Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Vedecko-výskumná práca v súčasných podmienkach školstva a vedy na Slovensku vyžaduje spravidla viaczdrojové financovanie. Projektové zámery musia byť pripravované zodpovedne aj s prihliadnutím na fakt, že nemusia byť financované. Nejde pritom len o kvalitu projektov a ich riešiteľov, ale tiež o silu konkurenčného prostredia, ktoré v hodnotení nie vždy objektívne posudzuje projektové kritériá. Na Katedre manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre sme doposiaľ riešili viacero projektov VEGA a KEGA (súhrnne podporené sumou viac ako 80 tisíc eur), ktoré boli úspešne ukončené. Aktuálne posledným, ktorý sme riešili v rokoch 2013 – 2015, bol projekt Realita kultúry dolnozemských Slovákov. Bol financovaný Vedeckou grantovou agentúrou MŠVVaŠ SR a SAV.

Vzhľadom na fakt, že rozpočet projektu bol približne o 30% vyšší než pridelené finančné prostriedky, bolo potrebné pristúpiť k čiastočnej úprave cieľov a časového harmonogramu. Obmedzujúcimi faktormi boli tiež vnútorné predpisy o čerpaní finančných prostriedkov (limitujúce použitie financií reálne len počas 10 mesiacov v roku), nepružné verejné obstarávanie, ale aj výučba počas letného a zimného semestra kolidujúca s rôznymi organizovanými vedeckými a spoločenskými podujatiami na skúmanom území.

Ciele a výsledky projektu. Projekt Realita kultúry dolnozemských Slovákov bol zameraný na identifikáciu a dokumentáciu zmien kultúry slovenských minoritných spoločenstiev na Dolnej zemi od 80. rokov minulého storočia. Na slovenské spoločenstvá v jednotlivých štátoch rôznou mierou vplývali politické udalosti z konca 20. storočia; rozpad Juhoslávie a balkánska vojna zmenili kvalitu života i smerovanie kontaktov medzi Slovákmi vo Vojvodine a v Slavónii, ale aj v rámci severu a juhu Slavónie; vzťahy medzi Vojvodinou a Slavóniou sa výrazne oslabili, posilnili sa v rámci Slavónie aj zásluhou slovenských menšinových inštitúcií. Vzťah štátu/majority k minoritám je diferentný – najpriaznivejší v Srbsku a Rumunsku, asimilačné tlaky sú v Chorvátsku a najmä v Maďarsku. Nerovnaký dopad majú procesy globalizácie, k zmenám niektorých javov tradičnej kultúry a k nerovnomernému vývoju dochádza aj v súvislosti s postupnou európskou integráciou.

Realita kultúry dolnozemských Slovákov závisí od polohy v mestskom, prímestskom a vidieckom prostredí, v týchto kontextoch registrujeme podobné/rozdielne javy nezávisle od existencie v jednotlivých štátoch. Akulturačné procesy súvisia s polohou vzhľadom k mestu len čiastočne, dôležitejšie sú osobnosti, ktoré dokážu realizovať kultúrne aktivity na etnickom princípe. Významnú rolu plnia evanjelickí kňazi a evanjelická cirkev, v Sedmohradskom rudohorí rímskokatolícka cirkev. V Bukovine je obyvateľstvo so slovenským jazykom asimilované/polonizované pôsobením poľských rímskokatolíckych kňazov.

Konkrétnym podmienkam bola prispôsobená metodológia. Archívny výskum nebol cieľom, len prostriedkom k pochopeniu vývojových procesov a objasňovaniu všeobecných aj špecifických kultúrnych javov. Výrazne však doplnil a korigoval všeobecne akceptované a nekriticky preberané staršie poznatky o osídľovaní jednotlivých lokalít z hľadiska príčin, smerovania kolonizácie a časového obdobia. V porovnaní s doterajšími údajmi náš archívny výskum posunul obdobie príchodu slovenských kolonistov spravidla o niekoľko desaťročí, výnimočne (Boľovce) o 60 rokov vrátane smeru imigrácie. Revidovali sme poznatky aj príslušnú terminológiu. V cirkevnom archíve v Dunaegyháze sme objavili cenný rukopis miestneho učiteľa z 19. storočia, ktorý etnologicky a historicky analyzujeme, interpretujeme a pripravujeme do tlače aj po ukončení oficiálneho riešenia projektu. Písomná a vizuálna dokumentácia (fotografia, kresba) majú rovnakú výpovednú hodnotu a dopĺňajú sa vo všetkých publikovaných výstupoch. Publikovali sme však aj monografiu (na DVD nosiči) s vizuálnou dokumentáciou (kultúrne tradície Slovákov v Slavónii), kde je dokumentačným materiálom fotografia s textom a dokumentárny film s hovoreným odborným výkladom. V redakčnom pláne SVC v B. Petrovci na rok 2016 je podobná monografia z prostredia Banátu. Bohatá, plnohodnotná vizuálna dokumentácia je archivovaná a priebežne slúži na vedecké účely, nenahraditeľná je v procese výučby, v propagácii vedy a minoritnej kultúry. Príslušníkmi minorít sú prezentácie bohato navštevované a dokumentácia výrazne pôsobí na rozvíjanie vedomia etnickej minoritnej príslušnosti. Monografie syntetizujú poznatky o procesoch zmien a stave akulturácie na konkrétnych príkladoch z presne situovaného prostredia (geograficky, administratívne, historicky, konfesionálne, etnicky, profesijne); okrem tradičných etnologických tém sú zamerané napríklad aj na formovanie kultúrnej krajiny, kolektívnych identít, etnomuzikologickú analýzu či mapovanie a hodnotenie kultúrneho potenciálu.

Tematické/obsahové zameranie výskumu a publikácií v každom prípade vychádzalo z dôkladného hodnotenia úvodného prieskumu a výberu všeobecných, ale signifikantných javov, no aj kultúrnych špecifík. Táto počiatočná fáza je z hľadiska výberu reprezentatívneho materiálu určujúca. Dôležité boli finančné a časové možnosti aj odborné spôsobilosti členov riešiteľského kolektívu; k výskumu, dokumentácii a interpretácii špecifického etnochoreologického javu, alebo k historickej analýze rukopisu sme si podľa potreby prizvali externého odborníka. Monotematické monografie hodnotia spolkovú činnosť, sú syntézou, analýzou a interpretáciou akulturačných faktorov, venované sú analýze a syntéze identít, prezentujú vizuálnu dokumentáciu. Riešiteľský kolektív pracuje metódou dôsledného kontextualizmu; ten istý kultúrny jav je študovaný viacerými bádateľmi v najrôznejších aspektoch a súvislostiach v kontexte tém, ktoré riešia jednotliví autori. Písomná dokumentácia tak pôsobí komplexne, plasticky a možno ju prirovnať k 3D obrazu.

Kolektív získal nové odborné aj organizačné skúsenosti a podnety pre ďalšiu vedeckú prácu. Cenné je prehĺbenie vzťahov s inštitúciami, ktoré sa venujú výskumu slovenskej minoritnej kultúry v Nadlaku, Novom Sade, Békešskej Čabe a Našiciach a s vydavateľstvami v Nadlaku a Báčskom Petrovci. Prezentovali sme naše spoločné publikačné výstupy na knižnom veľtrhu v Bratislave (2015). V rámci terénnych výskumov sme intenzívne spolupracovali s predstaviteľmi slovenských cirkevných zborov, Matice slovenskej, slovenských samospráv, Národnostnej rady SNM v Srbsku a s Ústavom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Vo Vojlovici a v Kovačici sme si overili možnosť mapovať a hodnotiť kultúrny potenciál, ktorý vznikol v súvislosti so slovenským minoritným spoločenstvom. Výsledkom našej práce na projekte je šesť vedeckých monografií, množstvo vystúpení na konferenciách v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku, tri už realizované (na Slovensku) výstavy fotografií spojené s prednáškami a diskusiou o Slovákoch v zahraničí, štúdie v časopisoch a zborníkoch.

Projekt objasnil súčasný stav minoritnej kultúry a identity dolnozemských Slovákov. Štúdiom medzilokálnych kontaktov na úrovni regiónov, so Slovenskom aj so slovenským zahraničím zdokumentoval proces zmien, ku ktorým dochádza od 80. rokov minulého storočia dodnes. Vysvetlil vplyv geopolitických udalostí, globalizácie a európskej integrácie, vidieckeho, prímestského aj mestského prostredia na spoločné a rozdielne v rámci slovenských minorít v jednotlivých štátoch. Výsledky terénneho výskumu a archívneho štúdia dopĺňajú a spresňujú už publikované poznatky o konkrétny materiál, prinášajú nové témy. Historické kontexty sú nevyhnutné pre vysvetlenie procesov v prítomnosti. Priebežne bola publikovaná metodika výskumu aj čiastkové výsledky v rámci vedeckých podujatí, časopisov a zborníkov. Vizuálna dokumentácia je významná pre vedu aj jej popularizáciu. Publikácie dokazujú prepracovanú metodiku kontextualizmu, monotematickú analýzu aj priestorovú syntézu a tematický obsah.

Medzi najvýznamnejšie výsledky projektu možno zaradiť:

Monografia R. Bednárika Slováci v Juhoslávii vychádza len z výskumu a hodnotenia etnokultúrnych javov v niekoľkých najvýznamnejších enklávach. Z hľadiska výberu lokalít netvoria reprezentatívny výber. Niektoré sú spomenuté len okrajovo. Z tohto aspektu ponúkame etnologickej, historickej, etnomuzikologickej aj kulturologickej vedeckej obci nové konkrétne poznatky z konkrétnych enkláv s možnosťou dopĺňať doterajšie poznatky aj porovnávať v časových, sociálnych, etnických aj priestorových súvislostiach. Nespracovávali sme tradičné témy z oblasti materiálno-technologickej kultúry, hoci problematika tradičnej architektúry a bývania, resp. stravy je vo výsledkoch našich projektov obsiahnutá, ale v nových časových a sociálnych kontextoch. Zohľadnili sme kontexty vidieckeho, prímestského aj mestského prostredia.

Publikácie A. Siráckeho významom prekonali svoju dobu a dodnes sú nenahraditeľné. Vzhľadom na široký záber celej slovenskej Dolnej zeme nemal dostatočný priestor na dôkladnejšie archívne štúdium. Vo všetkých skúmaných lokalitách so slovenskými spoločenstvami sme objavili a publikovali presnejšie okolnosti a obdobie príchodu prvých slovenských kolonistov. Vo väčšine prípadov ide o korekciu niekoľkých desaťročí, v jednom prípade dokonca šiestich.

Získali sme aj bohatú vizuálnu dokumentáciu. Publikovali sme dve monografie venované fotodokumentácii z rôznych tematických oblastí a jeden dokumentárny film. Majú vedeckú hodnotu, slúžia k popularizácii vedy aj v procese výučby. Uskutočnili sme niekoľko výstav, prednášok, pripravujeme (2016 – SNM Martin) veľkú výstavu o kultúrnych tradíciách Slovákov v Rumunsku.

Prezentácie publikácií významne posilnili slovenskú kolektívnu identitu.

Kolektív pracuje metódou dôsledného kontextualizmu, ktorá je vo všeobecnosti využívaná sporadicky.

Kolektív získal nové skúsenosti a podnety pre ďalšiu vedeckú prácu.

Publikácia Vojlovica — Kultúrne tradície Slovákov v Banáte je prvým publikovaným mapovaním a hodnotením kultúrneho potenciálu v slovenskom dolnozemskom prostredí. Výsledky má záujem aplikovať Ústav pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Materiály už využíva minoritný manažment v rámci kultúrnych aktivít.

Riadenie ľudských zdrojov. Členovia riešiteľského kolektívu boli z Katedry manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre, čo umožnilo operatívne riešiť úlohy. Príprava na výskum, práca v teréne a spracovanie materiálov sa realizujú popri plnení pedagogických povinností. Terénne výskumy sú organizované v troj-štvorčlenných skupinách, aby sa mohli kolegovia zastúpiť v pedagogickom procese. Vedúci riešiteľského kolektívu, prof. Čukan, vyberal výskumné lokality, nadväzoval kontakty, určoval výskumné témy, pripravoval metodiku výskumu. Ako skúsený etnológ bral so sebou na výskum mladších kolegov a podľa potreby im poskytol odbornú pomoc. Venoval sa medzilokálnym kontaktom, pripravoval úvodné aj záverečné state a resumé na preklad. Pripravoval harmonogram prác, redigoval všetky texty. Reprezentoval kolektív v rámci rozhlasového a televízneho vysielania. Zúčastnil sa prezentácie publikovaných výstupov na knižnom veľtrhu v Bratislave. Zástupca vedúceho projektu, doc. Michalík, sa venoval logistike v súvislosti s terénnym výskumom aj s účasťou na vedeckých podujatiach – čerpaniu finančných prostriedkov, doprave, zabezpečoval ubytovanie. S vedúcim projektu pripravoval harmonogram prác. Riešil problematiku spolkovej činnosti, akulturačných procesov, kontaktov s materskou krajinou a vysťahovalectva. Reprezentoval kolektív v rámci rozhlasového a televízneho vysielania. Zúčastnil sa prezentácie publikovaných výstupov na knižnom veľtrhu v Bratislave. Prof. Lenovský skúmal problematiku identít a obyčajovej kultúry. Bral so sebou na výskum mladších kolegov a podľa potreby im poskytol odbornú pomoc. Reprezentoval kolektív v rámci rozhlasového a televízneho vysielania. Doc. Šusteková sa venovala zamestnaniam a obyčajovej kultúre. V riešiteľskom kolektíve pracovala dva roky. Dr. Kurpaš sa venoval predovšetkým tradičnému staviteľstvu a bývaniu. Skenoval získané písomné materiály a fotografie. Dr. Zima zabezpečoval vizuálnu dokumentáciu a skúmal problematiku stravy a stolovania. Všetky texty graficky upravoval, s vedúcim projektu pripravoval obálku, konzultoval s tlačiarňou a hotovú publikáciu odovzdával do tlače. Pripravoval aj samostatné publikácie orientované na vizuálnu dokumentáciu. Pripravoval fotografie k výstavnej činnosti. V záverečnom roku riešenia sa do riešenia projektu zapojili ďalší dvaja mladí vedeckí pracovníci. Dr. Žabenský ako kultúrny geograf hodnotil zmeny v kultúrnej krajine spôsobené modifikáciami agrárneho spôsobu života a industrializáciou vo vidieckom, prímestskom a mestskom prostredí. Dr. Dubská mapovala a hodnotila kultúrny potenciál. V poslednom roku riešenia boli do projektu včlenení dvaja doktorandi. Pracovali s literatúrou, distribuovali dotazníky, priúčali sa práci v teréne, skenovali fotografickú dokumentáciu, pomáhali pri prezentácii výsledkov (výstavy), so staršími kolegami si spoločne pripravili príspevky na medzinárodnú vedeckú konferenciu v Nadlaku.

Všetci členovia kolektívu realizovali fotodokumentáciu a podieľali sa na obrazových prílohách. Poznatky priebežne konzultovali, radili si navzájom, pomáhali s výberom a zabezpečovaním informátorov a spoločne nachádzali postup riešenia rôznych kontextov kultúrnych javov. K členom riešiteľského kolektívu sa nezáväzne, ale aktívne pridával aj Ing. Járek ako renomovaný zberateľ piesňového folklóru. Nezúčastňoval sa opakovaných kolektívnych terénnych výskumov, ale v teréne pracoval krátkodobo – jednorazovo 5-7 dní. Podľa potreby sme do riešiteľského kolektívu priberali aj externých spolupracovníkov na riešenie etnomuzikologickej a etnochoreologickej problematiky.

Vo výskumných lokalitách sa evanjelickí kňazi a predstavitelia spolkových organizácií zaslúžili o zabezpečenie/vybavenie povolenia k štúdiu archívnych materiálov v cirkevných aj v štátnych archívoch. Pomáhali sprostredkovať informátorov a organizovať prácu v teréne. Podľa potreby sami spracovávali problematiku histórie minoritného spoločenstva a cirkevného zboru.

Podľa možnosti sa všetci členovia zúčastňovali prezentácií publikácií, čím prezentovali svoju vedecko-výskumnú činnosť, popularizovali vedu a pozitívne vplývali na imidž Filozofickej fakulty UKF v Nitre nielen v slovenskom zahraničí.

Záver. Na základe plnenia výskumného plánu a časového harmonogramu možno konštatovať, že ciele projektu boli splnené. Nevyhnutné je tiež zdôrazniť, že pridelené finančné prostriedky boli využívané účelne a efektívne, pričom neboli použité na obstaranie služieb ani mzdy riešiteľského kolektívu. Dofinancovanie projektu zabezpečili partnerské inštitúcie z prostredia dolnozemských Slovákov (najmä tlač publikácií).

Riešiteľský kolektív v podobnom zložení čaká na schválenie ďalších troch výskumných projektov v rámci VEGA, KEGA aj APVV. Plánuje sa opäť uchádzať o podporu z Višegrádskeho fondu. Všetky nové projekty vychádzajú z doposiaľ získaných skúseností v priestore Dolnej zeme, akceptujú a zohľadňujú potreby minoritných spoločenstiev či relevantných inštitúcií, a ďalej rozvíjajú problematiku slovenskej dolnozemskej kultúry v intenciách kontextualizmu.
 

Najvýznamnejšie projektové publikácie:

ČUKAN, J. (Ed.): Silbaš. Kultúrne tradície Slovákov v Báčke. Nový Sad 2013.

ČUKAN, J. (Ed.): Soľany. Kultúrne tradície Slovákov v Slavónii. Soľany 2014.

ČUKAN, J. (Ed.): Vojlovica. Kultúrne tradície Slovákov v Banáte. Báčsky Petrovec 2015.

KURPAŠ, M.: Jazyková variabilita v tradičnej architektúre (komparatívna analýza troch slovenských dolnozemských enkláv). In: Kontexty kultúry a turizmu, 2015, roč. 8, č. 2, s. 7-10.

KURPAŠ, M. – LENOVSKÝ, L.: Kultúrny kapitál dolnozemských Slovákov. In: Dolnozemskí Slováci. Hranice určenia : zborník prác z medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala v dňoch 15. – 16. marca 2013 v rumunskom Nadlaku. Nadlak 2013, s. 41-49.

LENOVSKÝ, L.: Identita ako metodologický nástroj výskumu minoritnej kultúry. In: Kontexty kultúry a turizmu, 2015, roč. 7, č. 2, s. 14-19.

LENOVSKÝ, L.: K niektorým kontextom identity Slovákov vo Veňarci. In: Duchovná a sociálna kultúra menšín v majoritnom prostredí : zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie venovanej životnému jubileu etnografa Ondreja Krupu, ktorá sa konala Békešskej Čabe sa 9. a 10. októbra 2014. Békešská Čaba 2015, s. 291-305.

LENOVSKÝ, L.: Konfesionalita, kňaz a etnokultúrny vývoj minorít: na príklade dolnozemských Slovákov. In: Kontexty kultúry a turizmu, 2013, roč. 6, č. 2, s. 8-12.

LENOVSKÝ, L.: K transformácii identity v minoritnom prostredí (na príklade jednej novohradskej dediny so slovenským osídlením). In: Kontexty kultúry a turizmu. 2014, roč. 7, č. 2, s. 6-12.

MICHALÍK, B.: Akulturačné procesy v prostredí dolnozemských Slovákov. Nadlak 2015.

MICHALÍK, B.: Spolková činnosť ako rozmer kultúry Slovákov v Srbsku. Nitra 2013.

MICHALÍK, B.: Výskum kultúry dolnozemských Slovákov ako metodologický problém. In: Kontexty kultúry a turizmu, 2013, roč. 6, č. 2, s. 12-15.

ZIMA, R.: Transformácia kultúry Slovákov v Soľanoch: vizuálna prezentácia (CD-ROM). Báčsky Petrovec 2014.

ŽABENSKÝ, M.: Slovenská enkláva Vojlovica: archetypy prírodnej a kultúrnej krajiny. In: Kontexty kultúry a turizmu. 2015, roč. 8., č. 1, s. 3-7.