Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Dňa 11. a 12. októbra 2024 sa v Múzeu Sigmunda Freuda, na Berggasse 19 vo Viedni uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia s názvom „Absencia/Neprítomnosť“. Za dominantný tematický pilier uvedeného podujatia je možné označiť psychoanalyticko – interdisciplinárne uchopenie pojmu absencia/neprítomnosť. Dvojdňová konferencia, v samotnom rodisku psychoanalýzy, prezentovala práve tieto mnohotvárne aspekty absencie/neprítomnosti z rôznych perspektív a disciplín. Vedecké podujatie bolo určené odborníkom z teoretickej oblasti i praxe. Zúčastnili sa ho renomovaní vedci nielen z Rakúska, ale i z Nemecka, USA, Kanady, Spojeného kráľovstva, Ruska a Švajčiarska. Dôraz bol kladený na psychologický fakt, ktorý reflektoval skutočnosť, že v psychoanalytickom myslení predstavuje absencia/neprítomnosť kritickú zložku, hoci pojem ako taký sa v spisoch Sigmunda Freuda, ani v slovníku psychoanalýzy nevyskytuje príliš často. Medzi hlavné myšlienkové/programové okruhy vo svojej širokospektrálnosti patrila i reflexia neprítomnosti v umení a literatúre, kde sa čoraz častejšie diskutuje o nedostatku, strate, prázdnom priestore, ale aj o ďalších pojmoch zo sémantického poľa absencie ako je snenie, alebo roztržitosť. Počas konferencie boli formulované atemporálne otázky reflektujúce v sebe i problematiku súčasného sveta a kultúry, napríklad: Čo robí neprítomnosť tela v digitálnej komunikácii, kde je k dispozícii telo len ako obraz, so subjektom a spoločnosťou? Aké fantázie neprítomnosti, alebo trvalej dostupnosti pôsobia v umelej inteligencii? Je možné vnímať a zároveň si predstaviť budúcnosť ako blížiacu sa absenciu vzhľadom na klimatickú krízu a ekologický kolaps, ku ktorému ľudstvo smeruje? Pri následnom demaskovaní pojmu absencia/neprítomnosť a snahe o adekvátne zodpovedanie otázok bol samotnými účastníkmi konferencie dôraz kladený na rôznorodosť spôsobov, ktorými je absencia vyjadrená, t.j. môže sa ukázať len ako výzva, alebo môže znamenať pre jedinca traumatickú skúsenosť. Zároveň môže byť, bez ohľadu na jej závažnosť, spôsobená náhodou, alebo nevyhnutne spojená s ľudskou existenciou. Zvyčajne sa prežíva ako skúsenosť, ktorá vyžaruje z druhého, ale môže byť aj posilnená, alebo dokonca vyhľadávaná samotným človekom.

Podľa definície švajčiarskeho profesora Joachima Küchenhoffa formulovanej počas konferencie je absencia určitým druhom negativity, ktorej dôsledky môžu byť produktívne aj deštruktívne. Strata objektu, ktorá sa môže spájať s neprítomnosťou, môže byť prijatá so smútkom, alebo melanchóliou. Obe sú porovnateľné v tom, že bojujú za trvalú prítomnosť neprítomného objektu, ale iným spôsobom a s inými dôsledkami pre osobu postihnutú neprítomnosťou daného objektu.

Obrázok č. 1: Švajčiarsky profesor Joachim Küchenhoff počas prednášky na konferencii

Zdroj: Ingrid Baniatová, 2024

Na koncept neprítomnosti ako na dominantný, významný a špecifický faktor konferencie poukázala počas svojej podnetnej prednášky i samotná riaditeľka Múzea Sigmunda Freuda vo Viedni Monika Pessler. Pred rekonštrukciou/redizajnovaním múzea v roku 2020 boli interní a externí odborníci požiadaní, aby zvážili nasledujúcu otázku: Ako je možné prezentovať Freudovo dielo spôsobom, aby vyniklo to, čo tam už nie je a v minulosti bolo fundamentálnym prvkom počas výkonu Freudovej psychoanalytickej praxe? Stačí si pomyslieť na známy terapeutický gauč, ktorý si Sigmund Freud vzal so sebou do londýnskeho exilu, keď utekal pred nacistickým režimom. Monika Pessler poukázala na kľúčovú/ústrednú dominantu samotnej budovy, sídliacej na Berggasse 19 vo Viedni. Podľa jej slov vyslovených počas konferencie, záujem návštevníkov múzea pramení zo všeobecnej túžby skúmať počiatky psychoanalýzy priamo na mieste jej vzniku. Vonkajšie percepčné podnety, ktoré sa v súčasnosti odhaľujú v pôvodnom rodisku psychoanalýzy, sú prevažne redukované na architektonické fragmenty a na to, čo sa zdanlivo stratilo, t.j. na to, čo chýba/absentuje. Samotný akt seba-lokácie návštevníka múzea sa stáva predmetom neustáleho porovnávania toho, čo tu kedysi bolo, zrkadliace sa v rovine predmetnej absencie s tým, čo tu zostalo, alebo čo je ešte možné vidieť. Ústredným cieľom celého konceptu bolo zachovanie autentickosti, čiže aj objektovej neprítomnosti.

V záverečnom bloku interdisciplinárnej konferencie odznela prednáška ruského psychoanalytika Viktora Mazina, ktorý vo svojom výskume v oblasti absencie nadviazal na freudovskú tradíciu sebaanalýzy, vychádzal popritom zo svojej konkrétnej skúsenosti s neprítomnosťou v priestore, ktorú po sebe zanechali zmiznutí ľudia. Viktor Mazin počas svojej inšpiratívnej prednášky poukázal na špecifickosť a dôležitosť pojmu absencia v koncepcii J. Lacana. Akcent bol kladený na jej heterogénne vymedzenie, na jej odlišnosť od nedostatku a medzery. Jedinou spoločnou črtou podľa Viktora Mazina je zrejmý fakt, že absencia/neprítomnosť vždy odkazuje na reálnu skutočnosť.

Obrázok č. 2: Ruský psychoanalytik Viktor Mazin počas prednášky na konferencii

Zdroj: Ingrid Baniatová, 2024

Po prednesení príspevkov svetovo uznávaných odborníkov je možné v závere skonštatovať, že uvedená vedecká konferencia prispela nielen k obohateniu poznania pozvaných účastníkov podujatia, ale taktiež podporila medzinárodnú interdisciplinárnu výmenu skúseností a poznatkov tým spôsobom, že ponúkla detailné náhľady do teórií renomovaných vedcov a priniesla mnohé inšpiratívne impulzy potrebné pre budúce vedecké bádanie a následnú spoluprácu.