Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Nadlak ako najväčšia slovenská enkláva vyniká aj inštitucionálnou sieťou a diverzifikovanou spolkovou činnosťou. Podobne ako v iných slovenských enklávach v Rumunsku, približne od konca 2. svetovej vojny až do roku 1989 neexistovali prakticky žiadne menšinové inštitúcie. Organizovaná kultúra bola podriadená vládnucej ideológii a realizovala sa bez ohľadu na etnickú príslušnosť obyvateľstva. Pritom do roku 1948 fungovalo v Nadlaku viacero kultúrnych či ekonomických organizácií.

Súčasné inštitúcie a organizácie v Nadlaku možno rozdeliť na tie, ktoré združujú ľudí na etnickom princípe alebo bez ohľadu na národnosť. V aktuálnom príspevku sa venujeme tým, ktoré majú v predmete svojej činnosti aktivity smerujúce k zachovaniu slovenskej etnickej identity. Vo všeobecnosti konštatujeme, že v Nadlaku sídlia, resp. pôsobia najvýznamnejšie inštitúcie Slovákov v Rumunsku. Ide predovšetkým o Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku, Kultúrnu a vedeckú spoločnosti Ivana Krasku a Vydavateľstvo Ivan Krasko. Podávame o nich súbor základných informácií a stručný opis aktivít. Sú výstupom opakovaných krátkodobých terénnych výskumov v rokoch 2016 a 2017.

Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku. Vrcholná organizácia Slovákov a Čechov v Rumunsku bola založená v roku 1990 a kontinuálne funguje až do súčasnosti. Hlavným cieľom je zastupovať záujmy slovenskej a českej menšiny v Rumunsku najmä v oblasti kultúry, vzdelávania, pestovania materinského jazyka. Okrem toho vydáva časopisy Naše snahy, Naše snahy plus a neperiodické knižné publikácie dolnozemských autorov alebo diela orientované na slovenskú a českú dolnozemskú kultúru.

Z hľadiska organizačnej formy ide o občianske združenie so špecifickým účelom, ktoré vzniklo na základe zákona o združeniach a nadáciách. Je členom Rady národnostných menšín, ktorá zahŕňa 20 minorít žijúcich v Rumunsku. Majú právo kandidovať vo voľbách do parlamentu, pričom menšinový poslanec musí získať minimálne 10% hlasov zo zisku rumunského poslanca.

Systém riadenia je sofistikovaný, navonok inštitúciu zastupuje a riadi predseda, pričom časť kompetencií môže preniesť na 1. podpredsedu, resp. generálneho tajomníka. Ďalším orgánom je predsedníctvo, ktoré sa skladá z predsedu, generálneho tajomníka, štyroch podpredsedov za jednotlivé oblasti a ďalších troch členov, ktorí sú volení podľa počtu Slovákov v jednotlivých oblastiach Rumunska. Raz za štyri roky sa schádza zjazd DZSČR, ktorý volí uvedené orgány. Okrem toho pôsobí v rámci zväzu aj koordinačný výbor a revízna komisia.

Členskú základňu tvoria príslušníci slovenských a českých minoritných spoločenstiev vo vyše 60 miestnych organizáciách (z toho približne 50 slovenských a 10 českých). Spolu má zväz viac ako 5000 členov.

Centrálne sídlo zväzu je v Nadlaku, pričom ide zároveň aj o sídlo oblastnej pobočky. V spoluvlastníctve zväzu je budova a areál centrálneho sídla, vo výlučnom vlastníctve niekoľko ďalších budov v rôznych častiach Rumunska a nadlacký etnodom, v ktorom je inštalovaná muzeálna expozícia. Zväz má k dispozícii primerané technické a materiálne vybavenie vrátane osobných vozidiel. Financovanie je zabezpečené zo štátneho rozpočtu Rumunska, ktoré zohľadňuje demografické aj iné ukazovatele. Členovia zväzu platia ročný členský príspevok. Spolufinancovanie je riešené formou grantov z rôznych domácich aj zahraničných zdrojov, zo Slovenska ide najmä o podporu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Z hľadiska výšky rozpočtu zväz dokáže pokrývať režijné aj organizačné náklady. Množstvo a diverzifikácia cieľových aktivít závisí od grantovej a sponzorskej podpory.

Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku. Založená bola v roku 1994, odvtedy funguje nepretržite. Cieľom je podporovať profesionálnejšie formy kultúry, vydavateľskú a vedecko-výskumnú činnosť, nepriame vzdelávacie aktivity, organizovanie vedeckých aj popularizačných podujatí.

Z hľadiska organizačnej formy ide o občianske združenie. KVSIK riadi predseda a generálny tajomník. Okrem nich pôsobí v organizačnej štruktúre aj Rada spoločnosti zložená z piatich členov – predsedu, gen. tajomníka, hospodára a ďalších dvoch členov. Členmi sú najmä Nadlačania. Materiálno-technickú základňu tvorí budova sídla v spoluvlastníctve s DZSČR a bežné technické vybavenie. Financovanie je zabezpečené najmä z domácich grantov a sponzorských príspevkov.

Vydavateľstvo Ivan Krasko. Založené bolo v roku 1994, odvtedy pôsobí nepretržite. Nemá právnu subjektivitu, pôsobí pod hlavičkou Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku. Predstavuje zaujímavú marketingovú značku, známu kvalitnou literárnou aj vedeckou produkciou. Hlavným cieľom je podporovať a zabezpečovať edičnú a vydavateľskú činnosť v rámci viacerých stabilných edícií. Ide predovšetkým o edície Vedecké zošity (niekoľko titulov za rok), Pôvodná tvorba, Knižnica dolnozemského Slováka, časopis Dolnozemský Slovák či zborníky z konferencií.

Na čele vydavateľstva je riaditeľ. Práci vo vydavateľstve sa venuje približne 8 ľudí, ktorí zabezpečujú najmä grafickú a technickú stránku publikácií. V minulosti využívali na tlač vlastnú tlačiareň, ktorá je nefunkčná. Aktuálne zabezpečujú tlač dodávateľským spôsobom. K materiálnemu vybaveniu patrí informačná technika KVSIK a rôzne licencované grafické programy. Vydavateľská činnosť je financovaná najmä z grantovej podpory, ktorá prichádza z domácich zdrojov aj zo Slovenska.

Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku. Od založenia v roku 2006 pôsobí ako občianske združenie kontinuálne do súčasnosti. Hlavnou činnosťou sú vzdelávacie aktivity pre deti a mládež. Organizuje semináre, okrúhle stoly a workshopy. Spoločnosť riadi predseda, dvaja podpredsedovia, tajomník a hospodár. Všetci funkcionári tvoria 5-členné predsedníctvo. Organizácia má približne 100 dospelých členov. Na svoju činnosť využívajú priestory DZSČR, k dispozícii majú bežnú informačnú techniku a príručnú knižnicu. Spoločnosť financuje aktivity z grantov a sponzorských príspevkov.

Literárny spolok Ondreja Štefanka. Spolok bol založený v 70. rokoch 20. storočia. Pôvodne pôsobil pri Mestskej knižnici, od roku 1994 funguje v rámci KVSIK. Pôvodne niesol meno Ivana Krasku, po smrti Ondreja Štefanka bol premenovaný. Cieľom spolku je analýza pôvodnej tvorby, informovanie o literárnom dianí doma, v zahraničí aj v slovenských prostrediach na Dolnej zemi. Činnosť spolku nevyžaduje osobitné financovanie, členovia majú k dispozícii knižnicu v priestoroch DZSČR.

Folklórny súbor Sálašan. Počiatky FS Sálašan sa datujú do roku 1999, kedy vznikla Ľudová hudba Sálašan. Do roku 2003 fungovali ako orchester so speváckou skupinou, od roku 2003 už aj s tanečnou. Súbor nadviazal na činnosť slovenskej tanečnej skupiny, ktorá pôsobila pri Dome kultúry v Nadlaku v 70. rokoch 20. storočia. V rokoch 1992 – 2002 existoval detský a mládežnícky Folklórny súbor Ďatelinka ako školský súbor. Jedným z hlavných dôvodov vzniku komplexného FS Sálašan bolo 200. výročie príchodu Slovákov do Nadlaku a jeho dôstojné oslavy. Pri tejto príležitosti sa obyvatelia mesta zmobilizovali a vznikli aj iné zoskupenia (napr. sekcia mažoretiek, rumunský FS).

FS Sálašan nemá právnu subjektivitu, pracuje pod záštitou DZSČR, ktorý zároveň financuje jeho aktivity. V rokoch 2003 – 2006 bol vedúcim ľudovej hudby Jozef Zifčák, pričom hudobníci pôsobili ako poloprofesionáli – boli zamestnaní na dve hodiny denne. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa FS Sálašan zriekol financovania ľudovej hudby, v súčasnosti vystupujú hudobníci len príležitostne – na celovečerných podujatiach alebo pri významných udalostiach.

Súbor aktuálne tvoria tri tanečné skupiny – dve detské (5–10 rokov, 11–15 rokov) a skupina dospelých (od 15 rokov). Detské majú 22 – 23 členov, skupina dospelých sa počíta na 7 – 8 párov. Detské skupiny sa stretávajú pravidelne, dospelí len príležitostne, keďže väčšina jej členov je odcestovaná v školách, resp. za zamestnaním.

Z organizačného hľadiska pracuje v súbore vedúca tanečnej zložky a vedúca speváckej skupiny. Členovia súboru využívajú služby externého choreografa Martina Urbana zo Slovenska, bývalého tanečníka SĽUK-u. Hudobný sprievod rieši súbor tak, že si obstaráva profesionálne nahrávky. Príležitostní muzikanti sú domáci – spočiatku to boli Rumuni, v súčasnosti sú traja rumunskej národnosti a ďalší štyria stabilní pravidelne prichádzajú zo Slovenska. Počas festivalu Cez Nadlak je… je orchester rozšírený na 10-12 členov. Dlhodobým cieľom FS Sálašan je vychovať vlastných hudobníkov z radov detí a mládeže. Z tohoto dôvodu plánujú kúpiť deťom hudobné nástroje a v spolupráci s nadlackými učiteľmi hudby, resp. školenými hudobníkmi, vybudovať základ pre budúcu ľudovú hudbu.

Nácvik programu je realizovaný v tanečnej sále Domu kultúry, no viac by súboru vyhovovali vlastné priestory. V pláne zväzu je vybudovanie Kultúrneho centra, súčasťou ktorého by mali byť aj vhodné priestory pre FS Sálašan (tanečná miestnosť aj priestory na uskladnenie krojov a rekvizít). Vo vlastníctve súboru je množstvo krojov – nadlackých, bihorských, myjavských, horehronských, východoslovenských aj tekovských. Ich nákup financoval zväz. V tejto súvislosti treba poznamenať, že starostlivosť o kroje by vyžadovala samostatnú zodpovednú osobu, ktorá by kroje evidovala, prala, žehlila a pripravovala na vystúpenia.

Súbor využíva zväzovú techniku – mikrofóny, reproduktory, CD prehrávače, počítač, projektor. Kulisy a rekvizity si najčastejšie zhotovujú svojpomocne. V posledných rokoch podporuje súbor aj mesto Nadlak, viacero projektov viazaných na činnosť podporil aj ÚSZZ.

Repertoár FS Sálašan tvorí 5 celovečerných programov, z ktorých dva sú inšpirované prostredím Nadlaku, jeden Bihorom a zvyšné dva regiónmi Slovenska. Programy predviedli v Rumunsku (Bukurešť, Nadlak), Srbsku (Báčsky Petrovec, Kysáč, Aradáč) aj na Slovensku (Tlmače, Martin). Snahou realizátorov je predstaviť sa každý rok na inom mieste, lebo cestovanie do zahraničia a získanie nových zážitkov a skúseností je jedným z dôležitých motívov účasti na činnosti FS Sálašan.

Divadlo X. Divadlo X vzniklo v roku 1998. Tradícia ochotníckeho divadla v Nadlaku je však omnoho staršia, prvé divadelné predstavenie sa oficiálne uskutočnilo v roku 1899. Existujú tvrdenia, že divadlo sa tu hralo aj predtým, no k dispozícii nie sú hodnoverné zdroje. V období budovania socializmu sa divadelné predstavenia organizovali v rámci Domu kultúry, resp. v školách a možno konštatovať, že boli takmer výlučne v slovenčine. Divadlo X predstavuje etnicky čisto slovenské združenie.

Po páde socializmu vznikli tri samostatné divadelné skupiny, ktoré však pôsobili bez väčšieho manažérskeho vedenia. V rokoch 1996 – 1998 zanikli, aby sa v roku 1998 sformovalo nové a stabilné divadelné ochotnícke združenie, ktoré v Nadlaku pôsobí dodnes.

Divadlo X nemá právnu subjektivitu a funguje pod záštitou DZSČR. Ide o združenie dobrovoľníkov, ktorí pracujú bez nároku na honorár. V prípade potreby finančných prostriedkov ich poskytne zväz (preprava na predstavenia).

Ochotníci pôsobia bez organizačnej štruktúry, možno však tvrdiť, že na najvyššom stupni hierarchie stojí organizátor, režisér a herec Ján Keleš. Pri založení divadla sa v ňom angažovalo 12 členov, v súčasnosti prechádza určitou kádrovou krízou, keďže viacerí stabilní herci odišli študovať, resp. pracovať do zahraničia.

Divadelníci majú k dispozícii zväzové priestory pre potreby skúšok, len posledné skúšky pred predstavením sa realizujú na scéne v kultúrnom dome. Nadlačania nacvičia v priemere jedno predstavenie ročne. Premiéry sa vždy konajú v Nadlaku, reprízy aj na iných scénach. Predstavili sa už v Novej Huti v Bihore, Békéšskej Čabe, Sarvaši, Pivnici, Kysáči, Kulpíne, na Slovensku v Bratislave, Trebišove, Nižnom Žipove, Svätom Petre, Pribete. Reprízu spravidla uvádzajú aj v Nadlaku. Divadelné hry sú početne navštevované, pri premiére býva vždy vypredané (viac ako 400 miest), pričom sa platí symbolické vstupné 5 lei. Repertoár tvoria klasické hry starších autorov, napr. Krpčeky sv. Floriána, Mravci a cvrčkovia, Matka, Ťapákovci, Ženské slzy, Pani Rafiková a tí druhí. V posledných rokoch využívajú predlohy známeho divadelného odborníka Michala Babiaka, ktorý je pôvodom z Kulpína.

Z materiálneho vybavenia majú ochotníci k dispozícii rôzne kulisy, rekvizity či kostýmy, ktoré si často vyrábajú, resp. obstarávajú sami. S tým súvisí problém ich skladovania – uložené sú v súkromnom nevyužitom dome, pretože nemajú adekvátne priestory. Pred premiérou je potrebné pripraviť a vytlačiť bulletiny a propagačné plagáty, s čím pomáha DZSČR. Viacero predstavení bolo zaznamenaných na DVD nosičoch, čím zostali zachované aj pre ďalšie generácie divadelných priaznivcov.

Okrem Divadla X pôsobí v Nadlaku aj neformálne školské divadlo pod vedením učiteľky Eleny Kmeťovej, ktorá vedie aj ochotnícke aktivity dôchodcov v rámci Klubu mladých sŕdc.

Dychová hudba Nadlačanka – 150 rokov. Dychovka predstavuje najstaršiu, takmer nepretržite fungujúcu spolkovú organizáciu v Nadlaku. Vznikla v roku 1855 a s výnimkou 1. svetovej vojny pôsobí do súčasnosti. Pôvodne bola založená ako remeselnícka dychovka, neskôr prešla pod záštitu Dobrovoľného hasičského zboru, pod ktorou pracovala do roku 2006. Od roku 2011 pôsobí v rámci DZSČR. Od vzniku až po súčasnosť išlo vždy o etnicky čisto slovenskú dychovú hudbu.

V DH Nadlačanka pôsobí 16 hudobníkov a dve speváčky. Priemerný vek členov je približne 35 rokov, participuje aj mládež. V čele je kapelník, v istom období hudbu viedol dirigent. Všetci členovia dychovky sú samoukovia.

Nácviky sa konajú dvakrát týždenne s výnimkou významných kalendárnych sviatkov a letného obdobia – kvôli intenzívnym poľnohospodárskym prácam. Dychová hudba využíva priestory starého sídla zväzu, ktoré však nevyhovujú potrebám kapacitne ani kvalitatívne.

Materiálne vybavenie si zabezpečujú individuálne, veľkú pomoc poskytujú družobné dychové hudby zo Slovenska. Od švajčiarskych partnerov dostali príspevok na nákup 11 hudobných nástrojov, dobré kontakty majú s vojenskými dychovkami z Rumunska. Financie na činnosť poskytuje DZSČR (rovnošaty, prepravné náklady), no členovia si často potreby financujú sami (napr. ozvučovaciu techniku, zahraničné cesty). Určité prostriedky získavajú aj vlastnou činnosťou – na vybraných podujatiach dostávajú honorár.

Dychovka pravidelne hráva na pohreboch, domácich organizovaných podujatiach, no cestujú aj do zahraničia. V Rumunsku absolvujú do roka asi 10-15 vystúpení, minimálne raz za rok sa dostanú mimo krajiny. Takto už navštívili Békešskú Čabu, Slovenský Komlóš, na Slovensku Dolnú Krupú, ale boli aj vo Švajčiarsku, plánujú cestu do Nemecka. Aktívne sa podieľajú na programoch počas najvýznamnejších nadlackých podujatí. Význam Nadlačanky tkvie aj v tom, že v celom okrese pôsobia iba dve dychové hudby, pričom v prípade konkurencie ide o cirkevnú baptistickú dychovku.

Evanjelický luteránsky cirkevný zbor v Nadlaku. Založený bol rok po príchode prvých Slovákov do Nadlaku – v roku 1803. Od založenia pôsobí kontinuálne na poli duchovného obrodenia evanjelického obyvateľstva mesta. Je súčasťou Evanjelickej luteránskej cirkvi v Rumunsku. Nadlak je zároveň sídlom jedného z troch seniorátov, pričom ako jediný zastupuje veriacich slovenskej národnosti (ďalšie dva sú tvorené veriacimi maďarskej národnosti). Najstarší z farárov v senioráte je spravidla zvolený za seniora.

Na čele cirkevného zboru je zborový farár. Približne od 30. do 80. rokov minulého storočia tu spoločne pôsobili dvaja farári. Predsedníctvo zboru tvorí farár a dozorca, poddozorca, kurátor, zástupca kurátora, pokladník, finančný cenzor, katechét a kantor. Presbyterstvo má približne 30 vekovo aj vzdelanostne rôznorodých členov. Funkčné obdobie cirkevných hodnostárov je 6 rokov. Podľa ostatnej prezentácie má nadlacký cirkevný zbor 2830 členov, cirkevnú daň platí len približne 1600.

Nadlacký cirkevný zbor má priaznivé ekonomické pomery. Vo vlastníctve cirkvi je kostol, fara – služobný byt farára, a sídlo seniorátu, cirkevný (zborový) dom, v ktorom sídli farská kancelária a je zároveň sídlom Ev. diakonie. K zborovému domu bol pristavaný novší objekt, ktorý slúži ako Domov dôchodcov. Cirkevný zbor vlastní aj budovu súčasného Lýcea Jozefa Gregora Tajovského, ktorá je v prenájme mesta, budovy škôlok na uliciach Ivana Bujnu a Martina Luthera, ďalšiu budovu, ktorá je v prenájme súkromnej firmy – bývalú škôlku na ulici Nicolae Balcesca, dve bývalé cirkevné školy, ktoré slúžili ako škola a učiteľský byt až do roku 1998, v súčasnosti sú nevyužívané. O administráciu, udržiavanie a správu cirkevného majetku sa starajú dozorca, poddozorca a kurátor.

Z materiálneho hľadiska je cirkevný zbor štandardne vybavený, vzhľadom na veľký počet členov dokáže financovať všetky svoje potreby. Vo vlastníctve má aj osobné vozidlo, ktoré využíva zborový farár – senior. Zbor je financovaný čiastočne zo štátneho rozpočtu (50 % platu farára), z cirkevnej dane, rôznych projektov, partnerstiev a prenájmu nehnuteľností. Cirkevná správa neobchádza ani komplikované projektové žiadosti z európskych fondov. Cirkevný zbor zamestnáva viacero ľudí – farára, kantora, pokladníčku, ekonóma, dvoch zvonárov. V rámci diakonie sú zamestnaní: hospodár, administrátor, dve kuchárky a upratovačka. Trubači, hlásiaci z kostolnej veže presný čas v štvrťhodinových intervaloch, (nadlacké špecifikum) sú platení mestom. Úsporu finančných prostriedkov predstavujú rôzne pracovné akcie (čistenie cintorína, kostola, cirkevných budov) vykonávané dobrovoľne členmi cirkevného zboru.

Cirkevný zbor pravidelne organizuje tábory pre mládež z iných slovenských evanjelických cirkevných zborov (Butín, Vuková, Cipár, Morava). Deti sú ubytované na fare a v dome dôchodcov, odchádzajú na výlety do okolia, resp. do Maďarska.

Zbor organizoval v posledných rokov tri významné konferencie – pri nedožitom jubileu nadlackého farára Ivana Bujnu, Život a dielo Martina Luthera, a pri 200. výročí položenia základného kameňa nadlackého evanjelického kostola. Z konferencií boli vydané zborníky príspevkov.

Súčasťou zborových aktivít sú aj prednášky pre deti na aktuálne témy (osobná bezpečnosť, cestná premávka, drogy, otázky zdravia, obchodovanie s ľuďmi a pod.). Pre deti v predkonfirmačnom veku sa v cirkevnom dome koná Nedeľná škola, pokonfimačná mládež navštevuje Biblickú hodinu.

V spolupráci s rímsko-katolíckou farnosťou organizujú ekumenické Služby Božie, ktoré sa konajú v ev. kostole. V rámci rôznych sviatkov zvykne evanjelický spevokol vystúpiť aj v rímsko-katolíckom kostole.

Evanjelické cirkevné spevokoly. Spevokoly pri cirkevných zboroch mohli vznikať až po roku 1990. Počiatky zakladania novodobých nadlackých spevokolov sa datujú do obdobia prelomu 2. a 3. tisícročia. Nadlacký cirkevný spevokol má tri zložky: Spevokol generácií, Mládežnícky cirkevný spevokol a Komorný zbor. Spevokol generácií má približne 30 členov a zahŕňa všetky generácie od detí až po dôchodcov. Mládežnícky cirkevný spevokol (ako nástupca Mládežníckeho spevokolu Nádej) združuje pokonfirmačnú školskú mládež, má približne 25 členov. Komorný zbor má aktuálne 17 členov a priemerný vek je okolo 40 rokov. Okrem toho možno spomenúť aj spevokol „Deti, ktoré radi spievajú“, ktorý je však školským spevokolom, no nácviky realizuje v ev. kostole pod vedením kantora cirkevného zboru. Spevokoly fungujú v rámci cirkevného zboru, nemajú teda právnu subjektivitu. Každý má svojho vedúceho. Hudobne sú sprevádzané klávesovým nástrojom, v Komornom zbore aj husľami. Treba poznamenať, že členovia jednotlivých spevokolov sa prelínajú, často sú členmi viacerých. Nácviky sa realizujú raz týždenne – väčšinou v kostole, mládežníci sa stretávajú v mládežníckej miestnosti v cirkevnom dome. Vystúpenia bývajú v evanjelickom aj rímsko-katolíckom kostole i na ďalších miestach vrátane iných cirkevných zborov. Spevokol generácií už napríklad vystúpil v Poľsku, Srbsku, Maďarsku, resp. v Dudinciach. V rámci družobných aktivít už Nadlak recipročne navštívil napríklad zbor z Báčskeho Petrovca.

Svoje aktivity spevokoly financujú z prostriedkov cirkevného zboru (cestovné náklady) a z rôznych projektov. Niektoré vystúpenia sú dokumentované na DVD nosičoch.

Evanjelická diakonia. Evanjelická diakonia bola založená v roku 1992. Odvtedy pôsobí kontinuálne a neustále rozširuje svoju činnosť. Má pobočky v Butíne a vo Vukovej. Cieľom diakonie je sociálna práca, opatrovanie starých ľudí. Funguje v rámci cirkevného zboru, jej predsedom je zborový farár. Ďalšími zamestnancami sú hospodár, dve kuchárky a upratovačka. Na práci diakonie sa zúčastňuje viacero dobrovoľníkov. Kuchyňa pracuje nepretržite, stravu si dôchodcovia môžu objednávať za polovičné ceny. Denne varia 30-40 obedov. Ev. diakonia spravuje aj domov dôchodcov, v ktorom je trvalo umiestnených 8 seniorov. Okrem toho sa dobrovoľníci venujú aj starostlivosti o polosiroty.

Diakonia bola vybudovaná z vlastných finančných prostriedkov, z donácií zo Slovenska aj z USA. Štát dotuje platy zamestnancov, zvyšné náklady sú kryté grantmi, sponzorskými príspevkami aj vlastnou podnikateľskou činnosťou – v priestoroch diakonie sa organizujú kary a majú vlastnú kačaciu farmu. Súčasťou areálu domova dôchodcov je rozľahlá záhrada, ktorá však nie je využívaná.

Klub mladých sŕdc pri evanjelickej cirkvi. Klub mladých sŕdc bol založený v roku 1993 ako klub dôchodcov pri evanjelickej cirkvi v Nadlaku. Nemá právnu subjektivitu, no už 23 rokov funguje ako samostatná organizácia dobrovoľníkov s vlastným výborom a členskými poplatkami. Cieľom klubu je duševne pozdvihnúť dôchodcov, aby sa necítili na okraji spoločnosti. Členovia klubu sa podieľajú na rôznych dobrovoľníckych aktivitách v ev. cirkevnom zbore, organizujú prednášky pre deti a mládež na národnostné témy, literárne večierky, nacvičujú divadelné hry, ktoré viackrát predviedli aj za hranicami Rumunska. Pri príležitosti kalendárnych či pracovných obyčají pripravujú tematické pásma (napr. dožinky, páračky). Stretnutí sa pravidelne zúčastňuje aj nadlacký ev. farár. Pri príležitosti rôznych podujatí v meste sa členovia klubu zapájajú do ich prípravy a programu (varia aj pečú miestne špeciality, pripravujú pohostenie, nacvičia pásmo piesní a pod.). Realizovali napríklad výstavu slovenských uterákov či obrazov nadlackej naivnej maliarky Alžbety Jasovičovej.

 Spočiatku sa stretnutia konali v starej budove DZSČR, v súčasnosti využívajú miestnosti zborového domu. Klub nemá žiadne materiálne vybavenie, financovaný je zo sponzorských príspevkov, členského, často pomáha ev. cirkevný zbor (formou úhrady prepravných nákladov) a mesto Nadlak.

Medzi obľúbené aktivity dôchodcov patria návštevy okolitých cirkevných zborov, slovenských obcí v Maďarsku (Sarvaš, Slovenský Komlóš), družobné vzťahy majú aj s viacerými dôchodcovskými organizáciami na Slovensku (napr. Budmerice, Nové Sady).

Zoznam informátorov:

Ivan Miroslav Ambruš (1950)

Pavel Hlásznik (1968)

Kristína Iucanová (1977)

Ján Keleš (1954)

Elena Kmeťová (1957)

Ondrej Kresan (1971)

Pavel Krokoč (1974)

Ondrej Porubský (1976)

Ján Rozkoš (1950)

Ján Šušlák (1951)

Ondrej Uram (1967)

Juraj Dušan Vanko (1972)