Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Úvod. Konkurencieschopnosť slovenských lyžiarskych stredísk je v súčasnosti závislá najmä na skvalitňovaní služieb. Nepostačuje len atraktivita prírodného prostredia. Cieľové skupiny turistov a ich očakávania sú čoraz širšie. Ponuka poskytovaných služieb zohráva rozhodujúcu úlohu pri výbere destinácie. Cieľom príspevku je poukázať na zmeny sezónneho využívania lyžiarskych stredísk prostredníctvom ich transformácie na celosezónne rezorty. Aktuálne trendy implementácie nových služieb, ktoré prebiehajú vo vybraných lyžiarskych strediskách, popíšeme v nasledujúcich statiach.

Predmetom záujmu v turizme je tzv. „objekt“ cestovného ruchu. Miesto, kde je možné vykonávať aktivity súvisiace s určitým druhom cestovania. Podstatnú úlohu pri objekte cestovného ruchu zohráva primárna a sekundárna ponuka. Pri lyžiarskych strediskách doma aj v zahraničí je to práve primárna ponuka, ktorá vytvára hlavný bod záujmu cieľového miesta (GÚČIK a kol. 2012 :40).

Rozvoj množstva športových aktivít je bezprostredne spojený práve s prírodným prostredím. Vzťah športových aktivít a prírodného prostredia je priamo úmerný, pretože športová činnosť sa realizovala prevažne v exteriéroch. Slovenské pohoria vytvárajú ideálnu kulisu športovým činnostiam, ktoré sa dajú vykonávať vo vybudovaných lyžiarskych strediskách na Slovensku (JUNGER a kol. 2002 : 7).

V minulosti neboli bežnou súčasťou rezortov veľké komplexy hotelových a stravovacích zariadení. Dnes sa sekundárna ponuka stala rovnako podstatnou kvalitatívnou zložkou destinácie. Vytvára možnosti pre turistov uplatňovať rôzne druhy športu a turizmu v lokalitách počas sezóny, ale aj mimo hlavnej zimnej sezóny. V minulosti lyžiarske strediská poväčšine disponovali vybavenosťou využiteľnou iba v zimnom období (ratraky, vleky, bufety a pod.).

Veľmi dôležitú úlohu zohráva najmä jedinečnosť cieľového miesta, na základe ktorej môže mať cieľové miesto medzinárodný, celoštátny, regionálny alebo lokálny význam. Pre destináciu je rovnako dôležitá aj časová využiteľnosť, respektíve sezónnosť, ktorá do značnej miery podmieňuje kvalitu podmienok pre cestovný ruch v jednotlivých ročných obdobiach.

Slovensko je krajina plná možností pre rozvoj cestovného ruchu. V zimnej sezóne dominuje najmä ponuka lyžiarskych aktivít. Je to jeden z dôvodov prečo mnohé lyžiarske strediská každoročne rozširujú spektrum svojich služieb. Pribúdajú tiež ubytovacie kapacity, ktoré sú v letnej sezóne často nevyužívané. Využitie primárnej ponuky a intenzívne využívanie sekundárnej ponuky mimo hlavnej sezóny je hlavným predmetom záujmu destinačných manažérov.

Turistika v spojení so športovým cestovným ruchom je čoraz obľúbenejšia v kruhu mladých a športovo zameraných ľudí. Tento druh cestovného ruchu radi spájajú s rôznymi (predovšetkým) adrenalínovými športovými aktivitami, ktoré je možné realizovať v areáloch lyžiarskych stredísk.

Popularita lyžovania ako rekreačného športu v takom ponímaní ako ho poznáme dnes, zaznamenala v posledných desaťročiach veľký nárast. A to aj vďaka tomu, že v minulosti sa tento šport mohol realizovať len na miestach, ktoré mali na to predurčené vhodné prírodné podmienky. Tieto súviseli najmä s priaznivým počasím. Vyspelá moderná technika, ktorou dnes disponuje takmer každé väčšie lyžiarske stredisko, umožňuje prostredníctvom umelého zasnežovania vytvárať zasnežené plochy aj na miestach, kde to v minulosti nebolo vôbec možné. V krajinách, kde prírodný sneh takmer nepoznajú, sa budujú tzv. „lyžiarske haly“ (ŠTOFAN 2008 : 5).

Na väčšine hornatého územia Slovenska je v priemere viac ako 90 dní so snehovou pokrývkou. Primeraná je aj členitosť terénu. Prevažnú časť povrchu tvoria horské lúky a hole, ktoré predstavujú vhodné podmienky pre budovanie lyžiarskych stredísk.

Vo viacerých lyžiarskych strediskách na Slovensku sa kvôli neustálemu zvyšovaniu kvality služieb realizuje výstavba, rekonštrukcie lanových dráh a vlekov. Okrem iného nastal aj značný rozvoj ponuky služieb v rámci areálov, s čím súvisí aj rozvoj hotelových rezortov a ubytovacích kapacít priamo v areáloch lyžiarskych stredísk. Mnohé sa zväčšujú aj prostredníctvom integrácie menších stredísk do jedného, so spoločným skipasom a službami.

Príkladom je Jasná Nízke Tatry, ktorá dnes tvorí jednotné stredisko so spoločným lyžiarskym lístkom pre severnú a južnú časť Chopku. V roku 2006 sa tieto strediská provizórne prepojili lyžiarskymi vlekmi. Toto riešenie však návštevníkov veľmi neoslovilo. Súviselo to najmä so zvyšujúcou sa kvalitou lanových dráh v iných strediskách. Od decembra 2012 je v prevádzke 15-miestna kabínová lanovka Kosodrevina–Chopok v lyžiarskom stredisku Jasná Chopok juh. Týmto sa po 15 rokoch opätovne sprístupnilo lanovkové prepojenie obidvoch strán a stredisko vystupuje pod spoločným názvom Jasná Nízke Tatry. Stala sa tak najväčším lyžiarskym strediskom na Slovensku s dĺžkou zjazdoviek okolo 45 km. Prepojenie strán Chopku spôsobilo revolúciu v cestovnom ruchu na Slovensku. Podobná situácia neskôr nastala aj v iných lyžiarskych strediskách, napr. Skalka, Veľká Rača Oščadnica a pod.

Lyžiarske strediská v rámci spolupráce vytvárajú komplexné produkty destinácie adekvátne súčasným trendom a potrebám v cestovnom ruchu (Slovensko: od veľkých stredísk po najmenšie 2015 : <https://onthesnow.sk/ slovensko/lyžiarske-strediska.html>).

Komplexnosť a komplementarita služieb je  v lyžiarskych strediskách nevyhnutná. Je prirodzené, že zákazník nevyžaduje iba jednotlivé služby, ale vždy ich rozličné kombinácie. Tieto služby sa vzájomne podmieňujú, čím vystupujú komplementárne. Pod balíkom služieb preto nemožno chápať iba produkty ubytovacích a stravovacích zariadení, ale aj doplnkové služby umožňujúce efektívne využívanie času.

Aktívny odpočinok motivuje účastníkov cestovného ruchu k participácii na viacerých druhoch cestovania. Do popredia sa dostáva rekreačný cestovný ruch, wellness, cykloturistika aj dobrodružný a adrenalínový cestovný ruch. Tento druh cestovného ruchu je často vyhľadávaný ako protipól k sedavým typom zamestnania v kancelárskych priestoroch, nakoľko si vyžaduje značnú fyzickú záťaž. Vo väčšine prípadov aktivity prebiehajú v otvorenom a prírodnom prostredí, čomu zodpovedá technická základňa pre aktívne formy oddychu. Na takýto druh cestovného ruchu musia byť pripravené aj športovo-rekreačné zariadenia, ktoré by mali poskytovať adekvátne služby spĺňajúce potreby a očakávania turistov. Športovo-rekreačné zariadenia sú dnes priamou súčasťou ubytovacích zariadení, čím dokážu nielen predlžovať sezónu, ale aj prispievať k efektívnosti využívania ubytovacích zariadení.

Služby športovo-rekreačných zariadení majú dvojaký charakter. Prvá skupina má tzv. univerzálny charakter, čo vo všeobecnosti znamená, že tieto služby sa dajú poskytovať nezávisle od prírodných predpokladov (fitnescentrá, bazény, ihriská pre loptové hry a pod.). Takéto možnosti bývajú zväčša súčasťou ubytovacích zariadení a patria k vybavenosti cieľových miest. Pre cestovný ruch je významnejšia druhá skupina služieb, ktoré sa dajú realizovať v rámci vonkajších areálov športovo-rekreačných zariadení. Dotvárajú ich prírodné podmienky, ktoré majú zvyčajne iba sezónne využitie (vodné plochy s možnosťou kúpania, lyžiarske alebo bežecké trate, vleky a lanovky, turistické chodníky a cyklotrasy). Existujúca infraštruktúra je v tomto prípade hlavným motívom účastníkov cestovného ruchu a má v súvislosti s poskytovaním športovo-rekreačných služieb rozhodujúce postavenie.

Príjmy z cestovného ruchu sú v horských rezortoch počas zimnej sezóny oveľa vyššie, ako mimo sezóny – v letnom období. Účastník cestovného ruchu má v lyžiarskych strediskách počas zimnej sezóny značne vyššie výdavky. Okrem služieb uspokojujúcich primárne potreby využíva doplnkové služby (opakované využívanie dopravných cenín, služby súvisiace realizáciou lyžovania, servisné služby a pod.). Interné štatistiky, ktoré si vedú destinač-

ní manažéri (GAZDARICA, HRIVŇÁKOVÁ 2015), vypovedajú o tom, že na rozdiel od hlavnej sezóny sú využívané najmä lacnejšie druhy ubytovania počas letnej turistiky. Využívajú sa kempingové zariadenia, chaty alebo ubytovanie v súkromí. Počas lyžiarskych pobytov sú preferované viac hotely alebo penzióny s vyšším štandardom. Na zimné športové aktivity minie účastník cieľového miesta omnoho väčšie množstvo peňazí (skipasy, lyžiarska výbava a pod.). Väčšinou si už sám nevarí, ale stravuje sa v reštauračných zariadeniach.

Skvalitňovanie služieb dnes vytvára veľmi dôležitý predpoklad pre rozvoj regionálneho a miestneho cestovného ruchu. Súvisí s príchodom turistov, ktorí lyžiarske strediská navštívia práve kvôli rekreácii, turistike a športu. Z toho vyplýva, že ubytovacie, stravovacie, ale aj ostatné služby v areáloch lyžiarskych stredísk by mali byť prispôsobené a zamerané na aktuálne potreby účastníkov cestovného ruchu. Nemali by sa profilovať len na primárne potreby, ale zohľadniť rôznu typológiu turistov a zvýšiť potenciál prilákania nových zákazníkov. Podniky by mali vytvárať komplexnú ponuku služieb rovnako v zimnej aj v letnej sezóne. Preto je potrebné v kontexte ponuky športovo-rekreačných služieb dbať na neustále sa meniaci dopyt a v závislosti od sezónnosti akcentovať predovšetkým ich efektivitu.

Momentálne žijeme v období vedecko-technickej revolúcie, ktorá nám prináša mnoho veľkých zmien týkajúcich sa najmä životného štýlu. Turistika v súčasnosti znamená vybočenie z každodenného zhonu a stresu pre stále viac ľudí. Preto patrí k najpreferovanejším voľno-časovým aktivitám.

Moderné technológie v rámci lyžiarskych stredísk, akými sú napr. lanovky, umožňujú na turistiku využívať a navštevovať viaceré veľmi ťažko dostupné miesta. Uľahčujú dostupnosť atraktívnych horských lokalít, ktoré sa stávajú prístupné širokým masám turistov. Súčasťou lyžiarskych stredísk sú hotelové rezorty, ktoré mimo ubytovacích a stravovacích služieb ponúkajú wellness služby alebo programy pre rodiny s deťmi a mnohé iné športové aktivity.

Ponuka lyžiarskych stredísk na Slovensku je veľmi rozmanitá. Nie každé svojimi traťami a službami úplne vyhovuje lyžiarom a ostatným účastníkom cestovného ruchu. Pri výbere rezortu sa vždy berú do úvahy viaceré faktory. Je to najmä počet zjazdoviek, ich obtiažnosť a dĺžka, kvalita snehu, možnosti ubytovania (buď priamo alebo v okolí), ponuky pre rodiny s deťmi (lyžiarske školy, program a pod.). Dnes značnú úlohu zohráva aj aprés-ski program.

V rámci spolupráce stredísk s ubytovacími a stravovacími zariadeniami vznikajú spoločné balíčky^[1] a vernostné karty, na základe ktorých môžu návštevníci dnes využívať ubytovacie služby a zároveň  realizovať predovšetkým rekreačnú turistiku prostredníctvom lyžiarskeho strediska. K dispozícii je okrem lanových dráh aj technika a výbava, ktorá im uľahčuje napr. horské výstupy a spríjemňuje čas strávený v prírode. Strediská v spolupráci s rôznymi združeniami, pod ktoré spadajú aj Štátne lesy alebo národné parky, vytvárajú značené turistické chodníky a cyklotrasy. V rámci nich pripravujú rozmanité športové atrakcie alebo kultúrne podujatia. Prispôsobujú ich rôznym kategóriám turistov tak, aby ponuka oslovila čo najširšie masy.

Lyžiarske strediská pomocou presunov na lanových dráhach uľahčujú pohyb aj pre turistov, ktorí by sa bez lanoviek len ťažko dostali na mnohé cieľové miesta. Počas prepravy lanovkou ponúkajú aj výhľady na okolie z vyššej perspektívy, čím zabezpečujú účastníkovi cestovného ruchu emocionálny zážitok.

Lyžiarske strediská zohrávajú v súčasnosti jednu z najdôležitejších úloh v rozvoji cestovného ruchu na Slovensku. Rozvoj lyžiarskych stredísk bol do 90. rokov 20. storočia v značnej miere brzdený politickou situáciou, ktorá ovplyvnila ich rozvojové aktivity a možné napredovanie (PILÁRIKOVÁ – MICHALÍK 2010:19-23). Aktuálne sa strediská snažia dostať na vyššiu úroveň neustále sa prispôsobujúcou ponukou svojich služieb, rozširovaním zjazdoviek a spoluprácou na úrovni destinácie. Vďaka tomu sa im darí vytvárať atraktívnu ponuku, ktorá je zameraná predovšetkým na maximalizáciu ziskov z cestovného ruchu v destinácii. Finálne produkty sú vytvárané spojením viacerých služieb tak, aby návštevníci lyžiarskych stredísk zároveň využívali aj ostatné možnosti v okolí. Nie sú to len stravovacie a ubytovacie služby, ale aj návšteva kultúrnych pamiatok, podujatí, wellness, nákupný cestovný ruch v okolí a pod.

V posledných rokoch bol prostredníctvom spolupráce združenia LAVEX s firmou SITOUR, s. r. o. realizovaný projekt kategorizácie lyžiarskych stredísk na Slovensku. Tým ich motivovali k rozvoju a zlepšovaniu svojej aktuálnej ponuky. Túto si strediská musia pravidelne rozširovať alebo minimálne udržiavať, nakoľko kategorizácia predpokladá ich hodnotenie v pravidelných časových intervaloch.

V minulosti boli strediská zamerané výhradne na ponuku iba v zimnej – hlavnej sezóne, ktorá bola závislá na prírodných podmienkach a na počasí. Následnými rekonštrukciami prepravných zariadení po roku 2000 vytvorili možnosť prepravy v strediskách aj počas letnej sezóny, nakoľko pôvodné vleky nahradili lanové dráhy, ktoré sú sedačkové alebo kabínové (GREŠO 2012 : 4 – 7).

Väčšie a významné lyžiarske strediská sa nachádzajú v atraktívnom prostredí, kde návštevníci radi trávia voľný čas aj počas letného obdobia. Strediská preto začali vytvárať infraštruktúru hlavne pre realizáciu športov a rôznych aktivít počas mimosezónneho obdobia, ktoré dopĺňajú kultúrnymi podujatiami. Ponuku sa snažia prispôsobiť cieľovým skupinám. Taktiež prispôsobujú podmienky poskytovania služieb, prostredníctvom ktorých sa snažia dosiahnuť požadovanú úroveň.

Na základe štatistických údajov možno tvrdiť, že o využívanie lyžiarskych stredísk na Slovensku počas mimosezónneho obdobia je zo strany návštevníkov čoraz väčší záujem. Tento rok k tomu prispela aj problematická bezpečnostná situácia vo viacerých prímorských letoviskách, ktoré boli posledné roky navštevované v rámci pasívneho cestovného ruchu. Z tohto dôvodu sa návštevnosť Slovenska počas letnej sezóny v roku 2016  v porovnaní s minulými rokmi (2013, 2014, 2015) výrazne zvýšila.

Celosezónne využitie lyžiarskych stredísk si vyžaduje neustály rozvoj adekvátnych možností pre rôzne kategórie turistov. Prostredníctvom správnej ponuky zo strany lyžiarskych stredísk by mohlo dôjsť k recipročnému uspokojeniu potrieb spotrebiteľov a poskytovateľov služieb. Návštevníkom horských stredísk ponúknuť využitie lyžiarskych tratí a lanových dráh aj v lete – spojením s rôznymi inými atrakciami a športovými aktivitami. Budujú sa napr. cyklotrasy, bobové dráhy, turistické chodníky v blízkosti hlavných lyžiarskych tratí a podobne. Lyžiarske strediská si v súčasnosti takýmto spôsobom začínajú zabezpečovať zisk mimo svojej hlavnej sezóny. Tá bola za posledné roky v kontexte klimatických zmien nepredvídateľná. Mnohé strediská boli v posledných rokoch po zimnej sezóne skôr stratové. Aj tieto zmeny prinútili developerov lyžiarskych stredísk uvažovať nad rozširovaním ponuky stálych služieb. Dôležité je pritom aj zvyšovanie kvality poskytovaných služieb.

Záver. Lyžiarske strediská ponúkajú vo svojich areáloch široké spektrum

športových aktivít, ktoré vedia za dostupné ceny prepojiť s ostatnými službami (ubytovanie, stravovanie). Dokazuje to aj zvyšujúca sa návštevnosť počas mimosezónneho obdobia, viditeľná najmä v lete minulého roka. Zvýšená návštevnosť a záujem o cestovanie na Slovensku boli zapríčinené najmä strachom ľudí cestovať do rizikových zahraničných destinácií. Záujem o cestovanie na Slovensku bol citeľný najmä v tých destináciách cestovného ruchu, ktoré okrem ubytovacích a stravovacích služieb poskytovali aj doplnkové služby – nielen wellness, ale najmä možnosti športu, turistiky, zábavy a rôzne typy podujatí pre rodiny s deťmi.

Literatúra a pramene:

GREŠO, M. Náš hosť. In LAVEX info: Lanová doprava, cestovný ruch, manažment, marketing. ISSN 1336-1953, 2012, roč. 39, č. 2, s. 4 – 7.

GÚČIK, M. a kol. Manažment cieľového miesta cestovného ruchu. Banská Bystrica : DALI – BB, 2012. 219 s. ISBN 978-80-8141-025-3.

JUNGER, J. a kol. Turistika a športy v prírode. Prešov : Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove, 2002. 267 s. ISBN 80-8068-097-3. Slovensko: od veľkých stredísk po najmenšie [online]. 2015. [cit. 2015-03-16]. Dostupné na Internete : <https://www.onthesnow.sk/slovensko/lyziarske-strediska.html>

MICHALÍK, B. – PILÁRIKOVÁ, A. Organizácia domáceho turizmu na Slovensku. In: Kontexty kultúry a turizmu. ISSN 1337-7760. 2010, roč. 3, č. 1, s. 19-23.

ŠTOFAN, B. Dejiny horského lyžovania: Skialpinizmus. Tatranská Lomnica : I&B , 2008. 93 s. ISBN 978-80-969017-7-7 Štatút projektu „Kategorizácia lyžiarskych stredísk Slovenskej republiky“ [online]. 2012. [cit. 2015-03-14]. Dostupné na internete : <https://www.lavex.sk/docs/statutpkls.pdf>

Zoznam informátorov

DEVEČKOVÁ, Veronika. Tatry Mountain Resorts : 2015

GAZDARICA, Tomáš. Manažér marketingového oddelenia, Malinô Brdo ski & bike, Ružomberok : 2015

GREŠO, Miroslav. Riaditeľ združenia LAVEX, Lanovky a vleky : 2015

HRIVŇÁKOVÁ, Veronika. Vedúca marketingového oddelenia, Snowland Yety s. r. o. : 2014, 2015

STYKOVÁ, Ľubica. SITOUR, spol. s. r. o. : 2015

TEKELJAKOVÁ, Andrea. Infocentrum Jasná Nízke Tatry, Chopok sever : 2015 

Poznámky: