Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Od druhej polovice minulého storočia sa vo všeobecnosti postupne oslabuje vedomie lokálnej a regionálnej príslušnosti, čo vedie, okrem iného, aj k strate etnických parametrov. Je to alarmujúce v intenciách etnicity, no aj širšej európskej identity, ktorá je bez etnického vedomia domom na piesku. Výchova v rodine stagnuje a škola na túto realitu adekvátne nereaguje.

Na FF UKF v Nitre sme od začiatku 90. rokov začali s profilovaním a výučbou predmetu Kultúrne regióny Slovenska. Viedla nás k tomu absencia systematického paralelného poznávania kultúrnych tradícií na Slovensku z aspektu konkrétneho, špecifického v rámci lokálnych spoločenstiev aj geografických a kultúrnych celkov. Všeobecné poznatky nedokážu vytvoriť pravdivý rozmer/ reálny odraz rozmanitej etnokultúrnej reality, rovnako ako konkrétne bez širších súvislostí. Uvedomujeme si tiež, že u absolventov stredných škôl sú z roka na rok slabšie všeobecné vedomosti, vytráca sa kreativita a schopnosť kontextuálneho chápania skutočnosti.

Cieľom nášho príspevku je ozrejmiť obsahovú náplň predmetu kultúrne regióny Slovenska a otázky terminologické.

Ani dve desaťročia nestačili na to, aby sa ustálila optimálna metodika výučby. Problém spôsobuje najmä terminologická nejednotnosť základného priestorového vymedzenia, čo nie je len naším problémom, ale pociťujú ho napríklad aj geografi. V etnomuzeológii bolo v 70. a 80. rokoch problémom časové ohraničenie termínu súčasnosť, ktorý je možno preklenúť určením konkrétnych desaťročí. Podobným návodom môže byť aj označenie priestoru. Etnografický atlas Slovenska vymedzil v rámci Slovenska tri základné kultúrne oblasti, s ktorými sa môžeme stotožniť. V podrobnejšom členení kultúrnych celkov nám príliš nepomáha Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska ani Beňuškovej Tradičná kultúra regiónov Slovenska. Chýba nám stanovenie rovnakých parametrov/ kritérií a ich terminologické zosúladenie. Pojmy oblasť a región sa používajú neadekvátne, nejednoznačne. Veľký rozpor je napríklad v rámci kultúrneho regiónu Záhorie a oblasť Myjavskej pahorkatiny. Podľa EAS je oblasť nadradeným celkom, nemôže existovať v regióne. Spoločná identita obyvateľom Záhoria nechýba, no Záhorie, a na druhej strane Myjavská pahorkatina, nemajú také spoločné kultúrne črty, ktoré by sme mohli charakterizovať ako rovnaké  z hľadiska  tradičných  zamestnaní,  architektúry a bývania, odievania ani iných tematických subdisciplín etnografie a folkloristiky. A to nespomínam historické administratívno – správne členenie (bývalá Bratislavská, Nitrianska a Trenčianska stolica) a už vôbec nie spoločnú identitu obyvateľov. Podobnými príkladmi sú Ponitrie alebo Stredné Považie a Kysuce. Kysuce, podobne ako Záhorie, možno označiť za kultúrny celok so spoločnými znakmi a s jednotnou identitou obyvateľov. Ani jeden však netvoril samostatný historický administratívno–správny celok ako napríklad Turiec, Liptov alebo Šariš, kde podobný charakter kultúry a ani spoločná identita obyvateľom nechýbajú. Podunajsko má podobné kultúrne charakteristiky, no patrilo do viacerých historických administratívno–správnych celkov a chýba aj spoločné historicko- kultúrne vedomie príslušnosti. Nemôžeme preto hovoriť o regióne. Je to vážny problém, ktorý riešime definovaním Podunajska ako súčasti, podoblasti Západoslovenskej kultúrnej oblasti, podobne ako územie Medzi Malými Karpatmi a Váhom. Za región považujeme, podľa predložených parametrov, bývalé historické administratívno-správne celky s podobnými kultúrnymi črtami a jednotnou identitou obyvateľstva – Liptov, Oravu, Spiš, Turiec, Gemer a v rámci nich subregióny Dolný a Horný Liptov, Dolnú a Hornú Oravu, Dolný a Horný Zemplín. Kysuce s podobným charakterom kultúry a vyprofilovanou identitou obyvateľov chápeme tiež ako kultúrny subregión horských oblastí Slovenska v rámci Západoslovenskej kultúrnej oblasti. Nie sú regiónom – netvorili samostatný historický administratívno-správny celok. Ak by bolo kritériom vedomie príslušnosti, boli by Kysuce regiónom, no je takáto „esencia“ dostatočným vedeckým parametrom? Aj  Podpoľanie  dokážeme  identifikovať  len  ako  územie s podobnými kultúrnymi znakmi v rámci Stredoslovenskej kultúrnej oblasti, prípadne ako subregión v rámci bývalej Zvolenskej. Na všetky otázky ešte uspokojivo odpovedať nedokážeme. V rámci Východoslovenskej kultúrnej oblasti (podľa EAS) existuje Zemplín, juhozápadne od neho Abovsko-turnianska oblasť (podľa Beňuškovej) s podobným súborom kultúrnych znakov ako subregión Dolný Zemplín. Paralela s Podunajskom – viaceré historické administratívno-správne celky, chýba jednotná identita. Čo s tým? Ak nenájdeme spoločný terminologický aparát, nebude veľký rozdiel medzi vedou a mätúcimi laickými konštatovaniami poslancov parlamentu alebo televíznych hlásateliek.

Správne pochopenie a rozlišovanie špecifických kultúrnych daností umožňuje len predchádzajúce zvládnutie všeobecných charakteristík kultúrnej oblasti a imanentného horizontálneho aj vertikálneho členenia, a poznanie, čo v konkrétnom geografickom, etnickom, konfesionálnom a sociokultúrnom prostredí v najširšom význame musí byť, môže byť, alebo v žiadnom prípade byť nemôže. V prípade Podpoľania k zreteľnému priestorovému vymedzeniu a geografickému základu, po osvojení si charakteristiky Stredoslovenskej kultúrnej oblasti a horských a podhorských oblastí Slovenska, postupne pridávame historické a ďalšie poznatky o formovaní Zvolenského komitátu, resp. Zvolenskej stolice zo Žudelovej monografie Stolice na Slovensku, identifikujeme rozsah a vplyvy kolonizácie na valaskom práve, nemeckej kolonizácie, tureckej expanzie, reformácie, zrušenia poddanstva aj industrializácie. Tento komplex poznatkov nám umožní rozlíšiť, čomu je potrebné venovať najviac pozornosti, čo tu – na pozadí všeobecného – vystupuje ako zvláštne. Následne sa môžeme zamerať na sídla, salašníctvo a bryndziarstvo, pastierske rezbárske umenie, hudobný a tanečný folklór. Prečítať si napríklad monografiu Poniky či Medveckého Detvu a zoznámiť sa so všetkými dostupnými prameňmi o detvianskych krížoch, Folklórnych slávnostiach pod Poľanou, o Hrončekovcoch aj Ďatelinke.

K odpovedi by si mal študent pripraviť osnovu, ktorú je možné použiť pri charakteristike všetkých kultúrnych celkov a postupovať od najvšeobecnejšieho ku konkrétnemu a špecifickému. Presne pomenovávať, správne používať termíny kultúrna oblasť, podoblasť, kultúrny región, subregión, lokalita. Každú odpoveď začať presným priestorovým situovaním vrátane pomenovania susedných kultúrnych celkov. Napríklad: podľa EAS Podpoľanie zaraďujeme do Stredoslovenskej kultúrnej oblasti, do kultúry podhorskej a horskej, podľa Žudela do Zvolenskej stolice, podľa Beňuškovej ide o Podpoľanie a Horehronie. Z geografických podmienok vyplynie zamestnanie, sídla a staviteľstvo, odev aj strava, migrácie prispejú k objasneniu etnickej aj konfesionálnej štruktúry obyvateľstva.

Uvedomujeme si, že naším príspevkom nemožno problém vyriešiť, ale naznačiť jeho aktuálnosť a vyvolať plodnú diskusiu k všeobecnému prospechu.

Literatúra a pramene:

BEŇUŠKOVÁ, Z. a kol.: Tradičná kultúra regiónov Slovenska. Bratislava 2005.

BOTÍK, J. – SLAVKOVSKÝ, P. (eds.): Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska I., II. Bratislava 1995. KOLEKTÍV: Etnografický atlas Slovenska. Bratislava 1990.