Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Na Slovensku sa každoročne koná množstvo hudobných podujatí, ktorých primárnym cieľom je atraktívna prezentácia hudobnej kultúry, pričom sú zamerané na rôzne hudobné smery, štýly, prípadne historické etapy. Medzi najpopulárnejšie patria hudobné festivaly. Mnohé sa zameriavajú na súčasnú populárnu hudbu, avšak medzi festivalovými podujatiami figurujú aj také, ktoré sa snažia oboznámiť publikum s hudbou historickou. Takýmto kultúrnym podujatím je aj medzinárodný festival dávnej hudby Vandrovali hudci.

Prvý ročník festivalu sa konal 3.-5. júla 2009 v Nitre v rámci 6. ročníka Cyrilo-metodských slávností. Festival Vandrovali hudci s podnázvom „…od mora k Nitrave“ sprostredkoval publiku kontakt s hudbou a slovom prostredníctvom bardov, igricov, skomorochov, trubadúrov a minnesängrov.

Kvôli pochopeniu dramaturgického zámeru festivalu je potrebný bližší náhľad na historickú epochu, v ktorej títo umelci, najmä trubadúri, pôsobili. Trubadúr bol umelec, konkrétne skladateľ a interpret occitánskej poézie v neskorom stredoveku. Objavujú sa už v prvej polovici 11. storočia. V polovici 12. storočia ich umenie dosahuje vrchol a v 13. storočí postupne zaniká.[1] Tradícia trubadúrov vznikla v Occitánii, čo je oblasť, v ktorej sa tradične používal jazyk occitánčina. Pokrýva približne južnú polovicu dnešného Francúzska, zahŕňa Monako, časť Talianska a Španielska. Occitánčina je románsky jazyk s mnohými dialektami, napr. provensálčinou. Z Occitánie sa poézia trubadúrov postupne rozšírila do Talianska, Grécka a Španielska.

Význam slova trubadúr je možné interpretovať viacerými spôsobmi. Jedným z hypotetických základov slova môže byť occitánsky výraz trobar- pojem príbuzný s francúzskym trouver a talianskym trovare, v preklade nájsť. Čiže pojem trubadúr by sme mohli chápať pod slovenským ekvivalentom nálezca. Vplyv trubadúrov na kultúrne dianie v Európe bol nezanedbateľný, keďže modernú európsku literatúru formovali v Occitánii práve trubadúri, odkiaľ sa neskôr šírila do okolitých krajín. Títo umelci ospevovali vysoké ideály ako všeobecná rovnosť a odmietali diskrimináciu založenú na pôvode a majetku. Ich aktivity podporovali rozkvet poézie a básnickú kreativitu, hoci mnohé texty ich básní by aj v súčasnosti boli považované za vyzývavé.

Prvým autorom trubadúrskej poézie, ktorého diela sa zachovali do súčasnosti, bol Viliam IX. – vojvoda akvitánsky (1086–1127), v occitánčine známy skôr pod menom Guilhem de Peitieus. Táto významná postava historických dejín prežila väčšinu života na vojnovom ťažení, keďže vojvoda sa zúčastnil napr. na neúspešnej križiackej výpravy do Svätej Zeme v rokoch 1101–02, či bojov proti Maurom pri Córdobe.[2] Témami 11 piesní, ktoré sa zachovali z pera spomenutého autora, boli najmä láska, ženy, feudálna politika aj jeho milostné zážitky. Hoci bol Viliam IX. básnik, ktorý sa snažil publikum šokovať, jeho životné dielo je nezastupiteľným prínosom pre poéziu trubadúrov.

Trubadúri boli sofistikovaní odborníci na verše, ktorí významne prispeli k obohateniu duchovného života. V ich poézii sa miesili témy ako láska, zmyselnosť, vojnové námety, politická satira a filozofia. Preto je pochopiteľné, že k nim vtedajšia katolícka cirkev neprechovávala výraznú afinitu a ich tvorbu odsudzovala. Je dôležité podotknúť, že trubadúri spočiatku vystupovali len ako básnici a glosátori spoločenského života a politického diania. Ich poézia bola zhudobnená až neskôr.

Z Occitánie sa trubadúrska poézia šírila na sever Francúzska najmä pričinením Eleonóry Akvitánskej, vnučky Viliama IX., ktorá bola francúzskou a neskôr anglickou kráľovnou. Podľa vzoru svojho otca Viliama X. a starého otca Viliama IX. bola patrónkou a mecenáškou trubadúrskej hudby a poézie. Záujem o umenie trubadúrov vzbudila aj vo svojom synovi Richardovi I., známom aj ako Levie srdce, anglickom panovníkovi a účastníkovi tretej križiackej výpravy.[3] Za priazeň sa mu trubadúri odvďačili tak, že jeho životný príbeh odovzdávali nasledujúcim generáciám prostredníctvom ich umenia.

Zaujímavá je legenda o trubadúrovi Blondelovi de Nesle, obľúbencovi Richarda I., ktorý putoval Európou a pátral po Richardovi I. Ten bol uväznený po návrate z križiackej výpravy. Podľa legendy Blondel, chodiac od hradu k hradu, spieval Richardovu obľúbenú pieseň, ktorú spolu zložili. Kráľa našiel na hrade Dürnstein v Rakúsku, keď začul jeho hlas, ktorý dospieval druhú slohu skladby.[4] Rané životopisy trubadúrov, z ktorých získavame mnohé cenné informácie, pochádzajú z 13. a 14. storočia a nazývajú sa v occitánčine vidas – životy. Príbuznými sú takzvané razos – okolnosti opisujúce vznik konkrétnych básní a piesní.

Trubadúrsku poéziu možno rozdeliť na niekoľko žánrov. Napríklad:

1. Alba- (v preklade biely)- pieseň o lúčení milencov na úsvite, kde niekto hliadkoval, aby neboli pristihnutí,

               spravidla žiarlivým manželom.

2. Canso- pieseň o láske.

3. Comiat- pieseň o zrieknutí sa milovanej osoby.

4. Canso de crozada- križiacka pieseň, ktorej cieľom bolo podporovať snahu križiackych rytierov.

5. Pastorella- (v preklade pastieročka)- pieseň o láske medzi rytierom a pastierkou.

6. Serena- pieseň o milencovi, ktorý netrpezlivo očakáva večer na naplnenie svojej lásky.

7. Sirventes- politická báseň alebo satira, ktorá je rozprávaná prostredníctvom žoldniera.

8. Tenso- pieseň vo forme debaty medzi dvoma trubadúrmi, každý bráni svoj názor. Týka sa zvyčajne tém ako láska a morálka.[5]

Vymedzenie hraníc medzi žánrami trubadúrskej poézie je veľmi obtiažne. Za tenso môžeme pokladať aj báseň jedného trubadúra, objektom lásky žánru canso nemusí byť výhradne milovaná žena, ale môže predstavovať aj lásku k Bohu a pod.

Spev textov trubadúrskych básní bol sprevádzaný hrou na hudobné nástroje. Hudba, ktorej zápis sa zachoval do dnešných čias, bola monofonická (jednohlasná). Väčšina trubadúrskych piesní bola strofická, založená na vzoroch, ktoré sa opakovali v priebehu piesne k melódii prvého verša v širokom okruhu premyslených schém. Strofická pieseň v praxi znamená použitie rovnakej melódie pre všetky slohy piesne.[6] Trubadúri sa snažili svedomite dodržiavať nastolenú formu a štýl. Faktom však je, že rekonštrukcia piesní do znelej podoby je zložitá, pretože len málo piesní sa zachovalo s premyslenou notáciou. Preto je rytmická interpretácia skladieb v súčasných podmienkach obtiažna. Zisťovanie autora jednotlivých piesní trubadúrov je tiež komplikované, pretože mnohé texty majú niekoľko rozdielnych melódií.

Osobitnou kapitolou tradície trubadúrov sú hudobné nástroje, ktoré používali pri interpretácii svojich básní a piesní. Medzi frekventované nástroje patrila lutna, cistra, rebec, ninera, rôzne dychové a bicie nástroje. Spoločníkmi a spolupracovníkmi trubadúrov boli tzv. jokulátori, ktorí sa živili predvádzaním náročných tanečných, akrobatických a žonglérskych čísel. Okrem toho boli aj zruční hudobníci a speváci, ktorí sprevádzali trubadúrov pri vystúpeniach.[7] K predstaviteľom trubadúrskeho umenia patrili aj ženy. Trubadúrky sa označovali pojmom trobairitz. Medzi trobairitz sa vyskytovali často ženy z vyššej spoločnosti, teda boli príslušníčkami tej vrstvy, ktorú muži trubadúri ospevovali vo svojich dielach. Niektoré ženy boli natoľko nezávislé, že mohli slobodne vyjadriť svoju kreativitu. Je to významný doklad o postavení žien v spoločnosti. Jedným z dôvodov ich úspechu bol fakt, že v Occitánii mali ženy väčšie práva ako v iných krajinách a príslušníčky šľachty boli často gramotné.

Na tradíciu trubadúrov nadviazali rôzne príbuzné hnutia ako napr. Minnesang v Nemecku, Truvér v severnom Francúzsku a i. Trubadúri precestovali veľkú časť Európy, navštívili Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Taliansko, Sicíliu, Sardíniu, Maltu, Nemecko, Uhorsko aj Stredný Východ, preto je ich význam a vplyv na stredovekú kultúru nezanedbateľný.

Podnázvov festivalu „…od mora k Nitrave“ si organizátori zvolili kvôli tomu, že cestovanie za poslucháčmi patrilo k neodmysliteľnej náplni života spomenutých umelcov. Hlavným organizátorom bolo mesto Nitra a podujatie sa uskutočnilo ako projekt – súčasť kandidatúry mesta Nitra na titul Európske hlavné mesto kultúry 2013. Spoluorganizátormi boli hudobné združenie Musicantica, Slovenská Orffova spoločnosť a i. Na festivale sa zúčastnilo niekoľko hudobných súborov, umelcov a výrobcov hudobných nástrojov, ktorí sú celosvetovo uznávanými odborníkmi na problematiku dávnej hudby a historických hudobných nástrojov, napríklad:

Juraj Dufek je muzikant a výrobca ľudových nástrojov, ktorý žije a tvorí v Bojniciach. Od roku 2003 sa profesionálne venuje výrobe rôznych druhov gájd (šalmajové, mulitánky, šutky, slovenské ľudové, európske), dychových nástrojov (kornamúza, chalumeau, gajdica, drček) a strunových sláčikových nástrojov (lyra, lyrica, kemence). Rekonštrukcia historických gájd bola ocenená v roku 2003 titulom Instrumentum excellens – cenou Dr. Lenga na Podpolianskych slávnostiach v Detve. Ako interpret- multiinštrumentalista pravidelne účinkuje doma i v zahraničí. Meno Juraja Dufeka sa spája so skupinami Keltieg, Javorová húžva, Musicantica. V súčasnosti sa zameriava na rekonštrukciu málo známych gajdošských piesní z rôznych regiónov Slovenska.

Musicantica je hudobné združenie, ktoré sa zameriava na interpretáciu hudobných pamiatok domácej i európskej proveniencie 12. – 18. storočia. „Domáci repertoár tvorí svetská i duchovná hudba zo zbierok Pestrý zborník levočský (17. stor.), Vietorisov kódex (17. stor.), Melodiárium Anny Szirmay Keczerovej (18. stor.) a Uhrovská zbierka (18. stor.) Z duchovných pamiatok je to Cantus Catholici (17. stor.). Zvláštnosťou sú hajdúske a janičiarske melódie z obdobia uhorsko-tureckých vojen. Významnú súčasť repertoáru tvoria ľudové gajdošské piesne a ľudové balady igricov s typickým slovenským inštrumentárom pastierov a roľníkov. Európsku hudbu zastupujú melódie a piesne zo zbierok Carmina Burana (13. stor.), Cantigas de Santa Maria (13. stor.) Llibre vermell (14. stor.), ako aj piesne trubadúrov, truvérov, minnesängrov, goliardov a jokulátorov.“[8] Súbor koncertuje od roku 2005 doma i v zahraničí, zúčastňuje sa festivalov, pripravuje hudobno-vzdelávacie programy pre školy. Niektoré vystúpenia majú multimediálny a synkretický charakter, kde je hudba spojená so slovom, obrazom a pohybom – napr. projekty Po stopách dávnej hudby (2006), Strieborné hlbiny (2007). Hudobné združenie Musicantica založili v roku 2005 hudobníci a speváci Robert Žilík, Mária Žilíková- Mandáková, Tomáš Blažek a Miroslava Blažeková.

Schola Cantorum je vokálne teleso, ktoré sa venuje interpretácii klasického a súčasného liturgického spevu slovenských i zahraničných autorov. „Poslaním je vzbudzovať a prehlbovať záujem o duchovné hodnoty prostredníctvom meditatívneho monodického spevu, ktorého obsahovým prameňom je Sväté Písmo, teda Božie Slovo.“[9] Scholu Cantorum založila Janka Bednáriková, absolventka Pápežského inštitútu sakrálnej hudby v Ríme. Repertoár tohto telesa pozostáva predovšetkým zo spevov omšových, spevov liturgie hodín, ako aj z neskorších voľnejších kompozícií, ktoré sa stali bázou pre počiatky viachlasnej polyfónie. Schola Cantorum vystupuje na bohoslužbách a koncertoch duchovnej hudby doma i v zahraničí.

Súbor Troubadours art ensemble tvoria excelentní hudobníci pod vedením bádateľa, skladateľa a interpreta trubadúrskej hudby Gérarda Zuchetta. Ponúka originálny pohľad na interpretáciu trubadúrskej hudby, zbavenej akademických konvencií. Zuchetto hľadá slová a melódie, ktoré korešpondujú so zvukmi dobových nástrojov a ľudského hlasu. Súbor absolvoval množstvo koncertov po celom svete, navštívil Kanadu, Brazíliu, USA, Taliansko, Nemecko, Sýriu, Japonsko a i. Na Slovensko prišiel prvýkrát.

Okrem vystúpenia hudobných súborov sa v priebehu festivalu Vandrovali hudci konali mnohé akcie, ktorých cieľom bolo priblížiť návštevníkom dávnu hudbu. Bola to napríklad výstava hudobných nástrojov s názvom Hudobníci a ich hudobné nástroje, spojená s rozprávaním majstrov – výrobcov. Témou rozprávania bolo pátranie po stredovekom inštrumentári, rekonštrukcia historických hudobných nástrojov podľa písomných a obrazových prameňov na základe hľadania podobných princípov s ľudovými nástrojmi a i. Tiež pouličný happening s jokulátormi a igricmi, ktorý bol festivalovou pozvánkou pre verejnosť, seminár Slovo a hudba v stredoveku, kde témy príspevkov boli Stredoveká literatúra, Spišský Graduál a Spišský antifonár a Cesty trubadúrov.

SWOT analýza festivalu Vandrovali hudci. Organizátori festivalu vyjadrili spokojnosť so štruktúrou prvého ročníka. Bude modelom, ktorý využijú pri organizácii festivalu v nasledujúcich rokoch. Interpreti a účinkujúci existujú na profesionálnej úrovni, takže po obsahovej stránke festival naplnil všetky očakávania. Zaujímavým zámerom bolo umiestnenie festivalu do historických a sakrálnych priestorov, čo vystúpeniam jednotlivých umelcov pridalo autentickosť. Aj výnimočné akustické vlastnosti vybraných priestorov podporili historický nádych prezentovanej hudby. Organizátori vybrali priestory kňazského seminára, katedrálu sv. Emeráma aj kostol sv. Michala vo Veľkom Klíži pri Topoľčanoch. Bohužiaľ, kvôli nedostatočnej kapacite kostola sv. Michala bol záverečný koncert presunutý do miestneho kostola.

Okrem výrazných pozitív festivalu sa pri organizácii podujatia vyskytli aj negatíva. Popri vysokých nákladoch, ktoré sú pri účinkovaní špičkových umelcov nevyhnutné, je to najmä termín konania. Keďže festival sa konal v rámci Cyrilo-metodských slávností, paralelne prebiehalo niekoľko podujatí, ktoré boli pre divákov potenciálne atraktívne. Kolidovanie jednotlivých akcií spôsobovalo vzájomné odčerpávanie návštevníkov, ktorí si museli vyberať z viacerých aktivít. Pri počte obyvateľov mesta Nitra je to nezanedbateľný problém.

Letný termín konania festivalu spôsobil, že mnoho univerzitných študentov, ktorí zvyčajne tvoria publikum, sa ho nezúčastnilo. Preto by bolo vhodné v budúcnosti festival organizovať ako samostatné kultúrne podujatie vo vhodnejšom období. Existujú možnosti, ako zefektívniť organizáciu a priebeh festivalu Vandrovali hudci. Je potrebné využiť atraktívnu lokalitu mesta Nitra, napríklad spojením účasti na festivale s prehliadkou vybraných historických priestorov, rozšírením sprievodných podujatí pre verejnosť, kde by boli návštevníci hlbšie oboznámení s historickou hudbou, jej vplyvom na kultúru aj výrobou hudobných nástrojov a pod. Organizátori by určite ocenili pomoc študentov nitrianskych univerzít, ktorí by takto získali cenné znalosti o organizovaní podujatí.

Bolo by vhodné rozšíriť propagáciu festivalu o celoročne aktívnu internetovú stránku. Verejnosť by tak bola informovaná o pripravovanom ročníku festivalu a bola by motivovaná k účasti na podujatí, keďže stránka by poskytovala fotodokumentáciu, prípadne audio a video ukážky z jednotlivých vystúpení z minulých ročníkov. Internetová propagácia nie je finančne príliš náročná a investícia by sa odrazila vo vyššej informovanosti verejnosti a pravdepodobne aj vo vyššej návštevnosti. Tento druh propagácie by určite prospel aj umelcom, ktorí sa zúčastnili na festivale v predchádzajúcich rokoch, pretože sa nejedná o umelcov interpretujúcich populárnu hudbu a tak je ich meno širokej verejnosti relatívne neznáme. Hoci interpreti majú vlastné internetové stránky, je pravdepodobné, že internetový portál o festivale by vzbudil hlbší záujem o ich tvorbu. Zavedením celoročnej propagácie festivalu prostredníctvom internetu by sa čiastočne eliminovala aktuálna hrozba, ktorou je nezáujem verejnosti o také hudobné podujatia, ktoré prezentujú inú ako populárnu hudbu.

SWOT analýza podujatia Vandrovali hudci

Zdroj: vlastné spracovanie (2010).

Festival Vandrovali hudci je mimoriadne kvalitné podujatie zamerané na historickú hudbu, ktorá je prínosom a inšpiráciou aj pre súčasnú hudbu a kultúru. Vyriešenie slabých stránok a využitie príležitostí, ktoré by organizátori boli schopní zapracovať do budúcich ročníkov, upevní pozíciu festivalu a pomôže zvýšiť záujem o toto jedinečné podujatie.

Poznámky:
[1] LABORECKÝ 2005: 246
[2] Duke of Aquitaine and Gascony 2009
[3] The Troubadours 2010
[4] Blondel the minstrel 2010
[5] PADEN 2000: 21-22.
[6] LABORECKÝ 2005: 173
[7] Troubadours. Uverejnené na internete: https://www.middle-ages.Org.uk/troubadours.htm) (15.01.2010)
[8] 1. Ročník medzinárodného festivalu vandrovali hudci. Nitra 2009.
[9] Tamže.

Literatúra a pramene:
1. ROČNÍK MEDZINÁRODNÉHO FESTIVALU VANDROVALI HUDCI. Nitra 2009.
BLONDEL THE MINSTREL. Uverejnené na internete: https://www.middle-ages.org.uk/blondel-the-minstrel.htm (14-01-2010)
ČÍŽEK, B.: Hudební nástroje. Praha 2004.
Duke of Aquitaine and Gascony. Uverejnené na internete: https://www.britannica.com/EBchecked/topic/644200/Willia m-IX (28-12-2009)
FERKOVÁ, E.: Hudobná analýza- Teória a stručné dejiny. Bratislava 2007.
HALE, L.: Trobairitz. Uverejnené na internete: https://www.vanderbilt.edu/Blair/Courses/MUSL242/s02/tr obar.htm (28-12-2009)
JIRÁK, K..: Nauka o hudebních formách. Praha 1985.
KURFŰRST, P.: Organologie. Hradec Králové 1998.
LABORECKÝ, J.: Hudobný terminologický slovník. Bratislava 2005.
MATZNER, A.: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby. Praha 1980.
MODR, A.: Hudební nástroje. Praha 1982.
PADEN W.: Medieval lyric: Genres in historical context. Illinois 2000.
RICHARDS, G. : Cultural Tourism in Europe. Wallingford 1996.
ŠINDLER, P.: Event marketing. Praha 2003.
Troubadours. Uverejnené na internete: https://www.middle- ages.org.uk/troubadours.htm (15.01.2010) WASSERBERGER, I.: Jazzový slovník. Bratislava 1996. ZENKL, L.: ABC hudební nauky. Praha 1986.