrušenie honosných a ekonomicky náročných zásnub, svadieb, karov. V niektorých archívnych materiáloch sú zmienky o miestnych a chotárnych názvoch, o ekonomických pomeroch v dedine, vzťahoch evanjelikov a katolíkov v lokálnom spoločenstve, daroch na sirotinec a na iné dobročinné účely. V závere kapitoly sú dokumenty, platné pre celý Gemerský seniorát. Je to niekoľko nariadení seniorátu o školskej dochádzke, podpore chudobných žiakov, potrebe učiť sa „reči uhorskej“, oznamy o kanonických vizitáciách, respektíve protokoly z kanonických vizitácií. V niektorých prípadoch sa autorovi nepodarilo určiť pôvod dokumentov.
Záverečná kapitola je najkratšia, autor ju nazval Zmienky o dejinách obcí, ležiacich mimo Gemerského seniorátu v rokoch 1802 – 1918. V kontexte celej publikácie pôsobí dosť rušivo, hoci je zrejmé, že autor sa snažil skompletizovať obsah dokumentov z fondov seniorálneho archívu. Obsahuje niekoľko ponôs, žiadostí, návrhov seniorovi alebo superintendentovi (dobové pomenovanie biskupa), ktoré sa nejakým spôsobom týkajú desiatich dedín a miest v okolitých seniorátoch, no napríklad aj Prahy, Pešti (poistenie cirkevných zborov, nové vydanie výtlačkov Svätého písma, nespokojnosť veriacich s kňazom a iné). Možno konštatovať, že táto časť pred Záverom má pre publikáciu len okrajový význam a v konečnom dôsledku s jej obsahom a názvom málo súvisí.
Záver má iný charakter spracovania. Autor sa zamýšľa nad štyrmi možnosťami pokračovať v bádaní dejín Gemerského seniorátu a sprístupňovať dokumenty z revúckeho archívu, respektíve z archívov jednotlivých cirkevných zborov. Vo všetkých prípadoch podáva svoju pracovno-metodickú víziu, no zároveň realisticky konštatuje malú pravdepodobnosť úspechu.
Publikácia Jána Jakubeja obsahuje Slovníček menej známych pojmov, s ktorými sa stretol pri štúdiu archívnych materiálov, tlačovín a požíva ich aj vo svojich textoch (predovšetkým v bohatom poznámkovom aparáte). Predkladá ich v abecednom poradí a snaží sa tak čitateľovi uľahčiť ich chápanie v daných súvislostiach, lebo mnohé sú v teológii používanými termínmi, cudzími slovami a často aj širšej čitateľskej verejnosti menej známymi historickými výrazmi, archaizmami. Nasleduje zoznam inštitucionálnych aj súkromných archívnych prameňov, dobovej tlače a literatúry. Prílohy obsahujú mapové podklady k územnej organizácii Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Uhorsku vo viacerých časových rovinách, no aj na Slovensku v rámci Československej republiky v rokoch 1919 – 1938. Údaje o náboženskej štruktúre obyvateľov Uhorska a Slovenska ako aj ďalšie prílohy (zoznamy dozorcov, superintendentov (biskupov), cirkevných zborov a duchovných) dokazujú inštitucionálnu a geografickú previazanosť Gemerského seniorátu v intenciách Uhorska a Slovenska a širšie obsahové a významové zameranie publikácie ako na prvý pohľad oznamuje jej názov.