Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

UČITEL jako spolutvůrce inkluzivní školy: Vzdělávání žáků s potřebou podpory z důvodu odlišných kulturních a životních podmínek je monografia, ktorá zdôrazňuje, že každému dieťaťu, s dobrým sociálnym zázemím, ale aj dieťaťu zo sociálne znevýhodneného prostredia, by malo byť umožnené vzdelanie, ktoré mu dovolí maximálne rozvinúť svoje schopnosti a pomôže mu nájsť čo najlepšie uplatnenie v spoločnosti.
Táto publikácia vznikla v rámci projektu č. EHP-CZ-IN-2-003 Posílení kompetencí učitelů a dalších pedagogických pracovníků v oblasti začleňování žáků ze sociokulturně znevýhodněného prostředí, ktorý bol riešený v rokoch 2020–2023 na Pedagogickej fakulte Jihočeskej univerzity v Českých Budejoviciach.
Autori sa v publikácii snažia v širokom obsahovom zámere čo najvýstižnejšie popísať okolnosti, ktoré ovplyvňujú úspešnú prácu s deťmi – žiakmi zo socioekonomicky znevýhodneného prostredia, vrátane rómskych žiakov a žiakov s odlišným materinským jazykom. Za základný menovateľ úspechu považujú učiteľa a jeho orientáciu na žiaka ako adresáta edukácie. Vzdelávanie detí zo sociálnymi a kultúrnymi hendikepmi je pre učiteľa veľmi náročná, ale svojím charakterom úplne zásadná práca. Základom pre prekonávanie sociokultúrnych handicapov sú kompetencie učiteľa (didaktické, diagnostické a hodnotiace, sociálne a komunikatívne). Empirickú časť monografie predstavujú skúseností riaditeľov, pracovníkov školských poradenských pracovísk. Tie ukazujú potreby, ktoré pedagógovia majú a postupy, ktoré sa v školách využívajú k dosahovaniu pedagogických úspechov v práci (nielen) s rómskymi žiakmi z marginalizovaného prostredia. V monografii je prezentované tiež vzdelávanie učiteľov a rámec vzdelávacej politiky na Islande a v Nórsku. Vzdelávacia politika na Islande podporuje kultúrne citlivú pedagogiku. Jedným zo základných rysov kultúrne citlivej pedagogiky je dôraz na rešpektujúcu výchovu. Nórsky vzdelávací systém zahŕňa inklúziu novo prichádzajúcich študentov a žiakov z radov migrantských rodín vo verejnom školskom systéme. Na inakosť sa na Islande a tiež v Nórsku nazerá ako na príležitosť a obohatenie pre väčšinovú spoločnosť. Treba tiež ale povedať, že ani v týchto krajinách nie sú často výsledky inklúzie stopercentné. Ako uvádzajú autori „novo prichádzajúci žiaci z radov migrantských rodín predstavujú skupinu, ktorá dosahuje horších študijných výsledkov, častejšie predčasne ukončuje štúdium alebo po uplynutí piatich rokov od nástupu na strednú školu nedokončí 3–4 roky stanovené pre jej absolvovanie“.
Publikácia prináša nové pohľady na inklúziu žiakov z marginalizovaných komunít a zároveň prispieva a inšpiruje k novým postupom a riešeniam v práci s (nielen) s rómskymi žiakmi.