Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Kysucké mesto Čadca je už dve desaťročia sídlom najstaršieho medzinárodného filmového festivalu na Slovensku pod názvom Etnofilm Čadca. Toto filmové bienále je venované problematike etnológie, ako aj sociálnej a kultúrnej antropológii v najširšom slova zmysle. Hlavným cieľom podujatia je prezentácia nových dokumentárnych filmových diel o kultúrnej a sociálnej rôznorodosti ľudského spoločenstva. Festival podporuje povedomie laickej verejnosti ale i odbornej filmárskej a etnologickej spoločnosti o tejto téme, prispieva tiež k rozvoju slovenskej dokumentárnej tvorby. V  novembri  roku 2018 sa konal posledný jubilejný ročník festivalu a to pod záštitou a s podporou Žilinského samosprávneho kraja, Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci, Mesta Čadca a Audiovizuálneho fondu.

K problematike etnológie, ale i vizuálnej antropológie má nesmierne blízko i naša katedra. Do osnov študijného programu sú zakomponované prednášky a semináre z oblasti tradičnej kultúry Slovenska, či Slovákov v zahraničí, etnicity a etnických spoločenstiev, ako i kultúry ostatných európskych alebo mimoeurópskych spoločenstiev. Z tohto dôvodu sa katedra rozhodla organizovať pofestivalovú prehliadku filmov, ktoré boli odpremietané na Etnofilme Čadca a to v jej poslednom ale i starších ročníkoch. Hlavným zámerom podujatia bolo prehĺbenie a doplnenie poznatkov študentov vlastnej katedry ale i príbuzných vedných odborov, či ostatných záujemcov z radov študentov UKF a jej pracovníkov.

Pofestivalová prehliadka sa konala 18. marca 2019 v priestoroch Akropoly. Podujatie uviedli a jednotlivými filmami nás sprevádzali moderátorky – študentky 3. ročníka Lucia Bednáriková a Simona Guzmická. Na úvod sme mali možnosť privítať a vypočuť si krátky príhovor riaditeľky a hlavného organizátora podujatia Kysuckého kultúrneho strediska v Čadci, p. Silvie Petrekovej.

 

Pre účely pofestivalovej prehliadky sme vybrali sedem dokumentov, ktoré sme podľa ich zamerania zaradili do troch sekcií:

V rámci prvej sekcie boli odprezentované dva filmy. Prvý z nich pod názvom „Boli Bana“,  bol natočený v roku 2017 režisérom pochádzajúcim  z Burkina Faso. Film, ktorý rozpráva príbeh každodenného a neľahkého života ľudí z etnickej skupiny Fulani, bol ocenený najvyšším ocenením Etnofestivalu Zlatý glóbus – Grand prix 2018. Druhý dokument tejto sekcie mal názov „Dušičky“. Išlo o antropologický a cestopisný film poľskej režisérky, ktorý odhaľuje náboženské zvyky v Mexiku, ktoré sa spájajú s oslavami dňa dušičiek v provincii Chiapas a Veracruz.

Do druhej sekcie sme zaradili tri filmy z produkcie domácich aj zahra- ničných autorov. Dokument Matúša Chovanca s titulom „Tu som Slovákom ja“ rozpráva o Slovákoch, žijúcich vo vymierajúcich rumunských obciach Stará a Nová Huta. Film získal ocenenie a dokumentaristicky čisté spracovanie života rumunských Slovákov. Ďalší premietnutý dokument „Roduverný hrdina“ približuje historickú osobnosť Dr. Janka Bulíka, ktorá je považovaná za najvýznamnejšiu postavu Dolnozemských Slovákov v medzivojnovom období. Film získal v roku 2018 čestné uznanie za objavný portrét významnej historickej osobnosti. Tému ľudového odevu odhaľuje dokument „Metamorfózy ľudového odievania v Kysáči“. Film mapuje historické premeny tradičného odevu v báčskom regióne, jeho zmeny po príchode slovenských prisťahovalcov, ako i jeho súčasné podoby.

Prehliadku uzavrela posledná sekcia, v rámci ktorej boli odpremietané dva filmy. Prvý z nich pochádza z nemeckej produkcie a nazýva sa „Miesta“. Film z roku 2018 rozpráva príbehy piatich osôb z rôznych krajín sveta – Konga, Ghany, Ukrajiny, Gruzínska a Iránu. Prináša pohľady na ich domovskú krajinu, cesty a ich pobyt v Nemecku. Posledná snímka s názvom „Dotýkajúci sa neba – ryžové polia na Filipínach“ režíroval takisto nemecký režisér. Film vypovedá o osudoch obyvateľov horskej oblasti Ifuago, o ich ryžových poliach a starobylých spôsoboch obživy, ako aj zmenách, ktoré do ich života priniesol cestovný ruch. Film bol ocenený Strieborným Turoňom  v roku 2016, a to  za komplexný dokument tradície pestovania ryže v súčasných premenách vidieka na Filipínach.

Prehliadka filmov sa stretla s pozitívnou odozvou a to v radoch študen- tov ale i pedagógov. Na základe rozhovorov s nimi je možné konštatovať, že najväčší záujem si získali prvé dva filmy a to najmä pre verné až naturálne stvárnenie života tradičných spoločenstiev.