Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Tradičné a  modifikované staviteľstvo, rešpektujúce hlavné znaky tradičnej architektúry, vnímame ako aktuálny trend zvyšovania atraktivity destinácie cestovného ruchu. Cieľom príspevku je nadviazať na  výskum zachovávania krajinného rázu (K problematike kultúrnej krajiny a krajinného rázu bližšie pozri ŽABENSKÝ 2011:178-191) na  príklade tradičnej architektúry a  jej transformácie. Metodológiou riešenej problematiky sme sa zaoberali v  príspevku Význam zachovávania špecifík krajinného rázu v cestovnom ruchu na príklade tradičnej architektúry (Kontexty kultúry a  turizmu r. 5, č.1, 2012, s. 20–24).

Prítomný príspevok pojednáva o  vplyvoch koordinácie v územnom plánovaní na zachovávanie a rozvoj lokálneho kultúrneho dedičstva  –  kultúrnej krajiny a  tradičnej architektúry. (O vplyve kultúrneho dedičstva a architektúry bližšie LENOVSKÝ 2009:73.) Opiera sa najmä o  analýzu legislatívnych opatrení Slovinska, Českej republiky a Švajčiarska. Demonštruje súčasný stav a  aktuálny trend zachovávania kultúrneho dedičstva, ovplyvňujúci efektívny a  trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu. (K  využívaniu kultúrneho dedičstva bližšie DUBSKÁ  –  MICHALÍK  2012:33–36, KURPAŠ-ZIMA. 2012:146–154, alebo ČUKAN – MICHALÍK 2012:5–13 a LENOVSKÝ 2008)

Slovinsko. Architektonická kancelária OFIS Architekti v roku 2008 dokončila projekt modernej alpskej víkendovej chaty v  slovinskej obci Stará Fužina. V  národnom parku Triglav sú definované veľmi striktné regulatívy pre výstavbu, ktoré museli architekti vo svojom návrhu rešpektovať. Objekt stojí na  mieste pôvodného obydlia so zachovaním pôvodných pôdorysných rozmerov 6 x 11m. Požiadavkou investora nebolo pôvodný objekt asanovať, ale adaptovať ho požiadavkám rodiny majiteľa, v  súlade s  princípmi trvalo udržateľného rozvoja a „otvoriť okná“ výhľadom do krajiny. Stavitelia zachovali charakteristický 42 stupňový sklon strechy. Materiály a  elementy ako kameň, drevené stĺpy a  fasádne dosky boli prevzaté z  lokálneho prostredia. Typológia miestností bola prispôsobená potrebám rodiny a v zariadení interiéru sa ako dominanty nachádzajú niektoré tradičné súčasti nábytku. Veľké okná sú orientované proti slnku, vďaka čomu nie je nutné počas slnečných zimných dní dom vykurovať. Objekt je veľmi citlivo zasadený do okolia a harmonicky dopĺňa vidiecku zástavbu. Je vhodným príkladom efektívneho využívania jednotlivých neprežitých prvkov kultúrneho dedičstva v  súčasnosti. (Iné príklady využívania kultúrno-historického potenciálu v KUČÍREK 2013:53-65) Územné plánovanie v Slovinsku pracuje s pojmom jednotka územného plánovania. Je ňou oblasť s unifikovanými územnými charakteristikami, v  ktorej sú definované regulatívy a  obmedzenia pre zachovanie špecifík a  kultúrneho dedičstva. Komplexná obnova v  oblastiach s  bohatým kultúrnym dedičstvom je realizovaná so zachovávaním viditeľných charakteristík miesta a kultúrnych hodnôt chránených území. Podľa zákona o  územnom plánovaní v  Slovinsku musia byť zásahy v  priestore a  priestorovom usporiadaní plánované tak, aby bolo dosiahnuté:

• zachovávanie charakteristických čŕt miest,

• trvalo udržateľný rozvoj v priestore a efektívne a ekonomické využitie zeme,

• kvalitné podmienky pre život,

• priestorovo koordinované a vzájomne prepojené a nadväzujúce oblasti aktivít,

• ochrana životného prostredia, prírodných zdrojov a prírody,

• všeobecná ochrana kultúrneho dedičstva vrátane kultúrneho dedičstva mesta.

Štát a  samosprávne celky musia územným plánovaním zabezpečiť kvalitné životné prostredie pre život a  využitie priestoru, ktoré umožní napĺňať potreby súčasnej generácie a nevytvorí ohrozenia pre potreby budúcich generácií, berúc do úvahy dlhodobú ochranu životného prostredia, prírody, trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov a  všeobecnú ochranu kultúrneho dedičstva. Zákon tiež hovorí o princípe udržiavania charakteristických čŕt oblastí. Územné plánovanie musí rešpektovať hodnoty existujúcich prírodných, vybudovaných a  ostatných štruktúr, ktoré kvôli špecifickým geografickým, kultúrno-historickým, administratívnym, socioekonomickým a iným vývojovým podmienkam vytvárajú identitu miesta a determinujú jeho charakteristiky. (Dostupné na https://www.arhiv.mop.gov.si/fileadmin/mop.gov.si/pageuploads/zakonodaja/prostor/nacrtovanje/prostorsko_nacrtovanje_en.pdf)

Územné úpravy a zásahy sú riadené a plánované spôsobom, ktorý zabezpečí zachovávanie a obnovu (revitalizáciu) priestoru a objektov existujúceho kultúrneho dedičstva, obzvlášť mestských pamiatok. Zváženie hodnôt a  vývojového potenciálu dedičstva sú pri navrhovaní územných plánov kľúčovými nástrojmi komplexnej ochrany kultúrneho dedičstva. V  podmienkach priestorovej implementácie sa okrem iných primárne zohľadňujú aj detailné podmienky vo vzťahu k plánovanému zásahu do priestoru, jeho poloha, mierka a stvárnenie (dizajn). Osobitný priestor je venovaný roztrateným sídlam, ktoré sú zachovávané a  ochraňované v maximálnom rozsahu. Plánovanie nových vstupov do tohto priestoru je možné len ak budú zachované charakteristiky miesta v  súlade s  predpísanými regulatívmi. Pokiaľ je detailný územný plán obce riešený v súvislosti s komplexnou obnovou oblasti, jeho záväzná časť je plán ochrany v súlade s  regulatívmi pre ochranu kultúrneho dedičstva. Detailný územný plán determinuje aj rozsah odchýlok od funkčných, dizajnových a  technických riešení, ktoré sú prípustné pri príprave projektu pre žiadosť na  vydanie stavebného povolenia v  súlade s  regulatívmi na  konštrukcie, pokiaľ nové riešenia nezmenia plánovaný vzhľad oblasti, neznehodnotia podmienky pre život a  prácu v  oblasti a  nie sú v  rozpore s verejným záujmom. Slovinský príklad reprezentuje súčasný trend územného plánovania, ktorý vedie k ochrane a zachovávaniu charakteristického vzhľadu sídiel a koordinácii ich rozvoja na základe dlhodobých rozvojových koncepcií, v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja. Výnimočný dôraz je kladený na koordináciu rozvoja v oblastiach roztratených sídiel, nakoľko tieto sa považujú vo väčšine prípadov za súčasť krajiny a  zásahy v  stvárnení obydlí v  sídle významne ovplyvňujú celkový krajinný obraz. Príklad modernej alpskej chatky dokazuje, že ani prísna regulácia nemusí obmedzovať tvorivosť a kreativitu.

Česká republika. Rodinný dom od  Stempel & Tesar architekti stojí v II. zóne ochrany prírody a krajiny Chránenej krajinnej oblasti Český Ráj, ktorá má pevne stanovené regulatívy výstavby. Návrh stavby preto vychádza z  princípov tradičnej miestnej architektúry, kde je polovica domu kamenná a polovica drevená, čím je dom rozdelený na obytnú a hospodársku časť. Ďalším zdrojom inšpirácie boli prechodné stodoly, ktoré sa do návrhu preniesli v podobe veľkých presklených častí. Tieto priehľady vnášajú do interiéru južné svetlo, pričom zostáva zachovaný jedinečný severný pohľad na  vrcholy Krkonôš. Stavba je zastrešená sedlovou strechou so sklonom 45 stupňov, ktorej hrebeň je orientovaný rovnobežne s prístupovou cestou a hlavnou pozdĺžnou osou domu. Hmota stavby je jednoduchá a nie je doplnená žiadnym architektonickým prvkom, ktorý by narušoval prirodzený vzhľad vidieckeho obydlia a deformoval kontinuitu tradičnej rurálnej architektúry typickú pre dané územie. Územné plánovanie v Českej republike operuje s termínmi krajinný obraz a krajinný ráz. Krajinný ráz je vyjadrením prírodných, socioekonomických vzťahov a  kultúrno-historických vlastností krajiny. Je určený špecifickými rysmi a znakmi, ktoré vytvárajú rázovitosť, odlišnosť a jedinečnosť krajiny. Atraktivita krajiny je daná jej jedinečnosťou, niečím, čím sa odlišuje od ostatných. Dôležité je tieto prvky identifikovať a správne využiť. Treba špecifikovať znaky, ktoré sú najvýraznejšie. Môže to byť prítomnosť prvku a javu, alebo ich priestorové a  estetické uplatnenie. Takého znaky môžu byť prírodné, napríklad vodné toky, jazerá, lúky, lesy, rozptýlená drevnatá zeleň, reliéf, alebo kultúrne a historické, napríklad stavby a stavebné súbory, dokladujúce historický vývoj a využitie krajiny, štruktúra osídlení a urbanistická štruktúra sídiel, obraz sídla, zapojenie sídla do prírodného rámca atď.

Dôležité sú aj estetické hodnoty krajiny, ktoré môžu byť dotvárané priestorovými vzťahmi a  usporiadaním krajinnej scény, napríklad mozaika krajinných zložiek, štruktúra krajiny, horizonty a priestorové vymedzenia krajinnej scény alebo farebnosť v  krajinnej scéne. Znaky harmonických vzťahov v krajine a harmonickej mierky spočívajú v súlade mierky celku a  mierky jednotlivých prvkov, vo formách priestorov a v zastúpení prírodných, a prírode blízkych zložiek krajiny a prvkov krajiny. Identifikované hodnoty a znaky krajiny nemajú v jej ráze rovnaký význam. Niektoré sa prejavujú v  krajinnej scéne kľúčovým spôsobom, iné môžu byť menej badateľné. Zásahy do  hlavných, určujúcich znakov krajinného rázu oblasti majú významný vplyv na  zmenu charakteru krajiny. Naopak, zásahy do znakov, ktoré taký význam nemajú, zásadne identitu krajiny neovplyvnia. Podľa vyhlášky č. 500/2006 o  územno-analytických podkladoch, územnej plánovacej dokumentácii a spôsobu evidencie územnej plánovacej činnosti by mal byť každý územný plán doplnený o  základné podmienky ochrany krajinného rázu (výškové regulácie zástavby, intenzita využitia pozemkov v  plochách a  pod.). Česká republika má stručne a jasne spracovanú metodiku hodnotenia krajinného rázu, ktorá nadväzuje na §12 Zákona č. 114/92 zbierky o ochrane prírody a krajiny. Ten definuje kultúrny ráz ako kultúrnu a  historickú charakteristiku určitého miesta či oblasti. Zákon má chrániť krajinu pred takou činnosťou, ktorá by znižovala jej estetickú a prírodnú hodnotu. Zásahy do  krajinného rázu, hlavne umiestňovanie a  povoľovanie stavieb, môžu byť realizované len s  ohľadom na  zachovávanie významných krajinných prvkov, chránených území, kultúrnych dominánt krajiny a  harmonických vzťahov v krajine. So žiadosťami o vydanie stavebného povolenia sa spolu s  projektom prikladá aj tzv. záväzné stanovisko, ktoré slúži ako záväzný podklad pre rozhodnutie stavebného úradu. Pri posudzovaní jednotlivých projektov sa hodnotí najmä to, akým spôsobom navrhovaná stavba zapadá do  daného miesta a  či pri jej realizácii nedôjde k  ohrozeniu vzácnych druhov, biotopov a  pod. Podkladom pre posudzovanie je plán ochrany Českého Raja, schválený Ministerstvom životného prostredia ČR.

Metodika pojednáva o ochrane krajiny, za ktorej súčasť sa považuje aj výstavba a  územné plánovanie. V  rámci koordinácie výstavby sú pre jednotlivé regióny definované urbanistické limity, objemové limity, architektonické limity. Urbanistické limity určujú prípustné a neprípustné umiestnenia objektu na  pozemku vo vzťahu k  okolitej zástavbe. Objemové limity definujú napríklad podlažnosť, tvar pôdorysu, pomer strán, tvar a sklon strechy a výšku hrebeňa. Architektonické limity odporúčajú architektonické stvárnenie, umiestnenie vstupu, osadenie v teréne, riešenie štítovej steny, umiestnenie pavlače, komína a vikiera a tvaru okien. Dôležitý je aj výber povrchových materiálov a  farebnosť. (Dostupné na https://ceskyraj.ochranaprirody.cz/res/data/135/017893.pdf)

Švajčiarsko. Charles Pictet Architecte navrhli v  roku 2008 modernú alpskú chatu. Je umiestnená do  údolia Les Diablerets v  alpskej časti Švajčiarska blízko Lausanne. Regulatívy výstavby individuálnych komunít v  tejto oblasti určujú pravidlá výberu materiálov, formy objektu, mierky, umiestnenia na pozemku a sklonu a tvaru strechy. Projekt mal ambíciu nadviazať na  tradíciu, z ktorej tieto regulatívy vzišli. Týka sa vzťahu budovy, ktorá bola konštruovaná s  ohľadom na  jednoduchosť, umiestnenie na pozemku, využitie izieb a staviteľské tradície. Švajčiarske územné plánovanie sa považuje za jedno z najvyspelejších. Platí tu federálny zákon o  územnom plánovaní. Každý samosprávny celok (kanton) má povinnosť doplniť tento zákon o koncepciu rozvoja regiónu a plán územného rozvoja (Erschliessungsplan). Okrem toho musí mať každá obec vypracovaný územný plán zóny a  k  tomu vlastný stavebný zákon. Každá obec sa môže sama rozhodnúť, ako sa bude stavať v jej území, samozrejme, v súlade so základným federálnym zákonom o územnom plánovaní. V  miestnom stavebnom zákone sú detailnejšie definované regulatívy a  spôsob ich kontroly. Koordinuje sa umiestnenie stavby na pozemku, objemové charakteristiky, sklon a  tvar strechy. Ďalej sú bližšie definované všeobecné kritéria architektonického stvárnenia stavby. Pozornosť sa venuje riešeniu príjazdov a  výjazdov, parkovacích miest pre motorové vozidlá, oplotenia, úprav terénu a  predpolia domu, ktoré hraničí s verejným priestorom. Kritérium stvárnenia priečelia zahŕňa aj výber materiálov, farebnosti, tvaru a  veľkosti okien. Stavebný úrad si môže vyžiadať vzorky materiálov, ktoré budú použité na fasáde objektu.

Záver. Príklady poukazujú na  existujúce a  v  praxi využívané metódy ochrany prvkov tradičnej architektúry a upriamujú pozornosť na jej súčasnú hodnotu a atraktivitu v cestovnom ruchu. Ten možno považovať za recipročne pôsobiaci mechanizmus s pozitívnym vplyvom na kultúrne dedičstvo. Je preto nevyhnutné hľadať nástroje, ktorými bude možné cenné krajinné štruktúry a  ich súčasti chrániť pred zánikom. Tradičné spôsoby ochrany architektúry je možné aktualizovať a modifikovať sledovaním aktuálnych trendov, ktoré sú využívané v zahraničí, najmä v destináciách s rozvinutým cestovným ruchom.

Literatúra a pramene:

ČUKAN, J. – MICHALÍK, B.: Kultúrne dedičstvo – cestovný ruch – konkurencieschopnosť. In: Marketing kultúrneho dedičstva v kontexte konkurencieschopnosti v cestovnom ruchu. Nitra 2012, s. 5-13.

DUBSKÁ, M. – MICHALÍK, B.: Klasifikácia a evalvácia kultúrneho dedičstva ako predpoklad jeho využitia : Mapovanie a využiteľnosť kultúrnych hodnôt a aktivít. In: Národná osveta : mesačník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti, 2012, 22,11-12, s. 33-36.

KUČÍREK, T.: Jordánska Petra ako príklad využiteľnosti kultúrno-historického potenciálu. In: Cestovný ruch v regionálnom rozvoji : zborník z konferencie s medzinárodnou účasťou. Nitra 2013, s. 53-64.

KURPAŠ, M. – ONDREJKA, M.: Význam zachovávania špecifík tradičnej architektúry a kultúrnej krajiny v cestovnom ruchu. In: Kontexty kultúry a turizmu, 2012, 5, 1, s. 19-23.

LENOVSKÝ, L. a kol.: Cestovný ruch a kultúrne dedičstvo: učebné texty k vybraným problémom. Nitra 2008.

LENOVSKÝ, L. Kultúra kúpeľného mesta. Nitra 2009.

Plán péče o chráněnou krajinnou oblast Český ráj. [online]. Správa CHKO Český ráj, Turnov, 2004. [cit. 2013.9.20]. Dostupné na:

Spatial planning act. [online]. Ministrstvo za oklje in proctor, 2007. [cit. 2013.9.22] Dostupné na:

ŽABENSKÝ, M.: Rekonštrukcia pôvodnej prírodnej a kultúrnej krajiny na základe existujúcich prírodných a kultúrnych archetypov a jej kategorizácia s dôrazom na výskum oblastí s najväčším potenciálom pre zachovanie jednotlivých prvkov prírodného a kultúrneho dedičstva s prihliadnutím na rozvoj cestovného ruchu. In: II. Medzinárodná konferencia doktorandov o geoturizme : zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Herľany 7. – 8.3.2011. – Košice 2011, s. 178-191.