Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Pracovníci a doktorandi Katedry manažmentu kultúry a turizmu v roku 2015 realizovali a riešia nasledovné projekty v rámci UGA:

PhDr. Michala Dubská, PhD. v roku 2015 realizovala projekt pod názvom Postavenie organizácií tretieho sektoru v rozvoji kultúry a cestovného ruchu. Podnetom pre výber nosnej témy bola čoraz viditeľnejšia a intenzívnejšia aktivizácia subjektov tzv. tretieho (nezávislého alebo dobrovoľníckeho) sektora v súčasnej spoločnosti na Slovensku i v zahraničí. Cieľom projektu bolo definovať úlohu takýchto subjektov pôsobiacich vo sfére kultúry alebo cestovného ruchu, zhodnotiť priame i nepriame dopady ich činnosti, analyzovať materiálne, ľudské, finančné či legislatívne podmienky a pokúsiť sa naznačiť ďalšie perspektívy rozvoja. Boli sumarizované a analyzované relevantné diela domácej a zahraničnej literatúry a definovaná odborná terminológia. V rámci výskumu boli využité aj skúsenosti získané z predchádzajúcich kooperatívnych aktivít s predstaviteľmi vybraných subjektov (Nitrianska organizácia cestovného ruchu, MAS OZ Mikroregión Radošinka, OZ Neogotický kaštieľ Galanta, OZ Castellum, OZ Labuť, spolkové organizácie dolnozemských Slovákov v Srbsku a v Rumunsku). Rozšírenie poznatkov k problematike zabezpečila aj účasť na viacerých konferenciách (napr. Digitálne kultúrne dedičstvo; Konkurencieschopný cestovný ruch v rámci regiónu V4; Ochrana kultúrnych pamiatok). Poznatky boli integrované aj do výučby nových študijných predmetov v rámci študijného programu Riadenie kultúry a turizmu v dennej i externej forme štúdia – Regionálny rozvoj kultúry a turizmu, Aktuálne trendy v cestovnom ruchu a Organizácia kultúry. Medzi výstupy projektu patrí niekoľko publikačných jednotiek a prednáška v rámci Cyklu cestovateľských večerov.

PhDr. Michal Kurpaš, PhD. ukončil projekt Tradičná architektúra lokality a jej využitie v súčasnosti. Počas jeho riešenia sa zameral na sumarizáciu poznatkov o materiálnej kultúre v obci Vojlovica – prímestskej časti mesta Pančevo. Hlavný cieľ projektu predstavovalo skúmanie zachovávania a využívania kultúrneho dedičstva. Informačnú bázu poskytol terénny výskum, ktorý prebiehal vo viacerých etapách. Skúmaná lokalita bola podrobená analýze súčasného stavu a možností trvalo udržateľného rozvoja s využitím kultúrneho potenciálu. Poznatky o kultúrnom kapitáli Vojlovice rozšírili škálu informácií v rámci skúmaných lokalít na Dolnej zemi. Časť získaných poznatkov slúžila na koncipovanie kapitoly publikovanej v monografii obce Vojlovica (Transformácia tradičnej architektúry). Ostatné informácie tvoria čiastkovú výskumnú vzorku potrebnú na komparáciu využívania kultúrneho potenciálu v slovenských spoločenstvách na Dolnej zemi. Súvislosti využívania kultúrneho potenciálu boli prezentované na vedeckých konferenciách a formou publikačnej činnosti.

PhDr. Marcel Mudrák, PhD. v roku 2015 riešil projekt, ktorý sa zaoberal témou Blues ako kultúrny fenomén. Informácie o hudobnom žánre blues získaval z odbornej literatúry. Následne vykonal prostredníctvom dotazníkového prieskumu analýzu. Prieskum bol zameraný na súčasných hudobných poslucháčov. Po vyhodnotení prieskumu boli výsledky overované v praxi. Okrem dotazníkového prieskumu bola použitá výskumná metóda voľného a riadeného rozhovoru s hudobnými poslucháčmi, organizátormi a účastníkmi podujatí, pozorovanie, analýza, syntéza, komparácia aj štatistické metódy. Cieľom bolo potvrdenie hypotéz o význame a vplyve blues na kultúru a kultúrny cestovný ruch. V druhej etape bolo zámerom výskumu zhodnotiť zmeny hudobného žánru, ktoré nasledovali po aplikovaní elektrifikovaných nástrojov. Na základe výsledkov, ktoré vyplynuli z analýz, boli navrhnuté opatrenia, ktoré boli smerované na zlepšenie súčasného stavu a riešenie slabých stránok a hrozieb, ktoré sa vyskytujú pri organizácii kultúrnych podujatí zameraných na blues. Snahou riešiteľa projektu bolo skvalitniť prípravu a priebeh podujatí pomocou aplikácie efektívneho kultúrneho manažmentu a jeho metód.

Mgr. Michal Čukan ukončil projekt Transformácia lazových sídiel. Projekt podáva syntetický pohľad na kultúrne dedičstvo lazových oblastí Slovenska. Pri spracovaní poznatkov je okrem analýzy, syntézy a historickej metódy významná najmä komparatívna metóda. Na základe dotazníka a neštandardizovaného rozhovoru bola porovnávaná situácia v priestore aj v čase. Zhromaždená bola doteraz používaná terminológia (lazy, kopanice, štále, pustatiny, cholvarky a iné). Výskumu predchádzalo štúdium dostupnej literatúry a riešiteľ využil základné charakteristiky z teórie kultúry. Terénne výskumy sa uskutočnili v Lazoch pod Makytou; Kšinnej – Rakovci, Novine a u Hajšoviarov; v Závade pod Čiernym vrchom; a vo Valaskej Belej. Poznatky boli využité na vypracovanie funkčnej klasifikácie lazových sídiel.

Mgr. Barbora Predanocyová zrealizovala v roku 2015 projekt, ktorý nesie názov Transformácia baníckych sídiel na strediská cestovného ruchu. Projekt sa orientoval na výskum bývalých baníckych/priemyselných centier (Hodruša-Hámre a Banská Štiavnica), vymedzenie a charakteristiku hlavnej hospodárskej činnosti v minulosti, preskúmanie transformačných procesov a identifikáciu príležitostí pre možnosti rozvoja cestovného ruchu. V úvodnej fáze projektu boli preskúmané literárne a elektronické zdroje týkajúce sa výskumného zámeru, následne bola vykonaná selekcia relevantných publikácií. Ďalšia časť sa sústredila na teoretické vymedzenie riešenej problematiky, zorientovanie sa v téme banského kultúrneho dedičstva (analýza a syntéza poznatkov). Terénny výskum umožnil overenie získaných poznatkov, analýzu súčasného stavu cestovného ruchu a prispel k nadobudnutiu komplexného pohľadu na skúmané územie. Parciálne výstupy projektu riešiteľka prezentovala počas odbornej stáže na Katedre sociálnej geografie a regionálneho rozvoja Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe na odbornom seminári. Vyjadrením splnených vedeckých cieľov je vedecký príspevok Transformácia baníckych sídiel na strediská cestovného ruchu v časopise Kontexty kultúry a turizmu. Realizácia projektu umožnila komplexné zhodnotenie výsledku transformačného procesu, ktorý prebehol/prebieha vo vybraných lokalitách, zvýšenie povedomia verejnosti o funkčných zmenách v krajine a alternatívnych možnostiach využívania priemyselných centier pre cestovný ruch – banícky turizmus v kombinácií s ďalšími formami cestovného ruchu.

PhDr. Marián Žabenský, PhD. je uprostred riešenia projektu Definovanie tematických okruhov kultúrnej geografie využiteľných v podmienkach kulturológie. V prvej fáze bola cieľom analýza prístupov rôznych vedných odborov k oblasti kultúrnej geografie (geografia, história, kulturológia, krajinná ekológia a iné). Na základe analýzy prístupov autorov zo Slovenska a z Českej republiky boli definované niektoré tematické okruhy aplikovateľné v podmienkach kulturológie. Výstupy boli publikované v časopise Kontexty kultúry a turizmu pod názvom Nové tematické okruhy využiteľné v kultúrnej geografii. V roku 2016 je parciálnym cieľom riešiteľa projektu analyzovať diela zahraničných autorov, napr. Atkinson a kol. (2005), Anderson, a kol. (2003), Gebhardt (2003), Berndt a Pütz (2007), aby mohol naplniť hlavný cieľ – definovať konkrétne tematické okruhy kultúrnej geografie využiteľné pri výučbe kulturológie na Katedre manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre.

PhDr. Roman Zima, PhD. realizuje projekt Popularizácia vedy prostredníctvom fotografických výstav s akcentom na tradičnú kultúru dolnozemských Slovákov od roku 2015. Výber témy ovplyvnil fakt, že fotografická dokumentácia je významnou súčasťou antropologického výskumu. Výstupy týchto metód sú rovnocenným materiálom k písomným dokladom. Ich primárnym cieľom je skompletizovať obraz o spôsobe života vo vidieckom aj v prímestskom prostredí, v rôznych geografických podmienkach, sociálnych, profesijných, konfesionálnych a etnických kontextoch. Riešiteľ si za vedecké ciele projektu stanovil nahradenie podrobných opisov jednotlivých úkonov, t. j. priblíženie ich atmosféry v procese výučby, prezentáciu spoločného kultúrneho dedičstva a zachovávanie vedomia etnickej príslušnosti obyvateľov slovenských dolnozemských enkláv a diaspór. Jedným z hlavných cieľov je zvýšenie záujmu verejnosti o vedu prostredníctvom výstupov popularizačného charakteru v médiách. Parciálnym cieľom sú tematicky zameriavané výstavy (napr. na spolkový život, kulinárske tradície, architektúru a pod.). V prvom roku riešenia sa podarilo stanovené ciele splniť.