Výskum krajiny metódou profilov kultúrnokrajinných vrstiev

Výskum krajiny metódou profilov kultúrnokrajinných vrstiev

Úvod. Jednou z výskumných oblastí historickej geografie (HG) a kultúrnej geografie (KG) je výskum vzniku a vývoja historickej (resp. prehistorickej) kultúrnej krajiny a jej využívania. Jednou z metód, ktorými ho možno uskutočniť, je štúdium profilu (-lov) kultúrno- krajinnej vrstvy miestnej krajiny. Táto metóda umožňuje sledovať horizontálne a vertikálne väzby v krajine, ktoré s fenoménom spoločenskej zložky tzv. hybných síl (angl. driving forces) určujú proces antropogénnej exploatácie skúmaného územia v čase. Je to jeden z možných konceptov štúdia kultúrnej krajiny, ktoré je tiež v zornom poli kulturológie, resp. kultúrnej  geografie.   Ponúka možnosť využitia historickogeografických a krajinnoekologických metód v kulturologickom výskume, kde je inštrumentárium skúmania kultúrnej krajiny menej rozvinuté. Príspevok sa venuje vývoju industriálnej krajiny Novák,  ktorú  rekonštruujeme  prostredníctvom profilov kultúrnokrajinných vrstiev. Použitá metóda umožňuje komplexnejšie poznanie HG a KG aspektov antropogénnych aktivít v južnej časti Prievidzskej kotliny.

Poloha a vymedzenie územia. Objektom výskumu je industriálna krajina, ktorá sa rozprestiera na území mesta Nováky. Jej štúdium sme realizovali na vybranej profilovej línii označenej 1 – 1´ (mapa č. 1). Z hľadiska hierarchického usporiadania krajinných jednotiek sa skúmané územie nachádza na juhu Prievidzskej kotliny, ktorá je súčasťou Hornonitrianskej kotliny. Obec administratívne patrí do okresu Prievidza, pričom predstavuje dôležité priemyselné centrum na JV Trenčianskeho kraja.

Metódy výskumu. Predložená štúdia má metodický charakter. Z tohto dôvodu sme vývoj industriálnej krajiny Novák spracovali z literatúry sekundárneho charakteru s využitím tradičných výskumných metód. Samostatnú skupinu prác tvoria pramene, ktoré sa venujú otázke kultúrnokrajinnej vrstvy (-tiev) a komplexnému fyzickogeografickému (geoekologickému) profilu krajiny. Dané fenomény sú východiskom k tvorbe profilu kultúrnokrajinnej vrstvy miestnej krajiny.
 
Informácie o príčinách a historických súvislos- tiach existencie chemického a ťažobného priemyslu v Novákoch možno získať z monografií o meste, pamätníc a príležitostných článkov o závodoch, aj z titulov opisujúcich uhoľné baníctvo na Slovensku. Súčasťou informačnej databázy boli tiež práce o vývoji Novák a Horných Leloviec do roku 1918. Pri štúdiu literatúry boli uplatnené konvenčné    metódy    (heuristika,    kritická    analýza    a komparácia prameňov a ich interpretácia). Druhá skupina prác približuje fenomén kultúrnokrajinnej vrstvy (KKV),[1] špecifiká jej štúdia,[2] resp. konštrukciu fyzickogeografického  profilu  krajiny [3]   a jeho  uplatnenie  v základnom i aplikovanom výskume.[4]
Komplexný fyzickogeografický (geoekologický) profil krajiny sme na profilovej  čiare [5]  doplnili o obrázkové a symbolické mapové znaky, ktoré vyjadrujú stav historického  land  use  (triedy využívania krajiny  – TVK a vybrané HKŠ) na profilovej línii zakreslenej na kartografickom podklade – mape.[6] Takto vzniknutý (základný)   profil   kultúrnokrajinnej   vrstvy   predstavuje zjednodušený model kultúrnej krajiny skúmaného územia, ktorý umožňuje identifikáciu horizontálnych i vertikálnych väzieb medzi prírodnými komponentmi miestnej krajiny v chorickej dimenzii [7] a ich využívanie človekom v konkrétnom období.

Analogicky je možné skonštruovať i „doplnkový“ profil (-ly) KKV.[8]  Pri jeho  tvorbe ako zdroj  informácií o využívaní   miestnej   krajiny  primárne   slúžia   písomné a obrazové HG pramene, ktoré modifikujú a dopĺňajú informácie o historickom land use zistené na podkladovej mape z predchádzajúceho obdobia. Využiť možno i výsledky terénneho výskumu zamerané na štúdium HKŠ a aktuálny stav využívania krajiny pozdĺž profilovej línie.[9]
Pri tvorbe doplnkového profilu KKV z obdobia, ku ktorému nemáme relevantný kartografický podklad  možno   použiť   mapu z najbližšieho   nasledovného časového horizontu. V tomto prípade funkciu  primárneho zdroja informácií o súdobom využívaní   miestnej   krajiny preberajú písomné a archeologické pramene, resp. HKŠ. Kvôli ľahšej identifikácii od HG nadstavby základného profilu  je možné „novozistené“ prvky prehistorického/historického land use (TVK a HKŠ) na doplnkových profiloch KKV odlíšiť (inou farbou alebo rastrom mapových znakov). V závislosti od konkrétnych požiadaviek bádateľa je taktiež možná kombinácia oboch typov profilu KKV (t.j. základného a doplnkového) na konkrétnej profilovej línii,[10] čím vzniká kombinovaný profil KKV.
Inak statický charakter TVK a HKŠ, tvoriacich land use na profile konkrétnej  KKV,  je  možné „zdynamizovať“ pomocou temporálnej analýzy, čiže zoradením profilov v časovej postupnosti.

Kultúrna krajina skúmaného  územia.   Zrod a poloha archetypov industriálnej krajiny v skúmanom území  a ich  historický  land use odráža rozdielne požiadavky človeka na vlastnosti prírodného prostredia v južnej časti Prievidzskej kotliny. Kultúrna krajina Novák a ich zázemia s reliktami, príp. funkčnými areálmi poľnohospodárskej výroby, ťažobného a chemického priemyslu, a k nim prislúchajúcej sociálnej infraštruktúry, sa vyvinula v kotlinovej krajine, ktorej prírodné pomery znázorňuje geoekologický profil krajiny 1 –  1´ (obr. č. 1). Zo spektra prírodných komponentov miestnej krajiny mali pre vznik a rozvoj ťažobného priemyslu v skúmanom území význam uhoľné sloje nováckeho súvrstvia. Južný, relatívne dobre ventilovaný okraj vnútrohorskej kotliny s horskou obrubou  vytváral strategicky významnú polohu pre situovanie výroby bojových plynov (chlóru) v plánovanej chemičke.
Priestorový rast sociálnej infraštruktúry (obytné areály,    resp.    areály    služieb)    v intraviláne    koreluje s rozmachom priemyselnej výroby v Novákoch. Dostatok rozvojových plôch na výstavbu daných objektov poskytoval náplavový  kužeľ Lehotského potoka a priľahlé časti nivy rieky Nitra (obr. č. 1, uprostred).


Vývoj land use krajiny Novák na profiloch KKV. Vývoj archetypov industriálnej krajiny skúmaného územia a ich historickú pamäť rámcovo rekonštruujeme pomocou spektra TVK a HKŠ, ktoré transformujeme do modelu historického land use na vybranom profile KKV.
Historický land use profilov KKV 1 – 1´ bol spracovaný podľa máp z r. 1900 (nepriamo datovaná mapa, datovanie nie je na mape uvedené), 1938, 1956 a 1994. Polohu a stav vybraných HKŠ rekonštruujeme pomocou dobových fotografií z archívu MsÚ v Novákoch. Profily KKV zostrojené na základe podkladových máp doplnili časové horizonty z r. 1940 a 2010. Dôvodom skonštruovania prvého doplnkového profilu KKV bol vznik baníckej krajiny na úpätí Pustého vrchu v r. 1940. Druhý doplnkový profil zachytáva využívanie krajiny skúmaného územia, ktoré sme zmapovali počas terénneho výskumu v r. 2010. Jednoduchý dvakrát prevýšený profil KKV 1 – 1´ s dĺžkou skoro 6  km ukazuje zmeny využívania miestnej krajiny v nováckom a hornolelovskom katastri, ktoré ležia v centrálnej časti skúmaného územia (mapa č. 1).

 • Profil KKV 1 – 1´ z obdobia okolo r. 1900 zastupuje krajina s vyrovnaným podielom lesov a NSKV,[11] ornej pôdy   a vidieckych   sídiel   s   pridomovými   záhradami.
Antropogénny tlak sa sústreďoval na polohy hnedozemí, čiernic   a fluvizemí,   ktoré   predstavovali   najúrodnejšie
pôdne typy v území (obr. č. 2). Povodňová hrozba rieky Nitry sa odrážala v situovaní intravilánov dedín na okraji náplavového kužeľa Lehotského potoka (Nováky) alebo na nízkej terase rieky (Horné Lelovce, Nováky). Ešte na konci prvej štvrtiny minulého storočia v oboch obciach prevládala vidiecka zástavba intravilánu s pridomovými záhradami. Špecifikom svetskej architektúry Novák boli kaštiele a zemianske kúrie s parkami a hospodárskymi objektmi.
HKŠ z tohto obdobia reprezentujú starý most cez rieku Nitra a železničná trať Prievidza – Nitra (obr. č. 2, uprostred vľavo). Výslnné svahy kóty Na brezinách (327 m n.m.) pokrývali polia oddelené medzami alebo remízkami s NSKV.  Zastúpenie   ihličnanov   (smreka   a borovice) v dubohrabinách s ostrovčekmi dubovo-cerových lesov na Pustom vrchu prezrádza staršie zásahy človeka do druhového zloženia tunajších hôr.
V rokoch 1903 – 1908 [12] boli z podnetu Šalgotarjánskej kameňouhoľnej úč. spol. zrealizované tri vrty pod Pustým vrchom (lokalita Mačací zámok) s cieľom overenia výskytu uhlia. Napriek pozitívnym výsledkom geologického prieskumu a zmluve s majiteľom pozemkov [13] spoločnosť  s ťažbou  nezačala.[14]   Príčinou  bol  vznik  1.  ČSR a s ním súvisiace zmeny v priestorovej diverzifikácii uhorského (maďarského) kapitálu.
 
• Historický land use profilu KKV z roku 1938 (obr. č. 3) naznačuje určitú stagnáciu využívania miestnej krajiny. Táto skutočnosť je zaujímavá aj vzhľadom na investičnú výstavbu, ktorá v tomto období prebiehala v blízkosti južného okraja intravilánu Novák. Väčšina zo 400 pracovníkov [15] budujúcich  objekty  chemického  závodu totiž  žila  v obci  a jej  okolí.  Zvyšok  robotníkov  spolu s malým počtom technicko-administratívneho personálu býval s drevených barakoch na stavenisku.[16]

 • Vznik baníckej krajiny na úpätí Pustého vrchu znamenal prelom v dovtedajšom vývoji historického land use miestnej krajiny; danú situáciu zachytáva doplnkový profil KKV z r. 1940 (obr. č. 4). Prenájom kutacích práv na území Novák zo strany Handlovských uhoľných baní, úč. spol. vyústil v roku 1940 do razenia úpadnice (vstupného tunela) Nováky v lokalite Pustý vrch.[17]  Takmer  súčasne začala v blízkosti bane vyrastať halda z vyťaženej hlušiny. Vďaka týmto aktivitám sa krajina skúmaného územia rozrástla o areál ťažobného priemyslu  s konvexnými tvarmi antropogénneho georeliéfu (obr. č. 4, vpravo).
V týchto miestach  zároveň došlo k vyrubovaniu ihličnanov, príp. výmladkových dubohrabín a menších enkláv dubovo-cerových lesov, ktoré museli ustúpiť technickému zázemiu bane Nováky. Takto získaná guľatina sa použila napr. na výdrevu úpadnice.
V rokoch 1941/42 začala na vlhkých lúkach, zhruba 300 m od okraja dedinského intravilánu, vyrastať obytná štvrť pre zamestnancov aj s hotelom. V podniku totiž pracovalo okolo 530 pracovníkov, ktorí potrebovali adekvátne sociálne zázemie.[18] Reakciou na čulý stavebný ruch bolo otvorenie pieskovne v Horných Lelovciach (obr.č. 4, vľavo). Rozvoj priemyslu a služieb, budovanie obytných súborov a prílev robotníctva a inteligencie do Novák poznačili genius loci pôvodne typického vidieckeho sídla.[19]
Záber   poľnohospodárskej   pôdy   v okolí   bane Nováky  spôsobil  mierne  zmenšenie  výmery oráčin  pod Pustým   vrchom   (obr.   č.   4,   vpravo).   Ostatné   areály s poľnohospodárskou pôdou na nive Nitry alebo na svahoch kóty Na brezinách (327 m n.m.) sa zatiaľ výraznejšie nezmenili.


• Znárodnenie industriálneho komplexu v Novákoch v roku 1948 vytvorilo podmienky na ďalší rozvoj baníckej krajiny pod Pustým vrchom. Zároveň sa umožnila postupná transformácia Novák z rurálneho na urbánne sídlo. Historický land use miestnej krajiny v prvej fáze budovania socializmu ukazuje profil KKV z r. 1956 (obr. č. 5). V tomto období pokračovala ťažba lignitu v Bani I (nový názov úpadnice Rudolf po II. sv. vojne). Adekvátne s množstvom exploatovaného uhlia rástla veľkosť odvalu vyťaženej   hlušiny.   Lanová   dráha   spájala   areál   bane s triedičkou uhlia v Novákoch, odkiaľ sa roztriedený lignit odvážal do elektrárne v Zemianskych Kostoľanoch (obr. č. 5,   vpravo).[20]    Transport   uhlia   do   tepelnej   elektrárne zabezpečovala i železničná vlečka v blízkosti intravilánu. Zástavba    Novák     sa     rozširovala     smerom k historickému jadru s kostolom, kaštieľmi a kúriami nižšej šľachty s parkami a záhradami, ktoré dopĺňali rodinné domy a hospodárske  stavby.  Časť  týchto  objektov  bola v priebehu 50. – 60. rokov 20. storočia transformovaná na sídla služieb, verejnej správy a pod. Zvyšok pôvodných stavieb (najmä v centrálnej časti obce) ustúpil poly- funkčným súborom so štandardizovanou architektúrou socialistického realizmu, čo znázorňujú i symboly výškovej a rozostavanej  budovy v strednej  časti profilu KKV. Podobný osud postihol aj parky a záhrady v ich blízkosti. Zmena urbanistickej a architektonickej štruktúry Novák sa prejavila aj vybudovaním baníckej kolónie (1950/53) na močaristých pozemkoch medzi železničnou traťou a štátnou cestou. Už v roku 1949 v jej blízkosti začali stavať chemickú kolóniu, ktorá sa po rozšírení (1951/54) zlúčila so staršou zástavbou zamestnaneckej štvrte z r. 1941/44. [21] Ďalšia obytná zóna vznikla v roku 1951 na vlhkých, bažinatých  pozemkoch  lokality  Vo  vrbinách.  Rozprestierala sa medzi železnicou a korytom Nitry. Tvorilo ju 20 domov určených pre zamestnancov ChZWP.[22] Vzhľadom na nevľúdne močaristé prostredie a prebiehajúcu kórejskú vojnu začalo domáce obyvateľstvo túto časť nováckeho intravilánu nazývať Kórea.[23]  Antropogénny tlak baníckej krajiny,  konkrétne  výstavba  železničnej  vlečky,  lanovky a rozširovanie haldy v blízkosti Bane I, spôsoboval ďalší záber poľnohospodárskej (i lesnej) pôdy pod Pustým vrchom (obr. č. 5, vpravo).
Vzhľadom na prebiehajúcu (Nováky, Kórea), resp. predpokladanú výstavbu domov (Horné Lelovce) v nivnej krajine a na úpätí kóty Na brezinách (327 m n.m.) dochádzalo v týchto geokomplexoch k zmenšovaniu plochy oráčin a TTP. Priestorová dispozícia a výmera úzkoblokových polí na miernejších sklonoch predmetnej morfoštruktúry zostávala v predkolektivizačnom období bez výraznejších zmien.

 • Historický land use profilu KKV z roku 1994 (obr. č. 6). Koncom roku 1958 došlo k uzatvoreniu Bane I a ťažba lignitu sa presunula do novovybudovanej Bane Nováky, ktorá sa v roku 1957 premenovala na Baňu Mládeže.[24] Technické objekty bane slúžili určitý čas ako sklady nábytku Spotrebného družstva Jednota. Koncom 70. rokov minulého storočia boli odstránené, pričom prebehla i čiastočná rekultivácia ťažobného areálu.[25] Exploatáciu uhlia na mieste  bývalej  úpadnice  Nováky  pripomínala  iba  halda hlušiny, na ktorej sa zakoreňoval nálet. V roku 1994 odval pokrýval zmiešaný porast s prevahou ihličnanov so zastúpením ruderálnych druhov (obr. č. 6, vpravo).
Vzhľadom na poddolovanie významnej časti katastra došlo v Novákoch okolo roku 1958 k vydaniu stavebnej  uzávery.[26]   Nedostatok  rozvojových  plôch  sa v centrálnej časti mesta (od roku 1961) [27] riešil zbúraním starších budov, a to najmä v období dočasného obmedzenia zákazu výstavby v rokoch 1968 – 1974. Vtedy došlo aj k zastavaniu niektorých pozemkov v nivnej krajine (Kórea a pod.). Alternatívu rozšírenia intravilánu na začiatku 70. rokov predstavovali oráčiny na náplavovom kuželi Lehot- ského potoka, kde okrem  obytných súborov hromadnej zástavby (z roku 1974) a veľkokapacitnej pekárne [28] vyrástol i futbalový štadión s tréningovou plochou. Poddolo- vanie územia hlbinnou ťažbou a následné poklesy terénu v roku 1985 však iba potvrdili opodstatnenosť stavebnej uzávery v danej oblasti.

 • Rozloženie TVK a HKŠ na profile KKV z r. 2010 odráža vývoj miestnej krajiny od r. 1994 (obr. č. 7).
Po zrušení stavebnej uzávery (v roku 1996) dochádza k zastavaniu voľných parciel v centrálnej časti Novák (supermarket Lidl) a železničnej vlečky (rodinné domy). Pre majiteľov vyvlastnených nehnuteľností z Las- kára postavila v rokoch 1997 – 1999 firma Hornonitrianske bane panelák (pri železničnej trati Prievidza – Nitra), ktorý v rokoch 1998 – 2002 doplnil súbor rodinných domov pri futbalovom ihrisku, čo ukazujú i mapové znaky na profile KKV (obr. č. 7, uprostred).[29]
V roku 2010 pokračovala sukcesia areálu niekdajšej úpadnice Nováky, ktorý príležitostne slúži ako nelegálna skládka komunálneho odpadu. V jeho blízkosti sa nachádza odval pokrytý lesom a NSKV s prevahou ihličnanov. Na okraji haldy, reprezentujúcej najstaršiu HKŠ baníckej krajiny bola začiatkom milénia vybudovaná strelnica. Napriek poddolovaniu náplavového kužeľa Lehotského potoka s hnedozemami sa táto morfoskulptúra stále využíva ako orná pôda.

Záver. Štúdium profilu (-lov) KKV predstavuje jednu z alternatívnych metód (možný koncept) HG alebo KG  výskumu  historickej  krajiny.  Tento  postup  možno považovať za nadstavbu v minulosti prezentovanej metódy štúdia historického land use na vertikálnom reze tesserou.[30] Profil KKV predstavuje zjednodušený model kultúrnej krajiny skúmaného územia, ktorý umožňuje identifikáciu horizontálnych i vertikálnych väzieb medzi prírodnými komponentmi miestnej krajiny v chorickej dimenzii a ich využívanie človekom v konkrétnom období. Z tohto dôvodu predstavuje jeden z prístupov k štúdiu historického land use, kultúrnej krajiny a jej genia loci. Dosiahnuté výsledky možno zohľadniť pri štúdiu využívania kultúrnej krajiny v územiach zaťažených antropickou činnosťou (kotliny, priemyselné oblasti, mestské aglomerácie a pod.). Niektoré aspekty predmet-ného výskumu môže akceptovať i spoločenská prax pri tvorbe územných plánov, návrhoch integrovaného manaž-mentu krajiny (napr. vo vybraných archetypoch kultúrnej krajiny), pri identifikácii a využívaní špecifických kultúrnych fenoménov a upevňovaní identity lokality.[31]

Poznámky:
[1] KKV je súbor kultúrnokrajinných prvkov (foriem využitia zeme, príp. tried využívania krajiny) s časovo a priestorovo blízkymi súradnicami. Súčasnú kultúrnu krajinu tvorí konkrétny počet kultúrnokrajinných vrstiev. Tieto neexistujú izolovane, ale v procese vývoja kultúrnej krajiny dochádza k ich vzájomnému prelínaniu, kedy mladšia kultúrnokrajinná vrstva „prekrýva“ staršiu, z ktorej sa v aktuálnom časovom horizonte zachovali historické krajinné štruktúry (HKŠ).
[2] ŽIGRAI 1995:219-224; ŽIGRAI 1999:51-60; ŽIGRAI 2004:7-12.
[3] KRAMÁREKOVÁ    –    OREMUSOVÁ    2004:157-160;    LAUKO 1995:125. Fyzickogeografický profil krajiny predstavuje vlastný profil georeliéfu územia (vytyčuje ho profilová línia) a profilový pás. Profilový pás (nad, príp. pod profilom) slúži pri analýze geoekologických charakteristík skúmaného územia, ktoré zohrávajú význam pri priestorovom rozložení antropogénnych aktivít v miestnej krajine. Pri konštrukcii analytických pásov sme využili analytické mapy (geologického substrátu, klimatických, hydrologických a hydrogeologických, pôdnych pomerov a potenciálnej vegetácie). Bližšie ŠIMON et al. 1997; ZAŤKO ed. 2002: 74-123; MICHALKO – BERTA – MAGIC 1986; MICHALKO – MAGIC – MAGLOCKÝ 1986 a výsledky terénneho výskumu (mapovanie georeliéfu, pôdne sondy a pod.).
[4]  LAUKO 1995:126-130; BUČEK – LACINA 1977:44-46; BUČEK –
LACINA 1975:56; ELIÁŠ 1986:39.
[5] Podkladom pre konštrukciu profilu georeliéfu skúmaného územia bola Základná mapa SR (1:25 000) z roku 1994, pričom na daný účel vyhovujú
akékoľvek  veľkomierkové  vrstevnicové  mapy.  Profilová  línia  profilov
KKV  je  identická  hypsografickej  krivke  skonštruovanej  podľa  mapy z roku 1994. Pri recentných analýzach historického land use prostredníctvom profilov KKV možno považovať „hlavné črty“ profilu súčasného georeliéfu za analogické situácii spred približne 50 –  100 rokov. Alternatívnym riešením vyššie uvedeného problému je podrobné geomorfologické mapovanie morfoštruktúr a morfoskulptúr pozdĺž profilovej línie podložené adekvátnou informačnou databázou.
[6] V práci sú použité mapy, ktoré sme transformovali do jednotnej mierky 1 : 25 000. Ide o nasledovné kartografické diela: Prehľadná mapa bernej župy Nitrianskej  z r. 1900? (cca  1:58 000),  Vojenská  mapa  z r. 1938 (1:75 000), resp. jej reambulovaná verzia (1:25 000), Vojenská mapa z r.1956 (1:25 000) a Základná mapa SR z r. 1994 (1:25 000).
[7] Geochóra predstavuje prírodný teritoriálny komplex, zložený zo zákonite usporiadanej skupiny, resp. skupín geotopov. Pri výskume geochór sa geoekológia sústreďuje na štúdium horizontálnych vzťahov medzi geotopmi a ich skupinami, pričom charakter týchto väzieb sa analyzuje na komplexnom fyzickogeografickom (geoekologickom) profile krajiny (bližšie MIČIAN 2008:43-46; TREMBOŠ et al. 2009:29- 33).
[8] Tento má význam v prípade chýbajúcich kartografických podkladov alebo veľkého chronologického odstupu dvoch, po sebe nasledujúcich máp toho istého územia.  Z hľadiska vývoja  využívania krajiny pritom neraz ide o periódu, ktorá sa vyznačuje zvýšenou intenzitou prírodných katastrof (napr. veterné smršte, povodne) alebo spoločenských otrasov (vojenské drancovanie, prílev kapitálu a z neho vyplývajúca zmena land use a pod.) V prípade industriálnej krajiny Novák a ich zázemia doplnkový profil z roku 1940 znázorňuje vznik baníckeho závodu so železničnou vlečkou.
[9] Príkladom je profil KKV miestnej krajiny z roku 1940.
[10] Ide napr. o situácie, keď obidva profily ukazujú využívanie miestnej krajiny s odstupom niekoľkých mesiacov alebo rokov.
[11] NSKV – nelesná stromová a krovinová vegetácia.
[12] JURIK 2006:116; VOZÁR 2003:210. Prvé informácie o výskyte uhlia v skúmanom území pochádzajú z obdobia okolo roku 1900. Išlo o náhodne spozorované výskyty uhoľného sloja na ceste medzi Novákmi a Zemianskymi Kostoľanmi (HALMO – ŠARKAN 2010:15).
[13] SIVÁKOVÁ 2010:6.
[14] JURIK 2006:116.
[15] GALKO 1965.
[16] DONÁTOVÁ, Sny (ako pozn. 3), s. 4.
[17] ĎURINA  1976a:133-134;  JURIK  2006:116;  SIVÁKOVÁ  2010:6;
HALMO – ŠARKAN 2010:15; Jaroslav Vencálek: 128; Prvý vozík nováckeho uhlia z úpadnice Nováky vyťažili 14. 6. 1940, ale vzhľadom k zložitým geologickým a hydrogeologickým pomerom (prívaly povrchových vôd) bola exploatácia uhlia z úpadnice Rudolf (názov bane od   roku   1942)   nízka   (HERČKO   2003:290-291);   K ďalšej   zmene pomenovania tohto banského diela došlo po skončení II. sv. vojny (Baňa I), pričom hlavný sloj sa úpadnicou nafáral až v roku 1948 (KLADIVÍK 2003:229).
Je zaujímavé, že časť kvalifikovaných pracovných síl, ktoré položili tradíciu baníctva v Novákoch tvorili Slováci z belgických baní (napr. Michal Homola – otec informátora), ktorí sem prišli po obsadení Belgicka Nemcami. Iní zamestnanci slovenského pôvodu (Latiak, Hájnik, Kňazovič  a i.)  pochádzali   z  Maďarska   (Tatabánya),   kde  pracovali v tamojších uhoľných baniach – ústna informácia od Stanislava Homolu (*1943).
[18] ĎURINA 1976a:135.
[19] Zmenený „duch miesta“ ovplyvňoval myslenie a hodnotový systém domáceho obyvateľstva, ktoré sa dovtedy zaoberalo takmer výlučne poľnohospodárstvom. Na daný stav reagovali predstavitelia oficiálnej ideológie slovenského štátu založením kláštora kongregácie Notre Dame s dievčenskou školou v kúrii Rakovských. Poslanie rehole v Novákoch bolo hodnotené v príspevku okresných novín nasledovne: „Bude semenišťom národných a náboženských ideí a cností, lebo v priemyselnom meste tieto dva piliere bývajú ohrozené“ (ĎURINA 1976a:135-136).
[20] KLADIVÍK Slovenské (ako pozn. 4), s. 229-230.
[21] ĎURINA 1976b:161; JURIK 2006:158.
[22] JURIK 2006:158.
[23] Ústna informácia od Dominika Huttu (*1938).
[24] KLADIVÍK 2003:227, 230.
[25] Ústna informácia od Stanislava Homolu (*1943).
[26] Ústna informácia od Vladimíra Richtera (*1945) a Jána Martinu (*1951).
[27] JURIK 2006:171.
[28] JURIK 2006:190.
[29] MATÚŠ 2010:34.
[30] CHRASTINA 2010:73-98.
[31] K otázke identity bližšie LENOVSKÝ 2006:12-24.

Literatúra a pramene:
BUČEK, A. – LACINA, J.: Biogeografická charakteristika CHKO Žďárské vrchy. Brno, 1975.
BUČEK, A. – LACINA, J.: Hodnocení biogeografických poměrů  Chráněné  krajinné  oblasti  Žďárské  vrchy.  In: Zprávy Geografického ústavu ČSAV 2-3, 1977, s. 44-46. DONÁTOVÁ, R.: Sny – plány – skutočnosť, In: Novácky chemik, 1965, s. 2, 4.
ĎURINA, A.: Nováky za buržoáznej ČSR a tzv. slovenského štátu. In: Nováky kedysi a dnes, Martin 1976a, s. 103-154. ĎURINA, A.: Nováky po oslobodení. In: Nováky kedysi a dnes, Martin 1976b, s. 155-182.
GALKO,   R.:   Dvadsaťpäť   rokov   národného   podniku Chemické závody W. Piecka Nováky. Martin, 1965. GURSKÝ, S.: 11. ťažobný úsek Nováky  – nová ťažobná kapacita  na  hornej  Nitre.  In:  70  rokov  bane  Nováky, Prievidza 2010, s. 37-45.
HALMO, J. – ŠARKAN, J.: Geologické a hydrogeologické pomery nováckeho uhoľného ložiska. In: 70 rokov bane
Nováky, Prievidza 2010, s. 15-21.
HERČKO, I.: Uhoľné baníctvo Slovenska v rokoch 1918 – 1945. In: Dejiny baníctva na Slovensku 2. diel, Košice 2003, s. 273-293.
JURIK,  R.:  Rozprávanie  o dejinách  mestečka  Nováky. Prievidza, 2006.
 KLADIVÍK, E.: Slovenské uhoľné baníctvo v rokoch 1945 – 1990. In: Dejiny baníctva na Slovensku 2, Košice 2003, s. 219-247.
KRAMÁREKOVÁ, H. – OREMUSOVÁ, D.: Cvičenie č. 6 – Fyzickogeografické   komplexy    na    profiloch,    Náuka o krajine I. In: Cimra, J. et al.: Praktikum z Fyzickej geografie, Nitra 2004, s. 157-160.
LAUKO,  V.:  Podrobná  diferenciácia  fyzickogeografickej sféry  v najvyššej  časti  Malých  Karpát  (Biele  hory).  In: Geographia Slovaca 10, Bratislava 1995, s. 125-132. LENOVSKÝ, L.: Kontexty identity. In: Ethnologia actualis Slovaca 6, 2006, s. 12-24.
MATÚŠ, V.: Významné vyvolané investície. In: 70 rokov bane Nováky, Prievidza 2010, s. 32-36.
MIČIAN, Ľ.: Všeobecná geoekológia. Bratislava, 2008. MICHALKO, J. – BERTA, J. – MAGIC, D.: Geobotanická mapa ČSSR – SSR, textová časť. Bratislava, 1986. MICHALKO,   J.   –   MAGIC,   D   –   MAGLOCKÝ,   Š.: Geobotanická  mapa   ČSSR  1   :   200 000   –   SSR  (list Prievidza. Bratislava, 1986.
SÁDLO, J. et al.: Krajina a revoluce : Významné přelomy
ve vývoji kulturní krajiny českých zemí. Praha, 2008. SEDLKÁK, F. – MELNIKOVÁ, M.: Nováky od najstarších čias do roku 1918. In: Nováky kedysi a dnes, Martin 1976, s. 7-101.
SIVÁKOVÁ,   A.:    Pohľad    do    histórie    ťažby    uhlia v Novákoch. In: 70 rokov bane Nováky, Prievidza 2010, s. 6-14.
ŠIMON,    L.    et    al.:    Geologická    mapa    Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny. Bratislava, 1997.
TREMBOŠ, P. et al.: Geoekológia. Bratislava, 2009.
VOZÁR, J.: Uhoľné baníctvo na Slovensku v období Rakúsko- Uhorska. In: Dejiny baníctva na Slovensku 1, Košice 2003, s. 193-216.
ZAŤKO,  M.  ed.:  Prvotná  krajinná  štruktúra.  In:  Atlas krajiny Slovenskej republiky, Bratislava, Banská Bystrica 2002, s. 74-123.
ŽIGRAI, F.: Význam faktora času v geografii a krajinnej ekológii.   In:   Vybrané   problémy   súčasnej   geografie a príbuzných disciplín, Bratislava 1995, s. 219-224. ŽIGRAI,   F.:   Význam   časopriestoru   pri   transformácii kultúrnej    krajiny    (vybrané    teoreticko-metodologické aspekty). In: Geografické štúdie Nr. 6, Banská Bystrica 1999, s. 51-60.
ŽIGRAI, F.: Integračný význam štúdia využitia zeme pri výskume kultúrnej krajiny (vybrané metavedné aspekty). In: Fyzickogeografický sborník 2 – Kulturní krajina, Brno 2004, s. 7-12.

 

Kontakt:

Mgr. Rastislav Lukáč
Katedra histórie FF UKF v Nitre
Hodžova 1
949 74 Nitra
E-mail: rastislav.lukac@ukf.sk

Doc. RNDr. Peter Chrastina, PhD.
Katedra histórie FF UKF v Nitre
Hodžova 1
949 74 Nitra
E-mail: pchrastina@ukf.sk

Súbory na stiahnutie