Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Mestské prostredie predstavuje osobité formy kultúrneho potenciálu. Slovenské spoločenstvá v ňom existujú v disperzných podmienkach, na úrovni etnickej diaspóry. Možnosti stretávania sa a udržiavania vedomia etnickej príslušnosti poskytuje len stretávanie sa v rámci aktivít inštitúcií, fungujúcich na etnickom princípe. Kultúrny potenciál v slovenských minoritných spoločenstvách v mestskom prostredí je nutné vyhľadávať, mapovať a hodnotiť v širšom sídelnom, etnokultúrnom a geopolitickom kontexte. Záhreb, Rijeka a Osijek sú tri mestá v Chorvátsku so slovenskou inštitúciou a oficiálnymi organizovanými spoločenstvami na slovenskom etnickom princípe. Všade je dôraz na iné organizované formy kultúrnych aktivít, všade pôsobia rozdielne interetnické aj vlastné i vonkajšie etnické vplyvy, sformovali sa špecifické a vo všetkých troch prípadoch rozdielne väzby na iné slovenské komunity v Chorvátsku, na Dolnej zemi, na Slovensku aj inde vo svete. V týchto troch mestách s odlišnou historickou pamäťou obyvateľstva aj s nerovnakou kvalitou života sú majoritnou spoločnosťou inak vnímané etnické heteroobrazy a rozdielne je reflektovaný vzťah k etnickým minoritám, ku konfesionalite aj k etnicite. Mestom so slovenskými inštitúciami sú aj Našice, no v našom hodnotení ho nezohľadňujeme, lebo v ňom nepôsobí organizované slovenské spoločenstvo.

Zagreb (Záhreb) je od slovenských etnických enkláv a diaspór excentricky situované hlavné mesto a veľkomesto. Obyvatelia európskych hlavných miest nie sú vo všeobecnosti orientovaní rovnako ako ostatná populácia štátu v zmysle politickom, ekonomickom a etnoidentifikačnom. Myslenie je poznamenané metropolicentrizmom, výraznejší je kozmopolitizmus, dominuje individualizmus a najslabšia je sociálna kontrola. Záhrebské organizované minoritné spoločenstvo tvoria Slováci z rôznych regiónov Chorvátska a dokonca aj z bývalej Juhoslávie a zo Slovenska. Kultúrne, jazykovo aj nábožensky a genderovo sú heterogénni. Prevláda intelektuálna socioprofesijná vrstva. Kolektívna nadväznosť na vlastné etnokultúrne tradície neexistuje ani v kontexte mesta ani v najširšom chápaní tradičnej slovenskej kultúry. Slovensko tu má svoje štátne zastupiteľstvo, existuje katedra slovakistiky, pôsobia na nej slovenskí lektori. Existuje tu priestor predovšetkým pre vyššie formy slovenskej kultúry. Kultúrny manažment reflektuje podmienky veľkomesta z aspektu vlastných aj cudzích recipientov (v zmysle etnickom). Kultúrne produkty majú skôr reprezentatívny slovenský charakter ako spontánnu kolektívnu, tradovanú tvorbu.

Slováci v Záhrebe nepredstavujú súčasť organizovanej vlny sťahovania Slovákov na Dolnú zem. Ide skôr o spoločenstvo postupne vytvárané z jednotlivcov, ktorí do mesta prichádzali za vzdelaním a za prácou. Ich kultúrna výbava nie je homogénna – závisí od pôvodu ich rodičov na Slovensku a rovnako aj od konfesionálneho, etnického a kultúrneho prostredia, v ktorom sa v rôznych slovenských spoločenstvách v rámci regiónov Chorvátska socializovali. Slováci v Záhrebe nepredstavujú početnú národnostnú menšinu – podľa sčítania obyvateľstva žilo v Záhrebe v roku 1991 208 Slovákov, v roku 2001 sa k slovenskej národnostnej menšine hlásilo 171 príslušníkov a v roku 2011 207 osôb. V Záhrebe mali Slováci spolu s Čechmi svoje organizácie už dávnejšie – v roku 1874 je zaznamenané založenie Spolku Čechov a Slovákov, teda Českej besedy. V roku 1995 (po rozdelení Československa a rozpade bývalej Juhoslávie) Slováci v Záhrebe založili prvú samostatnú, vlastnú organizáciu, Maticu slovenskú Záhreb.

Archív MS Záhreb obsahuje archívne dokumenty ako dôležitú súčasť hmotného kultúrneho dedičstva. V elektronickej podobe existuje evidencia členov, aktivít a fotoarchív s dokumentáciou každého podujatia, ktoré Matica slovenská Záhreb organizovala alebo sa ho zúčastnila.

V priestoroch MS Záhreb sú tiež archívne dokumenty v papierovej – písomnej forme za jednotlivé roky od vzniku MS do roku 2017: zakladacia listina, pokladničné knihy, plány práce a výročné hodnotenia činnosti, správy a zápisnice zo schôdzí.

Archív obsahuje tiež registre s tromi exemplármi každého čísla časopisu Prameň – (10 registrov) od roku 1994 do roku 2017.

K zoznamu vydavateľskej činnosti MS Záhreb od roku 1998 do roku 2016 pridávame všetky relevantné údaje o publikáciách, ktorých autormi sú členovia MS aj prizvaní odborníci. Uvedenú literatúru možno považovať za vzácnu súčasť slovenského kultúrneho dedičstva v Chorvátsku a predstavuje zaujímavý študijný materiál.

V priestoroch MS Záhreb je priebežne budovaná knižnica z rôzne tematicky zameraných publikácií (zborníky, monografie miest a obcí v Chorvátsku aj na Slovensku, knižky o tradičnej kultúre, kuchárky, beletria). Približne 280 zväzkov rôzneho druhu získala MS Záhreb počas svojho 20-ročného pôsobenia vlastnou vydavateľskou činnosťou aj ako dary od hostí a partnerských inštitúcií.

Matica slovenská Záhreb ako občianske združenie v kultúrnom sektore je významnou súčasťou kultúrneho potenciálu slovenskej minority v rámci hlavného mesta aj Chorvátska. Od svojho založenia v roku 1995 pôsobí nepretržite dodnes. Členskú základňu tvorí približne 80 členov s priemerným vekom 60 rokov. Sú to prevažne dôchodcovia. MS nemá žiadne sekcie. Sporadicky organizuje kurz slovenského jazyka (raz do týždňa, veková hranica od 36 do 80 rokov). V bezplatne prenajatých priestoroch od Českej besedy v Záhrebe s kanceláriou tajomníka, ktorá je zároveň archívom aj zasadacou miestnosťou a sálou (100 m²), sú stretnutia priemerne v mesačných intervaloch. Činnosť riadi predseda, podpredseda, tajomník, ktorý je zároveň pokladníkom a 7 členov výkonného výboru. Dozorný výbor je trojčlenný. Matica slovenská Záhreb zatiaľ nemá vlastné priestory. Po rozdelení majetku s Čechmi, hlavne Československého domu na Šubičovej ulici, Slováci nedostali očakávanú jednu tretinu. Ak by ich mala MS vo vlastníctve, prenájmom by získala ďalšie prostriedky na činnosť. Teraz sú nároky skromné vzhľadom na nízky počet aktívnych členov a činnosť nenáročnú na priestor a finančné prostriedky. Minimálne materiálne vybavenie tvorí notebook (pred 4 rokmi ho dostali od Zväzu Slovákov) a fotoaparát. Prevádzkové náklady financuje Rada pre národnostné menšiny. Zdrojom príjmov sú tiež členské príspevky (60 kún ročne) a donácie zabezpečované hlavne predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny v Rade mesta Záhreb. Tajomník MS Vladimir Bali je zároveň zamestnaný ako tajomník slovenskej národnostnej menšiny v Rade mesta Záhreb na pol pracovného úväzku. Predsedom MS Záhreb bol od založenia do roku 2016 Zlatko Jevak.

MS Záhreb každoročne organizuje Predvianočný koncert, aspoň jeden poznávací zájazd na Slovensko a niekoľko literárnych večierkov, na ktorých si pripomína výročia významných osobností. Predvianočný koncert sa pravidelne koná pri príležitosti adventných a vianočných sviatkov pre Záhrebčanov a všetkých tých, ktorí milujú tradičné slovenské vianočné tradície. Podujatie je organizované v kooperácii slovenskej národnostnej menšiny v Záhrebe so Spolkom chorvátsko-slovenského priateľstva, Maticou slovenskou Lipovľany a Maticou slovenskou Meďurič. Program zabezpečujú slovenská kultúrna skupina Orava z Meďuriča a kultúrnoumelecké skupiny Lira a Lipa z Lipovľan. Z mesačne poriadaných akcií bol v roku 2016 zorganizovaný napríklad septembrový kultúrny večer O živote a diele Svetozára Hurbana Vajanského, v októbri MS Záhreb pripravila prezentáciu knihy Štefan Moyses a Chorváti (Stjepan Moyses i Hrvati). Okrem členov MS patria k návštevníkom podujatí aj pracovníci Veľvyslanectva SR v Záhrebe, študenti Slovakistiky Filozofickej fakulty Záhrebskej univerzity i predstavitelia iných národnostných menšín. Prezentácie sa uskutočňujú v chorvátskom aj v slovenskom jazyku sa zúčastňuje sa ich priemerne 50 – 70 návštevníkov.

Matica slovenská Záhreb sa každoročne zúčastňuje troch až piatich podujatí iných MS v Chorvátsku, Zväzu Slovákov, Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Záhrebe, Filozofickej fakulty Univerzity v Záhrebe, participuje na Dni národnostných menšín a iných. Má svojho dopisovateľa do časopisu Prameň. Zásluhou MS Záhreb bola v roku 1997 odhalená na Gornjogradskom gymnáziu dvojjazyčná pamätná tabuľa Štefanovi Moysesovi, prvému predsedovi Matice slovenskej, ktorý bol takmer 20 rokov profesorom na tomto gymnáziu. V roku 2003 bola v parku mesta Lipik slávnostne odhalená dvojjazyčná pamätná tabuľa veľkému slovenskému spisovateľovi Martinovi Kukučínovi (75. výročie úmrtia), ktorý v tomto meste prežil posledné 2 roky života.

Rijeka je od slovenských etnických enkláv a diaspór situovaná ešte excen-

trickejšie ako Záhreb. Väčšinu malej členskej základne tvoria ženy z rôznych častí Slovenska, menej z Chorvátska. Pôvod z domovskej krajiny vyvoláva špecifické etnopsychické reakcie, ktoré prekonávajú nemožnosť zachovávať kultúrne tradície na etnickom princípe v kruhu rodiny, susedskej, príbuzenskej skupiny aj zdanlivo neriešiteľné podmienky k udržiavaniu vedomia etnokultúrnej príslušnosti. Na inštitucionálnej úrovni vyvíjajú také bohaté a organizačne náročné aktivity, ktoré sú nepredstaviteľné aj v oveľa početnejšom etnicky a kultúrne homogénnejšom prostredí.

Slovenské minoritné spoločenstvo v Rijeke sa začalo formovať už koncom 19. storočia v súvislosti s vysťahovalectvom Slovákov do zámoria. V rámci tzv. novej emigrácie začali odchádzať do USA a Kanady aj obyvatelia Uhorska. Mnohí Slováci nastupovali cestu za oceán práve v tomto prístave. Boli to z veľkej časti tí, ktorí sa predtým prisťahovali z hornouhorských stolíc na Dolnú zem.

Po druhej svetovej vojne prichádzali Slováci z rôznych častí Chorvátska a celej vtedajšej Juhoslávie do Rijeky za prácou do veľkých priemyselných závodov. Na túto migráciu plynulo nadviazala najnovšia vlna zo 70. – 80. rokov minulého storočia – v Rijeke sa začali postupne usádzať najmä slovenské ženy, ktoré vstupovali do manželstva s Chorvátmi a so svojimi rodinami tu našli nový domov. Slovenský jazyk a kultúrne tradície sú heterogénne, majú pôvod v rôznych regiónoch Slovenska a následne Vojvodiny a Chorvátska. Vzhľadom na miešané manželstvá, rezidenčnú lokalizáciu a prevažné zastúpenie žien nemajú etnokultúrne tradície, hlavne v prirodzených podmienkach rodinného života a príbuzenstva, tendenciu rozvíjať sa z aspektu kvalitatívneho ani kvantitatívneho. Niektoré prejavy majú možnosť pretrvávať v znakovej – reprezentatívnej rovine v rámci organizovaných foriem. Inštitucionalizovaná činnosť na etnokultúrnom princípe vznikla v roku 1994. Niekoľko desiatok aktívnych záujemcov založilo v decembri 1994 Maticu slovenskú Rijeka, ktorá dodnes nepretržite reprezentuje organizácie a inštitúcie ako súčasť kultúrneho potenciálu. Sídli v prenajatých priestoroch v centre mesta.

Archív MS Rijeka je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva chorvátskych Slovákov. Úvodom treba pripomenúť, že časť archívnych dokumentov bola zničená vodou v roku 2015. V elektronickej forme archív obsahuje evidenciu členstva a aktivít ako aj cennú fotodokumentáciu podujatí, ktoré Matica slovenská Rijeka sama zorganizovala, alebo sa ich jej členovia zúčastnili v rámci Juhoslávie, Chorvátska aj v širšom európskom priestore.

V písomnej forme – na papieri obsahuje archív dokumenty zhromažďované v rokoch 2005–2016. Vzhľadom na čiastočné znehodnotenie vodou sú na rôznej úrovni kompletnosti: plány práce a projektová činnosť, zmluvy, výkazy o činnosti a zápisnice, odoslaná a prijatá pošta vrátane pozvánok na kultúrne podujatia, finančné správy (2009–2012, 2013–2014, 2016) a Pokladničná kniha. Archív obsahuje aj zoznam a funkčné obdobia štatutárov od založenia MS v decembri 1994 do roku 2017. (Matica slovenská Rijeka bola založená na základe iniciatívy Evy Dobrotovej. Prvou predsedníčkou od založenia v roku 1994 do roku 1999 bola Marta Uremovičová, rodáčka z Trnavy, potom do roku 2007 Miroslava Gržinićova, pochádzajúca z Považskej Bystrice, dva roky bol predseda Slavko Pavlovič, ktorého otec bol z Erdevíka (Sriem) vo Vojvodine, v rokoch 2009–2015 bola v tej funkcii opäť Miroslava Gržinićová a od roku 2015 Margita Rekić Grolmusová). Jednotlivé vedúce osobnosti možno považovať za cenné ľudské zdroje, ktoré sa pričinili o vznik a existenciu inštitúcie a o inštitucionálne/organizované formy zachovávania a rozvíjania kultúrneho potenciálu.

V priestoroch MS je archivovaný časopis Prameň – po jednom originálnom exemplári čísla každého ročníka. Časopis je zviazaný, každý ročník predstavuje samostatný zväzok. Súčasťou archívu je 18 fotoalbumov s dokumentáciou podujatí, ktoré zorganizovala MS Rijeka, alebo ktorých sa jej členovia zúčastnili. Okrem stoviek archivovaných fotografií sú v priestoroch MS panely s reprezentatívnou fotodokumentáciou aktivít členov, ktoré sú bez obmedzenia sprístupnené návštevníkom. Členom MS pripomínajú úspešnú činnosť a upevňujú v nich pocit spolupatričnosti a skupinovej výnimočnosti na etnickom princípe. Pre cudzích návštevníkov sú zdrojom inšpirácie a informácií o minoritnej skupine.

Počas svojej existencie si MS Rijeka priebežne buduje svoju knižnicu. Fond obsahuje 250 – 300 publikácií rôzneho druhu – zborníky, monografie dedín a miest v Chorvátsku, na Slovensku aj v iných európskych štátoch, kuchárske knihy, beletriu, tradičnú kultúru a podobne. Ide prevažne o recipročné inštitucionálne dary a súčasť ocenení. Pri tejto príležitosti je nutné spomenúť aj vystavené diplomy, pamätné plakety a čestné uznania.

Časť knižného fondu pochádza aj z vlastnej produkcie a vydavateľskej činnosti. MS Rijeka vydala dve zbierky básní (2006 a 2014), kalendár s receptami (2002), zbierku Babkine recepty (2007). Pri príležitosti 20. výročia MS Rijeka vydala monografiu Slováci v Prímorsko goranskom kraji a publikáciu 20.vyročie Matice slovenskej Rijeka (2015).

MS Rijeka má v roku 2017 57 členov, aktívna je približne polovica. Sú zo všetkých generačných skupín, ale väčšinu tvoria dôchodcovia. V rámci MS Rijeka pôsobí tanečná skupina dospelých a ženská spevácka skupina, literárny krúžok a umelecká sekcia, (orientovaná na umeleckú fotografiu a výtvarné umenie). Pre deti aj pre dospelých je sporadicky organizovaný jazykový kurz slovenčiny. Okrem štandardného kancelárskeho vybavenia (počítače, tlačiareň) sú súčasťou inventáru ženské a detské kroje (44 kompletov).

Zdroje financovania režijných nákladov a činnosti sú kumulované a na ich zabezpečovaní sa podieľajú Vláda Chorvátskej republiky, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Prímorsko goranský kraj, mesto Rijeka a donácie slovenskej menšiny od Prímorsko–goranskej župy, členov a priateľov.

MS ako občianske združenie v kultúrnom sektore riadi predsedníčka, podpredseda a 7 členov výkonného výboru, 3-členný dozorný výbor a funguje aj disciplinárna komisia.

Neoddeliteľnou súčasťou činnosti MS Rijeka a podstatnou súčasťou kultúrneho potenciálu sú organizované podujatia. MS Rijeka organizuje pravidelne od roku 2000 Dni slovenskej kultúry v Rijeke. Priestor dostávajú slovenskí umelci, remeselníci, divadelníci, folkloristi zo Slovenska aj z iných krajín, kde žijú Slováci. Počas troch dní je v Rijeke možné počuť slovenskú pieseň, domáce členky pripravujú gastronomickú ponuku slovenských špecialít – na námestí ponúkajú bryndzové halušky, zemiakové placky, osúchy, pirohy, parené buchty, rezance s makom, šišky, zemiakové pagáče, ale aj korbáčiky, pivo a iné, ktoré sú považované za etnické znaky. V Rijeke sa už predstavili aj drotári, tkáči, hrnčiari, kožiari, šúpoliari, medovnikári, čipkárky, výrobcovia hudobných nástrojov, oblátok. Na Dňoch slovenskej kultúry sa doteraz zúčastnili Slováci z Maďarska, Českej republiky, zo Srbska, Chorvátska a z rôznych regiónov Slovenska.

Napriek objektívne úzkej členskej základni dostávajú rijeckí Slováci príležitostne možnosť organizovať zväzové manifestácie: v roku 2001 detskú folklórnu prehliadku, v rokoch 2003 a 2014 prehliadku slovenského folklóru v Chorvátsku, v rokoch 2005 a 2016 piesňový festival Keď sa ruža rozvíjala.

Náročnej organizátorskej práci sa zhosťujú so cťou.

Akční členovia MS doteraz pripravili viaceré výstavy, ktoré sú mimoriadne náročné na koordináciu aj na finančné zabezpečenie. V spolupráci s Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Záhrebe prezentovali Slovensko prostredníctvom výstavy Bratislava v Európe – Európa v Bratislave; v kooperácii so slovenskými regionálnymi múzeami ponúkli širokej verejnosti výstavu Na Slovensku smutne i veselo a následne ďalšie: Slovensko v Európe a svete, Maľby na skle, Drotárstvo na Slovensku, Drotárstvo bez hraníc. Vedomie slovenskej etnickej príslušnosti pomáhajú zachovávať a rozvíjať aj prostredníctvom výstav: Čepce a svadobné oblečenie Slovákov z Vojlovice, Mozaika okamihov a Slováci na Dolnej zemi s akcentom na oblasť Bihoru v severozápadnom Rumunsku, či Obrazy dávno zabudnutých predkov zo slovenského prostredia v Srbsku.

Rijeckí Slováci organizačne pripravili predstavenie vydavateľskej činnosti Zväzu Slovákov, okrúhly stôl s témou Vývoj a perspektíva slovenskej národnostnej menšiny v Chorvátsku, zaslúžili sa o prezentáciu publikácií viacerých slovenských autorov.

Okrem obdivuhodne bohatých organizátorských aktivít sú členovia úspešní aj v oblasti prezentácie folklóru – Folklórna a spevácka skupina Slovenka zastupuje svoju organizáciu na prehliadkach Zväzu Slovákov v Chorvátsku, na domácich mestských slávnostiach v okolí Rijeky aj v Prímorsko goranskom kraji a na rôznych iných regionálnych manifestáciách. MS v Rijeke nemá vlastnú hudobnú skupinu a v prípade potreby spolupracuje s tamburášskou skupinou Zametski Koren. Predstavili sa už na rôznych festivaloch na Slovensku, vo Francúzku, v Taliansku, Maďarsku, Srbsku, aj v Českej republike. Folkloristi majú najdlhšiu, už 15-ročnú spoluprácu s FS Bystričan, kontakty udržiavajú s FS Kojšovan a FS Oravan. V roku 2014 sa zúčastnili na Krajanskom dvore v Detve. Motiváciou do nasledujúcej práce sú každoročné vystúpenia na Slovensku od Bratislavy, Dunajskej Lúžnej, Chorvátskeho Grobu, Prievidze, Kanianky, na Oravu, až po Krompachy, Čerhov, Slovenské Nové Mesto. Každoročne to predstavuje približne 30 kultúrnych projektov v Chorvátsku aj v zahraničí.

Pre čo najúplnejší výpočet aktivít MS v Rijeke dodávame, že vo Voloskom pri Rijeke sa novinár a spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský zúčastnil v roku 1905 kongresu slovanských novinárov. Na dome, v ktorom sa konal kongres, mu v roku 2006 rijeckí Slováci postavili pamätnú tabuľu.

Osijek je situovaný v priestore s intenzívnym slovenským osídlením na disperznej alebo enklávnej úrovni. Samotné mesto neustále absorbuje nové a stále sa obnovujúce slovenské etnokultúrne impulzy, ktoré sú silné z hľadiska početnosti, generačnej aj genderovej štruktúry, príbuzné spravidla pôvodom zo Slovenska, konfesionálne, kultúrne aj jazykovo. Kultúrne aktivity nadväzujú na autentické kultúrne tradície aj na transformované formy kultúry, ktoré si ich nositelia a tvorcovia prinášajú z prostredia okolitých slovenských spoločenstiev. Výroba úžitkových a dekoratívnych predmetov vo väčšine prípadov nevychádza z tradičných predlôh, no motivujú a inšpirujú ju intenzívne spolkové kontakty a reciprocita.

Inštitúcie a organizácie, fungujúce na etnickom princípe, reprezentuje Matica slovenská v Osijeku, založená v roku 1993. Od tohto obdobia pôsobí kontinuálne až do súčasnosti. V Osijeku sa k slovenskej národnosti hlási približne 260 ľudí. MS má v roku 2016 84 členov, z ktorých pre spoločenstvo aktívne pracuje približne 50 členov. Detí je 15, aktívnych je približne 12. MS je financovaná z príspevku zo štátneho rozpočtu cez príslušné organizácie, z členských príspevkov, z príspevkov mesta, grantov a sponzorského (najmä v materiálnej forme). Členovia matice majú v prenájme malú kanceláriu od mesta Osijek, ktorá zároveň slúži ako archív, príručná knižnica aj ako miesto pre aktivity matičiarov. Na nácvik speváckej a tanečnej sekcie môžu trikrát týždenne využívať vedľajšiu väčšiu miestnosť, ktorá však slúži aj iným kultúrno-osvetovým organizáciám, sídliacim v budove. Z materiálneho vybavenia sa v matičných priestoroch nachádza starší kancelársky nábytok, počítač, kopírka, CD-prehrávač, hudobné nástroje a kroje pre členov tanečnej sekcie. Členovia často využívajú aj vlastnú techniku, nástroje a ďalšie kancelárske potreby.

Archívne dokumenty ako významnú súčasť hmotného kultúrneho dedičstva obsahuje Archív Matice slovenskej. Všetky položky majú starostlivo a komplexne vedené osobitné registre. Spomedzi dôležitých dokumentov o činnosti inštitúcie Matica slovenská Osijek je potrebné spomenúť Pamätnú knihu od roku 1997 do 2004. Obsahuje fotografie, novinové ústrižky, informácie o zájazdoch, vystúpeniach, návštevách. Súčasťou Archívu sú Zakladajúce listiny a Štatút MS v Chorvátsku zo 14. 6. 1992, Štatút MS v Chorvátsku – Osijek z roku 1996 a Štatút MS Osijek z 19. 6. 2015. Osobitný register tvoria Matričné knihy – prihlášky, zoznamy členov a členské príspevky za jednotlivé roky počnúc rokom 1993. MS je zo zákona povinná archivovať inventarizačné hárky, finančnú agendu – príjmy a výdavky, zmluvy a žiadosti o dotácie, plány práce, zápisnice o organizovaných podujatiach a o inej činnosti, zoznamy predplatiteľov časopisu Prameň, zoznamy účastníkov zájazdov.

Knižničný fond ako súčasť kultúrneho potenciálu reprezentuje približne 200 knižných publikácií v knižnici MS Osijek. Beletria, slovníky, zbierky poézie a prózy, monografie obcí a encyklopedické diela sú postupne zhromažďované ako dary od súkromných osôb a od partnerských inštitúcií. Vo fonde knižnice je aj vlastná publikácia Strešniak Michal, Žagarová Margita, Kuric Andrej: Desať rokov Matice slovenskej v Osijeku. Osijek 2005. 112 strán.

Diela hudby, tanca, dramatického umenia a scénografie sú dokumentované vizuálne prostredníctvom 23 originálnych elektronických nosičov. Archív obsahuje nahrávku 20. Výročia Matice Slovenskej Osijek. 1993–2013; DVD dokumenty vystúpení členov MS Osijek na Vianočných koncertoch v Osijeku – 2007, 2013, 2014, 2015; videodokumenty z festivalov Keď sa ruža rozvíjala (2000 Markovec, 2011 Jakšič, 2013 Ilok); z podujatia Míľovecké dni kukurice (Miljevci 2013); z prehliadok slovenského folklóru detí a dospelých v Chorvátsku (2012 Markovec, 2013 Rijeka, 2014 Jakšić, 2015 Medurić); 5 DVD z tematických kultúrnych stretnutí (žatevné tradície, páranie peria) v Zokovom Gaji v rokoch 2014 a 2015; osobitne sú zdokumentované aj vystúpenia v rámci podujatí Slovenské veľkonočné tradície (2012 Markovec), Kolo na Vrbaku (2007 Semeljci) a Svetový festival slovenskej mládeže (Čakajove 2010).

Súčasťou MS Osijek je odbočka dielňa ručných prác, činnosť vedú Rozika Hohoš 1948, Mária Belaj 1953, Nevenka Dorčak 1952. Pracuje v nej 10–12 žien, schádzajú sa raz týždenne v počte 4–6. Okrem nich sa do výroby úžitkových a dekoratívnych predmetov zapája aj niekoľko mužov – členov MS Osijek. Sortiment a výrobcovia sú nasledovní: Výšivky – nástenka/kuchárka, košele, vankúše, lajblíky, obrusy rôznej veľkosti, nohavice, dekoratívne obliečky na fľašky: Rozika Hohoš 1948, Mária Belaj 1953, Miluška Kuric 1963, Blanka Mavretić 1948, Ružica Vučak 1948, Katica Rajković 1952, Zrinka Tokić 1973; Drôtené srdiečka ako valentínske darčeky a ozdoby na stromček (pletené z medeného drôtu): Andelka Djundja 1962, Ivo Grekša 1958, Nevenka Dorčak 1952; Maľované taniere aj fľaše a sklené obrázky na stenu v rámikoch ako úžitkové a dekoratívne predmety: Rozika Hohoš 1948, Mária Belaj 1953, Miluška Kuric 1963, Blanka Mavretić 1948, Ružica Vučak 1948, Katica Rajković 1952 a Robert Zgrablić 1974; Úžitkové a dekoratívne predmety servítkovou technikou s tematikou Veľkej Noci, Vianoc aj kvety: Rozika Hohoš 1948, Mária Belaj 1953, Miluška Kuric 1963, Blanka Mavretić 1948, Ružica Vučak 1948, Katica Rajković 1952; Kraslice (kombinované techniky – obštrikovanie, vypichovanie, oblepovanie, maľovanie): Rozika Hohoš 1948, Mária Belaj 1953, Miluška Kuric 1962, Blanka Mavretić 1948, Ružica Vučak 1948, Katica Rajković 1952, Robert Zgrablić 1974, Nevenka Dorčak 1952, Maja Kotris 1993, Valentína Kos 1999, Zrinka Tokić 1973; Veľkonočné korbáče zo 6 vŕbových prútov pletú: Rozika Hohoš 1948, Márija Belaj 1953; Kvety z krepového papiera a drôtu ako dekoratívny predmet: Rozika Hohoš 1948, Mária Belaj 1953, Miluška Kuric 1963, Blanka Mavretić 1948, Ružica Vučak – 1948, Katica Rajković 1952; Bábiky zo šúpolia a pletené dekoratívne predmety zo slamy: Andrej Žagar 1973; Brošne z rôznych druhov látok s dekoratívnym gombíkom uprostred: Rozika Hohoš 1948, Márija Belaj 1953, Miluška Kuric 1963, Blanka Mavretić 1948, Ružica Vučak 1948, Katica Rajković 1952; Hačkované ozdoby na vianočný stromček: Rozika Hohoš 1948, Mária Belaj 1953, Miluška Kuric 1963, Blanka Mavretić 1948, Ružica Vučak 1948, Katica Rajković 1952; Hačkované obrusy na stôl: Rozika Hohoš 1948, Mária Belaj 1953, Miluška Kuric 1963, Blanka Mavretić 1948, Ružica Vučak 1948, Katica Rajković 1952; Plastové srdiečka aj magnetky s nápisom Matica slovenská Osijek (dekorované kresbou a lepenými sklenými ozdobami): Robert Zgrablić 1974; Dekoratívne drevené krabičky s nalepenými sklenými kvietkami aj maľované: Robert Zgrablić 1974, Rozika Hohoš 1948, Mária Belaj 1953, Ružica Vučak 1948, Katica Rajković 1952, Nevenka Dorčak 1952. (Sortiment aj výrobcov uvádzame čo najpodrobnejšie, lebo uvedená činnosť je pre MS Osijek signifikantná). K významným ľudským zdrojom patria aj hudobníci: Robert Zgrablić 1974 – harmonika, sólo spev, vedúci ľudovej hudby; Andrej Žagar 1973 – husle; Andrija Kuric 1954 – gitara.; Franjo Batorek okolo roku 1965 – tamburáš, vedúci zoskupenia Tamburaška škola Batorek; Ana Marošević 1967 – vedúca speváckej zložky; Maja Kotris 1993 – vedúca detskej skupiny; Blažena Kotrba 1965 a Jano Kolár 1973 – vedúci tanečnej skupiny.

Spevácko-hudobná sekcia má približne 30 členov. V priebehu roka absolvujú približne 40 vystúpení. Úspechom z rokov 2014 a 2015 bolo víťazstvo Roberta Zgrablića na festivale V pivnickom poli v Pivnici.

Tanečná sekcia má v súčasnosti 15 dospelých členov a 12 detí. Autorkou choreografií je Darinka Siládiová, čiastočne pomohla aj Viera Furmánková z Nitry. Repertoár tvoria najmä námety z Kysúc a Oravy. Tanečníci majú k dispozícii tri sady krojov, orientované sú na región Kysuce.

Matičiari sa s programami pravidelne zúčastňujú všetkých zväzových podujatí, no organizujú aj vlastné. Vystupujú aj na pozvanie chorvátskych spolkov. Participujú aj na podujatiach organizovaných mestom spolu s inými menšinovými spoločenstvami žijúcimi v Osijeku.

Osijeckí matičiari majú družobné vzťahy so slovenskými dedinami Čakajovce a Janíkovce, trvajúce približne 8 rokov. Každý rok sa striedavo navštevujú. Súčasťou návštev bývajú vystúpenia vlastných folklórnych skupín. Členovia matice každoročne organizujú aj poznávací zájazd na Slovensko, ktorého cieľom je lepšie spoznať krajinu svojich predkov.

Podobne ako matice v iných lokalitách aj Osiječania majú vlastné podujatie Slovenské vianočné zvyky, tradície a koledy. Koná sa pravidelne od roku 1998, vždy druhú decembrovú sobotu. Repertoár speváckych skupín je tematicky orientovaný na vianočné piesne. Okrem uvedeného podujatia sa matičiari viackrát zapojili do organizovania putovných prehliadok: Dni Slovákov v Chorvátsku (1x), festival Keď sa ruža rozvíjala… (2x), Detskú aj dospelú prehliadku slovenského folklóru (1x). Každoročne sa zúčastňujú na výstave kraslíc Šarena jaja, ktorú organizuje mesto Osijek.

V našom príspevku sme predstavili podstatné črty kultúrneho potenciálu troch slovenských spoločenstiev v chorvátskych mestách. Kultúrny potenciál a inštitucionalizované aktivity v mestskom prostredí sa výrazne odlišujú od kultúry na vidieku. Závisí od ľudských zdrojov, ako je činnosť orientovaná, riadená a aké sú jej produkty. Materiál sme získali kolektívnym terénnym výskumom v roku 2016 ako súčasť riešenia projektu APVV.