Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Archeologické nálezy a nové poznatky o dejinách Veľkej Moravy umožňujú prostredníctvom výrezov (transektov) kultúrnej krajiny uskutočniť čiastočnú kultúrno-historickú rekonštrukciu krajiny Bojníc približne v roku 900.

 

Pred kultúrno-historickou rekonštrukciou krajiny je nevyhnuté uviesť niektoré významné historické udalosti, ktoré predchádzali skúmaným skutočnostiam – obdobiu, kedy boli Bojnice súčasťou Veľkej Moravy. V rokoch 567-568 vtrhli do Karpatskej kotliny Avari, ktorí kultúrne ovplyvnili Slovanov (napr. existencia súkromného vlastníctva). Slovania sa voči ich nadvláde neskôr vzbúrili. Do vojny zasiahol aj franský kupec Samo, ktorý neskôr zjednotil slovanské kmene. V rokoch 658-659 Samo zomiera a zaniká aj jeho ríša. V rokoch 791-796 sa Slovanom spolu s Frankami podarilo rozvrátiť ríšu Avarov. Prvý známy kresťanský kostol v strednej a východnej Európe bol postavený pravdepodobne v roku 828 v Nitre. V rokoch 833-836 vzniká Veľká Morava pripojením Nitrianskeho kniežatstva k Moravskému kniežatstvu. S rokom 863 sa spája príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. V roku 908 bola Veľkomoravská ríša rozvrátená a zanikla. Maďari sa začali postupne usadzovať v južných častiach Slovenska. V roku 907 vyhrali bitku pri Bratislave proti Bavorom. V tejto bitke sa Slovania už nespomínajú. V Bojniciach, vďaka ich odľahlej polohe, mohli Slovania kontinuálne prežívať (formou kmeňového zväzu) bez výraznejšieho vplyvu Maďarov ešte aj v 10. a 11. storočí. S touto domnienkou sa stotožňuje aj Kováč a kol. (1967:32) a Kučera (2002:77-82).

 

Vymedzenie skúmaného územia. Objektom výskumu je kultúrna krajina, ktorá sa rozprestiera v skúmanom území. Mesto Bojnice je súčasťou okresu Prievidza, ktorý zaberá väčšiu časť Hornej Nitry. Skúmané územie bolo vymedzené v súlade s tromi aspektmi – geomorfologická skladba lokality, kultúrno-historický vývoj (Bojnické panstvo) a súčasné administratívno-správne členenie. Územie je budované druhohornými usadeninami strážovského príkrovu (svahové časti) a paleogénnymi morskými usadeninami, ktoré vypĺňajú zlomovú líniu deliacu pohorie Malá Magura (podcelok Strážovských vrchov) a Prievidzskú kotlinu (podcelok Hornonitrianskej kotliny).

 

Metodika výskumu. Metodika výskumu kultúrnej krajiny vychádza z problematiky multitemporálnej analýzy transektov kultúrno-krajinných vrstiev (bližšie ŽABENSKÝ 2013:265-286). Súvisiacimi kontextmi problematiky sa zaoberajú aj CHROMÝ (1999:267-278), CHRASTINA (2011:167-183) – historická geografia, OŤAHEL, HRNČIAROVÁ a KOZOVÁ (2008:70-71) (kultúrna geografia), PETROVIČ (2005) – krajinná archeológia a MUCHOVÁ (2013:199-204) – krajinné plánovanie. V prípade výskumu kultúrnej krajiny v Bojniciach v období Veľkej Moravy bol vypracovaný doplnkový transekt kultúrno-krajinnej vrstvy, a to prevažne na základe archeologických nálezov, dochovaných správ a publikácií zaoberajúcich sa problematikou histórie. Podľa platnej metodiky sa všetky nové prvky v krajine, ktoré majú charakter topickej úrovne krajiny, vyznačujú červenou farbou.

 

Vzhľad krajiny okolo roku 900

 

Výrez krajiny AB prechádza cez územie, ktoré sa rozkladalo v oblasti ústia Teplého potoka do rieky Nitra (250 m n. m.), ďalej postupuje cez južne orientovaný svah a končí na mieste vstupu do Prepoštskej jaskyne (275 m n. m.). K tomuto územiu nie sú dostupné relevantné archeologické nálezy. Z tohto dôvodu sa tu predpokladá výskyt trvalých trávnych porastov v ústí rieky. Dobytok sa pásaval v blízkosti riek, kde bola najúrodnejšia pôda, ktorá sa z dôvodu častých záplav využívala iba ako pasienky. V archeologických záznamoch nenachádzame relevantné informácie o existencii obydlí v tejto oblasti. Z tohto dôvodu tu umiestňujeme prevažne trávnaté a lesné porasty.

 

Výsek krajiny BC predstavuje skalný masív Prepoštskej jaskyne s prevýšením približne 25 metrov. Transekt krajiny CD predstavuje územie dnešného námestia a prechádza po línii dnešnej Školskej ulice, ktorá spája Bojnice s mestskou časťou Dubnica.

 

Dominantou celého územia bolo hradisko nachádzajúce sa na dnešnej hradnej (travertínovej) kope. Podľa Kováča a kol. (1967:26-32) využili Slovania už existujúce hradisko Púchovskej kultúry, ktoré bolo podľa potrieb upravené. Slovanské kompaktné osídlenie tu bolo pravdepodobne prítomné už v 6. storočí.

 

Podľa správy franského špióna mnícha Rudolfa z 9. storočia bolo hradisko v tomto období spoločenským centrom života Slovanov a zároveň útočiskom pre obyvateľstvo zo širšieho okolia. Vzhľad slovanských hradísk možno určiť aj na základe informácií od utečenca Ibrahima Ibn Jakuba, ktorý prišiel na naše územie zo Španielska a podľa ktorého „väčšinu svojich hradov stavajú Slovania takto: zájdu na lúky, bohaté na vodu a kroviny, vyznačia kolíkmi okrúhle alebo pravouhlé miesto do podoby alebo rozsahu hradu, ktorý zamýšľajú postaviť, vykopú dookola priekopu a vykopanú zem navŕšia pričom ju spevňujú plotmi a stĺpmi na spôsob bastiónov, až kým múr nedosiahne zamýšľanú výšku. Na tej strane, kde chcú mať vchod do hradu, vymerajú hradnú bránu a cez ňu sa potom po drevenom moste dostanú do hradu.“ (KUČERA 2002:59)

Hradisko v Bojniciach muselo byť dostatočne veľké na to, aby sa v ňom mohli ukryť všetci obyvatelia z okolia. Vzhľadom na existenciu troch hradísk v línii dlhej približne 5 km (hradište Dubnica, hradisko Bojnice, hradisko Prievidza – časť Hradec) možno predpokladať, že v lokalite bola pomerne vysoká hustota osídlenia. Hrad bol ohradený dvojitou drevenou palisádou, kde bola nasypaná zemina, kamene a iný materiál. Táto stavba bola spevnená priečnymi brvnami a šikmými podperami. Za hradbami sa pravdepodobne nachádzali drevené stavby (domy, paláce, stajne). Predpokladá sa existencia murovaného paláca, ktorý stál na travertínovej kope. Brána hradu predstavovala dve veľké obranné veže, medzi ktorými bol vstup do objektu. V tejto dobe sa používal aj padací most a padacie mreže.

 

V období mieru slúžilo hradisko aj na ľudové zhromaždenia, tzv. veče, na ktorých sa volili starešinovia a sudcovia kmeňa, radili sa o problémoch či otázkach vojny a mieru. Často sa tu odohrávali aj kmeňové slávnosti, napr. sviatky slnovratu, kde sa odbavovali postrižiny[1] a konali rôzne hry. Hradisko bolo miestom, kde sa stretávali kupci, ktorí územím Hornej Nitry prechádzali. Neskôr tu začala sídliť vrstva bohatých náčelníkov, veľmožov a kniežat, ktorí dokázali uživiť družinu bojovníkov starajúcich sa o ochranu miestnych obyvateľov. Vládnuca vrstva mala aj vlastných otrokov, ktorých nakupovala na trhoch vo väčších mestách. (KUČERA, 2002:68)

 

Existencia cirkevnej stavby na mieste dnešného kostola je vzhľadom na nedostatok archeologických nálezov otázna. Prvé zmienky o románskej stavbe sú dostupné z 11. až 12. storočia na základe výskumu Petra Baxu (Výskumná dokumentácia archeologického výskumu r. k. farského kostola sv. Martina v Bojniciach, 2003), ktorý tu v roku 2003 odkryl základy románskeho trojloďového chrámu. Pred príchodom sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu sa hovorí o existencii drevených kostolov, ktoré boli vystavané pod dozorom franských kňazov. Miesto dnešného kostola sv. Martina sa nachádza na vyvýšenom mieste na okraji skalného masívu s výhľadom na veľkú časť Hornej Nitry. Práve vyvýšené lokality s výhľadom do okolia sa využívali na stavbu kultových miest. Prví kresťania využívali tieto pohanské kultové miesta na stavbu kostolov z viacerých dôvodov. Jedným z nich bol výhľad do širokého okolia, čím bola stavba viditeľná z veľkej diaľky. Výstavba kostola na pôvodnom pohanskom posvätnom mieste bola znakom „víťazstva“ kresťanstva, symbolom potlačenia starého a vzniku nového. Často sa však tieto stavby budovali aj z dôvodu, že ľudia boli zvyknutí chodievať na určité miesto, pričom sa postupne obracali na kresťanskú vieru. Existenciu kostola v Bojniciach približne v roku 900 nemožno potvrdiť ani vyvrátiť. Je však možné, že tu stál drevený kostol, prípadne sa tu nachádzalo kultové slovanské miesto.

 

V Bojniciach sa pod hradom nachádzala malá osada, ktorá mohla približne kopírovať dnešnú Hviezdoslavovu ulicu. Aj v súčasnosti je na mapových podkladoch možné pozorovať jej nepravidelný pôdorys v kontraste s pravidelnými štruktúrami iných mestských častí. Túto skutočnosť potvrdzujú aj početné archeologické nálezy. Dnešné usporiadanie Hurbanovho námestia vzniklo podľa Kováča a kol. (1967:26-32) približne až v 14. storočí. Štruktúra sídel na Veľkej Morave bola odlišná od súčasnej. Pod hradiskami a v ich okolí sa zvyčajne nachádzali domy remeselníkov, pričom poľnohospodárske a často aj remeselnícke usadlosti boli roztrúsené v okolí hradiska, čo potvrdzujú aj archeologické nálezy z okolia Bojníc. Jednotlivé osady sa nachádzali v blízkosti bojnického hradu a hradiska v Dubnici (útočištné hradisko) v polohách Predné Lány, Zadné Lány, Vrábecké, Lipiny, Ploštiny a Dolné Lány. Podľa Habovštiaka (1985:34-39) mali pravidelné ulicovité usporiadanie príbytkov, čo bolo v danej dobe výnimočné. Osady sa nachádzali prevažne v blízkosti rieky Nitra, v nižšie položených lokalitách s podmienkami vhodnými na poľnohospodársku činnosť.

 

Osada (občina) podliehala hradu. Hradná vrchnosť vyberala naturálnu daň a určovala robotnú rentu. Obyvatelia jednotlivých osád podľa Ratkoša (1958:27) vlastnili spoločnú pôdu, lúky, pasienky a lesy. Časť pôdy, ktorá ležala úhorom, sa každoročne delila medzi členov občiny.

 

V tomto období bola v skúmanom území hlavnou obytnou jednotkou polozemnica. Polozemnice boli nájdené v oblasti dnešnej nemocnice a bývalej tzv. šľachtiteľskej stanice (Dolné Lány). Tieto stavby boli jednopriestorové (s rozmermi cca 3×4 m), s hornou vyvýšenou vypletenou časťou omazanou hlinou. Zastrešené boli pravdepodobne sedlovou strechou na kolovej konštrukcii. Podlaha bola z udupanej hliny a v rohu bývalo ohnisko vybudované z kameňa. Nádoby, ktoré sa tu našli, boli vyrábané na hrnčiarskom kruhu s typickou slovanskou vlnovkovitou tematikou. (KOVÁČ, 1967:26-32)                  

 

V blízkosti polozemníc sa často nachádzali obilnice – zásobnicové jamy, ktoré mali hruškovitý tvar a boli vyhĺbené v sprašovom podloží. V neveľkej vzdialenosti od osady sa často nachádzali nepravidelné kúsky polí rôznych tvarov. Oddeľovali ich kríky, úhory a zalesnené plochy, kde boli menej kvalitné alebo nedostupnejšie pôdy. (HABOVŠTIAK, 1985:34-39)

 

V transekte CD sú zobrazené 4 osady (Horné Lány, Dolné Lány, Tále a Dubnica). Existencia osady na území dnešnej Dubnice nie je archeologicky doložená, avšak je pravdepodobné, že v blízkosti útočištného hradiska v Dubnici existovali viaceré osady, ktoré neboli doposiaľ nájdené.

 

Vo výreze krajiny DE (dnešná horáreň Bohatka – zámok) sa v bode D nachádzajú nepravidelné polia. V tejto dobe sa hospodárilo dvojpoľným systémom. Ako uvádza Kučera (2002:9-11), poľnohospodárstvo a chov dobytka boli základným zamestnaním obyvateľov Veľkej Moravy. Polia boli situované prevažne v nižších častiach, pričom zvlnená pahorkatina výrezu DE sa mohla využívať na pasenie dobytka.

 

Podľa Brteka (1990:25) je pre obdobie približne od 6. storočia (subrecent) typické suchšie a drsnejšie podnebie kontinentálneho charakteru. Prevládajú tuhšie zimy a teplejšie letá. Tepelné a vlhkostné rozdiely boli výrazné najmä medzi odlesnenými kotlinami a zalesnenými horami, ktoré mali s najväčšou pravdepodobnosťou formu primárnych pralesov. Slovania svojou činnosťou ovplyvňovali iba kotliny a ich obruby, ktoré postupne premenili na polia, lúky a pasienky. Túto skutočnosť potvrdzujú hrubé náplavy v kotlinách Horného Ponitria, tvorené splavenými časťami horizontov rozrušenej pôdy (pôda bez vegetačného krytu podlieha erózii). V okolí Bojníc pretrvávala existencia kultúrnej stepi a lesostepi (lesostepné skalné stráne južných predhorí Malej Magury), ktorá sa postupne menila na prírodnú step. Flóra a fauna majú približne dnešný charakter. Najvyššie polohy (nad 650 m n. m.) pokrývali bučiny, nižšie polohy vypĺňali dúbravy a hrabiny premiešané so stepnými a lesostepnými formáciami a poľnohospodárskou pôdou. Vzhľadom na početnosť nálezov dechtárskych jám a hrnčiarskych dielní, ktoré boli charakteristické veľkou spotrebou drevnej suroviny, možno predpokladať, že značná časť svahových výbežkov nad Bojnicami bola odlesnená. S touto skutočnosťou môže mať súvis aj rozvoj živočíšnej produkcie, ktorá využívala odlesnené časti ako pastviny pre dobytok.

 

Ako uvádza Kučera (2002:9-11), v slovanskom období sa dobytok zvykol pásavať v lese (ošípané a rožný statok), čo spôsobilo veľké škody na poraste hlavne v dúbravách. Celková devastácia lesa sa zamerala iba na už predtým narušené časti územia. Slovania mali pred zalesneným územím úctu – verili, že v lesoch žijú víly, škriatkovia a iné bytosti. Mnohé lesy boli zasvätené pohanským bohom. Les bol aj zdrojom obživy, keďže poskytoval lesné plody, huby a zver. V skúmanej lokalite mohli v tejto dobe v odľahlejších horských oblastiach žiť vlky, medvede, rysy, tury, zubry a veľké stáda sŕn a jeleňov.

 

Z týchto dôvodov možno predpokladať, že vo výseku krajiny DE dochádza k postupnému odlesňovaniu pomocou deštrukcie lesných porastov dobytkom, v dôsledku spotreby dreva pri výrobe dechtu a následne v kováčskych dielňach.

 

Podobný stav je aj v transekte EF. V bode E sa nachádza hradisko – Hradište Dubnica, kde v roku 1981 uskutočnila výskum Marta Remiášová. Bolo zistené, že ide o hradisko útočištného typu, ktoré bývalo obsadené iba v období hroziaceho nebezpečenstva. Skladalo sa z vrcholovej kamennej plošiny s rozmermi 34 x 5 m, ktorá bola chránená mohutným valom s maximálnym priemerom 70 x 40 m.

 

Našlo sa tu menšie množstvo úlomkov keramiky a bronzových nálezov (ihlice na zopínanie odevov, črepy z črpákov, hrncov, džbánov, amfor a iné). Bol tu nájdený aj hlinený praslen a úštepy kremeňa, ktorý sa používal ako kresadlo. Hradisko sa využívalo aj v dobe železnej (halštatskej). (Náučný chodník Dubnica, https://www.chodnik.szm.com/) V bode F sa nachádzajú aj ovocné sady. Pestovanie ovocia bolo súčasťou hospodárskeho systému Slovanov.

 

Hospodárstvo v Bojniciach

 

K základným hospodárskym aktivitám v skúmanej oblasti patrila živočíšna a rastlinná výroba, hrnčiarstvo, kováčstvo, dechtárstvo a iné. Poľnohospodárstvo zaznamenáva v tomto období zvýšenú produkciu. Oralo sa radlom, ktoré malo železnú radlicu s krájadlom. Orba bola hlbšia ako v 6. a 7. storočí. Využívanie dvojpoľného systému prinášalo až trojnásobné výnosy v porovnaní s archaickým nepravidelným osievaním. Sialo sa na jar a jeseň, pričom úroda sa zberala železnými srpmi[2]. Neskoro na jar sa pravdepodobne zbieralo nedozreté obilie, ktoré sa pražilo. Obilie sa pravdepodobne mlátilo palicami a uskladňovalo väčšinou v podzemných obilniciach. Vo všeobecnosti sa siala hlavne pšenica a proso, menej raž a ovos, zo strukovín to bol hrach, šošovica, bôb a vika. Pestovala sa aj repa, kapusta, cibuľa, cesnak, mrkva, zeler, paštrnák, uhorky a reďkovka. Ľan a konope sa využívalo na textilné spracovanie a produkciu oleja. (Slovania vo včasnom stredoveku – Veľká Morava, https://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/ index.php/) Z ovocných stromov sa pestovali najmä čerešne, višne, broskyne (skôr južnejšie), hrušky a vlašské orechy. Ovocné sady existovali údajne iba pri mocenských centrách.

 

Veľmi obľúbený bol chov hovädzieho dobytka a ošípaných. Ošípané sa skôr podobali na dnešné diviaky a žili voľne v lesných porastoch a hájoch. V nížinách sa chovali aj ovce. Chov oviec v horských oblastiach sa rozšíril až prostredníctvom kolonizácie na valašskom práve, ktorá začala v období stredoveku a zasiahla aj územie Hornej Nitry (Valaská Belá). Z hydiny sa chovali predovšetkým sliepky a husi. Kôň bol chápaný skôr ako reprezentatívne zviera, na prepravu tovaru sa využíval minimálne. Súčasťou každej osady boli mačky a psy, ktoré sa, tak ako dnes, starali o odstránenie prebytočných hlodavcov.

 

Aj keď nemáme priame dôkazy, je vysoko pravdepodobné, že sa v skúmanom území vykonávalo brtníctvo (zber medu lesných včiel) a neskôr aj včelárstvo (chov včiel v úľoch, prípadne medzistupeň – chov včiel v dutinách stromov). Slovania vo všeobecnosti používali med ako sladidlo. Alternatívou bola sladká voda z briez, ktorá sa zbierala na jar. Med sa využíval aj pri príprave obľúbeného alkoholického nápoju – medoviny. Z vosku sa vyrábali sviečky, impregnovala sa ním koža a látky a neskôr sa z neho zhotovovali tabuľky na písanie, do ktorých sa vyryl text a následne sa mohol zmazať. Boli vhodnou pomôckou pri výučbe písania.[3]

 

Rieka Nitra poskytovala dostatok možností pre rybolov. Lovili sa rovnaké druhy ako v súčasnosti. Analýzou nájdených kostrových pozostatkov ulovených rýb sa zistilo, že v minulosti boli rozmernejšie ako dnes. Ryby sa aj konzervovali sušením. (Slovania vo včasnom stredoveku – Veľká Morava, https://www.ukm.ff.ukf.sk/slovania/ index.php/)

 

Hrnčiarstvo bolo naviazané na kvalitné sprašové hliny, ktoré vznikli ako eolické sedimenty. Tieto sedimenty vystupujú pri Dubnici vo forme kvalitnej bielej hliny s ložiskami farebných hliniek. (BLAHOVÁ, 2006:1-6) Okrem vlnovkovitého označenia sa na dnách nádob nachádzali značky. Pre Dubnicu je typická päťramenná hviezda a pre Bojnice krúžky. Našli sa tu aj nožíky, strelka s krídelkami, fragmenty žarnovov, kúsok opracovaného dreva a kosti. Hodnotný je nález železnej trosky, škvary, fragmentu hlinenej dýzy a hrubo modelovaného téglika (Lipiny a pod nemocnicou), čo indikuje existenciu kováčskych a železiarskych remeselníckych dielní. Podobné polozemnice s železnými troskami a škvarou boli nájdené aj v blízkosti potokov Dubnička a Kanianka. Tieto zariadenia pravdepodobne využívali drevené uhlie ako vedľajší produkt výroby dechtu. Početnosť dechtárskych jám a železospracujúcich dielní v Bojniciach a okolí svedčí o značnom ekonomickom význame týchto zamestnaní na nadregionálnej úrovni. Kubová a Valovič (1990:5) uvádzajú, že na výrobu dechtu nadväzovalo aj kolomažníctvo, kolárstvo, povrazníctvo, rybárstvo, garbiarstvo, ovocinárstvo a medicína. V dechtárskych jamách (poloha Zadné Lány a Vrabecké) sa našli slovanské črepy, značkované dná a nádoba na zbieranie dechtu. Decht sa vyrábal v jamách, kde sa nachádzali komory, do ktorých sa vkladalo štiepané drevo alebo brezová kôra. Pod komorou sa nachádzala priehlbina s nádobou, kde sa zachytával vytekajúci decht. Obe komory boli oddelené dreveným roštom. Po zapálení drevenej suroviny sa povrch jamy zakryl hlinou. Ako uvádza Bialeková (1965:87), „pri tlmenom tlejúcom ohni prebiehal proces suchej destilácie výroby dechtu.“ Ďalším vedľajším produktom bolo drevené uhlie, ktoré sa využívalo aj v kováčskych dielňach. Dechtárske jamy sa našli aj v obci Koš (poloha Katkej kopec), čo nasvedčuje existencii nadprodukcie a obchodu. Chreňo (2011:1) uvádza, že týchto jám bolo 14 a spolu so 6 bojnickými jamami predstavujú najväčšiu výrobňu dechtu a dreveného uhlia v 9. storočí v strednej Európe. Túto skutočnosť potvrdzujú aj archeologické výskumy a nálezy zo Žabokriek nad Nitrou a Bošian. Blahová (2006:1-6) uvádza, že dechtárska tradícia pretrvávala ešte v 50. rokoch 20. storočia. Túto skutočnosť potvrdili viacerí starší obyvatelia, ktorí spomínajú dechtárske pece na susedných kopcoch dubnického chotára.

 

Základom ekonomiky skúmanej oblasti bolo poľnohospodárstvo s prevažujúcim chovom dobytka, čomu nasvedčujú spoločné názvy obcí v oblasti Turca a Hornej Nitry (Necpaly, Nedožery, Sučany, Diviaky a iné). Tieto sídla pravdepodobne vznikli ako sezónne príbytky kočujúcich pastierov.

 

Výrez krajiny FGH predstavuje územie, do ktorého zasahujú svahové výbežky pohoria Malá Magura (územie medzi zámkom a záverom kúpeľnej doliny). Pravdepodobne sa tu nachádzali lesné porasty, ktoré prechádzali do lesostepi až stepi. Niektoré stepné lokality v Bojniciach vznikli ešte pred príchodom Slovanov v dobe bronzovej a pretrvali až dodnes ako unikátny príklad kultúrnej krajiny. Dobytok, ktorý sa pásava v lesoch, sa často obtiera o stromy, čím ničí ich kôru. Poškodené stromy postupne odumierajú a zanikajú. Keďže je spásaný aj mladý podrast, takýto lesný porast sa postupne mení na lesostep až step.

 

Výsek HA predstavuje územie dnešnej kúpeľnej doliny. O tomto území nie sú dostupné relevantné informácie, avšak možno predpokladať, že Slovania vedeli o existencii teplých prameňov. Mohli ich využívať na liečenie alebo na máčanie ľanu a konope, pričom zloženie vody tento proces výrazne urýchľovalo. Predpokladáme, že v blízkosti prameňov sa mohli nachádzať prístrešky, prípadne menšie stavby, ktoré slúžili napr. na uskladnenie surovín.

 

Záver – Postavenie Hornej Nitry vo Veľkomoravskej ríši

 

O postavení Bojníc, ale aj celej oblasti Hornej Nitry na Veľkej Morave, možno uvažovať na základe niektorých zovšeobecnení vychádzajúcich z archeologických nálezov a iných prameňov. Skúmaným územím prechádzala významná obchodná cesta, ktorá spájala severné a južné časti dnešného Slovenska, pričom cez Oravu postupovala až do Krakova. Cesta bola strážená viacerými hradiskami, napr. Prievidza – Hradec, Bojnice, Vyšehrad, Jasenovo v Turci a iné. Okrem tovarov prúdili touto cestou aj kultúrne inovácie a rôzne správy, ktoré zvyšovali ekonomický a politický význam územia. Cesta prechádzajúca údolím rieky Nitra zabezpečovala pomerne jednoduchý kontakt miestneho obyvateľstva najmä s južnými časťami Veľkej Moravy (Nitra). Na základe porovnania množstva hradísk a osád na Hornej Nitre s inými oblasťami (napr. Nitra alebo Bratislava) možno konštatovať, že toto územie patrilo k najvýraznejšie osídleným lokalitám Veľkej Moravy.

 

Kováč a kol. (1967:26-32) uvádza, že doklady vyspelých foriem poľnohospodárstva a remeselnej výroby v Bojnicko-prievidzskej oblasti svedčia o tom, že toto územie už v 9. storočí bolo úrovňou porovnateľné s nitrianskym. Z Bojníc – strážnej osady, sa v 8. a 9. storočí stalo hradné panstvo, centrum vojenského, administratívneho, výrobného, obchodného a náboženského života. Počiatok tohto procesu je zjavný už v 6. storočí.

 

Unikátne sú aj nálezy dechtárskych jám, ktoré svojou početnosťou (Bojnice 6, Koš 14) svedčia o tom, že táto surovina bola v minulosti významným vývozným artiklom Bojničanov, aj obyvateľov celej Hornej Nitry. V tomto období ešte neexistovali peniaze, tie sa začali na území Slovenska raziť až v 10. storočí. Platilo sa buď tenkými riedko tkanými plátenými šatkami (zo slova plátno pochádza aj výraz platiť), alebo sa používali sekerovité hrivny (kusy taveného železa). Väčšina archeologických nálezov z tejto oblasti nebola doposiaľ analyzovaná a spracovaná, čím sa otvárajú ďalšie možnosti pre komplexnejší výskum.

 

Poznámky:

[1] Slovanský rituál strihania vlasov mládencom.

[2] Podľa tohto nástroja je pomenovaný aj slovanský mesiac srpen (august), čiže obdobie, kedy sa zberala úroda.

[3] V období po príchode Cyrila a Metoda.