Úvod. Predsudky a stereotypy, spájané s určitou kultúrnou, sociálnou alebo etnickou skupinou, ale aj s migráciou a migrantmi, sú súčasťou nielen sociálnej, politickej, ale aj mediálnej interpretácie a komunikácie. Pri ich analýze však, podľa nášho názoru, nepostačuje klasická obsahová analýza s výpočtom negatívnych, pozitívnych a neutrálnych hodnotení viažúcich sa na konkrétnu skupinu obyvateľov. Pri podobných analýzach absentujú totiž súvislosti, v akých ich médiá zobrazujú. Predovšetkým v čase predpokladaných vplyvov internetizácie, bulvarizácie a negativizácie obsahu médií na nové rámce.
Novinári udalosti nielen publikujú, ale ich aj interpretujú. Nemusí to byť iba v komentároch, analýzach a glosách, u ktorých sa predpokladá určitá subjektivizácia udalosti autorom, ale aj v prípade spravodajstva, kde sa, v teoretickej rovine, predpokladá nestrannosť.
Novinári a redakcie sa pri výbere správ riadia kritériami, na základe ktorých sa rozhodujú. Podľa Walscha (2017) musia správy spĺňať minimálne jednu z ním menovaných siedmych kritérií: včasnosť, blízkosť, vplyv, výnimočnosť, zvláštnosť, relevantnosť a konflikt. Výsledný mediálny produkt ovplyvňuje, samozrejme, aj filozofia média, jeho vlastníctvo a zameranie.
Na výsledný mediálny produkt sa, okrem už spomínaných kritérií, podpisujú aj redakčné rutiny, ktoré umožňujú rýchle publikovanie správ. V prípade nami uvádzaných sociálnych skupín, vplývajú na ich autorov aj ich vlastné predsudky a stereotypy.
Media framing – mediálne rámcovanie (rámovanie). Napriek skutočnosti, že sú médiá súčasťou širších komunikačných procesov, pri interpretovaní udalostí ich sami rámcujú. Reese definuje mediálne rámcovanie ako: „organizovanie princípov, ktoré sú spoločensky zdieľané a trvalé“. Podľa neho nám rámy umožňujú „zmysluplne systematizovať sociálny svet.“ (Reese 2001: 11) Percipientom pomáhajú pochopiť zložité procesy a zároveň ich inšpirujú k záujmu o ne.
Ako danú udalosť médiá zarámujú je však na rozhodnutí samotných novinárov resp. redakcií. Podľa Andrèvol-Abreua „Keď novinári pomocou slov a obrázkov opisujú realitu – vyberajú rám (resp. rámec, od toho buď rámcujú alebo rámujú). Mohli zvoliť iný rámec, a to výberom iného aspektu, ktorý sa líši od témy, ktorá je predmetom mediálneho produktu, použitím iných zdrojov, iných konštrukcií viet, iného slovníka, iných fotografií atď. Stratégie použité na zvýraznenie jednej informácie na úkor ostatných sa môžu veľmi líšiť. (Andrévol-Abreu 2015) Čo môže, v prípade informovania o rôznych sociálnych skupinách viesť k podpore alebo vytváraniu nových stereotypov a predsudkov.
Ako píše Entman, rámce používajú slová, obrazy z danej kultúry, ktoré sú pre percipientov pochopiteľné, zapamätateľné a emocionálne zafarbené. Ako príklad uvádza pád dvojičiek v roku 2001. (Entman 2004: 6) Podľa Entmana s rámcami súvisia aj siete znalostí, pri ktorých dochádza k rýchlemu prepojeniu daných rámcov s emóciami, či už pozitívnymi alebo negatívnymi. Akonáhle sa schémy a obrazy stanú súčasťou dlhodobej pamäte, informácie majú potenciál asociovať pocity, ktoré si s nimi spájame – čo Entman označuje ako model kaskády. Pohľad na fotografiu Usámu bin Ládina v čase pádu dvojičiek mohol v percipientoch vyvolať negatívne pocity a spomienky na pád dvojičiek. Entman preto považuje za dôležité poradie, v akom sú informácie prezentované. Nahradiť prvé dojmy inými je, podľa neho, po určitom čase prakticky nemožné. (Entman 2004: 7)
Pri tvorbe správ o sociálnych, etnických a kultúrnych menšinách vplývajú na autorov mediálnych výstupov aj ich predsudky a stereotypy, ktoré si s konkrétnymi skupinami spájajú. Podľa McQuaila sú médiá často obviňované z podnecovania predsudkov. Nie vždy úmyselne. Inokedy sa im pripisuje určitá schopnosť predsudkom odporovať. (McQuail 2009: 577)
Scheufele a Iyengar rozlišujú dva typy rámcov. Základom prvého typu je rovnocennosť rámcov, to znamená, že v jednotlivých rámcoch sa môže nachádzať rovnaká informácia. Pri druhom type ide o rámce, ktoré sa pri popise udalosti líšia, isté informácie vyzdvihujú a iné potláčajú. Rámcovanie dané témy prepája a určuje, čo k sebe patrí. (Scheufele – Iyengar 2011)
Rámce môžu byť:
-
Generické a špecifické. Špecifické sa vzťahujú na určitý problém a generické prekračujú hranice problému, takže ich môžeme použiť na viac problémov. (Claes de Vreese 2005)
-
Tematické verzus epizodické, pričom tematické opisujú všeobecné informácie, trendy a záležitosti verejnej politiky, bez výskytu obetí a epizodické rámce absorbujú aj osobné príbehy. (Iyengar 1990: 21-23)
-
Hodnotové a strategické, ktoré sa vzťahujú najmä na politické konflikty. Za strategické pritom považujeme súťaživé typicky zvýrazňujúce politické machinácie zapojených strán, a za hodnotové považujeme stret strán v pojmoch „morálnych princípov a základných hodnôt“. (Lee – McLeod – Shah 2008: 700-701)
Metóda mediálneho rámcovania je v teoretickej literatúre spomínaná najmä ako druhý stupeň tzv. agendy settings, pri ktorej sa skúma nielen zúženie výberu tém, ktoré novinári spracujú a ich následná interpretácia, ale aj následný vplyv na verejnú mienku. (McCombs 2011) Spomínaná metóda je vhodná aj pri analýze rámcovania problematiky samotnými politikmi v rámci ich prezentácií na internete.
Kritická diskurzívna analýza. Nakoľko sú médiá aj pri referovaní o udalostiach a sociálnych skupinách súčasťou širších komunikačných procesov, považujeme, najmä pri kvalitatívnej forme analýzy, za vhodnú tzv. kritickú diskurzívnu analýzu. Analýza diskurzu resp. diskurzívna analýza sa používa v rámci rôznych sociálnych i humanitných odborov. Spomínanej metóde analýzy, v súvislosti s mediálnymi textami, sa v súčasnosti venujú napríklad Sedláková (2014), Bočák (2012), Richardson (2007) a mnohí ďalší.
Podľa Bočáka je mediálny diskurz „vnímaný ako časovo a/alebo priestorovo charakterizovateľná mediálna reprezentácia určitej témy, ktorej moc je raz spochybňovaná (tým, že je považovaná za kontrolovateľnú, prinajmenšom kritickými, uvedomelými subjektmi), inokedy zas zdôrazňovaná – mediálny diskurz býva chápaný ako prostriedok, ba dokonca ako agens určitých presvedčení cirkulujúcich v kultúre/spoločnosti.“ (Bočák 2012: 2)
Richardson rozdeľuje diskurzívnu analýzu na štrukturalistickú a funkcionalistickú. Štrukturalistická diskurzívna analýza sa zameriava na systém prepájania viet, systémov, vzorov, štruktúr a organizácií v jednotkách, ktoré sú väčšie ako jedna veta. Funkcionalistická diskurzívna analýza text chápe ako reč v jej konkrétnom použití, podľa ktorej analýza lingvistických foriem nemôže byť nezávislá od analýzy funkcií a cieľov samotného diskurzu. (Richardson 2007) Podľa Mikuláša, Szaba a Spálovej (2010) „Konkrétna udalosť nadobúda svoj význam až prostredníctvom diskurzu, samotná udalosť nenesie žiadnu morálnu hodnotu ani žiadne významy, je otvorená rôznym interpretáciám rozličných diskurzov, ktoré jej tieto atribúty pripisujú. V rámci diskurzu dochádza k dočasnej fixácii významu a hodnoty konkrétnej udalosti prostredníctvom jej zasadenia do celkového kontextu a systému hodnôt daného diskurzu.“ (Mikuláš – Szabo – Spálová 2009)
Dôvod, prečo považujeme spomínanú metódu za vhodnú, najmä v súvislosti s mediálnym obrazom sociálnych menšín, najlepšie odôvodňuje Sedláková, podľa ktorej „Kritická diskurzívna analýza deklaruje záujem angažovať sa pri riešení závažných sociálnych problémov.“ (Sedláková 2014: 436) A to nielen pre odkaz na kritickú filozofiu frankfurtskej školy ideológie, ale aj pre spojenie s kritikou spoločenských pomerov pri snahe o spoločenskú sebareflexiu. Ako prízvukuje: „Na rozdiel od iných výskumných postupov začína snahou o riešenie reálneho sociálneho problému a jej úspešnosť spočíva v praktickej rovine účinnosti a schopnosti prispieť ku zmene. Preto na témy nahliada a interpretuje z pohľadu podriadených alebo znevýhodnených (príslušníkov menšín, rôznych etník, žien, imigrantov, seniorov).“ (Sedláková 2014: 436) Aj preto nemôže byť kritická diskurzívna analýza politicky i spoločensky nestranná.
Uvedená metóda si v prvom rade všíma stratégiu pomenovávania a opisov rôznych osôb a situácií, ako aj využívanie kladných a záporných atribútov pri týchto opisoch. (Richardson 2007) Parker pripomína, že pri kritickej diskurzívnej analýze sa treba zamerať na to, čo je v texte opisované ako normálne a bežné, aké skutočnosti sú tematizované, ktoré subjekty sú médiami konštruované ako aktívni aktéri a ktoré ako pasívni, a aké chápanie sveta nám text predostiera. (Parker 2005)
Odporúčania pre výskum. Aj keď metódy analýzy mediálneho diskurzu a mediálneho rámcovania považujeme skôr za kvalitatívnu formu výskumu, určenú pre menší počet textov, ich výsledky môžu byť následne implementované aj v rámci kvantitatívneho výskumu.
Ako príklad môžu, v súvislosti s analýzou mediálneho obrazu migrantov a migrácie v médiách, slúžiť výskumy a prípadové štúdie Žúborovej a Borárosovej (2016), Haceka (2015), Spálovej, Szaba a Vitekovej (2017), Genčiovej (2017) alebo Letavajovej (2009). Veľmi podrobnú kvantitatívnu analýzu mediálneho obrazu utečeneckej krízy v nemeckých printových médiách spracoval Haller (2017).
Pri kvalitatívnej analýze mediálneho obrazu migrantov v médiách považujeme za metódu s väčšou výpovednou hodnotou, najmä v súvislosti so spôsobom rámcovania problematiky samotnými médiami, podrobnú metódu kritickej diskurzívnej analýzy. Pri jej aplikácii považujeme za dôležité prepojenie analýzy textu s kritickým skúmaním súvislostí so zdrojmi informácií, ktorými bývajú napríklad politici, úradníci, odborníci na problematiku migrácie, zástupcovia pomáhajúcich organizácií, prípadne samotných migrantov – konkrétne s ich spôsobom rámcovania problematiky. Samozrejme, ak sú dohľadateľné napríklad na internete.
Pri takto koncipovanej analýze by sme nemali prehliadnuť ani rôzne písomné vyhlásenia, výskumy, analýzy, iné písomné podklady, historické zdroje a podobne, z ktorých médiá citujú, resp. ich pri referovaní neuvádzajú, a to aj napriek skutočnosti, že sú v rámci on-line priestoru jednoducho dohľadateľné. Pri analýze môžeme zisťovať nielen formu, ako novinári informácie spracovali, ako ich v texte zoradili, ktoré zdôraznili, ale môžeme upozorniť aj na informácie, ktoré nepoužili.
Diskurzívnu analýzu môžeme aplikovať aj na prípady, ak na mediálny text reagujú predstavitelia verejnosti, politikov, odborníkov, ale aj iné médiá, či už prostredníctvom tlačových besied, rôznych vyhlásení, reakcií, ale aj v rámci komunikačných sietí ako Facebook.
Zaujímavé výsledky môžu priniesť aj komparácie obsahu médií bulvárnych a serióznych médií, verejnoprávnych a komerčných médií, ale aj slovenských a napríklad nemeckých médií – štátov, ktorých jednotliví politickí predstavitelia majú rozdielny prístup k prijímaniu utečencov a migrantov.
Literatúra:
ANDRÈVOL-ABREU, A. Framing theory in communication research in Spain. Origins development and current situation. In Revista Latina de Comunicación Social. str. 423-450, 2015. [online] (cit. 25-09-2019) Dostupné na: https://www.revistalatinacs.org/070/paper/1053/23en.html.
BOČÁK, M. Diskurz – koncept kritický: nereflektované riziká používania výrazu mediálny diskurz. Jazyk a Kultúra, roč. 3, č. 10, 2012. [online] (cit. 25-09-2019) Dostupné na: https://www.ff.unipo.sk/jak/cislo10.html.
DE VREESE, C. H. News framing: Theory and typology. Information Design Journal + Document
Design13(1), s. 51-62, 2005. [online] (cit. 25-09-2019) Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/250888488_News_Framing_Theory_and_Typology
ENTMAN, R. Projection of power: Framing News, Public Opinion and U.S. Foreign Policy. London: The University of Chicago, 2004.
GENČIOVÁ, A. Mediálny rámec jazykového obrazu mimoriadnej udalosti z krízového prostredia. Jazyk a kultúra, 31-32/2017, Prešov: Prešovská Univerzita, s. 61-69.
HACEK, J. Migranti na slovenských spravodajských portáloch v roku 2014. In HORVÁTH, M. (ed.): Žurnalistika, médiá, spoločnosť 5 Bratislava: STIMUL, 2015, s. 121-132.
HALLER, M. Die Flüchtlingskrise in den Medien. Tagesaktueller Journalismus zwischen Meinung und Information. Frankfurt am Main: Otto Brenner Stiftung, 2017.
CHLEBCOVÁ HEČKOVÁ, A. La crisis de los medios de servicio público In Los medios del futuro: entre la libertad condicional y la búsqueda de la verdad, Guadalajara: Universidad de Guadalajara, 2017, s. 247-270.
IYENGAR, S. Framing Responsibility for Political Issues: The Case of Poverty. Political Behavior12(1): s. 19-40, 1990. [online] (cit. 25-09-2019) Dostupné na: https://www.uvm.edu/~dguber/POLS234/articles/iyengar.pdf.
LEE, N., J. – MCLEOD, D. M. – SHAH, D. V. Framing policy debates: Issue dualism, journalistic frames, and opinions on controversial policy issues. In Communication Research35, 2008, s. 695-718. [online] (cit. 25-09-2019) Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/237967852_Framing_Policy_Debates.
LETAVAJOVÁ, S. A Content Analysis of the representation of Islam and Islamic Culture in the Slovak media. In Subculture and New Religious Movements in Russia and East-Central Europe. Pern: Peter Lang AG, 2009.
MCCOMBS, M. The Agenda – Setting Role of the Mass Media in the Shaping of Public Opinion, 2011, s. 1-21, [online] (cit. 25-09-2019) Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/237394610_The_AgendaSetting_Role_of_the_Mass_Media_in_the_Shaping_of_Public_Opinion.
MCQUAIL, D. Úvod do teórie masové komunikace. Praha: Portál, 2009.
MIKULÁŠ, P. – SPÁLOVÁ, L. – SZABO, P. Analýza mediálneho diskurzu – návšteva maďarského prezidenta na odhalení sochy sv. Štefana v Komárne 2009 z pohľadu národne orientovaných médi. In. K problémom mediálnej komunikácie I, Trnava: UCM, 2009.
PARKER, I. Qualitative psychology. Introducing radical research. Maidenhead, Open University Press, 2005. [online] (cit. 25-09-2019) Dostupné na: https://blogs.unpad.ac.id/teddykw/files/2012/08/Qualitative-Psychology.pdf.
REESE, S. D. A bridging model for media research (prólogo). In Reese, O. Gandy Jr. & A. Grant (eds.). Framing public life: perspectives on media and our understanding of the social world, Mahwah (New Jersey): Lawrence Erlbaum, 2001. [online] (cit. 25-09-2019) Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/209410093_The_Framing_Project_A_Bridging_Model_for_Media_Research_Revisited.
RICHARDSON, J. Analysing Newspapers: An Approach from Critical Discourse Analysis. London, Palgrave Macmillan, 2007. [online] (cit. 25-09-2019) Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/315685383_Analysing_Newspapers_An_approach_from_critical_discourse_analysis.
SEDLÁKOVÁ, R. Výzkum médií. Nejužívanejší metody a techniky. Praha: Grada Publishing, 2014.
SCHEUFELE, D. A. – IYENGAR, S. The State of Framing Research: A Callfor New Directions. 2011. [online] (cit. 25-09-2019) Dostupné na: https://pcl.stanford.edu/research/2011/scheufele-framing.
SPÁLOVÁ L. – SZABO, P. – VITEKOVÁ, I. Mediálny obraz utečeneckej problematiky v hlavných
mienkotvorných denníkoch Sme a Mladá fronta dnes. In: PEKNUŠIAKOVÁ, E. – SMOLÁKOVÁ, V. Médiá a text 6, Zborník príspevkov: I. časť. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2017. s. 97-104.
VEVERKOVÁ, V. Bulvár a bulvarizácia dennej tlače. Ljubljana: KUD Apokalipsa, 2014.
WALSH, J. These 7 news values can help you make smarter content choices. In medium.com. 15. 9. 2017. [online] (cit. 25-09-2019) Dostupné na: https://medium.com/atlantic-57/these-7-news-values-can-help-you-make-smartercontent-choices-6b3cbc0bddf7.
ŽÚBOROVÁ, V. – BORÁROSOVÁ, I. Migrácia v médiách: utečenci verzus migranti. Chápanie migrantov a utečencov v mediálnom priestore v kontexte pozitívnej a negatívnej mediatizácie. In Central European Journal of Politics, Volume 2, Issue 1, 2016. s. 1-5.
Kontakt:
Mgr. Andrea Chlebcová Hečková, PhD.
KŽU FF UKF v Nitre
B. Slančíkovej 1
949 74 Nitra
E-mail: acheckova@ukf.sk
