Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Slovenské kultúre centrum Našice a Katedra manažmentu kultúry a turizmu Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre v spolupráci so Zväzom Slovákov a Maticou slovenskou v Josipovci Punitovskom pripravili 14. apríla 2018 v Kultúrnom dome v Josipovci Punitovskom prezentáciu knihy „Kultúrny potenciál Slovákov v Chorvátsku“.

Autormi predstavovanej publikácie sú členovia Katedry manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre: prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc., PhDr. Michal Kurpaš, PhD., doc. PhDr. Boris Michalík, PhD., Mgr. Miroslav Pap, PhDr. Roman Zima, PhD., PhDr. Marián Žabenský, PhD. Autorský kolektív má s výskumom a publikovaním prác tohto typu bohaté skúsenosti, keďže tému slovenských enkláv v Rumunsku, Srbsku a Maďarsku skúmajú už dlhodobo a doteraz k nej vydali viacero vedeckých monografických výstupov.

Publikácia je výsledkom etnologického terénneho výskumu v Chorvátsku, realizovaného členmi Katedry manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre v koordinácii so Slovenským kultúrnym centrom Našice v rokoch 2016 a 2017. Na úspešnej realizácii projektu sa podieľali členovia matíc slovenských v Chorvátsku, vedúci a zamestnanci celochorvátskych inštitúcií, predovšetkým Zväzu Slovákov, Ústrednej knižnice Slovákov v Chorvátsku a tiež učitelia slovenského jazyka.

Mapovanie a hodnotenie kultúrneho potenciálu slovenských minoritných spoločenstiev v Chorvátsku je súčasťou širšieho viacročného projektu katedry, ktorý zahŕňa aj slovenské enklávy a diaspóry v Srbsku, Rumunsku a Maďarsku a prebieha s podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Autorský kolektív aplikoval pri práci vlastnú metodiku výskumu kultúrneho potenciálu.

Autori zdôraznili na viac ako 300 stranách podstatné konkurenčné výhody aj nevýhody jednotlivých slovenských spoločenstiev v Chorvátsku, v ktorých je funkčná inštitúcia na slovenskom etnickom princípe bez rozdielu počtu obyvateľov s vedomím slovenskej etnickej príslušnosti: v Iloku, Jakšiči, Jelisavci, Josipovci, Jurjevci, Lipovlianoch, Markovci, Meduriči, Miľovciach, Našiciach, Osijeku, Radoši, Rijeke, Solianoch, Záhrebe a Zokovom Gaji. V publikácii sú zahrnuté len také súčasti minoritnej kultúry, ktoré majú jednoznačne etnický charakter, alebo dokonca plnia funkciu etnoidentifikačného/etnodiferenciačného príznaku. Ak napríklad konkrétna obyčajová tradícia, spolok alebo združenie fungujú a nemožno ich klasifikovať ako slovenské (ale napríklad cirkevné rímskokatolícke), neboli predmetom záujmu.

Obsah monografie reflektuje stav platný v dobe získavania informácií rozhovorom, ale aj výskumom cirkevných, spolkových aj školských archívov. V niektorých prípadoch autori faktograficky vychádzajú zo všeobecne známych skutočností či publikovaných zdrojov, inokedy pracujú s úplne originálnym výsledkom realizovaného terénneho výskumu. V každom prípade však prinášajú jedinečnú publikáciu a v nej nové poznatky o súčasnom stave hmotného kultúrneho dedičstva (matrík, spolkových a školských archívov, knižných fondov, zbierok múzeí a galérií, diel hudby, tanca, dramatického umenia a scénografie, diel kinematografie, televíznej a audiovizuálnej tvorby, diel výtvarného a úžitkového umenia, resp. dizajnu, historických urbanistických, architektonických a stavebných štruktúr, a kultúrnej krajiny), nehmotného kultúrneho dedičstva (slovesných a literárnych prejavov, kultúrnych tradícií, historickej pamäti, zemepisných, katastrálnych a miestnych názvov, technologických postupov a špecifických technikách, viažucich sa na produkty hmotného dedičstva), kultúrnych organizácií a inštitúcií, organizovaných podujatí, kultúrnej infraštruktúry a ľudských zdrojov.

Práca je jasne a logicky členená, popisuje kultúrny potenciál slovenských obcí v Chorvátsku usporiadaných podľa ich župnej príslušnosti. Autori pri usporiadaní obcí zohľadňovali tiež početnosť Slovákov v lokalite alebo ich spádovosť k mestskému prostrediu. Štruktúra textu každej kapitoly je obdobná a venuje sa lokalizácii skúmaného prostredia, historickým kontextom vývoja obce, kultúrnemu dedičstvu, kultúrnym organizáciám a inštitúciám, kultúrnym podujatiam, kultúrnej infraštruktúre a ľudským zdrojom, ktoré predstavujú základné piliere výskumu kultúrneho potenciálu.

V úvode práce autori jasne popisujú, ako pri získavaní informácií a koncipovaní konkrétnych kapitol postupovali. Odôvodňujú tiež rôznorodú kvantitu alebo kvalitu prezentovaných údajov, či celkový priestor, ktorý jednotlivým témam v konkrétnych lokalitách vyhradili. V závere autori hodnotia stav kultúrneho potenciálu, snažia sa načrtnúť pravdepodobné príčiny jeho súčasnej podoby.

Práca prináša nové poznatky, spracované na odbornej úrovni, čo potvrdzuje, že metódy zvolené autormi sú adekvátne. Autori pracujú s relevantnými vedeckými zdrojmi, ale práca je pritom zrozumiteľná a čitateľsky prístupná aj širšej laickej verejnosti.

Chvályhodné je detailné spracovanie materiálu z pomerne veľkého počtu lokalít, a tiež využitie vlastného mapového i bohatého obrazového materiálu, čo svedčí o realizácii hĺbkového etnografického výskumu. K hlavným prínosom textu patrí aj analýza kultúrneho potenciálu prostredníctvom SWOT analýzy, ktorá je spracovaná pre každú zo skúmaných lokalít zvlášť.

Prezentovaná monografia je vysoko aktuálna, predstavuje pokus o detailné zmapovanie kultúrneho potenciálu Slovákov v Chorvátsku. Význam publikácie je v dokumentovaní kultúrnych tradícií a ďalších prvkov kultúrneho potenciálu, ktoré v lokálnom prostredí z viacerých dôvodov postupne miznú. Ich poznanie a zmapovanie výrazne napomôže lokálnym inštitúciám alebo aj konkrétnym jednotlivcom (napríklad výrobcom, interpretom, vedúcim folklórnych súborov…) obnoviť ich, revitalizovať alebo spomaliť ich zánik.

Okrem vedenia Zväzu Slovákov, predstaviteľov matíc slovenských a zamestnankýň SKC v Našiciach, sa prezentácie zúčastnili aj vzácni hostia: parlamentný poslanec za českú a slovenskú národnostnú menšiu Vladimir Bilek, zástupca starostky obce Punitovce Marijan Batorek, konzulka Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Záhrebe Linda Karašová, hostia z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí podpredseda Peter Prochácka a pani Monika Ďurčaťová, generálny konzul v Bekešskej Čabe Igor Furdík, členka Rady pre národnostné menšiny v ChR Branka Baksová, predsedovia Rád slovenskej národnostnej menšiny (RSNM) Franjo Kanđera v Osijecko-baranjskej župe a Milan Pucovský vo Vukovarsko-sriemskej župe, predseda RSNM obce Punitovce Zdenko Komar a predseda aktívu učiteľov slovenského jazyka Josip Kvasnovski.

Knihu predstavili autori prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc. a Doc. PhDr. Boris Michalik, PhD. Komentár k obsahu publikácie podal docent Michalík, pričom zároveň zhodnotil spoluprácu v teréne: „Kapitoly o kultúrnom dedičstve, spolkovej činnosti a organizovaných podujatiach, ľudských zdrojoch a kultúrnej infraštruktúre nie sú rovnako rozsiahle a každú spracováva iný člen autorského kolektívu. Napriek tomu je len malá pravdepodobnosť, že by nejaké informácie absentovali, lebo každý kultúrny jav je hodnotený viackrát a v iných súvislostiach, údaje sa navrstvujú a dopĺňajú. Mapovanie a hodnotenie potenciálu minoritnej kultúry je orientované na jej súčasný stav, na prítomnosť. Mohlo by sa zdať, že všetky kultúrne hodnoty nie sú spracované rovnako dôsledne, precízne. Ak však niečo fungovalo a zaniklo, autori nerekonštruujú genézu spoločenstva a vývoj spôsobu života a kultúry, formu ani obsah, ale naznačujú príčiny a obdobie zániku, aby bolo dnes aj po niekoľkých desaťročiach zrejmé, aký kultúrny potenciál malo konkrétne minoritné lokálne spoločenstvo v období výskumu, to znamená v rokoch 2016 a 2017. Úroveň spracovania nezávisí len od autorského kolektívu, lebo skompletizované materiály prichádzali na verifikáciu do konkrétnych prostredí a záležalo aj od prístupu miestnych ľudských zdrojov a ich záujmu doplniť a upozorniť na prípadné nedostatky.“

Na záver prezentácie prof. Čukan uviedol: „Kultúrny potenciál je dôležitým predpokladom prežitia minoritných spoločenstiev odlúčených od materského národa. Čím ho je viac, tým sú prognózy zachovania etnických znakov do budúcnosti dlhšie. Kultúrny potenciál sa vyvíja v čase a priestore. Jeho aktuálna kvantita a kvalita neznamená, že o 10 či 20 rokov bude v rovnakej kondícii a že vôbec bude existovať. Podobne ako táto publikácia dokumentuje zánik mnohých obyčajových tradícií, o nejaký čas nemusia fungovať ani spolky a organizácie. Zmapovaný kultúrny potenciál a jeho analýza je čiastkový materiál pre zodpovedné inštitúcie nielen na úrovni materského štátu, aby zaujali relevantný prístup k podpore kultúry Slovákov v Chorvátsku. Etnická asimilácia je nezvratným procesom, no vhodnou politikou a minoritným manažmentom je možné ju spomaliť a zachovať tak slovenské minoritné kultúrne dedičstvo aj pre ďalšie generácie. Tendencia však nemusí byť len negatívna.“

Prezentácia knižného vydania, ktorú finančne podporili Rada pre národnostné menšiny, Osijecko-baranjská župa a HEP ako súčasť projektu Dedičstvo tradičnej kultúry súčasnej spoločnosti, predstavuje malý, ale významný krok v snahe dosiahnuť cieľ – aby tendencia vývoja kultúrneho potenciálu medzi Slovákmi v Chorvátsku nebola negatívna.