Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Spôsob života a kultúra minoritných spoločenstiev v mestskom prostredí sa výrazne odlišuje od situácie na vidieku. Rozptýlené rezidencie príslušníkov národnostnej menšiny v akomkoľvek počte neumožňuje praktizovanie susedských vzťahov a iných foriem spoločenského života, ktoré sa od priestorovej blízkosti odvíjajú (susedská výpomoc, obyčajové tradície, komunikácia v jazyku menšiny, pocit vzájomnosti a spolupatričnosti, uzatváranie etnicky homogénnych manželstiev). V teoretickej a metodologickej rovine etnológie a vo funkcionálnom chápaní etnických procesov to zároveň predstavuje/vysvetľuje hranicu medzi etnickou diaspórou a etnickou enklávou.[1]

Cieľom príspevku je zmapovať a zhodnotiť kultúrny potenciál, ktorý sa spája s príslušníkmi slovenskej národnostnej menšiny žijúcej v rumunskom meste Oradea.[2] Výskum realizovali dvaja členovia Katedry manažmentu kultúry FF UKF v Nitre v decembri 2018 ako súčasť projektovej činnosti s využitím vlastnej metodiky. Autori nadväzujú na doterajšie vlastné národopisné monografie obcí ako aj na publikované výsledky výskumu kultúrneho potenciálu slovenských minoritných spoločenstiev v Rumunsku.[3]

Na základe sprostredkovanej informácie pána farára Jána Mlynarčíka je v Archíve Rímskokatolíckeho biskupského úradu v Oradei údaj, že prví Slováci rímskokatolíckeho vierovyznania prišli do Oradey v roku 1692. Po oslobodení mesta od Turkov bolo obyvateľstvo prevažne reformované. Po zriadení rímskokatolíckeho biskupstva, ktoré malo svoje majetky, no chýbali pracovné sily, priviedlo veriacich zo Slovenska. V posledných desaťročiach dosídľujú mesto Slováci zo širokého okolia, najmä zo žúp Bihor a Salaj. V cirkevnom zozname Rímskokatolíckeho farského úradu Oradea – Hrad je v decembri 2018 338 osôb. V priebehu týždňa navštevuje svätú omšu do 10 veriacich, v nedeľu priemerne 94,[4] na Polnočnú omšu do 140; niektorí sa vracajú zo Slovenska, ale mnohí odchádzajú na sviatky domov – do dedín, z ktorých sa do mesta prisťahovali.

V Oradei žila v 19. a ešte aj v prvej tretine 20. storočia početná slovenská evanjelická meštianska komunita.[5^] Najvýznamnejší architekt Rimanóczi mal slovenské korene, Brigita Čilik, Holuboví, Bereckoví a mnohí ďalší sú starí varadínski Slováci, ktorí prichádzali do mesta v rámci kolonizácie ako remeslníci aj za inými zamestnaniami. V medzivojnovom období už boli pomaďarčení aj porumunčení. Na ich prítomnosť upozorňujú len priezviská a vedomie pôvodu svojich predkov zo Slovenska. Aj vďaka nim Slováci stále označujú svoje mesto ako Veľký Varadín. Podľa posledného sčítania z roku 2016 v ňom žije približne 500 obyvateľov s vedomím slovenskej etnickej príslušnosti (0,05%). Rímskokatolícki veriaci v meste neprechádzajú do iných siekt a náboženských spoločenstiev.[6] Cirkevný a národnostný život sa týmto spôsobom neoslabuje. Oveľa vážnejšie dôsledky spôsobujú miešané manželstvá. Madšie generácie používajú rumunský a čiastočne aj slovenský jazyk, ale uzatvárajú sobáše aj s obyvateľmi maďarskej národnosti, ktorí tiež ovládajú rumunčinu. Národnostná otázka v meste nehrá rolu v spoločenskom živote, na pracoviskách ani pri výbere manželského partnera.

Kultúrne dedičstvo. Archívne dokumenty. Archív Rímskokatolíckeho farského úradu Oradea – Hrad obsahuje len archívne dokumenty od roku 2007, kedy bola zriadená prvá slovenská personálna rímskokatolícka farnosť v Oradei. Omše v slovenskom jazyku sa konali v obmedzenejšom rozsahu aj predtým. Archiválie v kancelárii farského úradu sú dopĺňané priebežne. Okrem knihy so zoznamom cirkevníkov obsahuje aj predpísanú ekonomickú agendu. V matričných knihách sú zároveň aj zápisy z Rímskokatolíckeho cirkevného spoločenstva Madaras (35 km južne od Oradey).[7]

Rímskokatolícky farský úrad Oradea – Hrad – Matrika krstov. Prvý zápis je zo 7. júna 2008, posledný zápis je 7. júla 2018 na dvojstrane 14. V jednotlivých kalendárnych rokoch je nasledovný počet krstov: 2008 – 2, 2009 – 9, 2010 – 6, 2011 – 6, 2012 – 5, 2013 – 7, 2014 – 7, 2015 – 9, 2016 – 8, 2017 – 10, 2018 – 4. Starí rodičia a rodičia pokrstených detí sa do Oradey prisťahovali väčšinou z lokalít so slovenskými spoločenstvami z Bihorskej a Salajskej župy. Tento pohyb obyvateľstva pokračuje dodnes.

Rímskokatolícky farský úrad Oradea – Hrad – Matrika sobášov. Prvý zápis 10. 11. 2007, posledný zápis 18. 8. 2018 na dvojstrane 11. Zriedka sú obaja sobášení partneri z Oradey. Početné miešané manželstvá sú s pravoslávnymi veriacimi. 2007 – 1 sobáš, 2008 – 2 z toho 1 miešané manž., 2009 – 1 sobáš, miešané manž., 2010 – 4 sobáše, z toho 2 miešané manž., 2011 – 6, 4 mieš. manž., 2012 – 2, obe miešané, 2013 – 7, 4 miešané, 2014 – 0, 2015 – 7, 4 zmiešané, 2016 – 1 zmiešané, 2017 – 3, 2 zmiešané, 2018 – 3 z toho 2 zmiešané manželstvá.

Rímskokatolícky farský úrad Oradea – Hrad – Matrika pohrebov. Prvý zápis je 22. 12. 2008, posledný zápis. 24. 6. 2018 na 10. dvojstrane. Počet pohrebov v jednotlivých kalendárnych rokoch sa pohybuje od 0 do 5.

Rímskokatolícky farský úrad Oradea – Hrad – Matrika birmovania Birmovka býva vzhľadom na počet veriacich každých 5 rokov. 1. sa konala 10. 10. 2010 – 10 birmovancov, druhá 28. 6. 2015 – 24 birmovancov spolu v Oradey (11) aj v Madarase (13).

Na farskom úrade sú CD z oboch birmoviek a z každého 1. sv. prijímania. Rodinné fotografie a vizuálnu dokumentáciu významných náboženských podujatí a rodinných udalostí v elektronickej forme obsahujú aj rodinné archívy.

Knižničné fondy. V súkromnej knižnici rímskokatolíckeho farára Jána Mlynarčíka (1973) je približne 250 zväzkov kníh. Okrem niekoľkých slovníkov, monografií obcí a beletrie je to prevažne len náboženská literatúra. Knihy sú v slovenčine, menej ako 10 kníh je v rumunskom a maďarskom jazyku.

Zbierky múzeí a galérií. V meste nie je žiadna múzejná zbierka ani expozícia, ktorá by bola budovaná na slovenskom etnickom princípe, alebo by mala výpovednú hodnotu v súvislosti s miestnym slovenským obyvateľstvom.

Historické, urbanistické a stavebné štruktúry, historické sídelné štruktúry. V súvislosti so slovenským obyvateľstvom v meste nemožno povedať, že by ich obydlia tvorili osobitný architektonický komplex. Slováci sú rozptýlení v rôznych častiach mesta v rovnakých podmienkach ako rumunské, maďarské a iné obyvateľstvo. Rímskokatolícky kostol v komplexe hradu je niekoľkokrát prebudovaným sakrálnym objektom z 11. storočia a neobsahuje žiadne prvky, ktoré by vznikli a existovali na slovenskom etnickom princípe. V renovovanom a navštevovanom hradnom areáli je honorárny konzulát Slovenskej republiky s vyvesenými vlajkami SR a EÚ.

Kultúrna krajina. V meste, kde obyvatelia s vedomím slovenského etnického pôvodu netvoria ani jedno percento, nemožno hovoriť o kultúrnej krajine ako výsledku činnosti Slovákov.

Jazykové prejavy. Slováci v Oradei používajú nárečie slovenského jazyka, ktoré si priniesli zo svojho rodiska, obyčajne v Bihorskej alebo Salajskej župe. Ak sa Slováci strednej a staršej generácie poznajú, pri stretnutí používajú slovenský jazyk. S deťmi a mládežou komunikujú starší po rumunsky. Mládež a deti nepoužívajú slovenčinu na ulici a často ani v rodinnom prostredí. V malom počte sa s ňou stretávajú na hodinách slovenského jazyka, v kostole[8] a pri výučbe náboženstva.

Výučba slovenského jazyka. Honorárny konzul Miroslav Jablončík, funkcionár DZSČR Adrián Merka a školský inšpektor Alex Mlynarčík (pôvodom z Bodonoša) pomohli zabezpečiť výučbu slovenského jazyka v meste aj napriek nižšiemu počtu žiakov.[9] (Ak je v skupine aspoň 10 žiakov, majú v Rumunsku nárok na 4 hodiny výučby materinského jazyka týždenne.) Deti dochádzajú do Lýcea M. Eminescu zo všetkých mestských škôl štyri dni v týždni, tri skupiny podľa stupňa štúdia (na 1. stupni 10 na 2. stupni 6 a 5 gymnzistov) po jednej hodine. Slovenský lektor J. Cigáň učí slovenčinu 21 žiakov, spolu 12 hodín týždenne v popoludňajších hodinách ako cudzí jazyk. Lektor im pripravuje učebné texty a cvičenia vzhľadom na to, že učebnice zo Slovenska sú nevhodné. Deti sú často zo zmiešaných manželstiev a nevedia po slovensky, ako v bihorských dedinách.

Na miestnej univerzite je kurz slovenského jazyka 2 razy týždenne po 4 hodiny – prihlásených je 16 študentov, pravidelne chodí 5 – 9. Je to na dobrovoľnej báze, za štúdium nedostávajú žiadny certifikát. V stredu večer je kurz slovenského jazyka pre rodiny – prichádzajú manželské páry, ktoré majú záujem zdokonaľovať sa v slovenčine z rôznych dôvodov: majú slovenských predkov, sú zo zmiešaných manželstiev, majú žiaka v školskom veku, ktorý nemôže navštevovať výučbu slovenčiny popoludní kvôli krúžkom, chodia radi do Tatier, alebo majú rodinu na Slovensku a chcú sa dohovoriť.

Náboženská výchova v slovenskom jazyku prebieha pravidelne raz týždenne, zúčastňuje sa jej do 20 detí. Vzhľadom na slabú znalosť slovenského jazyka farár používa slovenský jazyk aj rumunčinu.

Obyčajové tradície. V mestskom prostredí nie sú podmienky na spoločné vykonávanie obyčajových tradícií. Obyvatelia slovenskej národnosti žijú v rôznych častiach mesta a stretávajú sa väčšinou len náhodne. Významné sviatky v rodine a v kalendárnom roku trávi každá rodina individuálne a v miešaných manželstvách podľa konkrétnej situácie. V rímskokatolíckom kostole býva vianočný program s vinšami a piesňami. Na Veľkonočný pondelok po svätej omši oblieva farár J. Mlynarčík ženy a dievčatá pri vychádzaní z kostola voňavkou a na Mikuláša prichádza do kostola po svätej omši Mikuláš s darčekmi.

V predvečer pohrebu sa schádzajú niekoľkí veriaci na modlenie v dome smútku. Na každom pohrebe v Oradei farár káže po slovensky aj po rumunsky. Pri svätej omši sa číta evanjelium a Otčenáš aj v rumunčine. Pohrebné odobierky sú v slovenčine, končia sa v rumunčine (kvôli susedom, kolegom, priateľom, známym). Oradea má jeden veľký spoločný cintorín a každé vierovyznanie má svoj dom smútku – sú tam 4 domy smútku. Pochováva sa doradu bez rozdielu náboženskej a etnickej príslušnosti, na vyhradenom mieste pochovávajú len židia. Kar po pohrebe má takú formu, že v niektorej reštaurácii sa zídu na skromné pohostenie len najbližší príbuzní. Farár býva pozvaný, ale karu sa nezúčastňuje.

Tri nedele pred sobášom sú v kostole ohlášky. Odberánka pred sobášom sa ešte vykonáva doma. Rumuni majú vinšovača – hovorcu, ktorý u pravoslávnych plní funkciu ako starejší. Po príchode zo sobáša do reštaurácie niektorí rozbíjajú tanier a zametajú črepy, alebo mladý zať rúbe klát; pred svadobnou hostinou pri príchode hostí hrá reprodukovaná vážna hudba; tanec s mladou za peniaze už nebýva; všetky mladé páry sa fotografujú v areáli hradu, niektorí majú na historických miestach aj sobáš a manželstvo požehná farár. Sobáš nevesty v kroji sa nekoná.

Kultúrne organizácie a inštitúcie. Honorárny konzulát Slovenskej republiky. Táto inštitúcia vznikla v roku 2015. Podobne, ako rímskokatolícky kostol,  sídli v hradnom komplexe. Honorárnym konzulom je Miroslav Jablončík.

Demokratický zväz Slovákov a Čechov žijúcich v Rumunsku. Miestna organizácia vznikla v roku 1990 a má 200 aktívnych členov. Predsedníčkou je Mária Jablončíková – Zetochová (1972). Archív, zoznam členov, zoznam materiálno-technologickej základne a ekonomická agenta sú v domácnosti predsedníčky. Kroje, ktoré sú majetkom miestnej organizácie (ďalej MO) DZSČR, nie sú centrálne uložené (10 párov). Existuje len evidencia osôb, ktoré majú odevy a odevné súčasti zapožičané. Po dokončení renovácie nových priestorov v objekte rímskokatolíckej fary sem prenesú archívne materiály a zriadia priestor pre vhodné uloženie krojov a inventára. Materiálno technologickú základňu tvoria hudobné nástroje (akordeón, gitara, husle), reproduktor a počítač s tlačiarňou. Vo vedení miestnej organizácie je sedem členov – dvaja koordinátori kultúrnych aktivít, dvaja športových aktivít, sekretárka, podpredseda a predsedníčka. Členská schôdza sa uskutočňuje raz za rok. Priebežné schôdze sa konajú pri príprave a po väčších kultúrnych podujatiach. MO DZSČR plánuje realizáciu pamätnej izby Jozefa Kováča v Oradei. Kvôli absencii slovenskej betlehemskej tradície v škole organizuje MO DZSČR v spolupráci s rímskokatolíckymi farským úradom v roku 2018 prvýkrát betlehemský pochod mestom. V pláne je získať do budúcnosti všetky potrebné odevy a rekvizity.

Súčasťou MO DZSČR je Spevácky súbor VARAĎAN, založený v roku 2015. Má 15 členov – 10 žien a 5 chlapov vo veku 20 – 65 rokov. Súbor vedie Vinco Pišek (1971). Repertoár tvoria slovenské piesne z bihorskej a salajskej oblasti. Nácviky prebiehajú na fare len 2 – 3 razy v týždni pred vystúpením.

Organizované podujatia. Príchod Nového roka. Stretnutie Slovákov pri tejto príležitosti sa do roku 2015 uskutočňovalo v priestoroch hradu v bývalom sídle farského úradu a v provizórnej kaplnke. Priestory ponúkali možnosť zábavy približne pre 100 ľudí. Občerstvenie vo forme jedného veľkého švédskeho stola (studené jedlá a nápoje) si účastníci zabezpečovali individuálne, požehnal ho miestny farár. Hrala výlučne slovenská reprodukovaná hudba. V roku 2017 sa oslava konala v priestoroch slovenského konzulátu. V súčasnosti sa silvestrovské stretnutie koná na fare v spolupráci s MO DZSČR ako v uplynulých rokoch. Počas osláv sa účastníci spoločne zúčastňujú polnočnej omše a malej adorácie. Pred kostolom prednášajú prípitok spojený s ohňostrojom. Podujatia sa zúčastňujú manželské páry zo slovenskej komunity, prípadne zo miešaných manželstiev. Nemusia to byť výhradne členovia MO DZSČR.

Fašiangové slávnosti a Jánska oslava prebiehajú rovnakým spôsobom a v rovnakých priestoroch, ako oslava Nového roku. Organizujú ich MO DZSČR a Rímskokatolícky farský úrad Oradea – Hrad.

Deň slovenského jazyka sa uskutočňuje každoročne 25. mája na fare v spolupráci s MO DZSČR. Deti kreslia obrázky podľa zadania, recitujú slovenské básničky, spievajú piesne a rozprávajú sa. Organizátori pripravujú účastníkom občerstvenie.

Deň slovenskej kultúry. Toto kultúrno-kulinárske podujatie sa koná každoročne v septembri v pevnosti Oradea. Organizátorom je centrála DZSČR v spolupráci s miestnou organizáciou. Dvojdňová akcia je bohatá na tanečno-spevácky kultúrny program. Súčasťou podujatia je gurmánska súťaž národných i medzinárodných jedál. Prezentované sú tradičné kulinárske produkty Slovákov z Bihoru (napríklad knedle plnené so syrom alebo zemiakové placky). Vystúpujú folklórne súbory z okolitých slovenských lokalít (Cerovina, Ďatelinka, Lipka, Varaďan a Fialka.

Deň slovenskej Ústavy sa koná na hrade v priestoroch slovenského konzulátu. Pri tejto príležitosti symbolicky vystupuje jedna spevácka skupina, ktorá zaspieva slovenskú a rumunskú hymnu. Pokračovaním podujatia sú príhovory konzula a veľvyslanca Slovenskej republiky v Bukurešti. Po oficiálnom programe nasleduje recepcia.

Deň Slovákov z Oradey. Táto udalosť sa uskutočňuje od roku 2010 pravidelne v novembri (v roku 2018 10. novembra). Kultúrny program prebieha v prenajatých priestoroch na maďarskom gymnáziu Ady Endre. Projekt je organizovaný pod záštitou miestnej organizácie DZSČR s finančnou podporou projektu centrálnej organizácie DZSČR. Podujatia sa zúčastňuje približne 200 ľudí. Program zabezpečujú slovenské folklórne skupiny z Rumunska aj hosťujúce zo Slovenska (napríklad v roku 2018 sa zúčastnili dve skupiny zo Slovenska – Nové Zámky a Košice). Medzi stálych účinkujúcich patrí folklórna skupina Cerovina (Čerpotok), Ďatelinka (Varzaľ), Lipka (Bodonoš), Varaďan (Oradea) a Fialka (Madarás). Program začína o tretej popoludní a končí o desiatej hodine večer. Po príhovoroch a predstavení folklórnych súborov nasleduje folklórny program a záverečné oceňovanie aktívnych účastníkov diplomami a darčekmi. Obohatením programu je vtipná tombola (víťaz prvej ceny – auta, dostáva len malé hračkárske; výherca víkendového pobytu v kúpeľoch získava sprchový gél a podobne). V roku 2018 sprevádzala oficiálny program vážna hudba. Po tombole nasledovala slávnostná večera a zábava, výlučne so slovenskou hudbou a piesňami.

MO DZSČR a farský úrad pravidelne organizujú púte. V rámci Bihorskej a Salajskej župy sa stretávajú kňazi a veriaci na organizovanej aj súkromnej báze počas odpustov, ktoré sa konajú pri príležitosti posvätenia chrámov. Inštitucionálne kontakty s farnosťami na Slovensku v súčasnosti neprebiehajú. Najväčšia púť sa koná do baziliky Mária Radná v temešvárskom biskupstve. Zúčastňuje sa jej okolo 1300 veriacich.

Kultúrna infraštruktúra. Rímskokatolícky kostol. Súčasný kostol bol postavený v roku 1775. Je to jeho štvrtá stavba, lebo tri predchádzajúce boli vo vojnových konfliktoch zničené. Počas komunizmu bol využívaný len ako skladový priestor. V roku 1990 opäť nadobudol pôvodný účel. Od roku 2000 sa v ňom slúžia slovenské omše, ale farnosť funguje od roku 2007. V priestoroch sakrálneho objektu je pochovaný uhorský kráľ Ladislav I., zakladateľ mesta a miestneho biskupstva. Umrel v okolí Nitry, ale na jeho žiadosť bol prevezený do Oradey. Odvtedy sa kostol stal významným pútnickým miestom. Nachádza sa v hradnom komplexe v centre mesta a je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii. Slúži prioritne na slovenské Bohoslužby. Každú tretiu nedeľu o štvrtej hodine popoludní je maďarská omša. Priestor ponúka veriacim približne 300 miest na sedenie. Uskutočňujú sa tu aj podujatia, ako napríklad adventné koncerty, Mikuláš, vianočné koledy, vystúpenie betlehemcov. Na Veľkonočný pondelok, po omši farár symbolicky kropí všetky ženy. Budova kostola prešla kompletnou rozsiahlou rekonštrukciou interiéru aj exteriéru v roku 2015. Interiér je vybavený ústredným podlahovým kúrením. Kostol je zariadený digitálnym zvonením od roku 2008. V pláne je obnova pôvodného zvonenia.

Konzulát slovenskej republiky je situovaný na mimoriadne exponovanom, turistami navštevovanom mieste v kultúrno-historickom komplexe varadínskeho hradného areálu. Disponuje kanceláriou, sociálnymi zariadeniami, vstupnou halou a spoločenskou miestnosťou približne pre 60 ľudí. Priestory konzulátu sú vybavené ústredným kúrením a klimatizáciou.

Miestna organizácia Demokratického zväzu Slovákov a Čechov žijúcich v Rumunsku. Rímskokatolícky farský úrad prenajíma svoje priestory pre miestnu organizáciu DZSČR od novembra roku 2017. Nachádzajú sa tu dve hosťovské izby s kapacitou päť miest, sociálne zariadenia, malá kuchyňa a zasadacia miestnosť pre 50 ľudí. Obejkt je vybavený ústredným kúrením a súčasťou je aj priestranný dvor. V súčasnosti prebieha dokončovanie rekonštrukcie niektorých priestorov.

Rímskokatolícky farský úrad Oradea – Hrad. Budova sa nachádza na ulici Mihaly Eminescu. Je majetkom biskupstva, v roku 2007 ju získal pre účely farského úradu a fary farár J. Mlynarčík. V objekte sa nachádza obývacia miestnosť, spálňa, kuchyňa, sociálne zariadenie a kancelária, ktorej súčasťou je archív. Vo vedľajšom vchode je hosťovská izba s dvomi posteľami a sociálne zariadenie. Súčasťou objektu farského úradu je oddelená budova, ktorá slúži ako sídlo miestnej organizácie DZSČR. Farský úrad je vybavený internetovým pripojením, stolovým počítačom, elektrickým kúrením ale aj pecou. Prebieha tu výučba náboženstva v slovenskom jazyku, ktorá sa uskutočňuje pravidelne každý týždeň a zúčastňuje sa jej približne 20 detí. Na farskom úrade je súkromná knižnica farára, ktorá obsahuje približne 250 zväzkov kníh. Súčasťou jeho zbierky je aj vizuálna dokumentácia dvoch birmovných slávností a z každého 1. svätého príjmania.

Ľudské zdroje. Najvýznamnejšou osobnosťou miestnej slovenskej komunity je rímskokatolícky farár Ján Mlynárčik (1970), ktorý pochádza zo slovenského bihorského prostredia a dobre pozná situáciu v slovenských minoritných komunitách. Využíva všetky možnosti pre zachovávanie vedomia slovenskej etnickej príslušnosti. Spoločne s predsedníčkou MO DZSČR Máriou Jablončíkovou – Zetochovou (1972) spájaju Slovákov v Oradei prostredníctvom katolíckej viery a kultúrnych podujatí. V rámci rímsko-katolíckej fary je dôležité spomenúť kostolníčku Alžbetu Vrobľovú, ktorá sa stará o plynulé fungovanie kostola a organistu Mareka Kojiša. Juraj Cigáň (1970) je lektorom slovenského jazyka, ktorý hľadá spôsoby ako spájať Slovákov v meste a rozvíjať v nich jazykové kompetencie aj vedomie spoločného pôvodu. Honorárnym konzulom je Miroslav Jablončík. Priestory konzulátu s výraznou slovenskou symbolikou v areáli hradu bezprostredne pri rímskokatolíckom kostole so slovenskými bohoslužbami každodenne pripomínajú Slovákom svoju jedinečnosť a odlišnosť od iných etnických, kultúrnych a jazykových skupín v meste.

Tabuľka č. 1: SWOT analýza kultúrneho potenciálu Slovákov v Oradei

Použitá literatúra

KAPUSNIAK, J. Bodonoš. Po stopách svojich predkov. Vydavateľstvo Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku. Nadlak, 1997.

Kolektív. Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Rumunsku. Vydavateľstvo Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku. Nadlak, 1998.

KOLEKTÍV. Borumlak Varzaľ. Spôsob života a kultúra Slovákov v Bihore. Vydavateľstvo Ivan Krasko. Nadlak – Nitra, 2006.

Michalík, B. About the theory of assimiliatin processes: Construction of Slovak minority communities. In Sprawy narodowościowe. No. 38, 2011 (a), s. 7-21.

MICHALÍK, B. Rola osobností a inštitúcií pri zachovávaní a rozvíjaní kultúry a jazyka minority. In Slovenčina v menšinovom prostredí. Štúdie z II. Medzinárodnej vedeckej konferencie VÚSM. Békešská Čaba, 2008, s. 476-480.

MICHALÍK, B. Výskumná sonda do akulturácie šáranských Slovákov. In Materiálové príspevky ku kultúre a spôsobu života v Dabaši – Šáre. Zost. A. Kováčová, T. Tušková, A. Uhrinová. Békešská Čaba, 2011 (b), s. 176-183.

SIRÁCKY, J. Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí. Bratislava, 1966.

SIRÁCKY, J. Slováci vo svete 1. Martin, 1980.

Ušák, V. Slováci v Chorvátsku. Historický náčrt. Slovenský ústav Cleveland-Rím, SGS Rím 1978.

ŠTEFANKO, O. O Slovákoch v Rumunsku. Nadlak: Vydavateľstvo Ivan Krasko, 2004.

Vojlovica. Kultúrne tradície Slovákov v Banáte. Ed. J. Čukan. UKF v Nitre, SKOS Detvan. SVC Báčsky Petrovec, 2015.