Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Šport predstavuje jeden z kľúčových fenoménov dnešnej doby a stáva sa tak neoddeliteľnou súčasťou globalizovaného sveta. Samotný šport je v základnom jednoduchom delení dvojdimenzionálnou záležitosťou. V individuálnej rovine môže slúžiť ako zdroj zábavy a značných príjmov pre tých, ktorí ho uskutočňujú – športovci a organizátori (profesionálni, ale aj amatéri). Na druhej strane šport prináša príležitosť pre aktivitu a zábavu, ktorú predstavuje samotné sledovanie športových podujatí. Komplexne by sme takúto skupinu ľudí mohli označiť ako športových divákov. Či už to vychádza z podstaty samotnej hry, alebo je to dielom niektorých iných vplyvov, najväčšiu pozornosť športových divákov na celom svete už dlhodobo a tradične priťahuje kolektívny šport – futbal. V niekoľkých posledných dekádach to však nie sú iba priaznivci z celého sveta, kto upriamuje svoju pozornosť k tejto nádhernej, dynamickej a zároveň taktickej hre. Futbal sa stal predmetom záujmu médií, politikov a predovšetkým akademických pracovísk z odboru sociológie, psychológie, antropológie, kulturológie, kriminalistiky, ale aj množstva iných disciplín. Objektom záujmu sa však nestáva iba hra, ale mimo nej aj niektoré špecifické prejavy a praktiky, ktoré sa objavujú pred, počas aj po ukončení športových podujatí. Spomínanými praktikami môžu byť napríklad rôzne pokriky, transparenty či zástavy, hádzanie predmetov na hraciu plochu, vniknutie na ihrisko, vytrhávanie sedadiel, bitky a napádanie fanúšikov súpera či bezpečnostných zložiek, polície, usporiadateľskej služby a podobne. Tento fenomén tak nabral nečakané obrátky a stal sa problémom v mnohých vyspelých, ale aj menej vyspelých krajinách, medzi ktoré sa zaraďuje aj Slovenská republika. Aj keď na našom území spomínaný jav nedosahuje až takých rozmerov ako napríklad v susednom Poľsku, kde sa to prenieslo až do životného štýlu množstva jednotlivcov, nemôžeme tento jav a jeho prejavy bagatelizovať a mala by mu byť venovaná náležitá pozornosť spoločenských vied.
Predmetom záujmu predkladaného článku je prezentácia a analýza subkultúr v slovenskom futbalovom prostredí. Zameriame sa na konkrétny príklad skupiny ultras MŠK Žilina. V rámci textu sa zameriame na fungovanie spomínanej skupiny, jej historický vývoj, štruktúru, pravidlá a sankcie, medziskupinové vzťahy a špecifické symboly. Zároveň sa venujeme aj analýze správania sa skupiny pred, počas a po športovom podujatí, ktorým je v našom prípade futbalový zápas. Na základe takejto analýzy môžeme bližšie určiť, či sa jedná o prejavy subkultúry alebo kontrakultúry.
Odborný článok, ako aj výskum, ktorý prebiehal pri jeho tvorbe, bol realizovaný vďaka projektu UGA s názvom Subkultúry súvisiace so športom a registračným číslom 1/7/2020.
Kultúra, subkultúra, kontrakultúra. Pre lepšiu orientáciu v problematike, ako aj pre určenie kritérií hodnotenia jednotlivých prejavov, je nevyhnutné definovať východiskové pojmy, ktoré s témou úzko súvisia – subkultúra a kontrakultúra.
Každý veľký celok sa skladá z menších častí. Tak to je aj v prípade kultúry, ktorej súčasťou sú subkultúry. Týmto pojmom sa zaoberal Chris Barker, ktorý ho bližšie opísal v knižnej publikácii s názvom Slovník kulturálních studií. Uvádza v ňom, že predpona „sub“ poukazuje na zvrchovanosť a odlišnosť od dominantnej, respektíve mainstreamovej spoločnosti. Tvorí ju skupina ľudí, ktorá zdieľa zvláštne hodnoty a normy, v ktorých sa rozchádza s dominantnou spoločnosťou (Barker, 2006). V knihe Úvod do sociologie sa píše, že popri prvkoch zdieľaných celou spoločnosťou existujú rôzne elementy kultúry, ktoré sú spoločensky diferencované a modifikované a takýmto spôsobom vznikajú subkultúry – výrazne odlišné kultúry skupín (Havlík, 2007). Termín subkultúra je tiež charakterizovaný ako oddelená časť čiastkovej kultúry, vyčleňovanej podľa formálnej špecializácie, a to zhodne so sociálnou pozíciou skupiny ľudí, ktorej je takáto časť kultúry vlastná. Je to taká skupina ľudí, ktorá nemôže existovať oddelene od ostatných častí. Súčasťou subkultúry je vlastný životný štýl, hodnoty, komunikačné formy, žargóny a iné. Dôležitým znakom subkultúry je zjavné odlíšenie sa od dominantnej kultúry (is.muni.cz, 2020). Dôležitou definíciou je aj tá, ktorú uvádza do súčasnosti neprekonaný knižný zdroj Človek v spoločnosti od Davida Krecha a kolektívu. Ten hovorí, že subkultúra je: „tá časť celkovej kultúry spoločnosti, ktorá je typická pre niektorý výsek spoločnosti, napríklad pre etnickú skupinu, spoločensko-triednu alebo regionálnu skupinu“. (Krech a kol., 1968: 426)
Ďalším termínom, ktorý je potrebné objasniť, je kontrakultúra. Tento pojem odkazuje na hodnoty, presvedčenie a postoje, respektíve kultúru minoritnej skupiny, ktorá je v opozícii k mainstreamovej alebo dominantnej kultúre. Kontrakultúra teda umiestňuje samú seba do opozície proti vládnucej kultúre, a to spôsobom, ktorým sa odlišuje od subkultúry. (Barkej, 2006) Je dôležité uviesť aj inú definíciu kontrakultúry. Tá opisuje daný termín ako subkultúru, pre ktorú je typický nesúhlas s ideami, normami a sociokultúrnymi regulatívmi prevládajúcej majoritnej kultúry. Neakceptuje kultúrne vzory, vzniká v opozícii mimo oficiálnu scénu, a pritom na jej pozadí, v inom prípade by stratila zmysel. Každá kontrakultúra je výsledkom kritiky, nie je však jej povinnosťou smerovať k úplnej negácii oficiálnej kultúry. (ismuni.cz, 2020)
Fanúšik, ultras, hooligans. Nevyhnutnou súčasťou článku je aj rozdelenie a charakteristika jednotlivých návštevníkov futbalového zápasu. Najviac využívanou je klasifikácia podľa Aceta, Smolíka a Sekota & Smolíka, ktorí rozdeľujú jednotlivých návštevníkov na futbalových štadiónoch do štyroch skupín: neaktívni diváci, klasickí fanúšikovia, chuligáni a ultras. Na základe daného delenia sme sa vedeli bližšie zamerať na nami skúmanú subkultúru. Z divákov sa môžu stať fanúšikovia. Pokiaľ sa budú čoraz viac identifikovať s klubom, môže dôjsť k situácií, že sa z nich stanú priaznivci ultras. Tí pomáhajú s choreografiami, kartóniádami, pyrotechnikou a pod. Tiež sa stáva, že jednotlivec zo skupiny ultras môže byť vylúčený alebo odíde sám. Je to najčastejšie z dôvodu, že osoba už nemá dostatok voľného času na prípravu choreografií, výjazdy na vonkajšie zápasy, kde sa jednotlivci z ultrasu vyprofilujú do skupiny chuligánov, najčastejšie bojom proti tzv. modernému futbalu, a sú znechutení z dlhodobej a až kriminalizujúcej kampani vedenej proti nim. (Acet, 2016; Smolík, 2008; Sekot a Smolík, 2009)

Neaktívni diváci. Podobne ako na nešportových predstaveniach zaujíma neaktívneho diváka dej a výsledok predstavenia. Mnohokrát nie je spojený s konkrétnym klubom, nenosí jeho symboly a ani sa s klubom nestotožňuje. Divák teda nie je zaujatý, čo u neho zvyšuje objektívne hodnotenie hry aj jednotlivých výkonov. Nie je vždy prítomný na futbalových štadiónoch, ale zápas často sleduje prostredníctvom internetu, televízie a podobne. V televízii je umožnené priblížiť detaily jednotlivých akcií, spomaliť pohyb hráčov, opakovať dramatické situácie a góly, poskytovať rozhovory a podobne, čo nie je pre diváka na tribúne dosiahnuteľné. Na druhej strane je televízne diváctvo ochudobnené o atmosféru na futbalových štadiónoch, ktorá sa vytvára ako bezprostredná reakcia na vývoj zápasu. Televízia tak môže prispievať ku zmene štruktúry návštevníkov, ktorí sledujú futbalové zápasy priamo na tribúne. (Slepička, 2010) Divákov môžeme vidieť na futbalových štadiónoch výhradne v prípade atraktívneho súpera. Podľa skalných fanúšikov a ultras nie je divák považovaný za priaznivca klubu, pretože nenapĺňa základný predpoklad fanúšikovstva, aktívne podporovať tím počas celého zápasu. (Šusta a Pařízková, 2014)
Klasickí fanúšikovia. Jedná sa o jednotlivcov, ktorí navštevujú futbalové zápasy pravidelne, majú vzťah ku svojmu klubu, často preto, že štadión sa nachádza relatívne blízko ich trvalého bydliska. Fanúšik má isté očakávania k priebehu zápasu a vďaka identifikácii sa s mužstvom prežíva ako neúspechy, tak aj úspechy klubu. (Slepička, 1990) Identifikácia fanúšika s mužstvom, rovnako ako vernosť značke, je naviac považovaná za silnú a pozitívnu podporu pre futbalové tímy. (Hunt – Bristol – Bashaw, 1999) V rámci športu, obzvlášť vo futbale, sa návštevníci môžu stať lojálnymi fanúšikmi voči klubu, ktorý navštevujú. Mnohokrát sa z nich stávajú až fanatickí fanúšikovia, ktorí málokedy vynechajú domáci zápas. (Thorne – Bruner, 2006) Fanúšikovstvo je odôvodnené celým radom faktorov ako získavanie znalostí, sociálna interakcia, vzrušenie a potešenie z hazardných hier a športového stávkovania. (Dwyer – Kim, 2011) Fanúšikovia očakávajú, že ich tím dokáže vyhrať väčšinu zápasov, prípadne všetky. Pokiaľ sa ich tímu aktuálne nedarí, tak fanúšikovia porovnávajú svoj tím s tímom ich najväčšieho rivala. Prežívajú radosť a vzrušenie, keď sa blíži dlho očakávaný zápas a ich tím neskôr porazí svojho rivala. (Havard, 2014)
Ultras. Ide o vysoko homogénnu skalnú fanúšikovskú skupinu, ktorá usiluje o čo najviac spektakulárny priebeh zápasov, vyhýba sa pri tom priamym konfliktom, násiliu a vandalizmu. Sú nositeľmi choreografií v zápasoch, k podpore tímov používajú pyrotechniku, transparenty a spev. (Sekot, 2013) Ich podpora je veľmi dobre organizovaná, občas je počuť militantná podpora svojho tímu. Pre ultras je znamenie oddanosti vycestovať s tímom na zahraničný zápas. (Gushwan, 2012) Atmosféra je zásadnou zložkou a mala by byť aj zážitkom v deň zápasu pre futbalových ultras. Niektorí uvádzajú, že nie sú až tak sklamaní prehrou svojho tímu, ale atmosféra musí byť jedinečná. (Edensor, 2014) Značne prežívajú každý futbalový zápas a zaujímajú sa o klubový život. Počas zápasu ich nájdeme na postranných tribúnach za bránkami, ktoré sú určené väčšinou iba na státie. Takmer každý fanúšik je oblečený do klubového dresu, trička alebo vlastní aspoň šál svojho obľúbeného klubu a finančne podporuje svoj tím. (Scholz, 2015) Mnoho skupín ultras tvoria osoby, ktoré majú dostatok poznatkov a skúseností o futbale, kluboch a hráčoch. Okrem toho tieto skupiny zahŕňajú jednotlivcov, ktorí vrcholový šport robili alebo ešte aj robia na vysokej úrovni a osoby so širokou škálou zručností a znalostí. Športoví psychológovia zistili, že pokiaľ sa naskytne príležitosť, tak sa môžu čo najviac naučiť práve prostredníctvom dialógov s týmito priaznivcami. Aký majú pohľad a názor na klub, hráčov, ale aj zamestnancov a podobne. (Nesti, 2010)
Chuligáni. O futbalových chuligánoch sa hovorí ako o prevažne mládežníckej subkultúre, ktorá ja spájaná so sociálne patologickými javmi. Futbaloví chuligáni sa združujú v skupinkách tvorených väčšinou mladými, militantne orientovanými priaznivcami. Tí prichádzajú na futbalové štadióny či do ich okolia s primárnym cieľom vyvolať konflikt či bitku s inými skupinami súperovho tímu. Bitke sa medzi aktívnymi fanúšikmi hovorí „tretí polčas“, „piknik“ alebo „grilovačka“. (Mareš – Smolík – Suchánek, 2004) Chuligáni dávajú tiež najavo svoju maskulinnú hrdosť spoločným zborovým spevom a odhodlaním brániť svoju česť päsťami. Navyše spoločne zdieľajú odmietavý postoj voči komercionalizovaniu hry, ktorá zväzuje schopnosť týchto mužov vyjadrovať svoju solidaritu s ostatnými mužmi v skupine práve zborovým spevom a oslavami. (King, 2000)
Geografické vymedzenie skúmaného objektu. Vybraný objekt skúmania sa nachádza v meste Žilina, čo indikuje už samotný názov športového klubu. Žilina sa nachádza na sútoku troch slovenských riek: Váh, Kysuca a Rajčanka. Počtom obyvateľov je štvrtým najväčším mestom na Slovensku. Zároveň je najväčším mestom severozápadu Slovenskej republiky, a preto je aj administratívnym, dopravným a kultúrnym centrom tejto časti republiky. (Bechný – Mačejková, 2015)

Historický vývoj Ultras Žilina. Historický vývoj Ultras Žilina môžeme na základe dostupných zdrojov a informácií rozdeliť do nasledovných troch fáz:
1. neoficiálne fungovanie,
2. oficiálne fungovanie,
3. novodobé neoficiálne fungovanie.

Začiatok prvej fázy, respektíve neoficiálne fungovanie môžeme datovať do roku 1996, kedy bola založená najstaršia a do súčasnosti stále fungujúca skupina verných fanúšikov. Nesie názov North Brigade a ich miestom na štadióne bol severný sektor. Z dostupných zdrojov vieme, že žilinskí fanúšikovia boli odjakživa prezývaní ako Šošoni, tí radikálnejší fungovali ako skupina Yellow Green Fanatics (YGF). Táto skupina v súčasnosti už nefunguje. Až v roku 2010 väčšina ľudí spájaných s ultras či hooligans aktivitami začala vzájomne spolupracovať, pretože dovtedy oficiálny fanklub MŠK Žilina netvorili ľudia, ktorí by chceli prezentovať mentalitu ultras. Aj z tohto dôvodu bola podpora tímu na tribúnach veľmi slabá, počty ľudí v severnom sektore boli veľmi nízke a vedúce osoby podporovali klub len pre vlastný osoh – zarábali na iných fanúšikoch. Po polročnom snažení sa podarilo spolupracujúcim skupinám dosiahnuť svoj cieľ v podobe vyhnania tohto fanklubu zo severnej tribúny a založenia nového, oficiálneho fanklubu a aj občianskeho združenia s názvom Žilinskí fanatici. (supporters.cz, 2020)
Cieľom oficiálnej skupiny bolo nadviazanie na predošlé fungovanie Yellow Green Fanatics a rozvíjať ultras mentalitu medzi ľuďmi v meste Žilina. V tejto dobe mala skupina niečo viac ako 300 členov a mnoho neoficiálnych sympatizantov. Oficiálnu skupinu tvorilo niekoľko malých skupín, ako napríklad Severný Sektor, Forza, Semper Fidelis či už spomínaná North Brigade. Najväčší zásah do fungovania vtedy pomerne čerstvo založenej oficiálnej skupiny bol historicky prvý postup MŠK Žilina do skupinovej fázy ligy majstrov. Vedenie klubu krátko na to zverejnilo nesmierne vysoké ceny vstupeniek na domáce zápasy. Napríklad na zápas proti FC Chelsea Londýn sa cena vstupeniek pohybovala v rozmedzí od 50 € až do 400 €. Oficiálna skupina – Žilinskí fanatici sa rozhodla odmietnuť platiť také vysoké sumy. Zároveň odmietli postoj vedenia klubu, ktoré uprednostnilo peniaze a zisk pred tým, aby sa verní fanúšikovia dostali na štadión. Takto sa začal oficiálny bojkot fanúšikov MŠK Žilina. Prestali navštevovať domáce zápasy MŠK Žilina a zorganizovali niekoľko akcií zameraných proti modernému futbalu a vykorisťovaniu fanúšikov. (supporters.cz, 2020) Vedenie klubu reagovalo na bojkot fanúšikov ofenzívnym spôsobom. Zrušilo severnú tribúnu ako miesto určené pre ultras počas domácich futbalových zápasov. Počas bojkotu sa činnosti Žilinských fanatikov však nezrušili úplne. Aktívne sa podieľali na tvorbe atmosféry na hokejových zápasoch Žiliny, zúčastňovali sa zápasov Goralu Žywiec, s ktorého fanúšikmi mali oficiálnu družbu. V čase bojkotu sa MŠK Žilina opäť dostala do európskej súťaže a na jej štadióne hrali mužstvá ako Athlético Bilbao či Rijeka. Žilinskí Fanatici aj napriek atraktívnym súperom zo zahraničia nepoľavili a v bojkote pokračovali. Po niekoľkých rokoch bojkotu došlo pred sezónou 2016/2017 k stretnutiu predstaviteľov Žilinských fanatikov a vedenia klubu. Výsledkom niekoľkohodinového rokovania bolo oficiálne vyjadrenie klubu, že severná tribúna bude opäť otvorená pre fanúšikov Žiliny. Po návrate priaznivcov na tribúny štadióna sa však fungovalo zložito. Mnoho členov z obdobia pred bojkotom si založilo rodiny, určilo iné životné priority a prestalo chodiť na futbal. Takto sa z vyše tisícového kotla stal kotol so 100-200 členmi na obyčajných zápasoch a 500-600 členmi na šlágroch. Avšak hneď v prvú sezónu po návrate verných fanúšikov ultras na tribúny MŠK Žilina získala titul, tak ako to mnohí členovia a vedenie Žilinských fanatikov hovorili ešte pred začiatkom sezóny. Oslavy majstrovského titulu však priniesli ďalší konflikt. Po konečnom hvizde posledného domáceho zápasu mali povolené oslavy titulu fanúšikovia s hráčmi priamo na ihrisku. Avšak členovia bezpečnostnej služby nechceli vpustiť na hraciu plochu fanúšikov zo severnej tribúny a rozháňali ich obuškami. No v majstrovskom ošiali sa na tento konflikt zabudlo. V nasledovnej sezóne prišlo opäť k veľkému konfliktu. Stalo sa tak počas domáceho zápasu MŠK Žilina proti FC Spartak Trnava, v ktorom hosťujúci Spartak predčasne oslavoval titul. V prvej časti zápasu vyskočili štyria členovia Žilinských fanatikov na strechu a prešli po nej až nad sektor hostí, kde chceli ukradnúť vlajku Spartaku, no neúspešne. V druhej polovici zápasu fanúšikovia Trnavy vytrhli plot. Avšak samotní fanúšikovia pred týmto aktom upozorňovali usporiadateľov, že plot je veľmi labilný až nebezpečný. Usporiadatelia však nespravili nič a z tohto dôvodu fanúšikovia Trnavy zvesili plot. Na to už usporiadatelia reagovali a celý hosťovský sektor, v ktorom sa nachádzali aj ženy s deťmi, vystriekali slzným plynom. Toto konanie vyprovokovalo fanúšikov Trnavy, čo vyústilo do potýčky s usporiadateľmi, ktorým sa situácia vymkla spod kontroly a musela byť privolaná polícia, ktorá kompletne vypratala hosťujúci sektor mimo štadión. V tomto momente fanúšikovia MŠK Žiliny prestali zo solidarity a úcty k fanúšikom Trnavy povzbudzovať svoj tím do konca stretnutia. V nasledujúcom týždni po zápase dala polícia klubu MŠK Žilina podmienku, aby dostatočne zabezpečil fanúšikovské sektory. Žilinskí fanatici z vlastnej vôle vypracovali niekoľko možností, ako tieto úpravy vykonať. No vedenie klubu videlo len jedinú možnosť, a to opätovné vysťahovanie domácich fanúšikov zo severnej tribúny. Aj napriek varovaniu zo strany vedenia oficiálneho fanklubu, že ak sa tak udeje, nastane opäť bojkot, sa vedenie MŠK Žilina definitívne rozhodlo znovu zrušiť severný sektor ako miesto pre domácich fanúšikov a urobili z neho hosťovský sektor. Po tejto udalosti sa členovia oficiálneho fanklubu a zároveň občianskeho združenia Žilinskí fanatici rozhodli ukončiť svoju oficiálnu činnosť. (ultras-magazine.com, 2020)
Po týchto udalostiach, ktoré sa odohrali v roku 2018, už MŠK Žilina nemá svoj oficiálny fanklub. No aj napriek tomu jednotliví členovia Žilinských fanatikov pokračujú v podporovaní svojho obľúbeného klubu. Naďalej sa snažia o rozširovanie ultras mentality, avšak nie na oficiálnej báze. Takto ultras funguje až do súčasnosti. (Informátor 1, 2020)
Štruktúra, pravidlá a sankcie, medziskupinové vzťahy. Súčasný Ultras Žilina sa, tak ako aj v minulosti, skladá z viacerých menších skupín. Vedenie kompletného celku vykonáva užšia skupina. Z tejto skupiny sa určí na jednotlivé zápasy vždy jeden zástupca, ktorý plní funkciu lídra/speakera a organizuje činnosť fanúšikov počas zápasu. Aktuálny počet členov je približne 300 ľudí, avšak jadro ultras je tvorené cca 20 členmi. Všeobecne medzi sebou nerozlišujú, či sa jedná o člena skupiny, ktorá šíri mentalitu ultras, alebo mentalitu hooligans. Napriek tomu presne vedia, ktorá skupina sa sústreďuje na šírenie mentality hooligans. (Informátor 1, 2020)

Tabuľka č. 1: Štruktúra ultras MŠK Žilina

Zdroj: Informátor 1, 2020

Pravidlá, ako aj sankcie za ich porušovanie nemá skupina Ultras Žilina nikde napísané a podávajú sa iba ústnou formou. Najdôležitejším pravidlom je strážiť si jednotlivé klubové suveníry, ako je napríklad vlajka – najcennejší klubový suvenír, šál a dres. Ak niekto z členov Ultras Žilina stratí alebo mu ukradnú niektorý zo suvenírov, tak v skupine stratí prestíž a zároveň dostane dohovor, aby sa podobná situácia v budúcnosti neopakovala. Ak sa však člen k strate suveníru neprizná a príde sa na to, tak môže byť vyhodený z radov Ultras Žilina a tiež môže prísť k fyzickému trestu v podobe bitky. Ďalším pravidlom je, že žiaden člen skupiny ultras nemôže počas vykonávania svojej fanúšikovskej činnosti požívať nijaké drogy alebo byť pod ich vplyvom. Nemal by ich používať ani mimo aktivít spojených s ultras mentalitou. Za nedodržanie tohto pravidla je vinník vyhodený zo skupiny ultras, a to bez možnosti návratu. Tretím pravidlom je, že žiaden člen nemôže spolupracovať s políciou, ak sa jedná o činnosti spojené s Ultras Žilina. Pri nedodržaní pravidla a zistení o takomto porušení je previnilec nenávratne vyhodený zo skupiny a vo veľkej miere mu hrozí aj fyzické napadnutie. Ďalším pravidlom, ktoré Ultras Žilina dodržuje, je pravidlo nepoužívania zbraní pri meraní síl s členom inej skupiny ultras. Ak je uvedené pravidlo niektorým z členov porušené, tak jednotlivec v značnej miere stráca prestíž a nadobúda status zbabelca. (Informátor 1, 2020)

Tabuľka č. 2: Pravidlá a sankcie ultras Žilina

Zdroj: Informátor 1, 2020

Ultras MŠK Žilina udržiava aj medziskupinové vzťahy, ktoré rozdeľujú do troch foriem. Sú nimi družby, priateľstvá a nepriateľstvá. V prípade družieb ide o nadštandardné vzťahy medzi jednotlivými skupinami, ktoré sa prejavujú osobnými návštevami na zápasoch futbalových klubov, ktoré podporujú. Zároveň si vypomáhajú pri dohodnutých stretoch s inými skupinami. Ultras Žilina má v súčasnosti dve oficiálne družby. Jednou je družba s ultras poľského futbalového klubu Góral Žywiec, ktorá pretrváva už 18 rokov. Druhou je družba s priaznivcami druholigového španielskeho klubu Real Oviedo, ktorá trvá od roku 2018. Ultras MŠK Žilina má dve priateľstvá, konkrétne s poľskou Poloniou Bytom a ruským Lokomotivom Moskva. Takýto medziskupinový vzťah spočíva vo vzájomnej podpore a rešpekte jednej skupiny ku druhej. V rámci spomínaných vzťahov má žilinská skupina ultras aj svojich nepriateľov. Takéto nepriateľstvá sa prejavujú rôznymi spôsobmi. Najčastejšie si znepriatelené skupiny snažia navzájom ukradnúť klubové suveníry. Tiež dochádza k rôznym stretom medzi radikálnejšími členmi skupín. A, samozrejme, počas zápasov medzi skupinami dochádza k početným provokáciám prostredníctvom rôznych pokrikov a spievania chorálov, prípadne páleniu ukoristených klubových suvenírov nepriateľskej skupiny. Ultras Žilina považuje za nepriateľov všetky ostatné skupiny na území Slovenska, avšak najväčšiu rivalitu cítia k Banskej Bystrici, Slovanu Bratislava, Spartaku Trnava a DAC Dunajská Streda. V rámci susednej Českej republiky je to Sparta Praha, Baník Ostrava. Z Poľska sú to GKS Katowice a z Maďarska Ferencvároš Budapešť.

Tabuľka č. 3: Medziskupinové vzťahy ultras MŠK Žilina

Zdroj: Spracované podľa informátora 1, 2020

Špecifické symboly. Ultras Žilina má svoje špecifické symboly, medzi ktoré patria vlajky, šály, chorály, pokriky alebo nálepky. Jednotlivé vlajky alebo šály vznikajú na princípe použitia klubových farieb, ktorými sú žltá a zelená. Doplnené sú o erb mesta Žilina, klubový erb, respektíve logo jednotlivej skupiny, ktorá je členom ultras. Vlajka má najpodstatnejší až posvätný význam pre členov ultras. Nemenej dôležité sú aj ostatné klubové suveníry ako šál, dres, tričko či nálepky, ktoré vznikajú na rovnakom princípe ako vlajky. Medzi špecifické symboly Ultras Žilina patria aj pokriky a chorály. Pokriky sa predávajú ústnou formou, vznikajú spontánne, často priamo počas futbalového zápasu. Samotné chorály vznikajú kvôli povzbudeniu hráčov klubu či zosmiešnenie súperovho klubu, ale aj, ako z textov vyplýva, na prejavenie svojej identity s danou skupinou ultras. (Informátor 1, 2020)

Uvádzame aj konkrétne príklady chorálov skupiny ultras MŠK Žilina. Chorál s názvom MŠK Žilina na Slovensku najlepšia zreteľne poukazuje na dôvod jeho vzniku a používania, ktorým je povzbudenie hráčov svojho klubu počas zápasov. Text chorálu My sme zoskupenie ultras opäť evidentne poukazuje na dôvod jeho vzniku a používania, ktorým je identifikácia sa ako skupiny ultras podporujúca klub zo Žiliny. Tretí uvádzaný chorál sa používa počas domácich zápasov na zastrašenie, resp. zosmiešnenie súpera. Používa sa v ňom však vulgárny výraz, pre ktorý môže spôsobovať akési nepohodlie ostatným účastníkom futbalového zápasu. Uvádzané špecifické symboly môžeme hodnotiť ako bežné prejavy subkultúry, avšak posledný z uvádzaných chorálov je negatívnym prejavom subkultúry ultras.

MŠK Žilina na Slovensku najlepšia
MŠK! Žilina!
Na Slovensku najlepšia,
už sme tu,
na koni,
my žilinskí Šošoooni!

Alealeeee,
alealeeee,
alealealealeee.
Alealeeee,
alealeeee,
alealealealee (ultraszilina.sk, 2020)

My sme zoskupenie ultras
My sme zoskupenie ultrááás,
my stojíme vždycky pri vááás,
níííkoho sa nebojiméééé,
vlááájky všade vyvesiméééé.
V žííílach prúdi nám krv žltááá,
dúúúša zas zelená jééé,
my sa nikdy nevzdávamééé,
za Žilinu život dámééé.

Lááálalalalalalalááá,
lááálalalalalalalááá,
lááálalalalalalalááá,
lááálalalalalalalááá. (ultraszilina.sk, 2020)

Opakovačka

Každý v lige o tom veľmi dobre vie,
že Žilina dneska (meno súpera) rozjebe.
Ja ti poviem prečo si tak potichu,
fandíš (meno súpera), ktorý je tu do počtu!
Lalalalalalalalalalalááá.
Lalalalalalalalalalalááá.

Káááždý to poviee,
Žilina pod Dubňom vlááádne,
káááždy to póóóvieee,
Žilina pod Dubňom vlááádne (ultraszilina.sk, 2020)

Prejavy správania sa pred, počas a po športovom podujatí a ich hodnotenie. Príklady prejavov správania sa ultras MŠK Žilina pred, počas a po športovom podujatí sme získali priamo na futbalovom zápase medzi MŠK Žilina a Slovanom Bratislava. Rozhovorom s členom skúmanej skupiny sme zistili informácie o prejavoch správania mimo športového podujatia. Vzhľadom na opatrenia prijaté v rámci ochrany proti aktuálne opäť šíriacemu sa vírusu Covid-19 je počet divákov na majstrovskom šampionáte obmedzený. Na zápase bola povolená kapacita divákov maximálne 1 000. Táto kapacita bola takmer dosiahnutá s počtom 972 prítomných ľudí. Na štadióne je sprístupnený iba východný a západný sektor, pričom v západnom sa nachádzajú majitelia VIP vstupeniek a do východného sektora majú prístup iba držitelia celosezónnych permanentiek. Z dôvodu obmedzení sú tak jednotlivé typy divákov na tribúnach zmiešané medzi sebou. A teda aj členovia Ultras MŠK Žilina sedia medzi bežnými divákmi či fanúšikmi a nie sú zhromaždení vo veľkej súdržnej skupine, respektíve sú rozmiestnení po menších skupinkách v celom východnom sektore štadióna. Od bežných fanúšikov sú rozlíšení čiernymi tričkami s nápismi ultras. Jednotlivé prejavy z uvedeného športového podujatia sme spracovali do prehľadnej tabuľky.

Tabuľka č. 5: Správanie členov ultras MŠK Žilina pred a po športovom podujatí

Zdroj: Informátor 1, 2020

Záver. Z uvedených informácií o prejavoch správania počas športového podujatia môžeme hodnotiť všetky pozitívne prejavy ako prejavy subkultúry. Negatívne prejavy môžeme taktiež hodnotiť ako prejavy subkultúry, avšak v prípade negatívnych prejavov, ktorých cieľom je hlavný arbiter športového podujatia, môžeme už hovoriť o prejavoch kontrakultúry. V prípade prejavov správania ultras MŠK Žilina pred a po športovom podujatí môžeme konštatovať, že ide opäť o prejavy subkultúry.
Konkrétna subkultúra si vyžaduje ešte dôkladnejší výskum, ktorý však nie je možné v posledných mesiacoch uskutočniť z dôvodu pretrvávajúcej globálnej pandémie koronavírusu Covid-19. Preto je nutné už začatý výskum opätovne realizovať v období, kedy bude spomínaný globálny problém na ústupe a futbalové štadióny sa znovu naplnia ľuďmi.

Literatúra:
ACET, M. – GUMUSGUL, O.: The Open Sore of Football: Aggressive Violent Behavior and Hooliganism. Physical Culture and Sport. Studies and Research. Varšava: Josef Pilsudski University of Physical Education in Warsaw. [online] (cit. 11.11. 2020) Dostupné na: https://content.sciendo.com/view/journals/pcssr/71/1/article-p30.xml.
BARKER, Ch.: Slovník kulturálních studií. Praha: Portál, 2006.
BECHNÝ, Ľ. – MAČEJKOVÁ, A.: Žilina a okolie. Martin: Studio 27, 2015.
BLOG FANÚŠIKA: O SITUÁCII POD DUBŇOM. [online] (cit. 11. 11. 2020) Dostupné na: https://www.ultras-magazine.com/blog-fanusika-o-situacii-pod-dubnom/
DWYER, B. – KIM, Y.: For Love or Money: Developing and Validating a Motivational Scale for Fantasy Football Participation. Journal of Sport Management, roč. 25, č. 1, 2011, s. 70-83.
EDENSOR, T.: Producing atmospheres at the match: Fan cultures, commercialisation and mood management in English football, Emotion, Space and Society Journal, roč. 15, 2014, s. 82-89.
GUSHWAN, M.: Fandom, brandom and the limits of participatory culture. In Journal of Consumer Culture. 2012, roč. 12, č. 1, s. 19-40.
HAVARD, C. T.: Glory Out of Reflected Failure: The examination of how rivalry affects sport fans. Sport Management Review, roč. 17, č. 3, 2013, s. 243-253.
HAVLÍK, R.: Úvod do sociologie. Praha: Nakladatelství Karolinum, 2007.
HUNT, A. Kenneth a kol.: A conceptual approach to classifying sports fans, Journal of services marketing, roč. 13, č. 6, 1999, s. 439-452. Encyklopedie antropologie/ Encyclopaedia of anthropology. [online] (cit. 11. 11. 2020) Dostupné na: https://is.muni.cz/do/sci/UAntrBiol/el/encyklopedie/index.html
KING, A.: Football Fandom and Post-National Identity in the New Europe. British Journal of Sociology, roč. 51, č. 3, 2000, s. 419-442.
KRECH, D. a kol.:. Človek v spoločnosti. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1968.
NESTI, M.: Psychology in Football. London: Routledge, 2010.
SLEPIČKA, P.: Divácká reflexe sportu. Praha: Karolinum, 2010.
SCHOLZ, P.: Problematika fotbalového diváctví v České republice, Logos Polytechnikos, roč. 6, č. 2, 2015, s. 131-143.
ROZHOVOR S ČLENEM ŽILINSKÝH FANATIKOV. [online] (cit. 11. 11. 2020) Dostupné na: https://www.supporters.cz/clanek/rozhovor-s-clenem-zilinskych-fanatikov/3846.html?fbclid=IwAR0n5H2TGlsB_rYpCMn_Zx6KG8lj3iSrZ3xiRbXElBNngL9czJ-jrhec1rk
SEKOT, A.: Sociologie sportu: Aktuální problémy. Brno: Muni Press, 2013.
SEKOT, A. – SMOLÍK J. Sportovní fanoušek ve fotbalovém kotli. In Studia sportiva. roč. 3, č. 1, 2009, s. 77-94
SLEPIČKA, P. Sportovní diváctví. Praha: Olympia. 1990.
SMOLÍK, J.: Fotbalové chuligánství: Historie, teorie a politizace fenoménu. Karlovy Vary: Zdeněk Plachý. 2008.
ŠUSTA, D. – PAŘÍZKOVÁ, A. 2014. Sparťanská šlechta: Elita proti všem. Sociológia – Slovak Sociological Review, roč. 45, č. 5, 2014, s. 579-598.
THORNE, S. – BRUNER, G. C. An exploratory investigation of the characteristics of consumer fanaticism. Qualitative Market Research, roč. 9, č. 1, 2006, s. 51-72.

Informátor
Informátor 1, muž, 26, člen ultras Žilina