Ústav manažmentu kultúry a turizmu kulturológie a etnológie

Etnokultúrne tradície slovenského národa sú od prelomu 10. a 11. storočia spojené s Uhorským kráľovstvom, respektíve s Rakúsko-Uhorskou monarchiou. Vysvetľovanie a chápanie historických a kultúrnych kontextov existencie slovenskej národnosti a vývoja slovenského národa nie je možné bez poznania širších dobových súvislostí. Ako etnológ, orientujúci sa na spôsob života a kultúrne tradície Slovákov na Dolnej zemi, som preštudoval rozsiahlu Vontorčíkovu knižnú publikáciu. Nie je mojím poslaním hodnotiť, ale ponúkam ju do pozornosti odbornej verejnosti a študentov z viacerých aspektov:

1. objasnenie podstaty, základných hodnôt a charakteru kresťanstva a islamu;
2. zložité obdobie konca 17. storočia a príčiny následného sťahovania obyvateľstva Horného Uhorska (nepochybne prevažne slovenskej národnosti) na Dolnú zem;
3. politické, ekonomické, etnické, konfesionálne a kultúrne vzťahy v Hornom Uhorsku a na Dolnej zemi v období jej revitalizácie – sťahovania obyvateľstva z hornouhorských stolíc v posledných štádiách osmanskej expanzie;
4. objasňovanie politickej, spoločenskej a ekonomickej situácie v štátoch strednej Európy a v západnej Európe vo vzťahu k migrantom, predovšetkým moslimským, v prvých desaťročiach 21. storočia.

Najskôr pripomeniem niekoľko faktov: Vontorčíkova interpretácia vzniku, ideologického základu a kultúrnych vzorov islamu je reálna; na základe historických prameňov je objektívny aj opis šírenia islamu na troch kontinentoch; súhlasiť možno aj s kultúrno-vzdelanostným a hodnotovým rozdielom kresťanského a islamského sveta od čias jeho vzniku až na rozhranie 17. a 18. storočia; interpretácia mimoriadne bohatých údajov a súvislostí bitky pri Viedni v roku 1683 je na prvý pohľad neutrálna, no hodnotenie roly protestantských a katolíckych/cisárskych protagonistov by som nechal, aj vzhľadom na zložitú situáciu v Európe v 16. a 17. storočí (napríklad Francúzsko a Habsburgská monarchia, Dóžovo povstanie, Európa a Rusko, katolicizmus a protestantizmus – Šopronský snem, pravoslávie a gréckokatolícku vieru), na akademických historikov; aktuálnu situáciu je možné chápať len v širších geografických, politických a historických súvislostiach.
Cieľom recenzie na rozsiahle monografické dielo je predovšetkým upozorniť naň, na vysokú hodnotu faktografických údajov vrátane záverečného výkladového slovníka, na chápanie spoločného a rozdielneho medzi islamským a osmanským svetom, predovšetkým však na dlhodobý vplyv osmanskej invázie na Balkán aj do stredoeurópskeho priestoru a pre pochopenie vzťahu k migrácii do týchto štátov a západnej Európy v súčasnosti. Rôznymi spôsobmi zachovávaná historická pamäť je jedným z najdôležitejších etnoidentifikačných znakov každého národa.