Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Téma tohto príspevku vyplynula akosi prirodzene z ľudského záujmu o zahraničných študentov- Slovákov na Katedre manažmentu kultúry a turizmu, aj iných katedrách FF UKF v Nitre. Záujem o sociokultúrne prostredie z ktorého pochádzajú, názory, postoje, o spoločné, aj špecifické črty v ich živote a myslení, sa prejavil v neformálnych rozhovoroch mimo edukačného procesu, i priamo v ňom, pretože problematika etnických minorít a procesov je významnou súčasťou obsahu niektorých predmetov vyučovaných na Katedre manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre.

Na slovenských vysokých školách študuje každoročne približne tristo štipendistov zo slovenských zahraničných komunít. Okrem štipendií [1] hradí slovenská strana aj študijné poplatky.[2] Napríklad v akademickom roku 2005/2006 bolo priznaných 68 štipendií na I., II. a III. stupeň vysokoškolského štúdia [3]. O túto formu pomoci Slovenskej republiky Slovákom žijúcim v zahraničí je mimoriadny záujem, ktorý niekoľko stonásobne prevyšuje stanovené kvóty. V rokoch 1988–2004 ukončilo štúdium na slovenských vysokých školách 499 krajanov-štipendistov vlády SR.[4] Za ostatných 20 rokov je to približne 30 absolventov ročne.

Na FF UKF v Nitre študuje približne 30 zahraničných Slovákov ročne. Niektorí z nich boli respondentmi dotazníkového prieskumu alebo interview, na základe ktorých tento príspevok vznikol. Zoznam poskytlo študijné oddelenie FF UKF v Nitre v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov. Do dotazníkového prieskumu boli okrem študentov FF zahrnutí i študenti z iných fakúlt UKF, ktorí boli v období prieskumu prítomní v študentskom domove. Bolo rozdaných 40 dotazníkov, 27 sa vrátilo, z toho 25 vyplnených. Dôvodom menšej návratnosti bola neprítomnosť študentov v Nitre. I napriek štatistickému charakteru dotazníka ako metódy bolo spracovanie získaných informácií viac kvalitatívne ako kvantitatívne.

Identita, jazyk, kultúra, etnicita. Identita je výsledkom procesu stvárňovania seba samého podľa vzoru iného jednotlivca alebo skupiny. Prostredníctvom tohto procesu si jedinec osvojuje vlastnosti a vykazuje správanie zhodné s iným jedincom alebo skupinou, s ktorými sa identifikuje.[5] Keďže príspevok sa venuje študentom z prostredia etnických minorít, mohlo by sa zdať, že jediným relevantným nástrojom výskumu je etnická identita.

Ak etnicita je „súhrn vlastností, znakov a symbolov odrážajúcich: spoločný pôvod, jazyk, kultúru, etnické vedomie a etnonym, prostredníctvom ktorých si príslušníci etnika uvedomujú svoju spolupatričnosť a zároveň odlišnosť od iných podobných spoločenstiev“[6], potom platí, že etnická identita je jedným z komponentov etnicity.

Miera etnicity sa reprodukuje medzigeneračným prenosom jej zložiek, čím sa zabezpečuje jej stabilita. Pôsobením historických, ekonomických, politických procesov a interetnických vzťahov sa však etnicita môže v rôznej intenzite meniť (kultúrny kontakt, adaptácia, akulturácia, asimilácia).[7] Etnicita predstavuje v čase a priestore jedinečnú a originálnu konfiguráciu už spomenutých komponentov [8]. Vzťah etnicita – etnická identita je teda permanentne modelovaný nielen etnickými faktormi, ale komplexným spôsobom existencie človeka v spoločnosti- teda kultúrou. Identifikácia (ako manifestovanie identity) je proces dynamický, vytváraný sociokultúrnymi javmi a preto i výsledok- identita (v našom prípade etnická), je v neustálej interakcii s obklopujúcim sociokultúrnym prostredím. Žiadny z kontextov identity v skutočnosti nikdy nie je oddelenou a samostatnou kategóriou, ale súčasťou všetkých ostatných kontextov, s ktorými môže mať rôzne veľké prieniky a vzťahy rôznej intenzity.

Akú úlohu tu zohráva jazyk? Vplyv jazyka na etnicitu a etnickú, ale aj iné kontexty identity, ilustruje fakt, že je jedným z komponentov etnicity. Avšak nie vždy a všade vplýva rovnakou mierou. Vo všeobecnosti je vplyv jazyka širokospektrálny. Od najsignifikantnejšieho a najdôležitejšieho indikátora miery etnicity, napríklad používanie slovenčiny Slovákmi v Slovenskom Komlóši alebo vo Viedni [9], až po minimálnu, alebo strácajúcu sa etnodeterminujúcu funkciu, napríklad v prípade Slovákov v slavónskom Ledeniku a Zokovom Gaji [10]. Aj samotný význam etnicity a etnickej identity v autoidentifikácii a živote členov minorít je rôzny. Môže byť významnou súčasťou identity, napríklad u bihorských Slovákov, alebo naopak, menej podstatným faktorom formovania identity, napríklad v prípade mladších generácií slovenských imigrantov v Kapskom Meste, ktorí „sa identifikujú ako Afrikanci, lebo sa v Afrike narodili a snažia sa o čo najrazantnejšie včlenenie do spoločenstva globalizovaných občanov, ktorí majú tisíce iných problémov ako etnicita.“ [11] V akademickom prostredí UKF v Nitre by slovenský jazyk zahraničných Slovákov, ako jeden z etnoidentifikačných faktorov, mal zohrávať minimálnu úlohu, keďže študenti ako príslušníci etnickej minority sú v prostredí materského národa. Nejedná sa o interetnické, ale o intraetnické vzťahy. No i v rámci nich je jazyk prejavom diferenciácie- intraetnickej. Výsledky dotazníka preukazujú etnopsychologické vplyvy aplikovania menšinového jazyka (respektíve nárečia) v materskom prostredí. Mnohí respondenti sa hanbia za svoju slovenčinu, ktorú považujú za nedokonalú, v akademickom prostredí nepostačujúcu. Traumatizovanie vyplýva nie z jej neovládania, ale z diferencií s odbornou či hovorovou slovenčinou na Slovensku (v závislosti od oblasti pôvodu-jazykového ostrova, kedy jazyk menšiny obsahuje archaizmy, ale aj srbizmy, rumunizmy a pod.). Problémom pre nich je i český jazyk, respektíve odborná literatúra v češtine, ktorá je často obsahom študijného materiálu na slovenských univerzitách. Zahraniční Slováci- študenti sú domácimi študentmi najprv vnímaní ako nárečová skupina. Domáci študenti tiež hovoria nárečiami (východniari, záhoráci, spišiaci), vzhľadom k spisovnej slovenčine často omnoho rozdielnejšími ako je napríklad bihorská alebo sriemska slovenčina. Problémom teda nie je samotné nárečie, ale úroveň ovládania spisovnej slovenčiny, kodifikovanej a používanej v úradnom styku na Slovensku a v akademickom prostredí slovenských univerzít. Tú, v porovnaní s nimi, lepšie zvládajú domáci študenti. Mnohí z nich sa ju nenaučili doma, v rodine alebo lokálnej societe, ale prostredníctvom médií a školy. Ak zahraniční študenti pociťujú tento rozdiel ako hendikep, k jeho zmene je potrebné zabezpečiť používanie spisovnej slovenčiny mediálne a edukačne v ich domácom prostredí, čo sa čiastočne i deje. Rozdiely slovenčín etnických minorít a spisovnej či hovorovej slovenčiny na Slovensku už dávno nemožno uspokojujúco vysvetliť len migračnou genézou osídľovania Dolnej zeme (zjednodušene: z ktorej nárečovej oblasti Slovenska prišli ich predkovia pred dvesto rokmi, taká je ich slovenčina dnes a práve preto). Moderné metódy predstavuje pluricentrická koncepcia vývoja slovenského jazyka [12], ktorá môže byť nástrojom vyrovnania sa s komplexmi vyplývajúcimi z rozdielnosti slovenčiny na Slovensku a slovenčín jazykových ostrovov na Dolnej zemi (a nielen tam).

Etnickú identifikáciu študentov- zahraničných Slovákov determinuje situácia, miesto (kde) a opozícia (voči komu sa vymedzujú). Ak na Slovensku, najčastejšie sa vymedzujú ako Slovák/Slovenka žijúci/žijúca v zahraničí, alebo Slovák/Slovenka z/zo Rumunska, Srbska (krajiny pôvodu), menej ako len Slovák/Slovenka, alebo termínom zahraničný Slovák. Zriedkavo sa predstavujú aj podľa krajiny pôvodu ako Rumun, Rumunka, Slovinec. Vo svojom domácom prostredí sa identifikujú ako Slováci, niekedy s prívlastkom, alebo zdôraznením, že domáci odtiaľto, prípadne etnickú identitu vymení lokálna (napríklad Ljubljančan). Mimo Slovenska, alebo krajiny pôvodu sa identifikujú najmä ako Slovák/Slovenka, alebo Slovák/Slovenka z/zo (krajina pôvodu). Ako občan krajiny pôvodu, Rumun, Srb zriedka. Na Slovensku sú domácimi študentmi často označovaní podľa krajiny pôvodu (Rumuni, Srbi, Chorváti). Zahraniční slovenskí študenti s tým nemajú problém, považujú to za synonymum regionálnej diferenciácie Slovákov zo Slovenska (východniar, lipták, záhorák).

Na FF UKF v Nitre študujú najmä Slováci z Rumunska a Srbska, menej z Chorvátska a Slovinska. Dôvodmi ich štúdia na Slovensku podľa nich sú:

• Lepšie podmienky k štúdiu vzhľadom na krajinu pôvodu (najmä štipendium, kvalita ubytovania, systém vzdelávania a infraštruktúra mesta).

• Etnicita- lebo som Slovák/Slovenka.

• Nová skúsenosť a väčšia perspektíva uplatnenia.

• Spojenie etnicity a jazyka- odpoveď: lebo som Slovák/Slovenka a chcel/chcela som sa zdokonaliť/študovať v materinskom/slovenskom jazyku.

Všetci respondenti komunikujú s rodičmi, súrodencami a starými rodičmi výhradne slovensky. Výnimkou sú etnicky zmiešané manželstvá rodičov, alebo vlastné partnerské multietnické vzťahy.

Ďalšími dôvodmi výberu Slovenska boli: možnosť študovať v zahraničí, dobrý študijný odbor,zvedavosť, zámer bývať na Slovensku. Väčšina respondentov vo svojom domácom prostredí navštevovala slovenské škôlky a základné školy, stredný stupeň v slovenčine už menej z nich, v závislosti od lokality pôvodu a dostupnosti. Súvzťažnosť vzdelávania v materinskom jazyku a jeho vplyv na etnicitu a etnickú identitu nie je potrebné bližšie objasňovať ani dokazovať. Odzrkadlila sa i v ich rozhodovaní o štúdiu na Slovensku.

Za najdôležitejší impulz k uskutočneniu tohto kroku považujú:

• Už spomenuté, lepšie podmienky k štúdiu (najmä štipendium a študijný odbor), etnicitu (ja a moja slovenská národnosť).

• Materinský jazyk, svojho učiteľa (zo slovenského gymnázia), priateľov (ktorí im poskytli informácie a motiváciu, alebo spoločne s nimi prišli študovať).

• Odporúčanie rodičov, príbuzných, alebo priateľov, ktorí na Slovensku už študovali, alebo žijú.13

Dlhodobé kontakty minoritných Slovákov so Slovenskom a ich kontinuita sú výsledkom nielen kultúrnej kompatibility a historických vzťahov, ale aj sociálnych a politicko-ekonomických súvislostí. Dôležitým faktorom príchodu a adaptácie na Slovensku (v pre nich cudzom prostredí) je charakter lokality, z ktorej prichádzajú. Nielen etnické, ale aj migračné procesy sú tak modelované blízkosťou, respektíve vzdialenosťou kultúrneho, administratívno-správneho alebo vzdelávacieho centra od miesta bydliska (a to bez ohľadu na minoritný či majoritný typ), ďalej zamestnanosť, respektíve nezamestnanosť v lokalite pôvodu.[14]

Pokiaľ Slovensko, slovenčina a slovenskosť budú mať čo ponúknuť Slovákom v zahraničí i po sociálno- ekonomickej stránke, perspektíva ich prežitia ako enklávy, či diaspóry, je pomerne vysoká. Ak nie, ich pretrvanie vo verejnej sfére je vážne ohrozené.

Veľká časť študentov má príbuzných, ktorí sa prisťahovali a trvalo žijú, alebo dočasne pracujú na Slovensku. Štatisticky najviac príbuzných na Slovensku majú študenti z Bihoru, najmenej zo Srbska.

„Teta žije v Skalici- máme sa veľmi dobre (dobré vzťahy).“ „Máme tu narodených- rodinu, máme výborný vzťah.“ „Súrodenci, študujú tiež na VŠ.“„Bratranec- 12 rokov tu je- zverolekár, a brat 1 rok tu je- mäsiar.“ „Mám tu troch bratov- pracujú a žijú tu viac ako 7 rokov“

„Súrodenci- už 15 rokov sú tu, majú tu svoje vlastné rodiny.“

Po skončení štúdia plánuje väčšia časť z nich zostať na Slovensku (z toho najmä bihorčania), vrátiť sa zamýšľa menej (z nich najviac zo Srbska), nevie alebo chce ísť do inej krajiny- spolu 8 respondentov. Aj v prípade návratu domov považujú štúdium na Slovensku za výhodu, pretože:

• Štúdiom v zahraničí získajú informácie o inej krajine (Slovensku), zvyšuje sa ich adaptabilita/-lnosť na nové prostredie, čo je zo sociálno-psychologického hľadiska výhoda.

• Zdokonalia sa v slovenskom jazyku (vrátane odbornej terminológie).

• Budú sa môcť uplatniť na slovenských školách v materskej krajine (najmä respondenti z Bihoru), alebo zamestnať v slovenských firmách v krajinách pôvodu.

Niektorí nadlackí maturanti, ktorí idú študovať na Slovensko, sa tak rozhodli preto, lebo Rumunsko je novým členským štátom EU, vzniklo a vzniká tu množstvo firiem, ktoré obchodujú i zo Slovenskom. Firmy potrebujú preklady úradných a obchodných dokumentov. V tom maturanti vidia perspektívu zamestnania a preto po skončení zamýšľajú vrátiť sa.

Nevýhodou štúdia na Slovensku pre nich je menšia znalosť rodnej krajiny po návrate domov, keďže učivo na slovenskej univerzite je zamerané najmä na slovenské reálie (podľa študijného odboru, najmä geografia, kultúra, história ap.). Po návrate im informácie tohto typu o domovine chýbajú. Ďalšou nevýhodou štúdia na Slovensku podľa nich môžu byť intraetnické rozdiely (neberú nás rovnako).

Viaceré názory boli typu: „Domáci sú sebavedomejší, lebo sú lepšie jazykovo aj vedomostne vybavení, zato však menej úprimní a niekedy povýšeneckí. My (zahraniční) sme takí úprimnejší, otvorenejší, ale aj zakríknutejší a menej sebavedomí.“

Niektorí respondenti totiž uviedli i diskrimináciu, povýšenosť alebo opovrhovanie zo strany domácich spolužiakov, prípadne vyučujúcich, ktorí neakceptovali rozdielnosť štartovacích čiar. Pre objektívnosť je potrebné poznamenať, že najviac odpovedí na otázku:

„Čo vás po príchode na štúdium príjemne prekvapilo?“ bolo typu: „spolužiaci zo Slovenska- ochota pomáhať, tolerancia“, alebo „ústretovosť na katedre- neboli žiadne problémy kvôli tomu, že pochádzam z iného štátu“.

Rozdielnosť v hodnotení je zrejme spôsobená subjektívnymi pocitmi, konkrétnymi interpersonálnymi vzťahmi a osobami. Pravdou však zostáva, že užšie kontakty, komunity a priateľské skupiny vytvárajú v prvom rade so spolužiakmi- rodákmi, potom s ostatnými zahraničnými Slovákmi. Za nevýhodu považujú aj dočasný, alebo trvalý odchod z domáceho prostredia a odlúčenie od lokálnej society.[15] Je zaujímavé, že i napriek malej frekventovanosti návratov domov počas štúdia, má väčšina z nich partnera (priateľa/priateľku) z krajiny pôvodu, buď z vlastnej minority, alebo z majority (u respondentov v približne rovnakom zastúpení). Perspektívu po ukončení štúdia vidia:

• V uplatnení sa v odbore na Slovensku alebo v rodnej krajine, pričom väčšina z nich uprednostnila uplatnenie sa na Slovensku.

•  Ako učitelia v rodnej krajine. Odpovede typu učiť v rodnej dedine, lebo tam je málo slovenských učiteľov boli najmä z Bihoru. U Slovákov z Bihoru na otázku, kde by sa chceli realizovať po ukončení štúdia, prevládala odpoveď typu zostať na Slovensku. Pri otázke o ich reálnej perspektíve však prevládla odpoveď typu učenie doma.

O spokojnosti s výberom školy práve na Slovensku svedčia i odpovede na otázku, či by sa po skúsenostiach, ktoré majú, rozhodli rovnako. Všetci respondenti sa zhodli, že áno, z nich približne tretina by si vybrala iný odbor, univerzitu alebo mesto, alebo by z dôvodu náročnosti zvolili jednoodborové štúdium namiesto dvojodborového, ktoré absolvujú.

Z hľadiska manažmentu kultúry a inštitucionálneho fungovania slovenských minorít je kľúčovým zistenie, že 22 z 25 respondentov doma, pred nástupom na štúdium, bolo činných v miestnych kultúrno-osvetových inštitúciách/aktivitách. Vo folklórnom súbore a divadle súčasne to bolo 12 respondentov, len vo folklórnom súbore 6, len v divadle 2. V žiadnej podobnej aktivite 3.16 Je evidentné, že kultúrno-osvetová činnosť/inštitúcie sú dôležitým faktorom nielen udržiavania samotnej minority a interpretovania tradičnej kultúry, či spoluvytvárania etnickej identity, ale významne formujú základné charakterové črty osobnosti, prejavujúce sa individualizmom, aktivizmom, uvedomelosťou a kolektívnym myslením.[17] Prejavujú sa komplexne, v našom prípade napríklad aj ich voľbou študovať na univerzite v Nitre, v relatívne cudzom a súčasne i domácom prostredí.

Záver. V prípade zahraničných Slovákov študujúcich na UKF v Nitre úloha jazyka nie je etnodiferenciačná, materinský jazyk je diferenciátorom intraetnickým. Manifestovanie identity študentov kolíše medzi etnickou, štátnoobčianskou a lokálnou, podľa kontextov a identifikačnej situácie. Etnicita a jazyk ich do študentskej society začleňujú relatívne bezproblémovo. Sociálno-ekonomické podmienky jednotlivých lokalít pôvodu sú špecifické nielen vzájomne, ale i v porovnaní so Slovenskom a neustále sa menia. Štúdium a práca na Slovensku je pre nich jednou z najlepších perspektív a poskytuje isté výhody. Etnicita a jazyk sú v tomto prípade racionálnym nástrojom získania ekonomického, sociálneho a edukačného profitu. Majú pragmatický a racionálny základ, čo možno považovať za ich ďalší rozmer.

Poznámky:
[1] 6000 korún mesačne + jednorazový príspevok 1000 korún pri nástupe a 1000 korún pri ukončení magisterského štúdia, pri doktorandskom štúdiu o 1000 korún mesačne aj jednorazovo viac.
[2] O VYSOKÉ ŠKOLY V SR SA ZAUJÍMAJÚ NAJMÄ SRBI 2007
[3] Srbsko a Čierna Hora 42, Rumunsko 11, Ukrajina 7, Poľsko 3, Chorvátsko 3, Kirgizsko 2.
[4] INFORMÁCIA O PLNENÍ DLHODOBEJ KONCEPCIE ČINNOSTI GSZS ZA ROK 2005, 2007
[5] KOLEKTÍV 1968: 151
[6] EĽKS I. 1995: 124 – etnicita.
[7]Vo vzťahu ekonomickej činnosti a etnicity na Dolnej zemi bližšie pozri ŠUSTEKOVÁ 2006, alebo ŠUSTEKOVÁ 2004, ČUKAN 2005.
[8] BOTÍK 1991: 19
[9] Ako Slováci sa identifikujú práve preto, že ich materinským jazykom je slovenský jazyk. Bližšie pozri ČUKAN 2004 alebo GLOVŇA 2002.
[10] Etnické vedomie a identifikácia sa strácajú i napriek dobre zachovanému kysuckému nárečiu slovenského jazyka z dôvodu konfesionálnej identifikácie s chorvátskymi katolíkmi. (ČUKAN 2004: 349)
[11] ČUKAN 2004: 350
[12] DUDOK 2002: 14-19
[13] O vplyve inštitútov lokálneho spoločenstva (kňaz, učiteľ, divadlo, škola) na etnicitu bližšie MICHALÍK 2006.
[14] Napríklad ak nadlackí Slováci chcú študovať na vysokej škole v slovenskom jazyku, môžu tak urobiť na Katedre slovenského jazyka Fakulty cudzích jazykov a literatúry Univerzity v Bukurešti. Je vzdialená 600 km. Univerzity v Nitre 390 km. Z Bihoru je do Nitry približne 500 km, rovnako ako do Bukurešti, no v Bukurešti nedostanú štipendium.
[15] Študenti cestujú domov najčastejšie mesačne alebo raz za dva mesiace, zriedkavejšie raz za tri mesiace.
[16] V cirkevnom spevokole a kultúrno-osvetovom spolku po jednom.
[17] Problematike inštitúcií, napr. minoritných samospráv, sa venuje MICHALÍK 2006.