Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Problematika zahraničných Slovákov je predmetom záujmu viacerých vedných odborov. Patrí medzi ne napr. etnológia, kulturológia, lingvistika, literárna veda aj historiografia. Predmet a metódy skúmania jednotlivých disciplín sú odlišné, no zároveň sa vzájomne rešpektujú a podmieňujú. Výsledok historiografického bádania   je    hodnotný    aj z hľadiska  archívneho  výskumu, ktorý je časovo a jazykovo mimoriadne náročný. Získané poznatky je možné využiť aj v aktuálnych kontextoch etnologicko-kulturologických výskumov v dolnozemských lokalitách ako reflexiu rôznych javov.

Historik  Miroslav  Kmeť  orientuje  svoju  pozornosť  na  vybrané   aspekty  historického  vývoja  dolnozemských slovenských komunít. Monografia je časovo zameraná na horizont 19. storočia s príslušnými skoršími alebo neskoršími kontextami. Dielo je rozdelené do šiestich kapitol a mnohých statí s bohatým poznámkovým a citačným aparátom.

V úvodnej kapitole sú primerane a zaujímavo objasnené okolnosti sťahovania Slovákov na Dolnú zem. V rámci charakteristiky osídľovacích procesov využíva všeobecne známe materiály viacerých autorov, napr. Svetoňa, Siráckeho, Urbana či Botíka. Komplexne orientované diela sú vhodne doplnené o údaje z parciálnych výskumov mnohých súčasných aj starších bádateľov, nezriedka reprezentujúcich priamo dolnozemských Slovákov – Divičanovej, Gomboša, Krupu či Štefanka.

Druhá kapitola je venovaná slovenskej historiografii na Dolnej zemi v 18. a 19. storočí a jej  aktérom. Práce autorov rozdeľuje do štyroch typov: 1. národne orientovaná historická spisba, 2. faktografické práce indiferentné  v národných   otázkach,   3.   práce   s úsilím o zblíženie uhorskej a slovenskej koncepcie dejín, 4. práce s dôrazom na uhorské vlastenectvo. Kmeť konštatuje, že „hornozemskí“ slovenskí autori si priestor Dolnej zeme všímali len ojedinele. Väčšina diel preto pochádza z prostredia slovenskej dolnozemskej inteligencie. Osobitný priestor v monografii zaujali najvýznamnejší predstavitelia spoločensko-politického života Slovákov na Dolnej zemi v skúmanom období: Štefan Leška st., Andrej Školka, Ľudovít Haan, Michal Žilinský, Karol Jesenský, Martin Cinkotský, Samuel Horváth, Pavol Gajdáč, Daniel Zajac, Ondrej Seberíni, Ján Pravoľub Bella, Emil Kolényi, Felix Kutlík, Jozef Maliak a Ivan Bujna. Rozsah jednotlivých statí je rôzny a závisí od spoločenského dosahu diela každého menovaného. Biografické state sú štruktúrované nasledovne: a) stručný prehľad životopisnej faktografie, b) spoločenské,    kultúrne    a politické    aktivity,    postoje k slovenskému národnému hnutiu, c) prehľad historických prác podľa tematického zamerania. V záverečnej stati sa autor   venuje   slovenským   dolnozemským   historikom v kontexte maďarskej a slovenskej historiografie.

Nasledujúca kapitola je zameraná na charakteristiku a analýzu vybraných monografických diel, ktoré sa orientujú na skúmanie rôznych javov najmä v pôsobiskách svojich autorov. Kmeť zdôrazňuje, že práce regionálno- historického charakteru tvoria jadro historiografickej produkcie dolnozemských historikov v 19. storočí. Vybrané práce „reprezentujú názorové a metodologické spektrum slovenskej historiografie na Dolnej zemi“ (s. 133).

Autor sa vo štvrtej kapitole nevyhol ani bližšiemu skúmaniu iných ako monografických žánrov. Zaraďuje sem  kronikársku  tvorbu „predovšetkým  z pera  kňazov a zriedkavejšie  z pera  vzdelanejších  roľníkov“  (s.  170) a publicistické práce, ktoré sa venujú veľkému množstvo tém. Kmeť dodáva, že bez týchto dvoch žánrov by historické „puzzle“ nebolo úplné.

V ďalšom texte prevažuje cirkevnohistorická problematika, pričom je akcentovaná úloha evanjelickej cirkvi vo vnímaní etnickej identity dolnozemských Slovákov. Rímsko-katolíckej cirkvi je venovaný minimálny priestor. V geopolitickom priestore Dolnej zeme je však mnoho  lokalít   s výskytom   rímsko-katolíckej   konfesie, ktoré by iste ponúkli aspoň parciálny výskumný priestor aj historikom.  No  ako  konštatuje autor,  vo  všeobecnosti „badať nezáujem osobností z radov katolíckej inteligencie o historické témy“ (s. 188).

V záverečnej časti diela sa Kmeť venuje zaujímavej téme aj pre etnológov a kulturológov – prejavom lokálnej, regionálnej a nadregionálnej dolnozemskej identity, prejavom etnicity a etnickej identity. Pre súčasný etnologicko-kulturologický výskum etnickej problematiky je dôležitosť kapitoly v sumarizácii postojov a prejavov dolnozemských autorov.

Recenzovaná publikácia predstavuje ucelený sú- bor hodnotných materiálov, ktoré reflektujú súčasné potreby a trendy bádania o etnickej problematike. Pre čitateľa by bolo možno ešte zaujímavejšie, ak by skúmaný časový horizont komplexne obsiahol obdobie od počiatkov kolonizácie Dolnej zeme až po obdobie 2. svetovej vojny. Tým by dielo získalo punc kompletnosti spracovania, no to je zrejme jeden z námetov do ďalšej tvorivej práce Miroslava Kmeťa.