Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

V súčasnom období sa zdá, že do popredia sa dostávajú individuálne formy rekreácie a záujem o masové formy cestovného ruchu klesá. Ľudia z miest čoraz častejšie trávia dovolenku v tichom a pokojnom prostredí v blízkom kontakte s prírodou, mnohí v tradičnom vidieckom dome. Štýl a atmosféra bývania pomáha vytvárať u návštevníkov pocit autenticity.

Výhodou vidieckeho cestovného ruchu je, že využíva už existujúce zdroje. Slovenský vidiek ponúka množstvo ubytovacích kapacít bez toho, aby sa stavali ďalšie nové. Rozšírenie ponuky ubytovania v súkromí práve prostredníctvom týchto ubytovacích kapacít by mohlo viesť k oživeniu málo využívanej podnikateľskej aktivity na vidieku.

Oblasť Podpoľania je príkladom, kde by bolo možné takýto zámer realizovať. Hriňová disponuje množstvom prírodných krás, kultúrnych či historických pamiatok aj množstvom objektov vhodných na prispôsobenie vidieckemu turizmu. Je ideálnym miestom k rozvoju tejto novodobej formy rekreácie. Pre výber vhodných objektov tradičnej architektúry bolo potrebné uskutočniť terénny prieskum a zozbierať literatúru z problematiky vidieckeho turizmu, ľudovej architektúry či ubytovacích zariadení, ktorá poskytla obraz o obci Hriňová a Podpoľaní. Príspevok prezentuje objekt ľudovej architektúry a alternatívu jeho riešenia na tzv. hriňovských lazoch.

Ľudová architektúra a turizmus na Slovensku. Atraktívnou hodnotou slovenského vidieka, ktorý je potenciálnym lákadlom pre turistov, je okrem prírodných krás aj ľudová architektúra. Mešša (1998) uvádza, že je výtvorom vzťahu človeka k svetu relatívne stabilných spoločenských noriem. Lokálnych, regionálnych, aj etnických spoločenstiev, je výsledkom optimálneho prispôsobenia staviteľstva potrebám konkrétneho spoločenstva. Podľa Thurza (2004) je ľudová architektúra vonkajším obrazom celistvého, harmonického života, vyplývajúceho zo skromnosti a spolupráce človeka s prírodou. Je výsledkom ľudovej múdrosti. Zo vzťahu k prírode a z využívania jej darov vyviera aj jej pôvodný štýl.

Využiteľnosť pôvodných objektov ľudovej architektúry v súčasnosti. Krpelán (1998) tvrdí, že predpokladom zachovania akéhokoľvek stavebného diela je jeho existenčná opodstatnenosť, inými slovami zmysluplné využitie. Nesplnenie tohto predpokladu postihuje najmä drevené stavby. Na splnenie uvedeného predpokladu sa ponúka niekoľko riešení: využiť objekty na dokumentačné účely s dôsledným zachovaním ich stavu na pôvodnom mieste formou muzeálnej expozície, alebo ich prenesením do múzea ľudovej architektúry. Pre väčšinu objektov však zostáva jediné praxou overené riešenie: prispôsobiť sa súčasným požiadavkám. Podľa Krpelána (1998) by malo nové využitie objektov ľudovej architektúry v prvom rade zodpovedať ich pôvodnému účelu a obytné domy by sa mali využívať na stále alebo príležitostné ubytovanie. Makýš (2007) uvádza, že úroveň dispozičného riešenia a pôvodnej vybavenosti našich dreveníc, na ktorej sa ich vývoj zastavil, žiaľ, nedosiahla kvalitu, ktorá by zodpovedala dnešným požiadavkám na bývanie. Pri pamiatkových budovách je to ale obvyklé a rieši sa to kontrolovanou adaptáciou stavby na nové funkcie.

Technické a vzhľadové možnosti adaptácie. Pre záchranu väčšiny dreveníc je nutné pristúpiť ku kompromisom, ktoré si vyžaduje napríklad turistická prevádzka. Problém je dnes, okrem okruhu všeobecnej údržby drevených domov, najmä v inštaláciách a sanite, vo využití podkroví a pôvodných hospodárskych prí/stavieb domov. Pôvodným účelom podkrovia boli skladové a hospodárske priestory. Tlak na efektívne využitie všetkých priestorov dnes vedie k zobytňovaniu podkroví, čo si však vyžaduje značný zásah do pôvodnej stavby. Hospodárske objekty zvyčajne tvorili najväčšiu časť usadlostí. Ich pôvodné využitie na ustajnenie zvierat, uloženie sena a pod. je dnes mimo záujmov prevažnej väčšiny vlastníkov. Tieto stavby poskytujú značný priestorový komfort, nezriedka ešte väčší ako samotná obytná časť sídla. Ich využitie na obytné (hoci aj turistické) účely sa priam núka (MAKÝŠ, 2007).

Vymedzenie základných údajov o skúmanom území. Mesto Hriňová sa nachádza v severovýchodnej časti okresu Detva (približne 15 km severovýchodne od Detvy a 37 km od Zvolena) v Banskobystrickom kraji. Územie mesta hraničí zo západnej strany s okresným mestom Detva a obcou Očová, z južnej strany s obcami Korytárky, Kriváň a Podkriváň, z východu s Detvianskou Hutou a Látkami, zo severu s Lomom nad Rimavicou a Sihlou. Hriňová leží na rozhraní Veporských vrchov a Poľany v Hriňovskej kotline. Severná časť katastra obce zasahuje do CHKO Poľana. Veľkú časť katastra zasahuje chránené vtáčie územie. Mesto pozostáva zo zastavaného územia (centrum mesta tvorí len malú časť rozlohy katastra obce, približne 20%), z miestnej časti Krivec a vidieckeho rozptýleného osídlenia (Snohy, Biele Vody, Vrchslatina, a i.). Nadmorská výška centra obce je približne 480 m. n. m. Výškový rozsah obce je od 460 m. n. m. až do 800 m. n. m. Severozápadne od mesta leží vrch Poľana s nadmorskou výškou 1458 m. n. m. Pri poslednom sčítaní obyvateľov v roku 2001 v Hriňovej žilo 8289 obyvateľov.

Ľudová architektúra. Príbytky obyvateľov Podpoľania boli drevené so zrubovou konštrukciou aj z kameňa. V osadách s hustejšou zástavbou boli rozšírené dlhé úzke domy, na samotách a lazníckych usadlostiach sa najmä kvôli ochrane voči vplyvom počasia stavali domy v tvare písmena U alebo L, prípadne i do štvorca. Dom na lazoch vznikol spojením obytnej časti a holohumnice, chlievy stáli zvlášť, alebo vytvárali s obytnou časťou a stodolou dvor. Ľudová architektúra zachováva štýlovo čisté prvky a vzory. Na hriňovských lazoch sa stavali domy so zrubovou konštrukciou. Pôvodne sa trámy zrubu zakresávali iba z dvoch strán. Škáry sa vypĺňali machom a prekrývali latkami alebo tenkými drevenými guliačmi. Hotové steny sa v niektorých prípadoch omietli hlinou a obielili vápnom. Zrubenie na uhloch bolo spílené na úroveň steny, horné väzné trámy sa ponechali prečnievajúce za úroveň steny. Dôvodom bolo spevnenie zrubu. Trámy domov, ktoré sa zakresávali zo všetkých štyroch strán, nemali omietkovú a vápnovú úpravu a škáry medzi nimi boli vypchané machom a prekryté latkami s trojuholníkovým profilom.

Pri novších kamenných domoch sa kameň spájal hlinou, steny sa omazávali hlinou a bielili vápnom. Strechy, ktoré boli valbové alebo sedlové, sa spočiatku pokrývali slamou, šindľom. Domy pozostávali z izby, pitvora a komory. Za komorou stavba pokračovala maštaľou, na ňu kolmo nadväzovala zrubová stodola – humno. Súčasťou hospodárskeho dvora boli drevené chlievy, studne a obyčajne i do svahu zahĺbené pivnice. Vnútorné zariadenie domov bolo veľmi jednoduché. Veľkú časť izby zaberala kamenná pec, neskôr sa ohnisko (kuchyňa) presunulo do pitvora. Na rôznych miestach rozsiahleho hriňovského chotára, predovšetkým v osadách Biele Vody, Snohy a Vrchslatina, dodnes stoja domy z prelomu 19. a 20. storočia.

Charakteristika riešeného objektu ľudovej architektúry – súčasný stav. Riešený objekt sa nachádza v extraviláne katastrálneho územia Hriňová v osade Snohy cca 8 km od jej centra. Osada je situovaná v horskom prírodnom prostredí Poľany a je dopravne sprístupnená spevnenou miestnou komunikáciou napojenou na hlavnú prístupovú cestu k horskému hotelu Poľana. Objekt je zo severnej strany chránený pôvodným lesom, na juhovýchod otvorený do krajiny. Z juhozápadnej strany sa na susednom pozemku nachádza ďalší tradičný objekt, ktorý je rekonštruovaný (obývaný býva najmä počas víkendov). K pozemku vedie nespevnená prístupová komunikácia, ktorá je dopravne napojená na spevnenú miestnu komunikáciu. Terén pozemku je mierne svahovitý. Zrubový dom v tvare písmena L pozostáva z obytného domu a priečne postavenej stodoly. Vzhľadom na mierny sklon terénu stojí na nízkej kamennej podmurovke. Objekt je bez vonkajších úprav zrubových stien. Strecha objektu je sedlová. Pôvodne bola pokrytá dreveným šindľom, v súčasnosti provizórne plechom. Štít objektu je doskový, v dolnej časti s podlomenicou. Vnútorná dispozícia je trojpriestorová. Na obývanie sa v minulosti využívalo len prízemie. Stav objektu je nevyhovujúci, vyžaduje si celkovú rekonštrukciu.

Príklad riešenia rekonštrukcie objektu. Inšpiračným zdrojom riešenia je gazdovský systém hospodárenia na Podpoľaní. Veľký význam mal najmä chov hovädzieho dobytka a salašníctvo. Rozšírený bol aj chov ošípaných a koní.

Do úpravy riešeného pozemku by bolo vhodné umiestniť zvieratá, ktoré sa v minulosti bežne nachádzali na každom gazdovskom dvore. Kompozícia je postavená na citlivom zakomponovaní drevených plastík. Výsadba drevín či krov, prevažne pozdĺž navrhnutého oplotenia, má vytvárať kulisu pre umiestnenie jednotlivých drevených plastík. Výsadba umožňuje výhľady do otvorenej krajiny a zároveň je navrhnutá tak, aby nevytvárala pohľadovú bariéru na riešený objekt, ale aby ho zviditeľnila.

V úprave je navrhnutý prístrešok s posedením, na ktorom sú uplatnené charakteristické znaky riešeného objektu (zrubová väzba, doskový štít s podlomenicou, atď.). Umiestnený je pozdĺž spomínaného spoločného oplotenia, v blízkosti riešeného objektu. Od vstupu na pozemok vedie pozdĺž objektu k prístrešku kamenný chodník. V zadnej časti pozemku, v zátiší navrhnutej drevinovej a krovinovej výsadby je situované ohnisko s posedením z drevených klátikov. Do kompozície sú navrhnuté aj ďalšie prvky drobnej architektúry a to košiar pre ovce, chliev pre ošípané a drevený regál na uskladnenie náradia či krmiva. Úprava je doplnená o výsadbu kvitnúcich bylín.

Navrhnutý sortiment drevín a bylín vychádza z pôvodných druhov v okolí pozemku. Dispozičné riešenie ponúka úpravu objektu aj s využitím podkrovia. Umožňuje diferencovať dennú zónu na prízemí a nočnú v podkroví. Rozdelením pitvora sa dosiahlo komunikačné prepojenie obytných miestností. Pôvodná zadná izba je určená na stolovanie a prípravu stravy a je tu navrhnutá aj malá špajza. Pôvodná predná izba je výlučne obývacia. Nachádza sa tu hygienické zariadenie. Novým schodiskom je sprístupnené podkrovie s dvoma spálňami, detským kútikom a hygienickým príslušenstvom. V priestoroch chodby je umiestnené posedenie so stolíkom. Prízemná časť pôvodného hospodárskeho objektu je prispôsobená pre garážovanie dvoch áut, v jeho podkrovnej časti je navrhnutá už spomínaná spálňa.

Záver. Pri zhodnotení potenciálu vidieckeho cestovného ruchu na riešenom území je potrebné zdôrazniť, že obec Hriňová a jej okolie disponujú výraznou komparatívnou výhodou v rámci Slovenska – veľkým prírodným potenciálom, kultúrno-historickými atrakciami a množstvom jedinečných podujatí národného aj medzinárodného významu. Široká ponuka atrakcií, možnosť realizovania rôznorodých aktivít, vidiecka krajina s jedinečným lazovým osídlením a zachovaný folklór a tradície vytvárajú pre túto oblasť jasnú výzvu do budúcnosti – rozvoj cestovného ruchu ako hlavné ťažisko rozvoja mikroregiónu. V obci sú neprehliadnuteľné objekty ľudovej architektúry, rozptýlené po okolitých lazoch. Je možné ich nielen zachrániť, ale aj vhodne využívať. Prezentovaný príklad obnovy objektov môže prispieť k zviditeľneniu obce a zvýšeniu potenciálu vidieckeho turizmu. Zároveň je impulzom k aktivite, ktorou je možné prinavrátiť hriňovským lazom architektonický i urbanistický štýl, ktorý je necitlivými zásahmi z nedávnej minulosti ohrozený. Sprevádzkovanie objektov by mohlo priniesť nové pracovné príležitosti a získať zdroj financií pre obec.

(príspevok je súčasťou grantovej úlohy VEGA1/0618/08 a výsledkom spolupráce s Ing. Ivanou Krnáčovou, študentkou katedry záhradnej a krajinnej architektúry)

Literatúra a pramene:

BALÁŽOVÁ, E., PAPCUNOVÁ, V., JARÁBKOVÁ, J.:

Cestovný ruch a samospráva. Nitra 2007.

GÚČIK, M.: Vidiecky cestovný ruch a agroturistika. In: Patúš, P. a kol.: Rukoväť podnikateľa vo vidieckom cestovnom ruchu a agroturistike. Banská Bystrica 1996.

HABÁN, M., OTEPKA, P.: Vidiecky turizmus a agroturizmus. Nitra 2007.

KOPŠO, E. a kol.: Význam a úlohy ubytovacích zariadení v cestovnom ruchu. In: Jakubčová, D.: Podnikateľská činnosť v mikroregióne Lipovce-Lačnov-Šindliar so zameraním na vidiecky turizmus a agroturistiku: diplomová práca. Nitra : SPU, 2007.

KRPELÁN, I.: Pokračovanie rodu. Úpravy objektov ľudovej architektúry. Bratislava 1998.

MAKÝŠ, O.: Drevené vidiecke stavbyvýzva alebo neriešiteľný problém. Dostupné na internete: www.obnovavidieka.sk/table_01/prispevky_upravene/maky s.pdf (2007)

MEŠŠA, M.: Dedičstvo tradičnej ľudovej architektúry na Slovensku.         Dostupné          na         internete: https://www.snm.sk/old/pamiatky/98_3_uvod.htm (1998) ŠKVAREČEKOVÁ, G.: Charakteristika vidieckeho turizmu a predmet jeho činnosti. In: Mach, F. a kol.: Vidiecky turizmus a agroturizmus na Slovensku. Bratislava 1993.

THURZO, I.: Ľudová architektúra na Slovensku. Bratislava 2004.

ZEMKO, J. a kol.: Detva. Martin 1988.