Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku
Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (ďalej Národnostná rada) je najvyšší zastupiteľský orgán slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Založená bola na elektorskom zhromaždení roku 2003 v Novom Sade. Jej úlohou a cieľom je zachovať a predovšetkým zveľadiť národnú a kultúrnu politiku Slovákov v Srbsku. V súčasnosti má 29 členov zvolených v roku 2010 priamymi voľbami do Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. Predsedníčkou sa stala Anna Tomanová Makanová, ktorá bola predsedníčkou aj predtým. Na prvom ustanovujúcom zasadnutí Národnostnej rady boli zvolení podľa regionálneho princípu traja podpredsedovia, Vladimír Valentík pre Báčku, Zuzana Lenhartová pre Banát a Ján Majorský pre Sriem.
Národnostná rada od svojho založenia zveľaďuje a chráni etnické, jazykové a kultúrne svojráznosti slovenskej menšiny. Jedným z primárnych cieľov rady je starostlivosť o uskutočňovanie národnostných práv, slobôd a záujmov Slovákov žijúcich v Srbsku, a prehlbovanie vzťahov s inými národmi a národnosťami žijúcimi na tomto území. Svojou činnosťou podnecuje spoločenský a všeobecný rozvoj Slovákov a chráni individuálne a kolektívne ľudské práva a slobody. Vychádzajúc zo Zákona o národnostných radách národnostných menšín, ktorý je platný od roku 2009, Národnostné rady v Srbsku, ktorých je nateraz založených 18, získali nové kompetencie aj záväzky. Tento zákon zabezpečuje realizáciu kultúrnej autonómie národnostných menšín a ich plnú účasť v oblastiach verejného života týkajúcich sa kultúrnej a národnej identity. Národnostná rada môže iniciovať udelenie ocenení Národnostnej rady za prínos a zveľadenie v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka. Taktiež môže zakladať ustanovizne, hospodárske subjekty a iné organizácie z týchto oblastí. Je zakladateľom Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu. Spolu so Zhromaždením Autonómnej pokrajiny Vojvodiny založila profesionálnu inštitúciu kultúry Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a s vtedajším Pokrajinským sekretariátom pre kultúru a vzdelávanie je spoluzakladateľom Fondu pre vydavateľskú činnosť v slovenskej jazyku Slovenské tlačené slovo. Národnostná rada spolupracuje s Ministerstvom pre ľudské a menšinové práva, Vládou Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a zasadzuje sa za spoluprácu aj s inými ministerstvami a sekretariátmi, ktoré majú vo svojej kompetencii problematiku národnostných menšín.
Rada nadväzuje kontakty a nepretržite spolupracuje so Slovenskom i so spolkami Slovákov z iných krajín, s ktorými prostredníctvom prostriedkov získaných cez projekty z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí realizuje rôzne spoločné podujatia a semináre (Na jarmoku, Dolnozemský divadelný tábor, Seminár pre choreografov a umeleckých vedúcich, Žur škola, detský tábor Slovenské ľudové remeslá na Dolnej zemi a iné).
Národnostná rada zastupuje národnostnú menšinu v oblasti vzdelávania, kultúry, informovania a úradného používania jazyka prostredníctvom štyroch výborov: Výbor pre informovanie, Výbor pre vzdelávanie, Výbor pre úradné požívanie jazyka a písma a Výbor pre kultúru. Každý z týchto výborov každoročne navrhuje svoje plány a programy činnosti, ktoré najprv schvaľuje Výkonná rada Národnostnej rady a potom Národnostná rada.
Výbor pre informovanie sa zaoberá otázkami verejného informovania v slovenskom jazyku v tlači, rozhlase a televízii, zdokonaľovaním kádrov v oblasti žurnalistiky, jazyka, písma a verejného vyjadrovania sa v médiách (Žur škola – edukačný kurz pre novinárov, Cyklus kurzov jazykovej kultúry a iné).
Výbor pre vzdelávanie zachováva slovenské školstvo v Srbsku, zaoberá sa zveľaďovaním vzdelávacieho procesu na slovenských inštitúciách a odborným zdokonaľovaním učiteľov a mládeže. Udeľuje štipendiá najmä pre študentov deficitných kádrov z oblasti vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka. Napríklad cieľom projektu Mladí mladým bolo, aby mladí ľudia zo Srbska absolvovali edukačné kurzy v troch rozličných oblastiach v Banskej Bystrici a odovzdávali získané vedomosti a zručnosti mládeži v Srbsku.
Výbor pre úradné používanie jazyka a písma podniká opatrenia a aktivity zamerané na zveľaďovanie úradného používania jazyka a písma národnostnej menšiny, koná dozor nad uplatnením predpisov z oblasti úradného používania jazyka a písma, stará sa o zlepšovanie podmienok na prácu slovenských organizácií a združení, prevenčne pôsobí na problematiku medzinacionálnych vzťahov. V prípadoch, ak sa na území jednotky lokálnej samosprávy úradne používa slovenčina, určuje tradičné názvy jednotiek lokálnej samosprávy a iných geografických názvov v slovenskom jazyku.
Výbor pre kultúru sa zaoberá rozvojom, zveľaďovaním, zachovávaním kultúry a kultúrneho dedičstva a tradícií Slovákov v Srbsku, postavením kultúrnych, umeleckých a vedeckých inštitúcií, spolkov a združení vo všetkých oblastiach kultúrneho a umeleckého života. Ďalej záchranou kultúrneho dedičstva slovenskej národnostnej menšiny a podporovaním literárnej, hudobnej, scénickej tvorivosti a výtvarníctva.
Jednou z priorít Výboru pre kultúru aj Národnostnej rady je oficiálne a systémové doriešenie postavenia Národného múzea v Báčskom Petrovci, ktoré má potenciál stať sa inštitúciou celoslovenského a širšieho významu. Cieľom je zabezpečiť právnu subjektivitu tejto inštitúcie, pretože v súčasnosti pôsobí v rámci Slovenského vojvodinského divadla a zrekonštruovať priestor chmeľového skladu v Báčskom Petrovci, ktorý Národné múzeum dostalo do používania na neurčitú dobu. Z prostriedkov, ktoré Národnostná rada získala projektom z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sa už začalo s prvou fázou rekonštrukcie.
Národnostná rada sa počas svojho pôsobenia podieľa na vytváraní národného a kultúrneho života Slovákov v Srbsku prostredníctvom rôznych akcií, na ktorých participovala, alebo bola ich tvorcom. S Maticou slovenskou v Srbsku a Obcou Báčsky Petrovec spoluorganizuje najmasovejšie podujatie slovenskej menšiny Slovenské národné slávnosti, národnostný sviatok Slovákov v Srbsku. Každoročne spolu s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov podporuje podujatie Na jarmoku, na ktorom Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a Slovenska predstavujú tradičné remeslá, dolnozemské špeciality, hudbu, piesne a tance.
Národnostná rada finančne participuje na všetkých celomenšinových festivaloch a podujatiach. Jednou z priorít rady je určenie kultúrnych podujatí s osobitným významom pre slovenskú národnostnú menšinu, vymenovanie ustanovizní celomenšinového významu a vypracovanie stratégie rozvoja a priorít v oblasti kultúry, vzdelávania, informovania a úradného používania jazyka a písma.