Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. V roku 2012 ma výskumné cesty zaviedli do liptovskej obce v okrese Poprad. V tom čase som venovala pozornosť tradičným sláčikovým hudbám a ich hernej produkcii. Pokým z pôvodnej rómskej sláčikovej muziky ostalo v lokalite len niekoľko starších hráčov, mimoriadnej obľube, predovšetkým u rómskych tínedžerov a ich rodičov, sa tešili dve miestne rómske tanečné kapely, ktorých inštrumentálnym základom boli elektrofonické hudobné nástroje kombinované so saxofónom. Okrem, takpovediac, štandardných aspektov hernej produkcie hudobno-nástrojových zoskupení, som vo výskume venovala pozornosť používanej terminológii, hudobným kategóriám, opisom a vybraným klasifikačným štruktúram, ktoré súvisia alebo sú priamo spojené s hudobnou interpretáciou, repertoárom, s tzv. “ľudovou” hudobnou teóriou – inými slovami, sústredila som sa na jazykový repertoár vzťahujúci sa na hudobný a muzikantský diskurz v skúmanom spoločenskom prostredí (porovnaj Agha, 2004: 24).
Muzikanti sami seba v prvom rade prezentovali ako hráčov tzv. modernej hudby. V ich vnímaní bola táto hudobno-žánrová kategória priamo odvodená z povahy hudobno-nástrojového obsadenia, hudobného repertoáru a štílu jeho hudobného spracovania a predvedenia. Do určitej miery sa ňou tiež vymedzovali voči predošlým typom nástrojových obsadení v lokalite. V etnomuzikologickom diskurze sa pre tento hudobný žáner a s nimi spojené typy nástrojových zoskupení ustálilo všeobecné pomenovanie rom-pop (Jurková, 2001: §2), niekde tiež rómsky pop, rómske disko (Kovalcsik, 2003: 30).
Ako píše Jurková (2001: §2), jeho počiatky možno hľadať v rómskej hudobnej kultúre v 60. rokoch 20. storočia, kedy najmä v prostredí profesionálnych rómskych hudobníkov badať vplyv populárnej hudby nielen v úrovni rozširovania herného repertoáru, tvorbe vlastných textov a melódií, ale aj na inštrumentálnom obsadení jednotlivých ansámblov. Po období popularity akustickej gitary medzi mnohými, aj bežnými rómskymi hudobníkmi (Davidová – Gelnar, 1989: 45) silnela v 90. rokoch 20. storočia obľuba elektrofonických hudobných nástrojov (Jurková, 2001: §2). Toto desaťročie znamenalo pre Rómov priznanie statusu národnostnej menšiny, predstavovalo tiež desaťročie rozvoja rómskej občianskej spoločnosti, verejnej prezentácie vlastných, etnicky príznačných umeleckých prejavov, vzniku rómskej tlače, učebníc a slovníkov, umeleckej literatúry, ale tiež politickej reprezentácie a rôznorodých organizácií (porovnaj Mann, 1998; Davidová, 1995). Etnomuzikologička J. Belišová, ktorá v tomto období navštívila desiatky rómskych komunít na strednom a východnom Slovensku, charakterizuje spomenuté dopady kultúrnych aj sociálno-ekonomických zmien na podmienky rozvoja hudobnej kultúry Rómov na vidieku veľmi výstižne: “Živá hudba a spev ustupujú reprodukovanej hudbe. Pred vyše dvadsiatimi rokmi mali iba niektorí Rómovia magnetofón a reprodukovaná hudba sa púšťala iba príležitostne. Televízor a rádio však už mali takmer všetci. V priebehu rokov sa audioprehrávače stali samozrejmosťou v každej rodine, rozšírila sa ponuka televíznych aj rozhlasových hudobných staníc, pribudli elektronické médiá, internet, Rómovia si piesne púšťajú a posielajú aj cez mobilné telefóny. K reprodukovanej hudbe sa často pripája tanec, živý spev, občas aj živá hudba” (Belišová, 2012: 80).
Naznačený vývoj pokračoval v prvom decéniu nového milénia ešte intenzívnejším záujmom o využívanie možností internetu a záznamových technológií v rómskom prostredí a neobišiel ani obec, v ktorej som realizovala terénny výskum. Hudobníci vlastnili okrem nástrojov nahrávaciu aj ozvučovaciu techniku, počítač s nainštalovaným softvérom na záznam a editáciu zvuku. V tom čase rastúca popularita tvorby hudobných klipov viedla dokonca k tomu, že sme s mojou kamerou natočili 5 živých videoklipov, ktoré si okamžite nahrali na svoj profil na portáli Youtube. Muzikanti získavali hudobné nástroje prostredníctvom rôznych predajných a výmenných internetových stránok, cez platformu Skype si zasa s inými muzikantmi posielali tzv. štíli do syntezátorov. V celom snažení hudobníkov nešlo len o sebaprezentáciu technicky kvalitne vybavenými nástrojmi s bohatým diapazónom zvukových efektov. Zjavné boli tiež estetické kritériá a ideály, ktoré by chceli svojou hudobnou tvorbou naplniť a ďalej rozvíjať. Prezentácia na internete prostredníctvom portálu Youtube a sociálnej siete Facebook bola jednou zo súčastí ich propagačných a prezentačných aktivít.
Vlastniť umelecký profil na internetovom portáli Kolotoc.sk však bolo v tom období vecou prestíže aj istým zdrojom legitimity každého rom-popového telesa. Rozširujúce sa možnosti a demokratizácia vo sfére hudobného nahrávacieho priemyslu, rovnako rozvoj a relatívna dostupnosť nahrávacích technológií a internetových služieb, predstavovali a predstavujú pre rom-popové kapely nielen nové možnosti vlastného rozvoja, ale tiež výzvy, na ktoré sa musia priebežne adaptovať a flexibilne na ne reagovať s cieľom stimulovať dopyt po ich tanečnej hudobnej produkcii zo strany potenciálnych zákazníkov, tiež obstáť v konkurencii iných rom-pop-ových kapiel, vystúpiť z radu a vyniknúť v húfe novovznikajúcich ansámblov.
Spomínaný portál Kolotoc.sk patril v tom čase k najväčším portálom s rómskou modernou hudbou na Slovensku aj v Čechách. Z etnomuzikologického hľadiska predstavuje pozoruhodný fenomén hneď z niekoľkých dôvodov. Išlo o najvýznamnejšiu internetovú platformu, na ktorej bolo možné prezentovať hudbu kapely na internete širokému publiku. Podľa vlastných slov jej tvorcu, prezentovaných v krátkom článku na portáli Redakcia R1, obsahovala v roku 2013 viac ako 124 200 nahrávok a videoklipov, viac ako 110 interpretov na nej malo umelecké profily (účty) a pravidelne ju navštevovalo takmer 53 tisíc užívateľov (Curejová 2013: §2). Na druhej strane ide o projekt, ktorého autor je medzi skúmanými muzikantmi takmer neznámy. Stránka svojím grafickým riešením, funkcionalitou aj terminológiou využívanou napr. na označenia sub-žánrových kategórií, do ktorých hudobníci zaraďovali svoju tvorbu, vzbudzovala zvedavosť a otázky ako: Bola vytvorená Rómom/Rómami a čo dokáže prezradiť o hudobno-teoretickom vedení a ideovom a hodnotovom pozadí rom-popu? Ako jej podobu limitovali prostriedky a technické zručnosti tvorcu? Ako sa menila a adaptovala na potreby svojej cieľovej skupiny? Čo etnomuzikologicky významné nám o rom-pop-e vie jej bližšie skúmanie povedať? Rozhodla som sa kontaktovať jej tvorcu a preskúmať ju bližšie ako významný fenomén rom-popovej hudobnej kultúry prelomu prvého a druhého desaťročia 21. storočia.
Cieľom nasledujúceho príspevku bude prezentovať poznatky nadobudnuté analýzou internetovej stránky Kolotoc.sk a etnografickým interview s tvorcom a administrátorom portálu. Rozhovor bol realizovaný v roku 2018. Súčasne, vďaka odstupu od čias najväčšej popularity stránky bolo možné spolu s ním spätne reflektovať dôvody súčasnej zníženej návštevnosti a vďaka jeho ústretovosti nahliadnuť do štatistických údajov stránky prostredníctvom nástroja Google Analytics. V jednotlivých častiach príspevku postupne predstavím:

• okolnosti vzniku stránky;
• vybrané prvky grafického a funkčného riešenia jednotlivých podstránok;
• hlavné zmeny vo funkcionalite, ktoré od jej zverejnenia nastali;
• spôsob kategorizácie hudobného obsahu;
• vybrané štatistické údaje aktivít užívateľov stránky.

Pozadie vzniku stránky. Stránka Kolotoč bola na internete zverejnená v máji 2007 a ako stránka s hudobnou produkciou Rómov bola jediná svojho druhu na Slovensku aj v okolitých krajinách (Krupička, 2011: 349). Na jej tvorbe spolupracovalo viacero ľudí⁶, avšak autorom nápadu a hlavným administrátorom stránky bol a je programátor Michal Krupička z obce Gánovce (okr. Poprad). Obec mala v roku 2011 podľa posledného sčítania celkovo 1 249 obyvateľov, z ktorých sa 160 prihlásilo k rómskej národnostnej menšine (Sčítanie obyvateľov 2011: 56). M. Krupička vyrastal v časti obývanej rómskymi obyvateľmi a ako muzikant (hráč na gitare) tiež intenzívne vnímal každodenné muzikantské aktivity miestnych nástrojových zoskupení. Pozitívny vzťah k hudobnej kultúre svojich susedov, ako pripustil v priebehu rozhovoru, bol umocnený jeho vtedajším pobytom v zahraničí, kedy mu práve rom-pop, ozývajúci sa svojho času v Gánovciach zo susedných obydlí, “vipeckovaní na polku ďedini, živé zábavi a tak”, pripomínal domov.
Popudom k vytvoreniu stránky bola dávnejšia snaha vytvoriť portál, ktorý by slúžil na prezentáciu, archiváciu a sprostredkovanie predaja hudby. Kolotoc.sk mal medzi rómskymi interpretmi pomerne rýchlu odozvu hneď od svojho spustenia, bez nutnosti použiť akékoľvek dostupné propagačné nástroje. Zámerom administrátora bolo sústreďovať na portáli výlučne “rómske” piesne, resp. piesne produkované rómskymi interpretmi, takže niekoľko prvých rokov strávil, okrem iného, nad odstraňovaním hudobnej produkcie slovenských nerómskych zábavových kapiel. Približne po dvoch rokoch bol na stránke povolený reklamný obsah, ktorý mu cez používateľské kliknutia doteraz zabezpečuje jedinú formu finančnej náhrady za náklady spojené s jej elementárnou prevádzkou⁷.
Zámerom tiež bolo vytvoriť stránku farebne pútavú, súčasne však užívateľsky ústretovú, s promptnou odozvou, t.j. aby jej interaktívne prvky dokázali ovládať aj menej technicky zruční hudobníci. Kolotoc.sk prešiel v roku 2011 väčšou rekonštrukciou, reagujúcou na aktuálnu prax a potreby súdobých hudobných telies. Stránka bola prepojená s portálmi Facebook, Twitter aj Pokec.
Pre rastúci ohlas stránky v prostredí rómskych hudieb a interpretov pochádzajúcich z Českej republiky bola vytvorená česká jazyková verzia stránky s vlastnou doménou (Kolotoc.cz) s totožným hudobným obsahom a architektúrou⁸. Obidve verzie stránky je súčasne možné načítať vo viacerých jazykových mutáciách (v roku 2011 bola stránka preložená do rómčiny a angličtiny, neskôr tiež do maďarčiny). Prezrádzajú snahu administrátora portálu cieliť na rómskych umelcov a poslucháčov, jednak vo vybraných štátoch strednej Európy, jednak na Rómov, prevažne pracovných migrantov s rodinami, žijúcich vo Veľkej Británii a aktívne sa zaujímajúcich o hudobné dianie v Čechách aj na Slovensku.
Vo februári 2015 bola pod hlavičkou Compucraft sprístupnená mobilná aplikácia Kolotoc.sk (posledná aktualizácia 14. 3. 2017), ktorú si zadarmo do mája 2021 stiahlo vyše 5 000 záujemcov (Hodnotenie 3,5 z 5). M. Krupička to nepovažuje za veľký úspech. Navyše si ju mnohí z nich súčasne tiež odinštalovali. Aplikácia je plne funkčná.
M. Krupička vo svojom príspevku (porovnaj Krupička 2011: 349-350) uvádza štatistické údaje platné pre prvé roky jej fungovania, ktorými poukazuje na jej veľkú a naďalej stúpajúcu popularitu medzi používateľmi: za prvé 4 roky existencie stránka zhromaždila vyše 65 000 piesní. V roku 2010 predstavoval počet návštevníkov stránky 2 206 573 a počet zobrazených stránok v rámci portálu 31 633 400, čo je pozoruhodné množstvo. K marcu 2011 navštívilo stránku každý deň v priemere 8 000 návštevníkov, z toho 5 000 bolo unikátnych. Mesačný počet návštev stránky od 1. 2. 2008 do 28. 2. 2011 poukazuje na výrazný nárast po takmer 4 rokoch jej vzniku (viď Obr. 1).

Obrázok č. 1

Napĺňanie stránky mediálnym obsahom. Hudobný a audiovizuálny obsah stránky je na portál nahrávaný samotnými umelcami alebo bežnými používateľmi,⁹ ktorí si na stránke vytvorili svoje užívateľské účty. Aktuálne stránka obsahuje 216 618 piesní (z toho 8 998 piesní na stiahnutie) a má 66 751 registrovaných užívateľov a 171 umelcov s umeleckými účtami [1].
Prvá verzia stránky poskytovala používateľom iba možnosť nahrať skladbu na internetovú stránku, ktorú si mohli jej návštevníci následne priamo zo stránky prehrať. Druhá verzia už ponúkala založenie tzv. umeleckých profilov¹⁰, ktoré administrátor vytváral jednotlivým interpretom po vyplnení on-line formuláru a overení ich identity. Tie umelcom (kapelám, spevákom, rómskym ľudovým hudbám) umožňovali vlastné nahraté piesne monetizovať – za poplatok (0,40 Eur) realizovaný SMS-správou bolo možné zvolenú pieseň z profilu stiahnuť do akéhokoľvek kompatibilného zariadenia. Tento model sa však podľa slov M. Krupičku neujal, mesačne stránka umelcom zarobila relatívne nízke sumy. Žiadnu inú možnosť stiahnuť si nahratú pieseň zadarmo stránka nikdy neponúkala. Návštevníci si však cestu našli, napr. cez počítačový softvér RealPlayer¹¹. Na 50. mieste v rebríčku najpopulárnejších piesní za posledný týždeň je aktuálne pieseň s názvom “program na stahovanie zkolotoca” (z 29. 5. 2009), ktorá v popise skladby obsahuje odkaz, cez ktorý si je možné stiahnuť program na sťahovanie piesní zo stránky [2].
Stránka ponúka možnosť nahrávania dvojakého mediálneho obsahu: zvukových súborov vo formáte MP3 a videí prostredníctvom linku na Youtube portáli. Každý mediálny súbor na stránke nadobudne svoju vlastnú podstránku, kde je ho možné prehrať cez integrovaný prehrávač. Súčasne sa hypertextový odkaz v podobe názvu skladby stáva súčasťou zoznamov, ku ktorým sa užívateľ dostane kliknutím na jednu zo žánrových kategórií v ľavom zvislom menu. Približne od roku 2013 podľa M. Krupičku citeľne vzrástol význam prezentácie tvorby formou videoklipov, resp. hudobných súborov upravených do podoby videa (hoc iba s fotografiou, resp. kolekciou fotografií), čo sa odzrkadlilo aj na zvýšenom množstve tohto typu obsahu na stránke. Navyše, keď sa pozrieme do podstránok najnovších skladieb, často v popise nájdeme link na totožný obsah nahratý aj na portáli Youtube vo forme videa.

Obrázok č. 2

Hlavné horizontálne menu obsahuje podstránky: Všetky piesne, Umelci, Pridať pieseň, Top 50 (rebríčky – za včera, za týždeň, za mesiac, za celé obdobie) a Pomoc. Menu sa po prihlásení do osobného účtu rozširuje o Môj profil, Moje piesne a Obľúbené playlisty. Vľavo dole je zvislé menu so žánrovými kategóriami. V centrálnej časti sa zobrazujú najnovšie nahraté skladby (s dátumom nahratia na stránku, menom majiteľa účtu a počtom prehratí) s vyhľadávacím oknom v hornej časti. Kliknutím na zelenú ikonku krúžku vedľa každej skladby je možné túto okamžite zaradiť do playlistu prehrávača vpravo. Po prihlásení sa do osobného účtu je v prehrávači možné vytvárať personalizované zoznamy skladieb.
Stránka obsahuje formulár, prostredníctvom ktorého používateľ s vlastným účtom nahráva skladbu do portálu. Zaškrtnutím vybraných žánrových kategórií – “tagovaním skladby” – sa nahratá skladba následne zobrazí nielen v centrálnej časti stránky, ale po kliknutí na príslušnú hudobnú kategóriu v ľavom zvislom menu takisto v zozname skladieb tejto kategórie (viď Obr. 2).

Obrázok č. 3

Podstránka práve nahratej skladby (viď Obr. 4) obsahuje okrem názvu, mena užívateľa, ktorý ju nahral na stránku, fejsbukových tlačidiel a prehrávača skladby vidieť (zhora nadol): nástroj pre hlasovanie, ktoré skladbu posúva nahor v Top 50 rebríčku, tlačidlo pre “zmenu kategórie” (zobrazená pieseň je napríklad zaradená do tzv. pavlovského štýlu), možnosť pridať skladbu do rádia, alebo do osobného playlistu, tlačidlo s textom “Ak pieseň nehrá alebo nie je rómskeho charakteru”, komentárová sekcia.

Obrázok č. 4

Funkcie stránky, ktoré sa časom neosvedčili. Jednou z nich bola možnosť “Pridať správu” z umeleckého účtu, prostredníctvom ktorých mohli interpreti avizovať svoje nadchádzajúce koncerty. Okolo roku 2015 sa prestala úplne využívať. Približne v roku 2013 sa prestali piesne užívateľmi hodnotiť prostredníctvom systému 5 hviezdičiek (“rating skladieb”) – užívateľom to narúšalo aktuálnosť rebríčkov. Menej využívanou sa tiež stala funkcia vytvárania personalizovaných playlistov. Pravdepodobným dôvodom bola komplikovanosť používateľského grafického rozhrania pri ich tvorbe. Stránka tiež obsahuje duplikáty nahrávok, ktoré je nutné manuálne odstraňovať pri údržbe stránky. Medzi novinky patrí sekcia „Práca – Inzeráty“, ktorou by chcel administrátor opäť pritiahnuť pozornosť svojej cieľovej skupiny. Ide o pomerne nezvyčajný prvok. Čas ukáže, či je v kontexte zamerania stránky opodstatnený.
Etnomuzikologicky zaujímavé prvky stránky: Kategórie. Výskum každej hudobnej kultúry implikuje taktiež dokumentáciu a sémantickú analýzu tzv. hudobnej folktaxonómie. Do systému pojmov a kategórií v hudobnej rom-pop-ovej kultúre možno zaradiť napríklad také, prostredníctvom ktorých interpreti a poslucháči rozlišujú medzi jednotlivými ansámblami a ich tvorbou, charakterizujú interpretačné kvality hudobnej produkcie, či vymedzujú štýlové znaky a rozmanité zvukové kvality hudobného repertoáru (štíl).¹² Stránka od začiatku svojho vzniku pre tieto potreby prezentovala sekciu s názvom “Kategórie”, s využitím ktorých má každý pri nahrávaní skladby možnosť pieseň do jednej, alebo viacerých z nich zaradiť, aby uľahčil poslucháčom vyhľadávanie a selekciu skladieb. Ide o pomerne heterogénnu zmes pojmov, na ktorú sa užívatelia do určitej miery adaptovali. Vychádzajú: z označení piesňových žánrov, rom-pop štýlov, z charakteru nástrojového obsadenia ansámblu, komunikujú geografický pôvod piesne, druh tanečnej hudby atď.
Od momentu prvého kontaktu so stránkou ma zaujímalo, akého myšlienkového procesu, znalostí a zámerov je tento zoznam výsledkom. Ukázalo sa (Tab. 1), že administrátor vychádzal z vlastného internetového prieskumu a úsudku. Príznačné je, že sa na neho časom obrátili samotní interpreti, aby medzi ne vložil také, ktoré sami v rom-pop diskurze používajú. Posledné dva stĺpce tabuľky prezentujú počty skladieb priradené k jednotlivým kategóriám v rokoch 2018 a 2021. Uvedené čísla približne naznačujú, ktoré kategórie sú medzi interpretmi najvyužívanejšie. Do istej miery sa dá podľa nich tiež usudzovať o charaktere hudby, ktorú portál obsahuje, avšak tu je nutné brať čísla s istou rezervou, nakoľko nie všetky piesne sú podľa M. Krupičku “správne” zaradené (o duplikátoch som sa zmieňovala vyššie). V tomto ohľade vnímam ako potenciálne zaujímavé spätné preskúmanie stránky v spolupráci s expertmi – hudobníkmi a hudobníčkami z prostredia rom-pop-ovej hudobnej scény. Kontrola správnosti „tagovania“ skladieb by prezradila veľa dôležitých parciálnych informácií o tom, ktoré zvukové prvky a aspekty nahrávok považujú interpreti za štýlotvorné, resp. ktoré kritériá zohrávajú úlohu pri vyhodnocovaní kvality interpretácie, rozlišovaní regionálnych odlišností, oceňovaní estetických kvalít interpretácie.

Názvy jednotlivých skladieb. Používatelia nahrávajú svoje, prípadne cudzie piesne pod rozmanitými názvami. Štruktúrou a obsahom názvu piesne komunikujú ďalšie informácie všetkým potenciálnym poslucháčom, rovnako informácie, ktoré prezrádzajú ďalšie podrobnosti o aktuálnej hudobnej a nahrávacej praxi v prostredí rom-pop-u. Vyberám desať príkladov:

1. erika;
2. Oto Kral – Kec Ja Umrem;
3. kona band demo 2021 cover;
4. Pefek Band miri daj 2021 REMIX CARDAS Prosim odber na mojim kanalu pro dalsi skladby 2021 dekuji vsem odkaz pod tym;
5. stano blazice 2021 pre ivana Faka do blazic od svojeje manzelky Evy fakovej k jeho 50 .rokov;
6. Gipsy tomas pepo 2021 bari dug man hin TLAK remix 2021 odkaz pod tym dekuji vsem;
7. Gipsy Mekenzi – So Dzanav So Dzanav – [ KrasoTa ] – PecKa;
8. Gipsy Maťo – PavlovCe – Phen Mange – [ Vlastna Tvorba ] – New – 2020;
9. Gipsy Mekenzi – Chvala – Mix – DIISKO – SLADAKY- Vyber McK ♪♫;
10. skuska…………..nuda.

Používatelia stránky označujú piesne svojím menom, alebo prezývkou (príklad 1.), bežná je kombinácia mena interpreta a názvu skladby (príklad 2.). Piesne nesúce názov kapely (príklad 3.) často obsahujú rok vydania (v tomto prípade nahratia a on-line zverejnenia hudby) a pojmy ako cover a demo. Posledné dve explicitne hovoria o metóde hudobného spracovania a o pôvode skladby. Demo je označenie pre pieseň albumu s repertoárom prevzatým od iných interpretov (muzikanti nie sú autormi textu, melódie). Cover v spojení s demom ale spresňuje, že ide o vlastnú hudobnú reinterpretáciu nahrávky cudzieho umelca, ktorý ale tiež nebol pôvodným autorom piesne. Ak názov skladby obsahuje slovo remix (príklad 4.), ide o inovatívne hudobné prepracovanie cudzej/vlastnej skladby v rovine tzv. štílu. Pefek Band navyše – ako mnohí ďalší užívatelia – vyzývajú cez názov takisto k sledovaniu na videoportáli Youtube.
Veľmi častou a – v čase ústupu šírenia rómskej hudby na CD nosičoch alebo USB – takmer jedinou cestou, ako monetizovať svoju tvorbu v čase pandémie, je nahrávať tzv. piesne na želanie (príklad 5.). Názvy skladieb niekedy obsahujú slová, ktorými používateľ vyjadruje pozitívny postoj k nahranej hudbe. Jedným z najbežnejších je aj v osobnej komunikácii muzikantov slovo tlak, menej pecka (príklady 6., 7.).
Vlastná tvorba (príklad 8.) je v prostredí rom-pop-u vnímaná ako výraz snahy profesionalizovať svoje aktivity, je tým takisto statusovou záležitosťou, niečím, čo kapelu/interpreta pri systematickej a pozitívne vnímanej tvorbe môže časom zaradiť medzi váženejších lídrov žánru. Pojem mix v názve skladby (príklad 9.) znamená, že ide o nahrávku obsahujúcu viacero samostatne nahraných skladieb. V tomto prípade názov skladby obsahuje označenie žánrový identifikátor piesne, resp. vzťah k druhu tanečnej hudby.
Posledný príklad (príklad 10.) odkazuje na bežnú prax súčasných rómskych kapiel, ku ktorej významne prispeli užívateľské možnosti sociálnych sietí a videoportálov – možnosť nahrať sa v štúdiu smartfónom alebo vysielať záznam ako živé video na internete, či zverejniť ho ako hudobnú ukážku na vlastnom profile na videoportáli Youtube. V tomto prípade ide o zvukovú nahrávku, ktorá vznikla počas skúšky telesa, kapela súčasne indikuje, že ide o výsostne pracovný záznam, resp. nedokončený aranžmán.

Vybrané štatistické údaje zo stránky Google Analytics, platné pre stránku Kolotoc.sk.

Obrázok č. 5

Stránka mala za celé obdobie využívania analytickej služby (nie za obdobie existencie stránky) vyše 3,3 milióna nových používateľov (s unikátnymi IP adresami), ktorí ju a jej jednotlivé podstránky zobrazili viac ako 126 mil. ráz. Koláčový graf (Obr. 5) ukazuje pomer medzi novými a pravidelnými používateľmi. V dolnej časti sa zobrazuje miera využívania jednotlivých jazykových mutácií stránky. Počas prvého maxima krivky relácií (1. 12. 2012 – 31. 12. 2012) bolo zaznamenaných celkom 254 542 relácií; počas druhého maxima (1. 12. 2014 – 31. 12. 2014) 269 152 relácií; napríklad v období od 1. 12. 2018 do 31. 12. 2018 už len 59 445 relácií. V priebehu aktuálneho mesiaca (1. 6. 2021 do 22. 6. 2021) to bolo iba 9 657 relácií.
Aktívni používatelia predstavujú jedinečných používateľov, ktorí do posledného dňa aktívneho rozsahu vykonali aspoň 1 reláciu. Priemerný počet predstavuje 71 používateľov za deň. Dňa 24. 12. 2012 to však bolo 6653 používateľov, 24. 12. 2014 7679, 24. 12. 2017 2539 a 21. 6. 2021 celkom 316 aktívnych používateľov.
Zaujímavý je pomer používateľov pripájaných zo Slovenska a Českej republiky (Obr. 7). Rovnako pozoruhodná je miera pripájania z Veľkej Británie, čo možno vysvetliť vysokým počtom tu žijúcich alebo pracujúcich slovenských aj českých Rómov. Viacero rom-pop-ových kapiel pôsobí aj v tejto časti Európy.

Obrázok č. 6
Obrázok č. 7

Počet nových používateľov podľa krajín zobrazuje Obrázok č. 8. Zaujímavá je hodnota platná pre používateľov pripájajúcich sa zo Spojeného kráľovstva.

Obrázok č. 8
Obrázok č. 9
Obrázok č. 10
Obrázok č. 11

Pre porovnanie uvádzam staršiu štatistiku platnú za marec 2011 (Obrázok č. 11). Počas jedného mesiaca mala stránka takmer 240 000 návštev, priemerný čas zotrvania na stránke bol vyše 11 minút. Takmer 21 % používateľov predstavovalo nových návštevníkov.
Záver – „Pomalá smrť stránky“. Týmito slovami M. Krupička opísal vývoj návštevnosti stránky v priebehu posledných piatich rokov. Štatistické údaje jasne poukazujú na to, že Kolotoc.sk má stále síce svojich používateľov, zďaleka však nedokáže konkurovať novým internetovým portálom, ktoré súčasným kapelám poskytujú rozmanité možnosti vlastnej sebaprezentácie a živej interakcie s publikom. Jednu z výraznejších zmien administrátor zaznamenal v období rozšírenia smartfónov a lepšej dostupnosti internetového (Wi-Fi) pripojenia. Umelecké účty dnes nahrádzajú profilové „stránky“ na Facebooku a profilové kontá s videoklipmi alebo videozáznamami na portáli Youtube.
Funkčné prvky súčasného náročného publika, ktoré stránka neobsahuje, a ktoré by si vyžadovali jej rozsiahlu, finančne náročnú rekonštrukciu, začali ponúkať iné dobrovoľnícke aj grantovo financované internetové projekty zamerané (aj) na verejnú prezentáciu hudby. Napríklad Radio Lucka [4]– súkromná iniciatíva Dagmar Horváthovej, žijúcej v Českej republike, saturuje limity v sťahovaní na Kolotoc.sk tým, že sa priamo špecializuje na sprístupňovanie najnovších albumov najprestížnejších rom-pop-ových kapiel na Slovensku a v Čechách¹³. Druhým príkladom je populárne internetové Rádio ROMA [5], prevádzka ktorého bola finančne podporená Fondom na podporu kultúry národnostných menšín SR, ponúkajúce rôznorodý obsah (články, diskusie, živé prenosy).
Výrazný rozvoj navyše zaznamenávame vo sfére nahrávacích štúdií, ktoré cielia svoju ponuku na rómskych interpretov. Tie okrem samotného nahrávania často zastrešujú časť marketingových aktivít, tvorbu videoklipu a on-line propagáciu. Niektoré menej exponované, sídliace v menších mestách alebo obciach, sú finančne dostupné aj pre začínajúce kapely. Nahrať album totiž znamená oficiálne prekročiť prah hudobnej produkcie v rodinnom prostredí či blízkom okolí obce a vstúpiť do živého on-line sveta rom-popu ako „hotové“ hudobné teleso. Na Slovensku patria medzi najznámejšie napríklad Slovak music recording Paul – pôvodne nazývané ako Štúdio ESPRIT, ďalej štúdio jednej z najznámejších rom-pop-ových kapiel Gipsy Culy, ktoré zverejňuje videoklipy na Youtube účte Studio – JD, Štúdio Gitano Records založené Igorom Kmeťom ml., alebo SG STUDIO PAVLOVCE – nahrávacie štúdio v „Mekke“ slovenského rom-popu – v Pavlovciach nad Uhom.
Hoci prognózy stránky Kolotoc.sk nie sú vonkoncom pozitívne, svoju spoločenskú úlohu splnila. Tiež istým spôsobom svet rom-popu spolutvorila a tvarovala takisto očakávania a vkus jeho poslucháčskej základne. Obdobie rokov 2007 až 2015 predstavuje jednoznačne jej najúspešnejšiu fázu existencie. Založenie profilu na Kolotoc.sk malo vtedy iniciačnú príchuť zvýznamnenú prvou verejnou internetovou prezentáciou vlastnej tvorby.
Podrobnejšie skúmanie tohto aj ďalších portálov a internetových projektov má potenciál odkryť odbornej verejnosti množstvo dôležitých informácií o živote hudobného žánra, ktoré časom zmiznú pod ďalšími nánosmi internetového obsahu. Navyše, internetové správanie používateľov stránok, hudobníkov a spevákov sa organicky prispôsobuje, resp. živo reaguje na nové algoritmy, funkcionalitu a technické zdokonalenia. Má spätný vplyv na ich hudobné sebareflexie, muzikantskú identitu, prestíž, hodnotové nastavenia, hudobné preferencie, vkus. Aj preto sa výskum on-line aktivít (nielen) Rómov na Slovensku stáva otázkou nutnosti priebežného mapovania a dokumentácie, z analytického a vedecko-interpretačného hľadiska súčasne vyžaduje nevyhnutne interdisciplinárny prístup.

⁶ Prvú verziu Kolotoča po dizajnovej stránke pripravil Michal Krupička. Miroslav Riša pomáhal s niektorými programátorskými úlohami pri oboch verziách Kolotoča. Hlavný programátor druhej verzie bol Marián Vrábel. Jej grafiku druhej tvoril Michal Krupička so Štefanom Vápeníkom a Klárou Tresčákovou.
⁷ Dovtedy M. Krupička stránku financoval a rozvíjal zo súkromných zdrojov.
⁸ Zakúpené boli tiež domény pre maďarskú verziu (gypsy.hu), bulharskú (gypsy.bg) a rumunskú (romale.ro). Tieto domény však nie sú doteraz sfunkčnené.
⁹ V takom prípade nahrávajú svoje obľúbené piesne.
¹⁰ V roku 2018 mala stránka celkom 150 umeleckých profilov, do roku 2021 pribudlo len 21 profilov. Medzi interpretmi sú tiež rómski umelci žijúci vo Veľkej Británii a v Českej republike. Takmer 500 žiadostí o tento typ účtu “čaká na overenie.” Toto pomerne veľké číslo zahrňuje takisto množstvo falošných profilov niektorých známych rom-popových interpretov.
¹¹ Išlo o multimediálny prehrávač od spoločnosti RealNetworks, ktorý slúžil na sťahovanie videí z internetu. Videá bolo možné konvertovať do formátov videa (AVI, MOV, MP4 atď.), ako aj do MP3 iba na počúvanie.
¹² Rovnako sú pre diskurz v prostredí rom-popu významné žánrové termíny tanečných a netanečných piesní (slaďak, fox, čardáš, bitpolka, latino, disko, halgato), označenia typov nahrávok (mix, remix, demo, cover, na želaňie), nehovoriac o vlastných hudobno-teoretických konceptoch a pojmoch spätých s ovládanám syntezátora a tvorbou/aranžovaním hudby.
¹³ Paradoxne, na stránke Kolotoc.sk je možné nájsť na 6. mieste v rebríčku top 50 za posledný týždeň a na 2. mieste za posledný mesiac video-tutorial, ako sťahovať celé albumy skladieb práve z tohto „konkurenčného“ portálu [3].

Literatúra a pramene:
AGHA, A.: Registers of Language. In: Duranti, A. (ed.): A Companionto Linguistic Anthropology. Oxford: Blackwell Publishing, 2004, s. 23– 45
BELIŠOVÁ, J.: Posuny v rómskej hudbe na Slovensku a jej funkcie v súčasnosti. In: Romano džaniben, 2012, roč. 19, č. 2, s. 77-99.
CUREJOVÁ, L.: Hladáš rómsku hudbu, tak jedine www.kolotoc.sk. Redakcia R1, 2013. [online] (cit. 15-6-2021) Dostupné na: http://www.redakciar1.sk/2013/09/hladas-romsku-hudbu-tak-jedine.html.
DAVIDOVÁ, E.: Cesty Romů: Romano drom 1945-1990. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 1995.
DAVIDOVÁ, E. – GELNAR, J.: Tradiční i současný romský (cikánský) písňový folklor. In: Český lid, 1989, roč. 76, č. 1, s. 39-46.
JURKOVÁ, Z.: Rompop (Printable version). Rombase: Didactically Edited Information on Roma: 2001. [online] (cit. 10-6-2021). Dostupné na: http://rombase.uni-graz.at/cd/data/music/genres/data/rompop.en.pdf Kolotoč. [online] (cit. 15-6-2021) Dostupné na: http://www.kolotoc.sk/sk/home.html#/home.
KOVALCSIK, K.: Hudba Romů v Maďarsku. In: Jurková, Z. (ed.): Romská hudba na přelomu tisíciletí: Romani music at the Turn of the Millenium. Sborník referátů z etnomuzikologické konference. Praha, 26. 5. 2003. Praha: Studio Production Saga a Fakulta humanitních studií Univerzity Karlovy v Praze, 2003, s. 21-31.
KRUPIČKA, M.: Kolotoc.sk – prezentácia rómskej hudby na Internete. In: Sociálne posolstvo Jána Pavla II. pre dnešný svet: „Integrácia marginalizovaných skupín do spoločnosti“. Ružomberok: katolícka univerzita v Ružomberku & Państwowa Wyższa Szkoła Zawodowa w Chełmie, 2001, s. 349-350. [online] (cit. 15-6-2021) Dostupné na: https://www.prohuman.sk/files/Zbornik_Integracia_marginalizovanych_skupin_do_spolocnosti.pdf.
MANN, A. B.: Problém identity Rómov. In: Kiliánová, G. (Ed.): Etnologické štúdie 5 : Identita etnických spoločenstiev : Výsledky etnologických výskumov. Bratislava: Ústav etnológie SAV, 1998, s. 45-70. Obyvateľstvo trvalo bývajúce v obciach SR podľa materinského jazyka. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011. In: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov, 2011, riadok 56. 86 s. [online] (cit. 10-6-2021) Dostupné na:
https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/e285abec-6b1c-46ea-93de-0507fc844183/Tab_5_Obyv_trvalo_byvajuce_v_obciach_SR_podla_materinskeho_jazyka_SODB_2011.pdf?MOD=AJPERES&CVID=kKC5u9T&CVID=kKC5u9T&CVID=kKC5u9T&CVID=kKC5u9T

Internetové odkazy na časti stránky Kolotoc.sk
[1] http://www.kolotoc.sk/sk/home.html#/home, (cit. 21-6-2021).
[2] http://www.kolotoc.sk/#/detail/24442.html, (cit. 21-6-2021).
[3] http://www.kolotoc.sk/sk/home.html#/detail/160811.html, (cit. 21-6-2021).[4] https://radiolucka.wixsite.com/radiolucka/albumy, (cit. 5-5-2021). [5] http://www.radioroma.sk/, (cit. 5-5-2021).