Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Územie dnešného Slovenska bolo determinované a formované viacerými etnikami. Jedným z nich boli aj Nemci, ktorí po stáročia tvorili prirodzenú súčasť demografickej štruktúry obyvateľstva na našom území. Počiatky nemeckého osídlenia sú spojené najmä s objavením, ťažbou nerastných surovín a rozvojom banských miest. Prvé zmienky o Nemcoch na našom území spadajú do 12. storočia, najsilnejšie nemecké kolonizačné vlny prebiehali v  15. storočí. Až do rozpadu Rakúsko-Uhorska boli Nemci usídlení na území Slovenska súčasťou uhorských Nemcov a spolu s inými národmi tvorili súčasť obyvateľov multietnického kráľovstva. Výraznou mierou obohatili kultúrny, spoločenský a hospodársky život. Napriek mnohým vonkajším vplyvom si uchovali svoju špecifickú kultúru, spôsob života a materinský jazyk. Na území Slovenska existovali tri kompaktné jazykové ostrovy s dominantným nemeckým osídlením (Bratislava a okolie, Hauerland a Spiš) a viacero rozptýlených osídlení, ktoré mali svoje špecifické kultúrno-historické pozadie. Podiel nemeckého obyvateľstva na Slovensku je v  súčasnosti minimálny. Hoci už v priebehu 19. storočia dochádza k postupnej asimilácii Nemcov, likvidačným sa pre nich stávajú až udalosti spojené s koncom 2. svetovej vojny a následným povojnovým vývojom. Presídlenie do nemecky hovoriacich krajín, viktimizácia nemeckej menšiny na Slovensku, narušenie rodinných a spoločenských vzťahov sú len niekoľkými z  príčin postupného zániku tejto menšiny na Slovensku. Po páde komunistického režimu dochádza k zvýšeniu spoločenských aktivít nemeckej menšiny, vytváraniu rôznych spolkov a klubov ako aj k nadväzovaniu politicky zlikvidovaných rodinných a spoločenských vzťahov medzi príslušníkmi nemeckej menšiny, ktorí zostali na Slovensku a vysťahovalcami. Avšak rečová bariéra a vzniknuté kultúrno-spoločenské rozdiely spôsobili, že intenzívne kontakty postupne so starnúcou medzivojnovou generáciou slabnú. V predmetnom príspevku sa zameriame na špecifiká nemeckého osídlenia v oblasti označovanej ako Hauerland, pričom budeme sledovať historické reflexie osídlenia tejto oblasti. Následne popíšeme súčasný stav používania nemeckého nárečia na skúmanom území a zameriame sa na analýzu doteraz zachovaných a používaných pojmov z rodinnej terminológie a zachovalých geograficky špecifických názvov spojených s gastronómiou. Nami skúmanú lokalitu severnej časti Hauerlandu reprezentujú obce: Nitrianske Pravno (nem. Deutsch Proben) ako pôvodné stredoveké mestské centrum, na ktoré boli naviazané okolité obce Tužina (Schmiedshau), Malinová (Zeche), a Kľačno (Gaidel). Nachádzajú sa v severnej časti Prievidzskej kotliny, v regióne Horná Nitra.

Metodické postupy riešenia problematiky. Skúmanie nemeckého nárečia bolo súčasťou projektových aktivít projektu VEGA 1/0127/21 Etnokultúrne aspekty nemeckého minoritného spoločenstva s prihliadnutím na fenomén baníctva na Hornej Nitre. V rámci projektu sme realizovali terénne výskumy v mesiacoch apríl, jún 2023 vo vyššie vymedzenej lokalite, počas ktorých sme uskutočnili neformálne rozhovory s obyvateľmi nemeckej národnosti s cieľom zistiť úroveň a rozsah používania nemeckého nárečia. V nami skúmanom období sme oslovili celkovo 19 respondentov z Malinovej, Tužiny, Kľačna a Nitrianskeho Pravna. Kritériom výberu respondentov bolo ovládanie miestneho nemeckého dialektu. Nakoľko nemčinou sa v danej lokalite rozpráva iba zriedkavo a mladšia generácia ovláda nemčinu už iba sporadicky, boli naši respondenti vo vyššom veku, ich vekový priemer bol 72,6. Rozhovory prebiehali v domácom prostredí, pričom sme mali možnosť nazrieť aj do rodinných zbierok fotografií, spevníkov a nemeckej literatúry našich respondentov. Pri vyhľadávaní informátorov sme využívali snow ball metódu. Pred realizáciou každého rozhovoru sme respondentov oboznámili s cieľom a priebehom rozhovoru počas celej realizácii rozhovorov sme dodržiavali zásady etického kódexu. Pri rozhovoroch sme postupovali podľa vopred pripravenej schémy, pričom otázky sa týkali spomienok respondentov na spôsob osvojovania si jazyka v domácom a školskom prostredí, následne sme zisťovali aký jazyk dennej komunikácie preferujú, akými jazykovými znalosťami disponujú ich mladší rodinní príslušníci. V záverečnej fáze rozhovoru sme respondentov požiadali o uvedenie niekoľkých slov, slovných spojení a viet v nárečí. Taktiež sme zisťovali, aké výrazy z nárečovej nemčiny najmä z oblasti rodinnej terminológie a gastronómie dodnes používajú. V prípade našich respondentov išlo prevažne o ľudí v dôchodkovom veku, preto sme dĺžku a realizáciu rozhovorom prispôsobili ich individuálnym požiadavkám a možnostiam. Rozhovory sme so súhlasom respondentov nahrávali a archivovali sme ich vo forme zvukových súborov. Nahrávky sme ďalej podrobili fonetickej analýze a informácie ohľadom pretrvávajúcich nárečových výrazov sme ďalej vyhodnocovali. Terénne výskumy sme doplnili informáciami z dostupných printových a elektronických zdrojov.

Hauerland  – historické reflexie. Jednou z najstarších oblastí, kontinuálne osídlenou nemeckým etnikom, bolo územie medzi Kremnicou a Nitrianskym Pravnom, nazývané Hauerland. Oblasť Hornej Nitry patrila k jednému z troch jazykových ostrovov nachádzajúcich sa na území dnešného Slovenska. Označenie Hauerland je pomerne novým označením, ktoré sa prvýkrát objavuje až po roku 1930 vo viacerých etnografických štúdiách. Názov Hauerland vychádza z označenia obcí a usadlostí, ktoré sa končia na „hau“. Nemecké označenie „Hau“ resp. „hauen“ vyjadruje prvotný účel ich zakladania a ním bolo rúbanie a klčovanie lesa. V roku 1944 predstavovala oblasť Hauerland približne 24 etnicky homogénnych usadlostí s prevažne nemeckým obyvateľstvom katolíckeho vierovyznania (Karpathendeutsche, b. d.).

Zatiaľ najstaršia zachovaná zmienka z roku 1342 sa vzťahuje na obec Kunešov. Opisuje preberanie richtárskeho úradu v obci Michelsdorf a zároveň priznáva novému richtárovi dedičné richtárstvo (Horváthová, 2002: 37). Hornaté územie stredného Slovenska a povodie rieky Nitra boli bohatými ložiskami nerastných surovín. Tradične sa za centrum regiónu považovala Kremnica, a hoci ťažba zlata tu oproti ostatným stredoslovenským banským mestám začala pomerne neskoro, v 14. storočí nastal rýchly ekonomicko-hospodársky rozmach. Za účelom zefektívnenia ťažby sem prichádzali baníci z nemecky hovoriacich krajín. Okrem tradičných banských profesií ako boli nemeckí banskí podnikatelia, obchodníci a remeselníci tu svoje uplatnenie našli hutníci, uhliari, kováči. Nemcami zavedený systém baní a štôlní bol základom pre ťažbu a spracúvanie rúd (Horváthová, 2002: 36). Druhým, pomerne menším centrom regiónu bolo Nitrianske Pravno (Deutsch Proben). Mesto vzniklo v 14. storočí na základe nemeckého zákupného práva a čoskoro sa stalo strediskom okolitých obcí a osád. Po prvotnej povrchovej ťažbe nerastných surovín postupne vznikajú bane, ktoré podnietili záujem obyvateľstva a z počiatku malej osady vzniká stredoveké prosperujúce mesto (Horváthová, 2002: 38). Táto skutočnosť mala vplyv na rozvoj špecifickej sociálno-organizačnej štruktúry stredovekého mestečka, ktorá sa prejavila v sociálnych a výrobných vzťahoch. Na jej pomyselnom vrchole sa nachádzala vrstva ťažiarov, ktorí vlastnili banské polia. Zamestnávali robotníkov, ktorí sa na ich pozemkoch zaoberali ťažbou a spracovaním zlatonosných rozsypov. Remeselníci ich zásobovali potrebnými produktmi. Podobnú funkciu zastupovala aj poľnohospodárska produkcia. Najnižší stupeň spoločenskej štruktúry zastávali poľnohospodárski robotníci (hofieri) a banskí robotníci (Žabenský, 2022: 219). Taktiež vznikali a rozvíjali sa cechy viacerých pridružených remesiel. Najznámejšie cechy v Pravne boli súkennícky (nem. Tuchmacherzunft), obuvnícky (nem. Schuhmacherzunft), kožušnícky (nem. Kürschnerzunft), kováčsky (nem. Schmiedezunft), cech mäsiarov (nem. Fleischerzunft) a cech krajčírov (nem. Schneiderzunft) (Žabenský, 2021: 86).

Postupné vyčerpanie zdrojov nerastných surovín prinieslo so sebou zánik baníctva, ako aj zmeny v kultúrnom vzore fungovania spoločnosti. Je pravdepodobné, že v 17. storočí dochádza k odlivu banských robotníkov. Sociálna vrstva remeselníkov sa spája s vyššou a nižšou vrstvou pôvodných banských podnikateľov, ťažiarov, ktorí mohli disponovať dostatočným ekonomickým potenciálom na naštartovanie rozvoja v tejto oblasti, načo poukazuje aj kultúrno-historický vývoj skúmanej lokality (Žabenský, 2021: 87). Nemci sa taktiež začali venovať poľnohospodárstvu, najmä pastierstvu a salašníctvu. Ani nasledovné storočia nepriniesli tu žijúcemu nemeckému obyvateľstvu ekonomicky prosperujúci život. V 19. storočí dochádza k nárastu záujmu o sezónne práce, ktorý bol podnietený najmä postupným rozpadom feudálneho systému a s ním spojeného celkového ekonomického úpadku. Nemci z Hauerlandu odchádzali najmä do Budapešti, Viedne, väčších miest a poľnohospodárskych centier na juhu dnešného Slovenska. Mnoho obyvateľov sa tiež vplyvom ťažkých životných podmienok vysťahovalo do USA, Kanady a Južnej Ameriky. V polovici 20. storočia žilo na území stredného Slovenska približne 40 000 obyvateľov nemeckej národnosti. Nemci tvorili väčšinovú časť populácie v Nitrianskom Pravne (77,3 %) a v Handlovej (60,5 %). Avšak v iných, pôvodne nemeckých mestách ako Kremnica (13,5 %), Banská Bystrica (4,4 %) a Banská Štiavnica (1,5 %), došlo k výraznej asimilácii Nemcov. Pri sčítaní ľudu v roku 2001 žilo v tomto regióne len asi 1500 etnických Nemcov (Pöss, 2000, 2005; Horváthová 2002; Botík, 2021).

Príčiny postupného zániku nemeckej menšiny na Slovensku. Hoci Nemci tvorili takmer šesť storočí prirodzenú demografickú súčasť na našom území, udalosti spojené nielen bezprostredne s druhou svetovou vojnou, ale aj povojnová orientácia Československa sa stali pre nich devastačnými. Prvou likvidačnou udalosťou boli nariadené deportácie nemeckého obyvateľstva v posledných mesiacoch druhej svetovej vojny. Následne po vojne boli Nemci politickými dekrétmi zbavení základných občianskych a politických práv. Karpatskí Nemci boli v povojnovom období perzekvovaní, zbavení majetku a internovaní do zberných táborov, kde čakali na odsun do nemecky hovoriacich krajín (Horváthová, 2002: 9). Nemecké obyvateľstvo, ktoré na území Slovenska zostalo po 2. svetovej vojne, sa nevyhlo ani povojnovému hromadnému transportu, ktorý bol pre všetkých Nemcov z obnovenej Československej republiky plánovaný už v čase československého exilu. Od októbra 1946 bolo zo Slovenska vypravených 27 transportov s približne 32 450 osobami. V ďalších rokoch pokračovali ešte tzv. dodatočné odsuny v rámci zlučovania rodín, počas ktorých odišlo približne 500 ľudí. Počas „dobrovoľných vysídľovacích“ transportov organizovaných v rokoch 1950 až 1951 odišlo z územia Slovenska približne 327 osôb (Pešek, 1999; Kokaisl, 2015). Nemci ako viktimizovaná menšina, traumatizovaná vojnou a udalosťami, ktoré po nej nasledovali, ako aj vplyvom represívnych praktík komunistického režimu postupne strácali svoju identitu. V období komunizmu boli Nemci podrobení cielenej asimilácii, pričom mali byť úplne zapojení do „socialistickej výstavby“. Až v roku 1956 bola do ústavy zahrnutá rovnosť všetkých národností žijúcich na území Československa, čo však minoritné práva Nemcov nezaručovalo, nakoľko nemeckú minoritu komunistický režim neuznával. K istému uvoľneniu pomerov a uznaniu práv nemeckej národnostnej menšiny došlo až v reformných 60. rokoch, avšak následne bol rozvoj nemeckej menšiny na Slovensku zastavený normalizačnými snahami komunistickej strany. Cielená asimilácia a úplná absencia nemeckého školstva na Slovensku priviedli Nemcov na Slovensku až na samý okraj zániku (Pöss, 2005: 18; Kokaisl a kol., 2015: 52). Podiel obyvateľstva, ktorý sa hlásil k nemeckej menšine neustále klesal.

Vplyvom zmeny spoločenského a politického života na začiatku 90. rokov 20. storočia badať mierny nárast počtu nemeckého obyvateľstva. Postupne sa obnovujú spoločenské aktivity nemeckej menšiny, vzniká Karpatskonemecký spolok na Slovensku, ktorý má v súčasnosti približne päťtisíc členov. Príslušníci nemeckej menšiny sa v týchto rokoch pokúsili obnoviť rodinné, príbuzenské a spoločenské vzťahy s odídencami, ktoré boli sprevádzané zintenzívnením vzájomných návštev. Tiež vznikli viaceré nemecké materské školy a dvojjazyčné základné a stredné školy. Medzi aktivity Karpatskonemeckého spolku patrí vydávanie mesačníka Karpatenblatt a založenie Múzea kultúry karpatských Nemcov v Bratislave. V súčasnosti je najväčšia koncentrácia etnických Nemcov v Kunešove pri Handlovej a v spišských lokalitách Medzev a Chmeľnica. V mestách sa najväčší počet Nemcov žije v Bratislave (Botík, 2021: 155; Kokaisl a kol., 2015: 58). Z „pôvodných“ nemeckých obcí je vyššie zastúpenie nemeckej menšiny iba v obci Medzev, kde tvoria 10,10 % celkového počtu obyvateľov. Žiadna z obcí, ktoré boli kedysi považované za Hauerland, sa do prvej desiatky obcí s vysokým podielom nemeckého obyvateľstva nedostala. V prvej dvadsiatke obcí s najvyšším podielom nemeckého obyvateľstva sa nachádza Nitrianske Pravno, kde sa v roku 2021 hlásilo 95 obyvateľov k nemeckej národnosti. Celkový podiel nemeckého obyvateľstva v skúmaných obciach sa pohybuje okolo 2 % (pozri sčítanie obyvateľstva https://www.scitanie.sk/vysledky-v-kombinacii). Taktiež sa domnievame, že postupným vymieraním povojnovej generácie bude ich počet naďalej klesať a nemecké nárečia na území Hauerlandu sú odsúdené na zánik.

Pravniansky jazykový ostrov v kontexte politických a spoločenských udalostí. Jazykový ostrov tvoria sporadické alebo areálové, malé, uzavreté jazykové a sídelné spoločenstvá na relatívne väčšom území s iným dominantným jazykom. (Wiesinger, 1983: 901). Na európskom kontinente neboli jazykové ostrovy ničím výnimočným a vznikali ako prirodzený dôsledok migrácie obyvateľstva. Vývoj jazykového ostrova je ovplyvnený viacerými spoločenskými a politickými faktormi. Ako uvádza Moser (1955: 192), pre jazykové ostrovy je typické uchovávanie pôvodného jazyka, ale tiež prijímanie a implementovanie nových prvkov nielen z pôvodného štandardizovaného, ale aj z cudzích jazykov. Z diachrónneho pohľadu je pre pravniansku nemčinu evidentný vplyv využívanej štandardizovanej formy nemčiny, ktorá bola uvádzaná ako kancelársky alebo tiež úradný jazyk. Vplyv kancelárskej nemčiny je dominantný v okolí Kremnice a postupne smerom k Nitrianskemu Pravnu slabne. J. Hanika (1952) priradil nemčinu používanú v Hauerlande k severonemeckému šlezvickému dialektu s prvkami bavorského nárečia.

Vplyv na vývoj nárečového jazyka má aj politický vývoj a uzákonené politické rozhodnutia. Učenie sa spisovnej nemčiny bolo výrazne obmedzené na konci 19. storočia, kedy sa v rámci maďarizácie nemčina na školách dostáva do pozície cudzieho jazyka. Po rozpade Rakúsko-Uhorskej monarchie nie je až do roku 1930 vplyv slovenského jazyka na nemčinu markantný. Príčinu neprijímania vplyvov majoritného, slovenského jazyka v období medzi dvomi svetovými vojnami možno hľadať v tom, že nemecká menšina nenadväzovala intenzívnejšie a dlhodobejšie kontakty so slovenským obyvateľstvom a zostávala uzatvorenou komunitou (Richter, 2017: 7). Štandardizovaná nemčina bola v medzivojnovom období vyučovacím jazykom na školách nemeckých jazykových ostrovov. Nemecké školy v Pravne a okolí boli zrušené v priebehu druhej svetovej vojny. Mocenská garnitúra po skončení vojny minoritné školstvo v tejto oblasti už neobnovila. Až po uvoľnení represálií sa nemecký jazyk dostáva naspäť do vyučovacieho procesu, avšak iba ako nepovinný cudzí jazyk. Ďalším určujúcim kritériom jazykového ostrova je obdobie vzniku nárečia, pričom v prípade nemčiny Hauerlandu sa toto obdobie datuje do stredoveku (Richter, 2017: 16). Nárečová nemčina z tejto oblasti si zachovala svoje archaické formy. Jazykové ostrovy nemeckého nárečia na Slovensku preto nie sú iba zaujímavými atribútmi našich dejín a kultúry, ale predstavujú aj jedinečné zachované dôkazy historického vývinu nemeckého jazyka. Aj vďaka tejto svojej jedinečnosti boli nemecké nárečia používané v hornom Uhorsku už od polovice 17. storočia predmetom záujmu mnohých jazykovedcov (Havrila, 2010: 16). Nárečie bolo využívané nielen v domácom prostredí, ale aj pri bežnej dennej komunikácie v rámci miestneho spoločenstva. Práve používanie nárečia v dennej komunikácii v rodinnom ale aj spoločenskom prostredí je jednou z podmienok jeho prežitia a vývoja. Zlom v tomto vývoji predstavovali udalosti spojené s priebehom a koncom druhej svetovej vojny. Používanie nárečovej formy jazyka sa výrazne zmenilo, na popis súčasného stavu jazykových kompetencií v nemeckom jazyku v jazykovom ostrove Hauerland vychádzame z metodiky navrhnutej v príspevku autorov A. Plewnia a T. Weger (2008). Autori v nej charakterizujú používanie jazyka v rámci jednotlivých generácií. Ako generáciu I. charakterizujú používateľov jazyka, ktorí sa narodili pred rokom 1933. Na popis tejto generácie využijeme informácie uvedené v ich publikácii, nakoľko počas nášho výskumu sme už identifikovali iba jedného žijúceho člena tejto generácie. Naopak sme do nášho popisu pridali generáciu V., teda potomkov Nemcov narodených po roku 1999. V nasledovnej tabuľke uvádzame ako sa menili preferencie používania nemeckého jazyka predstaviteľmi nemeckej menšiny. Predpokladáme, že príslušníci jednotlivých generácií ovládajú viacero jazykov. Ako 1. jazyk je uvedený jazyk, ktorý príslušníci danej generácie využívali najčastejšie napríklad v rodinnom prostredí, 2. jazyk predstavuje tú formu komunikácie, ktorú príslušníci danej generácie ovládajú na dostatočnej úrovni a využívajú ju v lokálnej komunite, alebo v úradnom styku. 3. jazyk predstavuje jazyk, ktorý je príslušníkmi danej generácie ovládaný najmenej a jeho používanie je na nízkej úrovni.

Generácia I predstavuje Nemcov narodených pred druhou svetovou vojnou. Ich dorozumievacím jazykom bola nárečová forma nemčiny, pričom v školskom prostredí si osvojili jej štandardizovanú spisovnú formu. Vplyvom okolitého majoritného prostredia rozumeli, resp. vedeli čiastočne používať slovenský a maďarský jazyk. Podobnú situáciu evidujeme pri generácii II, ktorá taktiež preferuje nemecký dialekt v domácom prostredí ako aj pri komunikácii v rámci miestneho spoločenstva. Avšak slovenčina sa už v ich prípade dostáva na úroveň druhého komunikačného jazyka, ktorý využívajú najmä v pracovnom živote, či v úradnom styku. Klesá počet tých, ktorí ovládajú spisovnú nemčinu, nakoľko tá sa už v ich edukácii nevyskytuje. Práve najviac príslušníkov z týchto dvoch generácií bolo vysťahovaných a tiež sa ich najvýraznejšie dotkli represálie. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa v  generácii III, narodenej v rokoch 1952 až 1980, postupne vytráca ovládanie nárečovej formy nemčiny. Z ekonomických dôvodov nie je pre príslušníkov nemeckej menšiny používanie dialektu výhodné a neprináša im ani spoločenskú prestíž. V školskom prostredí sa učia slovenský jazyk, spisovná nemčina je vyučovaná iba ako nepovinný jazyk. Dominantným používaným jazykom je slovenčina, pričom komunikácia v nemeckom jazyku sa presúva už len do rodinného prostredia. Predstavitelia generácie III výhradne komunikujú v dialekte iba so starými rodičmi, avšak pri komunikácii s rodičmi preferujú slovenský jazyk. Učenie sa nárečovej formy jazyka postupne zaniká, pretože nie je s kým v ňom komunikovať a mnoho tých, ktorí nárečový jazyk ovládali už zomrelo, alebo ho vplyvom politickej situácie prestali používať. Generáciu IV tvoria tí príslušníci nemeckej menšiny, ktorí sa v školskom prostredí učia slovenský jazyk,  používajú ho aj v komunikácii s rovesníkmi aj v rámci miestnej komunity. Pasívne ovládajú nemecký dialekt aspoň čiastočne, pričom v komunikácii v rodinnom prostredí už nemá využitie, lebo nie je s kým komunikovať, alebo ho využívajú iba zriedkavo. V prípade, ak sa v škole učili nemecký jazyk, ovládajú najmä jeho spisovnú formu. Príslušnosť k nemeckej menšine má v prípade štvrtej a piatej generácie iba deklaratívnu formu. Identifikujú sa s ňou už iba na základe poznania niektorých pojmov z miestneho dialektu, alebo prostredníctvom priezvisk. V prípade poslednej, piatej generácie, jej príslušníci ovládajú prevažne anglický jazyk. Zlom v používaní dialektu vidíme v prípade generácie číslo tri, ktorá rôznymi vplyvmi upúšťa od používania dialektovej formy jazyka. Je to na jednej strane spôsobené politickými rozhodnutiami, kedy bolo zakázané na verejnosti nemecký jazyk používať a taktiež odchodom veľkej časti minoritného obyvateľstva do nemecky hovoriacich krajín.

Nemecký jazyk Hauerlandu. Oblasť Hornej Nitry bola dlhodobo osídlená nemeckým obyvateľstvom. Hoci v týchto obciach žili prevažne Nemci, ktorí zohrávali kľúčovú úlohu pre vývoj regiónu a vytvárali jeho hospodárske a kultúrne štruktúry, dostávali sa Nemci do kontaktu aj so Slovákmi, Maďarmi či Rómami. Na jednej strane bola nárečová nemčina ovplyvnená izolovanosťou a archaickými formami z pôvodnej vlasti, na druhej strane však do jazyka prenikali vplyvy z iných jazykov ako bola slovenčina či maďarčina. Okrem nemeckého jazyka sa cudzie jazyky nepoužívali iba naokolo, ale aj v rámci samotného jazykového ostrova, čím jazykový ostrov môžeme považovať za multietnický a multilinguálny. Geografické danosti regiónu spôsobili, že hoci medzi jednotlivými obcami existovali či už obchodné, spoločenské alebo rodinné kontakty, každá obec si zachovávala svoje špecifiká. Jedným z najvýraznejších determinačných znakov bol jazyk, ktorý si v každej obci zachoval svoj osobitý ráz. „Hneď sme vedeli, kto je odkiaľ. Už po prvých slovách sme určili, ten je z Tužiny, ten z Malinovej. Neviem, ako, ale skrátka sme to vedeli, každý hovoril tak po svojom“ (žena, 1937). Nemecké obyvateľstvo z Hornej Nitry patrí k jazykovému ostrovu s názvom Hauerland, ktorý môžeme rozčleniť na dva podcelky. Prvú časť jazykového ostrova tvorilo mesto Nitrianske Pravno (nem. Deutsch Proben) a jeho okolité obce Malinová (nem. Zeche), Chvojnica (nem. Fundstollen), Tužina (nem. Schmiedshau), Kľačno (nem. Gaidel), Vyšehradné (nem. Beneschau) a Solka (nem. Bettelsdorf). Centrom druhej časti tohto jazykového ostrova bolo banské mesto Kremnica (nem. Kremnitz) a jeho 12 okolitých obcí. V južnej časti Hauerlandu sa nachádzajú obce Veľké Pole (nem. Hochwies) a Píla (nem. Paulisch), ktoré priraďujeme ku kremnickému jazykovému ostrovu (Richter, 2017: 8). Iné delenie nárečí podľa spoločných znakov je podľa J. Haniku (1952), ktorý oblasť Hauerlandu rozdeľuje na nasledovné nárečové skupiny:

Podľa M. Ľuptáka (1999) sa tu v rámci hláskoslovia stretávame s dvoma formami hauerlandského nárečia. Jednou je diftongické nárečie, ktoré sa používalo v siedmich obciach bezprostredného okolia Kremnice. Druhou je monoftongická forma, ktorú používali Nemci v okolí Handlovej a Nitrianskeho Pravna. V diftongickom nárečí sa vyslovovali aj jednoduché samohlásky ako dvojhlásky, v extrémnych prípadoch ako trojhlásky. Namiesto mich sa používal tvar mauich. Charakteristickým znakom monoftongickej formy nárečia bolo prevažné používanie jednoduchých samohlások v slovách (napr. ich  – ech; mich  – mech; ziehen  – zihn).

K niektorým ďalším špecifickým znakom pravnianskej nemčiny. V našej analýze sme sa venovali predovšetkým fonetickej stránke jazyka, pretože práve výslovnosť, špecifická intonácia a melódia reči je jedným zo signifikantných znakov nárečia. V predstavovaných príkladoch uvádzame hlásku, nerozlišujeme dlhé a krátke hlásky, nakoľko sme sa vo výskume nezameriavali na vyjadrenie časovej dilatácie hlások ako dištinktívneho znaku nemeckého vokalizmu. Nemecké nárečie nami skúmanej oblasti sa výraznou mierou odlišuje od štandardizovanej spisovnej nemčiny. Na základe našich zistení obsahujú výslovnostné varianty samohlások tak prvky bavorského, ako aj šlezvického nárečia. Hlavnými znakmi dialektu severného Hauerlandu je nahradenie samohlásky /a/ samohláskou /o/. Túto zmenu označuje F. Latzko (2017: 166) za signifikantný znak bavorského nárečia. S týmto znakom sme sa stretli vo viacerých slovách bežnej slovnej zásoby: Abend [o:bmt]  – večer, Nacht [noxt]  – noc, Wasser [bɔsar]  – voda. Podobná substitúcia samohlások je však typická aj pre nárečie z oblasti Šlezvicka, kedy sú samohlásky /a, o/ nahrádzané dlhou samohláskou /o:/, napr. Schlaf [schlo:f]  – spánok; Boden [bo:dn]  – podlaha (Hausdorff, 1954). Zároveň sú predné zaokrúhlené samohlásky /o, o:/ substituované zadnými zaokrúhlenými samohláskami /u, u:/, pričom táto zmena je signifikantným znakom šlezvického nárečia, napr. groß [gru: s]  – veľký. V pravnianskej nemčine sme tento znak identifikovali u slov komm [ku:m]  – poď, Ochse [uks]  – vôl. Zaujímavým javom, ktorý sa vyskytuje v nárečí Hauerlandu je realizácia rečového prúdu pri fonémach /i: ,I/, ktoré sú nahradené vokalickým inventárom /e/. Tento znak je typický pre šlezvické nárečia, Kirsche [ker⁠ʃa]  – čerešňa (Hausdorff, 1954), v nami skúmanej lokalite sme tento znak identifikovali napríklad v slovách Kind [kɛnt]  – dieťa, trinken [trɛnkn]  – piť, Milch [mele]  – mlieko. V severo-hauerlandskom nárečí chýba použitie samohláskových predných zaokrúhlených foném /ö, ü/, ktorých nárečovou náhradou sú /e, i/ napr. [le:sn]  – lösen  – vyriešiť, [gli:n]  – glühen  – žiariť, [hébo]  – Hügel  – kopec. S podobnou substitúciou sa stretávame aj v bavorskom nárečí. Hoci v súčasnosti nie je nemčina v oblasti Hauerlandu bežným komunikačným prostriedkom, všetci naši respondenti zhodne uviedli, že typickým znakom pre túto oblasť je použitie koncovky -ela, -la pri zdrobneninách, ktorá sa v štandardizovanej nemčine uvádza ako -lein, alebo -chen. Túto formu koncoviek deminutív sme identifikovali v šlezvickom nárečí: Bäumchen [bemla]  – stromček, Töpfchen [tipla]  – hrnček (Hausdorff, 1954), v cachovskej nemčine: Bäumchen [pamla]  – stromček, Zieglein [tsi:gela]  – kozľa, Kätzchen [ketzela]  – mačiatko. V nárečovej forme nemeckého jazyka absentuje realizácia rôznych variant vokálu /e/. Práve tieto výslovnostné varianty, najmä dlhé napäté zatvorené /e:/ a dlhé napäté otvorené /ɛ:/ spolu s realizáciou stredného centrálneho vokálu /ə/ a otvoreného centrálneho vokálu /ɐ/ sú typickými znakmi spisovnej nemčiny, avšak v nárečovej forme sme identifikovali použitie iba formy krátkeho a dlhého nenapätého e /e, e:/, čo pri súčasnom stave využívania nárečia môžeme pokladať za vplyv slovenského jazyka. Na úrovni konsonantického systému uvádzame niekoľko dominantných znakov pravnianskeho nárečia. Typickým znakom je substitúcia hlásky /w/, ktorá je nahradená /b/ Wein  – [Bain] –víno, warum  – [barum] –prečo, hláska /f/ je nahradená /v/ Frühling  – [vi:bet] –jar, Freitag  – [vre:itik]  – piatok, namiesto /b/ sa vyslovuje /p/, napr. brav  – [pra:v]  – odvážny, Blume  – [plu: m]  – kvet (Richter  – Schwertsik, 1979: 169). Typickým znakom pre vyjadrenie spoluhlások, s ktorým sme sa počas nášho výskumu stretli, je substitúcia hlásky /d/ pomocou /t/, Damm [taom]  – priehrada, dumm [tum]  – hlúpy, ktoré sa objavujú aj v šlezvickom nárečí. Najmä pre nemčinu z Nitrianskeho Pravna je typickým znakom pridávanie, vsúvanie hlásky /d/ pred spojenie hlások /er/ či už na začiatku slova alebo na konci immer  – [inda]  – vždy; erkennen  – [d ´rkena]  – spoznať. Kým spoluhláska /g/ je na konci slov vyslovovaná ako /ik/, Montag  – [mo:n tik]  – pondelok, spoluhláska /h/ v mnohých slovách vypadáva herab  – [ʼro]  – hore, herauf  – [ʼruf]  – dole. Nemecké nárečie na Hornej Nitre tvorilo niekoľko rôznych variant nemeckého jazyka, ktoré sa nielen výrazne odlišovali od spisovnej nemčiny, ale boli výrazne lokálne determinované. Niesli v sebe prvky tak bavorského, ako aj stredo-nemeckého nárečia z okolia Šlezvicka, tieto znaky majú archaický charakter a izolovaným prostredím sa zachovali až do dnešnej doby. Okrem nich sme identifikovali aj niektoré novšie vplyvy najmä slovenského jazyka.

Používanie nárečových výrazov nemčiny skúmaného územia v súčasnosti. Hoci nemecký jazyk nie je v nami skúmanej lokalite bežným komunikačným prostriedkom, existujú výrazy, ktoré sa v jazyku tunajších obyvateľov zachovali. Počas nášho terénneho výskumu sme identifikovali niekoľko tematických oblastí, kde aj obyvatelia, ktorí nedisponujú žiadnymi znalosťami nemeckého jazyka, daný výraz poznali. Ide najmä o označenie členov rodiny, tradičné názvy jedál a nápojov typických pre danú lokalitu. Pôvodné nemecké toponymá a geonymá boli v posledných rokoch nahradené slovenskými variantami. Nemecké názvy používané v jednotlivých častiach skúmaného územia sú bližšie popísané v monografii M. Žabenského (2021: 36-37). V nasledovnej tabuľke uvádzame prehľad najfrekventovanejších označení členov najbližšej rodiny.

Ako je zrejmé z tabuľky, nárečové výslovnostné varianty sú porovnateľné so súčasnou spisovnou nemčinou. Vo výslovnosti dominujú už vyššie prezentované znaky nárečia, ako je zaokrúhľovanie hlások a, v slovách Pate [po:t], Patin [po:tin, po:ta, po:ti] alebo použitie dlhej napätej samohlásky /u/ v slove Sohn [zu:n]. Označenie starých rodičov omama, otata sme počas nášho výskumu identifikovali aj v súčasnosti. „Kedysi sme my ako deti bežne označovali starých rodičov ako Omama, Otata. Naše deti však už svojich starých rodičov volali, babka a dedko. Ja moje vnúčatá vediem k tomu, aby mi hovorili Omama, veď som predsa Nemka“ (žena, 1952). Naši respondenti nevedeli uviesť nemecké označenia rodinných príslušníkov ako ujo, ujčiná, stryná, pravdepodobne preto, že tieto výrazy nefigurujú ani v spisovnom nemeckom jazyku. S rodinnou terminológiou sú úzko späté mená a priezviská potomkov Nemcov. Medzi tradične zastúpené priezviská patria Richter, Kurbel, Henzel, Elischer, Luprich, Schlenker, Greschner, Palesch, Stiffler. Žabenský (2021: 28) uvádza príklady ďalších nemeckých priezvisk ako Bauer (Bawer), Dietrich, Diro (Diera), Filkorn, Greschner, Hoffmann, Huszár, Krebes, Kurbel, Lang, Leitmann, Richter, Luprich, Lupus (Wolf), Mendl, Palesch, ktoré sa v oblasti objavujú už v 17. storočí. Respondenti uviedli, že medzi typické mená Nemcov z tejto oblasti patrili: Alfréd, Richard, Reinhold, Hildegarde, Elfriede, Waltraud, Kornelia, Elisabeth, Kornélia, Sophie. Mená mnohých boli v povojnovom období zmenené náhodne alebo úmyselne a boli uvádzané so slovenským prepisom ako Páleš, Grešner. „V rodnom liste som mala napísané Elfriede po nemecky, ale po vojne mi to zmenili a zrazu som všade bola Elfrída“ (žena, 1938). Osobné mená nemeckého pôvodu boli identifikačným znakom pre príslušníkov nemeckej menšiny najmä v povojnovom období. Naši respondenti narodení v 50. a 60. rokoch už mali prevažne slovenské mená. V súčasnosti nie je možné na základe osobného mena určiť príslušnosť k nemeckej menšine. Mená deťom, tak ako na iných miestach Slovenska, dávajú rodičia podľa vlastných preferencií nezohľadňujúc pritom národnostnú príslušnosť.

Zachované nemecké názvy z oblasti gastronómie. Počas nášho výskumu viacerí respondenti uviedli, že si nemčinu a nemecké slová už vôbec nepamätajú. Keď sme však upriamili ich pozornosť na typické jedlá a nápoje danej lokality, takmer všetci nám vedeli niektoré z nich uviesť. Mnohé z nich sa objavujú v miestnej kuchyni dodnes, tiež sa pripravujú ako súčasť podujatí nemeckej kultúry. V nasledovnej tabuľke uvádzame nemecký názov vo forme fonetického prepisu a ich krátkej charakteristike. Nakoľko ide o lokálne špecifické názvy ich nemeckú spisovnú variantu neuvádzame.

Naši respondenti najčastejšie uvádzali ako typickú špecialitu danej oblasti polievku z kyslého mlieka so zemiakmi, ktorú označovali ako /le:vet, le:bet/, pričom v každej obci tvrdili, že tá pravá polievka pochádza práve z ich obce. „Mama zvykla variť polievku, lébet, ten najlepší sa varil tu v Kľačne“ (muž, 1954). Taktiež známe a často uvádzané špeciality boli údené klobásy, ktoré boli označované ako /ʃte:bɪrʃtə, ʃtaŋlbɪɐʃtə/, čo by sme v spisovnej nemčine mohli uviesť ako „Stängelwürste“. V názvoch jedál je možné identifikovať aj vplyv slovenského jazyka, napr. v slovách /tvarokʃve:ntsɛla/ tvarohové šúľance alebo /mo:nputʃkɛlɛ/ vianočné pupáčiky. Taktiež sme sa s novodobým  vplyvom slovenčiny stretli pri viacerých pojmoch bežnej každodennej nemčiny ako napríklad „rožkele, uhorken“, kedy je slovenský pojem doplnený nemeckou koncovkou.

Záver. Nemci boli niekoľko storočí prirodzenou súčasťou obyvateľstva na našom území, ktorí výraznou mierou prispeli ku kultúrnemu, spoločenskému ako aj ekonomickému rozvoju. Po druhej svetovej vojne bol kontinuálny vývoj nemeckej menšiny na Slovensku prerušený a v istej miere úplne eliminovaný. Spolu so zánikom spoločenstiev došlo ak zániku istej časti kultúrneho dedičstva Slovenska. Horná Nitra predstavovala jednu z najstabilnejších oblastí s dominantným nemeckým obyvateľstvom. Potomkovia kedysi tu žijúcich Nemcov sa dodnes snažia uchovať si svoje špecifické prvky kultúry, ktorých jedným z hlavných špecifík je nárečový jazyk. Nemecké nárečie skúmanej oblasti Hauerlandu sa vyvinulo v rámci historického osídlenia a má svoje špecifické črty, ktorými sa odlišuje od štandardnej nemčiny, pričom sa v ňom odrážajú regionálne vplyvy a kontakty s miestnymi jazykmi. Medzi najvýraznejšie odchýlky od spisovnej nemčiny patrí fonetika a výslovnosť, ktoré môžu zahrňovať odlišné zvuky, intonáciu alebo rytmus hovoreného jazyka. Nárečie sa tiež vyznačuje špecifickou slovnou zásobou, kde je možné identifikovať vplyv jazykov vyskytujúcich sa v okolí jazykového ostrova. V prípade slov označujúcich názvy jedál a gastronomické špeciality regiónu sme identifikovali viacero takýchto slov, ktoré sa používajú dodnes aj v prípade, ak potomkovia Nemcov už týmto jazykom nehovoria, alebo naopak sú používané aj Slovákmi tu žijúcimi. Avšak vysídlenie obyvateľstva, perzekúcie a viktimizácia nemeckej menšiny spôsobili, že nemčina sa prestala používať nie len ako komunikačný jazyk spoločenstva, ale postupne vymizla aj z rodinného prostredia. Nedostatok ľudí ovládajúcich nárečie ako aj nízky záujem potomkov o osvojenie si spisovnej formy nemeckého jazyka spôsobili, že tento jazykový ostrov sa nenávratne blíži k zániku. V článku uvádzané aspekty fonetickej stránky nárečového jazyka zistené od rodených hovoriacich sú pravdepodobne jednou z posledných snáh o zadokumentovanie kedysi živého a prosperujúceho jazyka.

Informátori:
Richterová Kornélia, (rod. Greschner), nar. 1937
Stiffelová Elfrída ( rod. Palesch), nar. 1938
Šermincová Lýdia, (rod. Groschnerová), nar. 1952
Šverčík Alfréd, nar. 1954