Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Vysokoškolská učebnica Vybrané kapitoly zo systematickej kulturológie I. autoriek Kristíny Jakubovskej a Eriky Moravčíkovej patrí medzi najnovšie publikácie z dielne výskumníkov a výskumníkov ÚMKTKE FF UKF v Nitre. Učebnica je jedným z výstupov grantového projektu KEGA 041UKF- 4/2022 Príprava učebných textov nosných predmetov študijného programu kulturológia. Z hľadiska názvu, zamerania a rozsahu, úrovne spracovania tém, vedeckej náročnosti, odbornej komplexnosti a jazykovej či štylistickej úrovne textu spĺňa recenzované dielo všetky požadované kritéria kladené na tento typ publikačnej jednotky. Autorky už v úvode textu upozorňujú, že zámerom diela nie je primárne komplexne mapovať všetky tematické okruhy systematickej kulturológie, ale reflektujú skôr aspekty, ktoré považujú v kontexte doby a aktuálnej praxe vysokoškolského vzdelávania za kľúčové, s najvýraznejšími presahmi do života jednotlivca v kontexte jeho pozície v súčasnej spoločnosti. Z tohto dôvodu je text rozdelený do 5 tematických blokov: 1. Inakosť; 2. Modely komunikácie kultúr; 3. Kultúrna identita; 4. Kultúra a globalizácia a 5. Úvod do štúdia mediálnej kultúry.

Poradie jednotlivých kapitol je zvolené dômyselne a sleduje tematickú kontúru vhodne korešpondujúcu s vnútornou stavbou skúmanej problematiky. Úvodnú časť otvárajú autorky témou inakosti (odlišnosti, angl. otherness). Nazerajú na ňu v kontexte kultúrnej diferenciácie, kultúrnej tolerancie v podmienkach exogénnych vplyvov a transkultúrnych procesov, no súčasne z pozície tradícií v procese konštituovania individuálnych a kolektívnych identít či cez prizmu tzv. kultúrnych anomálií. Tému reflektujú aj v kontexte Douglasovej interpretácie „rituálne čistého a nečistého“ prvku v klasifikačnom systéme kultúr. Kapitolu uzatvára ukotvenie inakosti v kontexte kultúrnej diverzity, inklúzie a multikultúrnosti.

Kapitola o inakosti prirodzene vyúsťuje do nadväzujúcej state, ktorou sú modely komunikácie kultúr. V tejto kapitole autorky veľmi erudovaným spôsobom približujú pomerne komplexnú tému a usilujú sa ju systematizovať do troch špecifických foriem: multikulturality, interkulturality a transkulturality. Na konkrétnych príkladoch deklarujú odtiene, odlišnosti, ale aj spoločné vlastnosti jednotlivých modelov. Približujú napr. Alibhai- Brownov model troch S či Epsteinovu teóriu oslobodenia od vrodených pút kultúrneho determinizmu. Dotýkajú sa tu problémov etnických minorít, naznačujú tzv. kultúru „métissage“ a približujú otázku importu kultúrnych prvkov.

Treťou, do istej miery nosnou kapitolou textu, je časť venovaná problematike kultúrnej identity. Od rôznych dimenzií problematiky identity prechádza do znakov postmoderných identít, kde si všíma napr. pocit vykorenenosti (angl. alienation), ambivalentnosť identity v kontexte časového rozptylu, Eriksenov koncept relačnej a situačnej identifikácie či problém individualizovanej identity, kde akcentujú napr. Gažovej model „surfovania po identitách“.

Štvrtá kapitola sa venuje fenoménu globalizácie v kontexte kultúr. Od úsilia o všeobecne platnú definíciu plynule smeruje k vybraným perspektívam globalizácie (ekonomickej, filozoficko-etickej, ekologickej či kultúrno-komunikačnej). Popisuje problém homogenizácie kultúr, kde sa inšpiruje napr. Lipovetskym, venuje sa aj kultúrnej rozmanitosti a tzv. Ritzerovej mcdonaldizácii spoločnosti či Barberovmu symbolickému stretu medzi svetmi McWorld a džihád, tiež sú však do textu citlivo zakomponované napr. práce Spenglera či Bergera.

Záverečnou kapitolou je úvod do štúdia mediálnej kultúry, kde autorky do istého vzťahového trojuholníku umiestňujú médiá, spoločnosť a kultúru. Opierajú sa v nej najmä o McLuhanovu teóriu globálnej dediny a venujú sa tiež terminologickým nejasnostiam okolo pojmu mediálna kultúra. Zaoberajú sa kľúčovými okruhmi a témami mediálnej kultúry, načrtávajú rozdiel medzi tradičnými a digitálnymi médiami a približujú fenomén kyberkultúry či súčasnú dominanciu vizuálnej kultúry.

Každá kapitola je z hľadiska štruktúry spracovaná prehľadným spôsobom s adekvátnou vnútornou logikou a konzistentnosťou. Od priblíženia terminologického aparátu (a tiež rôznych polemík, ktoré sa k nemu viažu, napr. časť venovaná globalizácii či mediálnej kultúre, s. 38 a s. 50) prechádza každá časť k podrobnejšiemu spracovaniu téz na báze nosných teoretických prác, diskurzov a aktuálnych poznatkov. Text je z väčšej časti prezentovaný formou výkladu, čo zvyšuje jeho čitateľnosť, zrozumiteľnosť a prijatie u čitateľov. Autorky pracujú s overenými zdrojmi a významnými autormi, čím je zároveň predkladaný text dobrým nástrojom pre zorientovanie sa v kľúčových dielach (nielen) systematickej kulturológie. V publikácii vhodne kombinujú práce slovenskej (Denciová, Gažová, Slušná, Gálik, Pravdová, Malíček a iní) i zahraničnej proveniencie (Douglas, Epstein, Hall, Giddens, Clifford, Lipovetsky). Kombinujú tu nielen diela kulturologické, ale do diapazónu použitých zdrojov vkladajú aj teórie etnologické (Beňušková), antropologické (Bowie) či sociologické (Ritzer, Berger, Baudrillard), čo vo výsledku kreuje veľmi živý a kompaktný text. Publikácia osviežujúcim spôsobom prepája rozdielne náhľady na podobné témy optikou odlišných vedeckých odborov, navyše sleduje aj vývoj a korigovanie poznania v istých časových vývinových etapách. Text vysokoškolského učebného textu vhodným spôsobom dopĺňajú odborné úryvky z diel autorov, tiež otázky do diskusie, úlohy, prípadové štúdie, nové techniky ako využitie referenčnej mriežky, námety na koncipovanie vlastných projektov či zoznamy odporúčanej literatúry, ktorých cieľom je nepochybne naplniť didaktický rozmer publikácie, podporiť kritické uvažovanie, schopnosť zaujať stanovisko a zvýšiť dôsledné uchopenie problematiky u jednotlivých recipientov. Oceňujem, že autorky s ľahkosťou syntetizujú a systematizujú mnohé poznatky z viacerých sfér, ktoré kvalitatívne a argumentačne posúvajú na novú úroveň a tak aj zdanlivo separátne vymedzené tematické okruhy vytvárajú vo výsledku vnútorne prepojený a podmienený celok. Súčasne je však text dostatočne otvorený hlbšiemu skúmaniu, ďalším úvahám a interpretáciám a majú zámer skôr „rozvíjať uvažovanie v intenciách zvolených tém“ (Jakubovská-Moravčíková, 2023: 4) než poskytovať finálne a uzavreté komplexné konštatácie. Text je aj prehľadne a atraktívne vizuálne spracovaný, jeho prezentácia zodpovedá štandardom súčasnosti.

Spracovanie nosných tém predmetného učebného textu je nepochybne podmienené výbornou erudíciou autoriek v dotknutých témach, ale je zároveň čitateľsky atraktívne a umožňuje pochopenie obsahu aj bez predchádzajúcich výraznejších znalostí z oblasti kulturológie. Tým sa súčasne publikácia stáva široko využiteľná a prospešná nielen pre odbornú verejnosť, ale aj pre študentov a študentky príbuzných a nadväzujúcich študijných programov, ako je napr. filozofia, sociológia, estetika, mediálne štúdiá, komunikačné štúdiá, marketing, etika, žurnalistika či manažment. Jej význam však presahuje využitie vo vysokom školstve a môže byť cenným príspevkom k hľadaniu odpovedí napr. na proces formovania identity či pochopenie kultúrnych zmien v živote každého jednotlivca, v zrkadle súčasných a budúcich výziev multikultúrnej a globalizovanej spoločnosti.